Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Cb-48-2016.pdf
PDF · 126.76 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/48/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu O. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. U. Č..XXX, štátny občan SR, proti žalovanému Milan Kminiak - BUKY, miesto podnikania 962 12 Stožok č.173, IČO: 46993037, o zaplatenie 2.000,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 2.000,- € od 24.8.2013 do 12.11.2013, 9,25 % ročne zo sumy 2.000,- € od 13.11.2013 do 10.6.2014, 9,15 % ročne zo sumy 2.000,- € od 11.6.2014 do 9.9.2014, 9,05 % ročne zo sumy 2.000,- € od 10.9.2014 do 31.12.2014, 8,05 % ročne zo sumy 2.000,- € od 1.1.2015 do 30.6.2015, 8 % ročne zo sumy 2.000,- € od 1.7.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 28.12.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 7.11.2016, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 2.000,- € od 24.8.2013 do 12.11.2013, 9,25 % ročne zo sumy 2.000,- € od 13.11.2013 do 10.6.2014, 9,15 % ročne zo sumy 2.000,- € od 11.6.2014 do 9.9.2014, 9,05 % ročne zo sumy 2.000,- € od 10.9.2014 do 31.12.2014, 8,05 % ročne zo sumy 2.000,- € od 1.1.2015 do 30.6.2015 a 8 % ročne zo sumy 2.000,- € od 1.7.2016 do zaplatenia, a tiež nahradiť mu trovy konania. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že realizoval na základe vzájomnej dohody pre žalovaného sadrokartonárske práce na adrese Viedeň, Molkereistrasse 7 v Rakúskej republike v dobe od 1.6.2013 do 30.6.2013. Po dokončení sadrokartonárskych prác vystavil žalovanému faktúru na zaplatenie za vykonanú prácu, ktorú žalovaný prevzal, pričom sa jednalo o faktúru č.04/2013 zo dňa 24.7.2013 a prevzatie faktúry potvrdil žalovaný svojim vlastnoručným podpisom. Faktúra bola vystavená na sumu 2.000,- € so splatnosťou do 23.8.2013. Neuhradením faktúry v lehote splatnosti žalovaný porušil zákonnú povinnosť riadne a včas plniť peňažný záväzok, čím sa dostal do omeškania. Žalobca uviedol, že žalovaného viackrát telefonicky ako aj písomne vyzval k zaplateniu dlžnej sumy, avšak do dňa spísania žaloby žalovaný túto dlžnú sumu neuhradil. Žalobca tiež uviedol, že v čase vystavenia faktúry bol živnostníkom, pričom svoju podnikateľskú činnosť vykonával pod obchodným menom O. Š. s miestom podnikania Y. U. XXX, s tým, že podnikateľskú činnosť ukončil dňom 19.12.2016.
2. Na návrh vydal súd dňa 7.2.2017 platobný rozkaz sp.zn.10Cb/48/2016-19, ktorý bol žalovanému doručený dňa 3.3.2017 a proti ktorému podal žalovaný odpor zo dňa 20.3.2017, doručený tunajšiemu súdu v ten istý deň, v ktorom okrem iného uviedol, že je pravdou, že so žalobcom uzavrel zmluvu o dielo, v ktorej bol určený predmet zmluvy: sadrokartonárske práce vo Viedni s termínom plnenia od 4.4.2013 do 20.12.2013, pričom žalobcovi vzniklo právo vystaviť konečnú faktúru dňom podpísania protokolu o odovzdaní a prevzatí diela (článok V. Platobné podmienky zmluvy o dielo). Faktúrou č.04/2013 zo dňa 24.7.2013 mu žalobca vyúčtoval sadrokartonárske práce vykonané v mesiacoch júl 2013 vo Viedni na stavbách Molkereistrasse a Malzgasse, a to v sume 2.000,- €. Táto faktúra sa v účtovníctve jeho firmy nenachádzala a dozvedel sa o nej až dňa 10.10.2013, pričom túto žalobcovi vrátil s tým, že neobdržal platbu od firmy TEDOSTAV s.r.o.. V tejto súvislosti predložil ako dôkaz emailovú správu zaslanú od ekonóma firmy TEDOSLAV s.r.o. Dušanom Šedivým zo dňa 25.5.2013, ktorý mu oznámil, že s niektorými pracovníkmi a teda aj so žalobcom uzatvorí ich firma zmluvu o dielo, čo sa zrejme aj stalo. Predmetnú faktúru označil za neurčitú, kde nie je popísaný rozsah vykonaných prác potvrdený jeho firmou. Ďalej uviedol, že predmetná faktúra sa nenachádza v účtovníctve jeho firmy, nakoľko mu ju žalobca potom ako mu ju vrátil opätovne nedoručil. Práce boli vykonané nekvalitne, nakoľko firma TEDOSTAV s.r.o., ako aj firma SNGROUP s.r.o. ich vyzvala na odstránenie závad, o čom telefonicky informovali žalobcu, pričom nemajú vedomosť o tom, že by boli tieto závady odstránené a z tohto dôvodu im ani firma TEDOSTAV s.r.o. za tieto práce nezaplatil. Na záver uviedol, že tvrdí, že v júli 2013 žalobca už vykonával práce pre firmu TEDOSTAV s.r.o. a nie pre jeho firmu, a teda odmenu za vykonané práce by mu mal uhradiť TEDOSTAV s.r.o.. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd celú žalobu zamietol.
