Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/61/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., XX. S. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. G. Y., advokátkou so sídlom V., E. XX, proti žalovanému J. M. R., s.r.o. so sídlom L., J. XX, A. XX XXX XXX, zastúpeného C. F. E.. C. M., s.r.o. so sídlom L., F. XX, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. októbra 2016, č.k. 16C/31/2016-49 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.04.2012 a dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.04.2012 uzavreté medzi žalobcom a žalovaným sú neplatné. Zároveň zrušil uznesenie o predbežnom opatrení vydané Okresným súdom Trenčín č.k. 20C/420/2015-24 zo dňa 14.12.2015 s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.04.2012, ktoré uzavrel so žalovaným na zabezpečenie svojich záväzkov zo zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.04.2012. Vzhľadom k tomu, že na základe žalobou napadnutých dohôd o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.04.2012 si žalovaný uplatnil ako veriteľ svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom zrážky aj boli vykonávané, mal súd zato, že žalobca preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko bez určenia neplatnosti uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie so mzdou. Z textu dohôd o zrážkach zo mzdy vyplýva, že žalobca nemá oprávnenie tieto vypovedať, od nich odstúpiť, ani ich iným spôsobom jednostranne ukončiť a iba vyhovujúci rozsudok určujúci neplatnosť týchto dohôd môže zastaviť vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu. Konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Dohoda musí v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Tieto náležitosti napadnuté dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali. Preskúmaním napadnutých dohôd o zrážkach zo mzdy dospel súd k záveru, že tieto neobsahovali výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Hoci v texte dohôd je uvedené, že spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne, v tomto texte nie je uvedená pohľadávka, ale možný spôsob jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v znení, že táto je tvorená úverom

vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov je neurčité, v dôsledku čoho sú tieto dohody o zrážkach zo mzdy neurčité, a preto podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Predmetné dohoda o zrážkach zo mzdy predstavujú formulárové zmluvy, ktoré neboli individuálne dojednané. Svojím obsahom spôsobujú značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu, ktorý je spotrebiteľom. Pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy musí dlžník - spotrebiteľ vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 480,- € v dohode o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX a suma 1.500,- € v dohode o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX v bode I. týchto dohôd boli uvedené len v súvislosti s označením v budúcnosti poskytnutých úverov na základe žiadostí o poskytnutie úverov. Žalobou napadnuté dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali ani dostatočne určité zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky splátok. Podľa čl. II napadnutých dohôd sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku. Predmetné ustanovenie je nielen neurčité, a preto podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné, ale aj predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Takéto navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie dohody v časti výšky mesačných zrážok zo mzdy, čo súd považoval za neprípustné. Neurčitosť splátok spočíva aj v tom, že tieto neboli časovo obmedzené a vzťahovali sa na akékoľvek budúce pohľadávky žalovaného (úver vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých žalobcovi, príslušenstvo úveru, prípadne uplatnené zmluvné pokuty, náklady vzniknuté v súvislosti s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšie prípadné pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov) až do momentu, keď žalovaný oznámi zamestnávateľovi dlžníka, že jeho pohľadávky sú splatené. Z výpovede žalobcu vyplýva, že tento nebol žalovaným o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy poučený a v konaní nebolo preukázané, že by žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť uzavrieť tieto dohody, ktoré sú zabezpečovacím prostriedkom poskytovaných úverov. Vzhľadom k tomu, že dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.04.2012 neobsahovali určité označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok, súd tieto určil za neplatné. Právne rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 39, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Žalobca bol v konaní stranou s plným úspechom v spore, preto mu súd priznal v zmysle § 255 ods. 1 právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Vzhľadom k tomu, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, súd podľa § 337 ods. 3 rozhodol o tom, že sa zrušuje uznesenie Okresného súdu Trenčín o predbežnom opatrení č.k. 20C/420/2015-24 zo dňa 14.12.2015 s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol ho zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy sú neurčité. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevychádzal dôsledne z predmetnej dohody a záver o jej neurčitosti spôsobujúcej neplatnosť dohody ako celku neurobil na základe žiadnej právnej normy. Z rozsudku nevyplýva, že by súd vôbec použil ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď záver o neurčitosti právneho úkonu vyžaduje, aby mu predchádzalo použitie ust. § 35 ods. 2 Obč. zákonníka, nakoľko súd nemôže vysloviť, že právny úkon je neurčitý bez toho, aby nevykonal výklad právneho úkonu v zmysle uvedeného ustanovenia. V tomto smere poukázal na viaceré ro zhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Mal za to, že z dohody o zrážkach zo mzdy pritom vyplýva, že zabezpečená pohľadávka je vymedzená ako pohľadávka titulom úveru vo výške 1500 eur, úrokov a jeho príslušenstva. Bez ohľadu na to, či by závery súdu prvej inštancie boli alebo neboli správne, v prípade vymedzenia pohľadávky označením jej právneho dôvodu a výšky úveru nie je možné identifikovať, v čom je zabezpečená pohľadávka neurčitá. Ďalej dôvodil, že určenie zabezpečovacej pohľadávky pritom nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. Právny vzťah (resp.

dôvod) vzniku pohľadávky je základný spôsob identifikácie pohľadávky. Mal za nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy s týka konkrétnej zmluvy a pohľadávok, ktoré veriteľovi vzniknú voči dlžníkovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky teda vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom vz niku pohľadávky a tiež na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving). Z hľadiska určitosti právneho úkonu je teda nesporné, že čo pohľadávka znamená. V tomto smere poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/171/2015. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie neposudzoval vôbec, či je možné zachovať platnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako právneho úkonu, aspoň v časti. Ďalej poukázal na článok II dohôd, ktoré upravujú špecifickú situáciu ohľadne možného zvýšenia zrážky zo mzdy. Namietal aj záver súdu prvej inštancie, že žalobca nebol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, pričom bol poučený o možnosti odmietnuť ich uzavretie. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje ustanovenie o jej účele, za ktorým sa uzaviera. Zo záverov súdu prvej inštancie nie je zrejmé, prečo by mal žalobca mať možnosť si vybrať , či dohodu uzavrie alebo nie, ak táto možnosť bola do zákona zavedená až od 01.05.2014.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné sa najskôr vysporiadať s otázkou platnosti úverovej zmluvy, keď mal za to, že obe predmetné úverové zmluvy zo dňa 02.04.2012 sú absolútne neplatným právnym úkonom pre nedodržanie písomnej formy. Písomnú formu vyžaduje § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že s ním bola najskôr spísaná žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, zmluva o revolvingovom úvere dňa 24.03.2012, kde boli vyplnené údaje v bode 1., 2. a 5. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR. Po podpise zmluvy žalobcom dňa 24.03.2012 bola táto odoslaná žalovanému na podpis. Žalovaným bola podpísaná dňa 02.04.2012 a zároveň boli doplnené údaje v bode 6., ktoré už nie sú zhodné s údajmi v bode 5., napr. predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v bode 6. je 60,49%, v bode 5. je 63,32%. Je tu upravená ročná úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške 9% , pričom v čl. 5 sa tento údaj nenachádza. V dôsledku toho sa jedná o nový návrh, ktorá však už žalobca nepodpísal. Taktiež v žiadosti podpísanej žalobcom nie je uvedená RPMN úveru. Ďalej poukázal na bod 6. úverovej zmluvy, kde je uvedená formulácia „poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1500 Eur.“ Z tejto formulácie nie je zrejmé, aká je výška úveru, keď na jednej strane sa uvádza suma 1500 eur, ako poskytnutá čiastka úveru a zároveň je v zátvorke uvedené, že je to úverový limit, teda maximálna suma úveru. Takto formulovaná výška úveru je nezrozumiteľná a neurčitá (§ 37 ods. 1 Obč. zákonníka). Z uvedeného mal za to, že úverové zmluvy sú absolútne neplatné, na čo súd prihliada z úradnej povinnosti. Ďalej poukázal na to, že dohodou o zrážkach zo mzdy sa má zabezpečiť existujúca pohľadávka, ktorá je splatná. Keďže úverové zmluvy sú absolútne neplatné a pohľadávky, ktoré majú byť zabezpečené predmetnými dohodami o zrážkach zo mzdy vyplývajú z týchto úverových zmlúv, dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujú neexistujúce pohľadávky a neuvádzajú správny titul vzniku pohľadávky. Ďalej uviedol, že v úverovej zmluve je v čl. 8 zakomponovaná dohoda o poskytnutí služby, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere a spotrebiteľ tak podpisuje zmluvu ako celok. Pri praxi, kedy spotrebiteľovi nie sú podávané vysvetlenia o iných zmluvách spojených s úverovými zmluvami, ide o nekalé praktiky pri uzatváraní zmlúv. V dôsledku tejto dohody je potom úver poskytnutý nie vo výške uvedenej pri úvere, ale po započítaní odplaty za poskytnutie odkladu splatnosti splátok, je úver