3. Uznesením zo dňa 12.4.2017 sp.zn.10Cb/48/2016-32 súd zrušil predmetný platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 7.2.2017 v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), keďže proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením.
4. Dňa 26.5.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 23.5.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že fakt, že mali uzatvorenú so žalovaným zmluvu o dielo na výkon sadrokartonárskych prác vo Viedni na dobu od 4.4. do 20.12.2013 sa zakladá na pravde a tiež v tejto zmluve v článku 5 je uvedené, že právo na vystavenie faktúry vzniká dňom podpísania protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, avšak ani pri predchádzajúcich faktúrach takýto protokol nebol a predmetný postup bol zvolený na základe vzájomnej slovnej dohody a preto všetky jeho predtým vystavené faktúry za vykonané práce boli zo strany žalovaného riadne zaplatené. Vyjadril podozrenie, že neuhradenie predmetnej faktúry bolo zo strany žalovaného účelové, keďže ich spoluprácu vykonaním tejto nezaplatenej práce ukončili. Za zavádzajúce označil tvrdenie žalovaného, že faktúru vo svojom účtovníctve neeviduje, keďže túto faktúru od neho osobne prevzal a to potvrdil svojim podpisom na ubytovni vo Viedni, kde bývali v čase vykonávania diela, takže bolo jeho povinnosťou faktúru do účtovníctva zaevidovať, tak ako to urobil aj on. Žalovaný poprel, že by mu žalovaný faktúru vrátil a on nemá nič spoločné s tým, že jeho objednávateľ firma TEDOSTAV s.r.o. jemu faktúru nezaplatila. Pokiaľ ide o emailovú komunikáciu, ktorú pripojil žalovaný k odporu, toto žalobca označil len za akési dohadovanie medzi žalovaným a firmou TEDOSTAV s.r.o., ktorá ich podľa tvrdenia žalovaného mala prevziať, ale k podpísaniu zmluvy o dielo s novou firmou nikdy neprišlo a platila pôvodná zmluva o dielo so žalovaným. Tvrdenie, že ho žalovaný telefonicky informoval o tom, že práce boli vykonané nekvalitne a je nutné odstrániť závady na vykonaných prácach, označil za nepravdivé. Nikdy sa tak nestalo a nikdy nebol vyzvaný, že má nejaké nedostatky resp. závady odstrániť, pričom na niečo také nebol vyzvaný ani žalovaným, ani inou osobou resp. spoločnosťou. Poprel, že by s firmou TEDOSTAV s.r.o. mal podpísanú nejakú zmluvu o dielo alebo obdobnú zmluvu.
5. Dňa 29.6.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného z toho istého dňa, v ktorom okrem iného uviedol, že tvrdenia žalobcu ohľadne toho, že ani pri predchádzajúcich faktúrach nebol protokol o odovzdaní a prevzatí diela sa nezakladajú na pravde, s tým, že predložil 2 listiny, ktoré svedčia o tom, že firma TEDOSTAV s.r.o. od žalobcu preberala práce podľa bližšej špecifikácie uvedenej v týchto listinách. Zotrval na tom, že žalobcovi pôvodnú faktúru vrátili na prepracovanie a táto im už opätovne nebola doručená a dozvedel sa o nej až dňa 10.10.2013. Tvrdil, že žalobca im ústne potvrdil, že prechádza pod firmu TEDOSTAV s.r.o., ako aj všetci pracovníci, čo má preukazovať email zo dňa 25.5.2013. Podľa jeho názoru emailovaná komunikácia prebiehala z dôvodu, že firma TEDOSTAV s.r.o. mala sídlo v Považskej Bystrici, jeho firma v Stožku a práce prebiehali vo Viedni. Nebolo možné osobne sa stretávať na stavbe za účelom riešenia všetkých problémov. Zotrval na tvrdení, že žalobcu telefonicky informoval
o zistených závadách na stavbe. Zároveň na potvrdenie tohto tvrdenia predložil emailovú komunikáciu so žalobcom resp. fotodokumentáciu, z ktorej má vyplývať, že práce neboli vykonané kvalitne a nedošlo ani k odstráneniu závad. Tiež priložil sťažnosť firmy SNGROUP s.r.o. adresovanú jeho firme na nekvalitu vykonaných prác.
6. Súd, v zmysle výpisu zo živnostenského registra SR vedeného na internete, zobral na vedomie, že podnikateľský subjekt O. Š., miesto podnikania XXX XX Y. U. XXX, M.: XXXXXXXX ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 20.9.2013.
7. Súd v tejto veci nariadil pojednávanie na deň 2.10.2017, pričom toto pojednávanie musel odročiť z dôvodu, že dňa 30.9.2017 prostredníctvom emailu žalovaný žiadal ospravedlniť jeho účasť na tomto pojednávaní z dôvodu, že predvolanie na pojednávanie obdržal až piatok 29.9.2017 vo večerných hodinách a na deň 30.10.2017 mal už plánovanú pracovnú cestu do zahraničia, ktorú už nevedel zrušiť, pričom sa vracia až 4.10.2017. Súd pojednávanie odročil na deň 13.11.2017, s tým, že dňa 1.11.2017 prostredníctvom emailu bolo na tunajší súd doručené ospravedlnenie žalovaného na toto pojednávanie zo zdravotných dôvodov, s tým, že je momentálne hospitalizovaný, keď súd z pripojeného potvrdenia o dočasnej PN žalovaného zistil, že je neschopný práce od 4.10.2017. Na základe toho súd odročil pojednávanie na deň 20.12.2017. Dňa 13.12.2017 prostredníctvom emailu žalovaný sa ospravedlnil z pojednávania určeného na 20.12.2017 z dôvodu pretrvávania PN. Súd prostredníctvom emailu dňa 14.12.2017 z opatrnosti, i keď z predmetného podania žalovaného nevyplývalo, že by žiadal pojednávanie odročiť, oznámil žalovanému, že súd neakceptuje jeho žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 20.12.2017 s poukazom na ustanovenie § 183 ods. 1 a § 183 ods. 2 druhá veta C.s.p., s tým, že nakoľko opätovne žiada pojednávanie odročiť z dôvodu svojej dočasnej PN, má povinnosť dať sa na pojednávaní zastúpiť advokátom alebo inou fyzickou osobou, prípadne požiadať o povolenie prechádzky od ošetrujúceho lekára na čas pojednávania, pokiaľ je to z medicínskeho hľadiska možné, keďže ide o dlhodobú PN (viac ako 2 mesiace), s tým, že predvolanie na pojednávanie si prevzal s dostatočným časovým predstihom (dňa 20.11.2017). Na pojednávanie sa dostavil žalobca, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Nedostavil sa žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložili do spisu vo fotokópiách v priebehu konania strany sporu a to: list zo dňa 23.9.2013 z č.l.8, list zo dňa 13.10.2013 z č.l.9, faktúru č.04/2013 z č.l.10, Zmluvu o dielo 09/2013 z č.l.24-30, emailovú správu z č.l.31, výkazy z č.l.42-43, emailovú správu z č.l.45, fotodokumentáciu z č.l.46-49, emailovú správu z č.l.50, odstúpenie od zmluvy z č.l.51, tiež sa oboznámil s prednesom žalovaného na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o dielo 32/09/2013 (poznámka súdu: číslica 32 písaná rukou) súd okrem iného zistil, že na nej absentuje dátum podpisu, pričom ako objednávateľ je tu uvedený žalovaný, ako zhotoviteľ je uvedený O. Š., P. XXX, XXX XX Y. U., M.: XXXXXXXX, pričom v článku II. Predmet zmluvy je uvedené dokončovacie stavebné práce na novostavbe bytových domov v Rakúskej republike, ako miesto realizácie je uvedená Rakúska republika Viedeň a to konkrétne Sonnwendwiertel Bauplatz C.02.02, Office Centrum Malzgasse 8-10 a HUMA nákupné centrum Landwehrstrasse 4/1-4/2, s tým, že zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť dielo podľa objednávky a objednávateľ prebrať a zaplatiť všetky práce spojené s vyhotovením diela v rozsahu podľa výkazu výmer k projektovej dokumentácii, obhliadky staveniska a následne predloženej cenovej ponuky zo dňa 3.4.2013. Ako termín začatia zhotovenia diela je uvedený 4.apríl 2013 a ako termín ukončenia a odovzdania diela 20.december 2013. Pri cene diela je uvedené, že táto je dohodnutá za dodanie predmetu zmluvy a stanovená dohodou (dodatkom k zmluve č.07/2013) podľa predloženej cenovej ponuky (pred začatím prác). Pri kalkulácii cien je uvedené, že táto vychádza z predložených výkazov výmer a súpisu materiálov predložených objednávateľom. Ohľadne platobných podmienok je v článku V. bod 1. uvedené, že cenu za zhotovenie diela u stavebnej časti uhradí objednávateľ po ukončení, s tým, že uhradí objednávateľ nasledovne: po ukončení prác zhotoviteľ vystaví faktúru, objednávateľ je povinný zhotovené práce prevziať a zaplatiť do 30 dní od prevzatia faktúry. V bode 2. druhá veta je uvedené, že zhotoviteľovi vzniká právo vystaviť konečnú faktúru dňom podpísania protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. Z faktúry č.04/2013 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený LadM. Š., Y. U. XXX, M.: XXXXXXXX, ako odberateľ je uvedený žalovaný, dátum vystavenia faktúry 24.7.2013, deň splatnosti 30 dní, s tým, že boli fakturované stavebné práce vykonané v mesiaci júl 2013 na adrese Viedeň, stavba Molkereistrasse 7
(stropy, predsadenky šachty, protipožiarny strop) a Malzgasse (stavanie priečok). Ako celková suma k úhrade je uvedená čiastka 2.000,- €. V spodnej časti faktúry je uvedené O. H. s nečitateľným podpisom a tiež ďalší nečitateľný podpis. Z listu zo dňa 23.9.2013 súd zistil, že ho adresoval O. Š., M.: XXXXXXXX žalovanému, označený ako výzva na zaplatenie neuhradenej faktúry, v ktorej uvádza, že na základe Zmluvy o dielo 9/2013 realizoval sadrokartonárske práce na adrese Viedeň Molkereistrasse 7, Rakúsko, pričom po vyhotovení a prevzatí diela dňa 24.7.2013 vystavil faktúru č.04/2013 na uhradenie ceny diela, ktorú osobne prevzal a potvrdil svojim podpisom, s tým, že následne mu zaslal emailom na tam uvedenú emailovú adresu, pričom faktúra bola vystavená na sumu 2.000,- € so splatnosťou do 24.8.2013. Keďže vzniknutý záväzok neuhradil, dostal sa do omeškania a bol týmto listom vyzvaný na uhradenie predmetnej faktúry do 10 dní od obdržania tejto výzvy, v opačnom prípade bude riešiť záležitosť prostredníctvom súdu. Z listu zo dňa 13.10.2013 súd zistil, že ho adresoval žalovaný O. Š., M.: XXXXXXXX, v ktorom je uvedené, že 10.10.2013 obdržal výzvu na uhradenie faktúry č.04/2013 za prácu vo Viedni na Molkereistrasse 7. Uvedenú faktúru v tejto dobe nie je schopný napriek svojej snahe mu uhradiť, nakoľko sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti kvôli tomu, že firma TEDOSTAV s.r.o., ktorá bola objednávateľom uvedených prác, im faktúry, ktoré jej poslali doteraz neuhradila. Predmetná faktúra je v riešení a ihneď po obdržaní platby od firmy TEDOSTAV s.r.o. mu jeho faktúru bezodkladne uhradí. Z emailovej komunikácie z emailových adries tedostav@gmail.com <mailto:tedostav@gmail.com>; bukysro@gmail.com <mailto:bukysro@gmail.com> z augusta 2013 súd okrem iného zistil, že je v nich uvedené, že po telefonickom rozhovore zo dňa 25.5.2013 zasielajú menný zoznam robotníkov, ktorí uzatvoria zmluvu o dielo s jeho investorom, nakoľko sú na rakúskych úradoch nahlásení ako zamestnanci firmy TEDOSTAV s.r.o., s tým, že prosil o písomný súhlas s prestupom tam uvedených zamestnancov. Okrem iného je uvedený aj D..H.. Ďalej je uvedené, že v utorok 11.6.2013 bolo stretnutie, na ktorom bol hlavný investor, on ako objednávateľ (poznámka súdu: TEDOSTAV s.r.o.) a „vy“ ako zhotoviteľ (poznámka súdu: pán U.) a prejednávali sa závady, s tým, že sa odsúhlasilo a dohodlo, že sa odstránia do nedele 16.6.2013. Ako špecifikácia závad je uvedené oprava konštrukcie kazetového stropu na projekte Office Centrum, 1020 Wien, Malzgasse 8-10, Austria, v množstve 210 m2, oprava finalizácie (špachtľovania) na výstavbe bytových domov, 1100 Wien, Sonnwendviertel, Bauplatz C.02.02, Austria, byty od poschodia č.2, č.3 až po poschodie č.6, chodby č.1, č.0 až po č.8, predsadená stena na č.0 - prízemie, nie sú dané bandážpásy na rohových lištách. Robotníci na poschodí č.8-7 partia E., č.7-6 A., č.5-4 C. a spol., č.3-2 C. a spol., č.1-0-1 Š. a spol.. Na bytoch sa realizovali všetci L., Š., E., G., I., C., C.. Tiež uviedli, že nevedia ako chce závady odstrániť, keď na stavbe zostalo 7 ľudí + 1, ktorý prišiel o 15.00 hod.. Nie je povinný rozkazovať jeho ľuďom, keďže pre neho je zhotoviteľom pán U. D.. Po uvedenom vulgarizme je ďalej uvedené, že z toho budú vyvedené dôsledky a nielen vo fakturačnom období. Ďalej je uvedené, že ak nevedia zabezpečiť ľudí, zabezpečia si ich sami. Taktiež je uvedené, že zasielajú opätovnú sťažnosť na stavbe Molkereistrasse, s tým, že doteraz boli sťažnosti len ústne, ale dnes už prišla písomná sťažnosť na ich robotníkov. Uvádza sa, že ľudia nechávajú za sebou neporiadok, extrémny odpad materiálu. Je tiež uvedená nepravidelná dochádzka na stavbu, vytýka sa, že nerozumejú po nemecky a nekomunikujú s ostatnými profesiami a že tiež nepracujú v takom tempe, ako si stavba vyžaduje a žiadali týmto o okamžitú nápravu s tým, že spoločnosť HOPPE im dáva viacero stavieb a preto nie je potrebné zdôrazňovať, aké je dôležité, aby práca fungovala. Z tzv. výkazov súd zistil, že sa jedná o tlačivá firmy TEDOSTAV s.r.o., je tu v kolónke meno, priezvisko uvedený O. Š. a E. G., v kolónke mesiac/rok je uvedené máj, s tým, že sú tu uvedené jednotlivé popisy vykonanej práce, rozsah výkonu, suma a celkový sumár spolu. Na jednom doklade sa nachádza pečiatka firmy TEDOSTAV s.r.o., v kolónke podpis vedúceho nečitateľný podpis, na druhom doklade je iba nečitateľný podpis vedúceho, na prvom doklade je nečitateľný podpis zamestnanca, na druhom podpis zamestnanca absentuje a na tomto druhom doklade sa nachádza aj poznámka: „už vyplatené v máji, zaplatili sa byty 5.17, 5.18 a urobili iba 50 %, z ďalšej faktúry treba stiahnuť 180,- €, 22.júna sa vypláca za mesiac jún“. Z pripojenej fotodokumentácie súd zistil, že sa tu nachádzajú fotografie v počte kusov 15, s tým, že je na nich zaznamenaný dátum 7.11.2013 a sú na nich zachytené zábery zo stavby. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 3.7.2013 súd zistil, že toto malo byť zasielané žalovaným firme TEDOSTAV s.r.o., IČO: 46830812 na vedomie SN group, s.r.o., keď týmto oznamujú, že s okamžitou platnosťou odstupujú od Zmluvy o dielo č.7/2013, 9/2013 a 13/2013 a ich dodatkov uzatvorených v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka z tam špecifikovaných ôsmich dôvodov, keď uviedol žalovaný, že majú za to, že tieto skutočnosti sú podstatným porušením predmetných zmlúv o dielo a preto od nich s okamžitou platnosťou odstupujú. Zároveň vyjadril nesúhlas, aby ich zmluvní partneri
vykonávali pre nich akúkoľvek pracovnú činnosť a žiadajú o okamžitú úhradu faktúr, ktoré ich spoločnosti vystavili k dátumu 4.7.2013, pričom úhradu očakáva v lehote 3 dní. Z prednesu žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že prvýkrát po 4 rokoch on videl nejaké fotky, čo žalovaný predložil, s tým, že jeho tvrdenie, že robotu neodviedli poriadne považuje za nepravdivé. Tiež poprel, že by tam bol neporiadok. Tie veci začal tvrdiť až teraz, čím zdôvodňuje, že prečo mu nevyplatil tú faktúru. Keby tam boli nejaké problémy a bol by to vtedy reklamoval, tak on by nemal problém to vtedy riešiť a opraviť, ale keďže nič vtedy nenamietal, tak teraz po takom čase je to podľa neho iba jednoznačne výhovorka. Okrem toho poukázal na to, že tam robilo ďalších 10 ľudí a nevie či sa tiež domáhajú zaplatenia za tú robotu, čo odviedli oni, ale keď teraz žalovaný tvrdí, že tam boli nejaké vady, tak to mohli spôsobiť aj tí ďalší, rovnako ten údajný neporiadok. Zdôraznil, že mu pôvodne listom žalovaný oznámil, že keď jemu vyplatia tie peniaze, tak on zase zaplatí faktúru jemu, ale potom sa už neozval. Na otázku súdu, či mal so žalovaným uzavretú aj nejakú inú zmluvu o dielo okrem zmluvy 09/2013, keďže fakturované boli práce aj na stavbe na adrese Molkereistrasse 7, žalobca uviedol, že im povedali niekedy aj ústne na akú adresu majú ísť robiť, čo tam majú spraviť, s tým, že pracovali niekedy aj v noci resp. cez deň pracovali na nejakej adrese a potom večer chodili napr. do nákupného centra robiť, čiže ústne im bola oznámená adresa, tam prišli, tam bol stavbyvedúci, ktorý im presne povedal, čo majú spraviť a to sa robilo. Takto to bežne fungovalo a obdobne je to tak aj teraz, keď robí v Holandsku. Na otázku súdu, s kým bol on v zmluvnom vzťahu, resp. či bol zamestnancom firmy TEDOSTAV s.r.o., žalobca uviedol, že bol v zmluvnom vzťahu iba so žalovaným a zamestnancom firmy TEDOSTAV nebol. Nevie čo mali oni medzi sebou za dohody, ako si chceli prehadzovať ľudí alebo kvôli čomu, ale uviedol, že vie, že oni boli kamaráti medzi sebou a takto si riešili možno nejaké svoje záležitosti. Tiež uviedol žalobca, že nepredpokladal, že bude s úhradou poslednej faktúry problém, pretože prvé dve faktúry, ktoré mu vystavil, žalovaný uhradil, aj keď tiež to bolo po nejakej dobe splatnosti, s tým, že mu potom volal, že to treba už uhradiť a on mu povedal, že dobre, ale že aby to nehovoril ostatným chlapom, čo tam robili, lebo že aj oni by hneď chceli peniaze. Aj pri poslednej faktúre mu potom volal, urgoval ho, chcel sa aj dohodnúť, aby to uhradil v splátkach, ale dohoda s ním nebola možná. Trval na tom, že on mu faktúru podpísal a vtedy nič nenamietal a bežné je to tak, že keď podpíšu faktúru, preberie sa tým robota a má sa za to, že je to spravené dobre. Na otázku súdu, či bola vopred dohodnutá nejakým spôsobom cena za tie práce, ktoré mali byť urobené, žalobca uviedol, že áno, bolo to dojednané buď podľa m2 alebo za hodinu roboty, to záležalo od druhu prác, s tým, že boli rôzne ceny dojednané podľa toho o akú prácu sa jednalo, čiže iná cena bola napr. za sadrokartón, iná za izolácie, iná za presun materiálu napr. keď sa pol dňa nosil materiál z dvora na druhé poschodie a pod. a na základe toho to potom on vyúčtoval, podľa toho, čo sa koľko robilo. Na otázku súdu, aby ozrejmil, potom čo mu súd predložil k nahliadnutiu doklady v spise na č.l.42 a 43, o čo sa jednalo resp. kto vypisoval tieto materiály, žalobca uviedol, že to vypisoval on, bolo to vždy za každý deň takto robené, že čo sa za to obdobie spravilo a vlastne ten majster to potom podpísal, prevzal, že to sedí, že to bolo urobené v takých množstvách ako sú tam. Je tam presne povedané napr. to špachtlovanie, zhotovenie priečok, všetko malo svoju dojednanú cenu za ten výkon a on to potom aj preposielal žalovanému resp. tento si to niekedy prevzal priamo, keď bol tam, pretože niekedy s nimi aj on robil na tej stavbe. Na otázku súdu, kedy mu žalovaný podpísal prevzatie faktúry, či to bolo bezprostredne potom čo bola vystavená, žalobca uviedol, že áno, že to bolo hneď potom, s tým, že v podstate za každý mesiac sa to odovzdávalo a preberalo, pretože tam mal 30 dňovú splatnosť na zaplatenie faktúry.
9. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa § 323 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „citované nariadenie vlády“) v znení účinnom do 31.12.2014, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Podľa § 3a Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1.1.2015 citovaného nariadenia vlády, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.
10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola jednak uzavretá písomná zmluva o dielo v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, keď predmetom tejto zmluvy boli dokončovacie stavebné práce na novostavbách tam špecifikovaných stavieb v Rakúskej republike, konkrétne vo Viedni, s tým, že presná špecifikácia týchto prác bola upresňovaná na základe jednotlivých objednávok zo strany objednávateľa. Pokiaľ ide o dohodu o cene diela, súd ustálil, že došlo medzi stranami sporu k dohode o cene diela resp. že bol medzi nimi dohodnutý minimálne spôsob jej určenia podľa druhu jednotlivých prác, a to buď na základe m2 alebo podľa hodín vykonanej práce. Taktiež má súd za to, že medzi stranami sporu bola uzavretá aj ústna zmluva o dielo, čo Obchodný zákonník nevylučuje, predmetom ktorej boli stavebné práce tiež vo Viedni na stavbe Molkereistrasse 7, ktoré boli tiež fakturované predmetnou faktúrou, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal v súdenej veci, pričom v tejto faktúre sa nachádza aj podrobná špecifikácia týchto stavebných prác, s tým, že pokiaľ ide o dohodu o cene, súd túto vyhodnotil obdobným spôsobom ako pri písomne uzavretej zmluve o dielo. Súd navyše zdôrazňuje, že žalovaný ani nespochybnil dojednanie predmetu diela resp. ceny diela pri jednotlivých zmluvách o dielo, ktoré boli medzi stranami sporu uzavreté, a teda súd mal za to, že tieto skutočnosti neboli sporné a súd z nich vychádzal. Súd predovšetkým poukazuje na list žalovaného zo dňa 13.10.2013, ktorý žalovaný adresoval žalobcovi a ktorý súd vyhodnotil ako uznanie záväzku zo strany žalovaného, keďže došlo k písomnému uznaniu tohto záväzku, nakoľko z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že sa predmetnú faktúru zaviazal uhradiť (po obdržaní platby od firmy TEDOSTAV s.r.o.), keď zároveň jediným dôvodom, prečo ešte v tom čase nebola táto faktúra uhradená, bolo práve neuhradenie pohľadávok žalovaného, ktoré mal voči firme TEDOSTAV s.r.o.. Súd teda vychádzal z toho, že v tomto súdnom konaní dôkazné bremeno o neexistencii predmetného záväzku bolo na žalovanom, čiže existovala tu vyvrátiteľná právna domnienka, že predmetný záväzok v čase jeho uznania trval a bolo ďalej na žalovanom, aby preukázal, že záväzok nevznikol resp. že v čase uznania už netrval. Žalovaný síce sa snažil produkovať dôkazy v tomto smere, avšak súd zastáva názor, že žalovaný neuniesol ohľadne toho dôkazné bremeno, v dôsledku čoho súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ žalovaný spochybňoval oprávnenie žalobcu vystaviť predmetnú faktúru s odôvodnením, že nebol podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí diela, súd vychádzal z ustálenej praxe, ktorá existovala medzi zúčastnenými a kedy ani pri predchádzajúcej fakturácii takýto formálny postup nebol zachovaný, s tým, že súd mal za to, že strany sporu buď priamo resp. prostredníctvom tretieho subjektu, s ktorým bol v zmluvnom vzťahu zase žalovaný, si rozsah jednotlivých prác odkontrolovávali priebežne formou predmetných výkazov a navyše súd považoval za preukázané, že žalovaný prevzatie faktúry potvrdil na nej svojim podpisom, s tým, že rozsah resp. kvalitu prác začal namietať až práve po doručení platobného rozkazu v podanom odpore a potom následne v priebehu konania. Pokiaľ obrana žalovaného ďalej spočívala v tom, že v rozhodnom čase, za ktorý si žalobca uplatňoval svoje nároky už žalobca pre žalovaného žiadne práce nevykonával, s tým, že mal byť v tom čase zamestnancom firmy TEDOSTAV s.r.o., s touto obranou žalovaného sa súd vysporiadal tým spôsobom, že zo žiadneho z dôkazov predložených žalovaným takáto skutočnosť nevyplýva a rovnako z predmetného uznania záväzku z
októbra 2013 nie je možné takúto námietku vyvodiť. Poslednom námietkou žalovaného v súdnom konaní, ktorou odôvodňoval neuhradenie predmetnej faktúry žalobcovi bolo, že práce boli vykonané vadne, avšak aj v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že zo žiadneho z dôkazov predložených žalovaným nevyplýva o aké konkrétne vady sa malo jednať, v súvislosti so žalobcom, kedy mali byť vo vzťahu k žalobcovi tieto vady uplatnené resp. reklamované a ani to, že by sa tieto vady mali týkať práve predmetu plnenia, ktorý realizoval žalobca resp. tých stavebných prác, ktoré boli fakturované práve predmetnou faktúrou, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal v tomto konaní. Naopak súd predmetné tvrdenia žalovaného považuje za vnútorne logicky rozporné, keď na jednej strane žalovaný tvrdil, že žalobca mal vystaviť protokol o odovzdaní a prevzatí diela, zároveň tvrdil, že dielo bolo vykonané vadne a následne tiež tvrdil, že žalobca nevykonával dielo resp. práce pre žalovaného, ale v prospech tretieho subjektu, ktorý by mal byť aj povinný na úhradu žalovanej sumy z titulu fakturovaných stavebných prác. Okrem žalovanej istiny súd prisúdil žalobcovi aj ním uplatnený zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry, keď súd mu tento úrok z omeškania prisúdil v ním požadovanej výške, s tým, že tento bol žalobcom uplatnený ešte v nižšej než zákonnej výške, keďže základná úroková sadzba ECB bola od 8.5.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,5 %, avšak súd nemohol s poukazom na ustanovenie § 216 ods. 2 C.s.p. prekročiť žalobný návrh žalobcu a prisúdiť mu viac než čoho sa domáhal. Súd nevykonal navrhnutý dôkaz zo strany žalovaného na výsluch svedka pani Alicu Majerovú, ktorá v rozhodnom čase mala pracovať v jeho firme ako personalistka, keďže žalovaný nijakým spôsobom neozrejmil, k čomu by sa mal dotyčný svedok vyjadriť a aké skutočnosti by mali byť jeho výsluchom preukázané, s tým, že navyše v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť prítomnosť ním navrhnutého svedka na pojednávaní, prípadne uviesť, z akých dôvodov nemôže zabezpečiť účasť tohto svedka na pojednávaní a požiadať súd o jeho predvolanie (§ 197 C.s.p.).
11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia Civilného sporového poriadku, keď priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže žalobca bol úspešný ohľadne celého nároku uplatneného podanou žalobou. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.