poskytnutý v sume nižšej. Takéto konanie je v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore so zákonom a dohoda uzatvorená na základe toho je neplatná. Ako vyplýva z výpisu z účtu žalobcu z O. a.s., žalobcovi nebol vyplatený úver podľa úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 430 eur, ale v skutočnosti mu žalovaný vyplatil čiastku 410,70 eur, nakoľko schválený úver zúžil o sumu 69,30 eur. Doteraz zaplatil žalovanému sumu 797,32 eur, čo je o 386,62 eur viac ako mu bol poskytnutý úver (410,70 eur). Nesúhlasil preto s tvrdením žalovaného, že mu na splátkach tohto úveru dlhuje sumu 411,24 eur, ako to je uvedené v oznámení o zrážkach zo mzdy zaslanom zamestnávateľovi žalobcu. Taktiež žalovaný postupoval i pri druhom úvere. Mal za to, že výška pohľadávky uvedená v dohode o zrážkach zo mzdy teda nezodpovedá výške skutočne vyplatenej sumy. Tým nastala situácia, že v dohode o zrážkach zo mzdy je uvedená nesprávna suma a teda zabezpečuje pohľadávku, ktorá neexistuje. Ďalej poukázal na to, že v predmetných dohodách o zrážkach zo mzdy absentuje označenie platiteľa mzdy. Aj preto sú predmetné dohody o zrážkach zo mzdy neplatné. Ďalej dojednanie o výške zrážok zo mzdy podľa jeho názoru jednostranne zvýhodňuje žalovaného, odporuje dohode o výške splátky a robí dohodu v tejto časti neurčitú a neplatnú. Okrem toho obe úverové zmluvy obsahujú neprijateľné podmienky, preto sú taktiež neplatné. Tiež neobsahujú RPMN za úver, čo je náležitosť vyžadovaná podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., a preto sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Uviedol, že k dnešnému dňu má zaplatený celý úver a žalovaný nemá dôvod uplatňovať vykonávanie zrážok zo mzdy.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem), v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Počas konania pred súdom prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto v danom spore postupoval aj v zmysle uvedených prechodných ustanovení CSP.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie v danej veci. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 odkazuje. K odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné: 7. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. . Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená („spoločnosť bude mať - má voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne“), opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky (všetky revolvingy, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov) je neurčité, a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Naviac, žalobca predmetné dohody o zrážkach zo mzdy podpisoval 24.03.2012, teda skôr, ako vôbec pohľadávka žalovaného vznikla, resp. ako by bola platne uzavretá zmluva. Podľa § 2 ods. 2 Obč. zák. v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 480 eur, resp. 1500 eur v bode I. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX čiastku vo výške 480,- eur, resp. č.XXXXXXXXXX čistku vo výške 1500 eur). Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok (rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy). Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. . Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená („spoločnosť bude mať - má voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne“), opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky (všetky revolvingy, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti

dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobcu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,Mostaza ClaroC-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/ EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie so svojou mzdou.

8. Námietky odvolateľa neboli preto dôvodné.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s písomným vyjadrením k odvolaniu žalovaného podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne