Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/170/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému Miroslavovi P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, o zaplatenie 2 408,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z dňa 28.februára 2017, č. k. 5Csp/137/2016 - 56 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. a výrokovej časti III. p o t v r d z u j e . Napadnutý rozsudok vo výrokovej časti I. o povolení splátok istiny s príslušenstvom z m e ň u j e tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť istinu 2 153,60 eur s príslušenstvom do troch mesiacov. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 153,60 eur, úrok z omeškania vo výške 1,11 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 153,60 eur od 07.11.2016 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 100 eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky. Vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol. Vo výroku III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,80 %. Vychádzal zo zistenia, že dňa 16.02.2016 uzavreli strany sporu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000284280, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 2 500,- eur. Suma poskytnutého úveru bola nižšia o sumu poplatku za poskytnutie úveru vo výške 125,- eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver a úroky v pravidelných 96 mesačných anuitných splátkach po 43,22 eur do 25.01.2024. V zmluve bol dohodnutý poplatok za poistenie 1,06 eur mesačne. Ako celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom), bola v zmluve uvedená suma 4 274,12 eur. Podľa zmluvy bol úver poskytnutý za podmienok uvedených v zmluve, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom (OP) a vo Všeobecných obchodných podmienkach (VOP). Žalovaný splátky splatné v máji 2016 a v júni 2016 neuhradil v lehote splatnosti a uhradil ich spolu až v júli 2017. Následne úver nesplácal vôbec. Po upozornení na omeškanie zo dňa 24.08.2016 bol žalovaný listom žalobcu zo dňa 27.10.2016 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 06.11.2016. Túto výzvu žalobca spoplatnil sumou 30,- eur. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo sumu 221,40 eur, z čoho suma 124,94 eur bola žalobcom započítaná na úrok, suma 91,16 eur na istinu a suma 5,30 eur na poistné. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie istiny úveru, úrokov a poplatkov, musí okrem iného preukázať, že zmluva má všetky náležitosti, aby sa úver nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny anuitnej splátky, no zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva tak neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom neuvedenie vybraných z nich (zrejme

tých, ktoré je potrebné považovať za najpodstatnejšie a neopomenuteľné) ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého spotrebiteľského úveru. V danom prípade súd zistil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Keď zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen "výška, počet a termíny splátok", ale "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je zjavné, že zákonodarca tým mal na mysli, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne (napríklad vo forme splátkového kalendára alebo plánu amortizácie), teda zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej- ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istinu, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Zo žalobcom predloženej zmluvy a ani z VOP a OP uvedené údaje nie sú zrejmé a samotná definícia anuitnej splátky v OP a úprava splácania v OP nie je tak konkrétna, aby bola splnením uvedenej zákonnej požiadavky. Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemožno nahradiť tým, že dlžník má právo vyžiadať si bezplatne výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky. Na rozdiel od výpisu z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorý by mal odrážať aktuálny stav splatenia jednotlivých položiek (teda istiny, úrokov a poplatkov), údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi iba sumu poskytnutej istiny. Keďže istina skutočne poskytnutého úveru bola 2 375,- eur a žalovaný uhradil sumu 221,40 eur, je povinný uhradiť už iba 2 153,60 eur, na čo ho zaviazal súd, keďže túto neuhradil dobrovoľne v lehote splatnosti. Žalovaný od júla 2016 prestal úver splácať, a preto ho žalobca oprávnene vyzval na splatenie celého úveru. Na základe výzvy sa úver stal splatným dňa 06.11.2016. Žalovaný istinu úveru v tejto lehote a ani doposiaľ neuhradil, a preto ho na zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru žalobcovi zaviazal súd. Celá istina úveru sa stala splatnou na základe výzvy žalobcu dňa 06.11.2016 a od nasledujúceho dňa, t. j. od 07.11.2016 je žalovaný v omeškaní, a preto od tohto dňa patrí žalobcovi úrok z omeškania. Žalobca si ho uplatnil už odo dňa 28.10.2016, no od tohto dňa až do 06.11.2016 (vrátane) bol jeho nárok na úrok z omeškania z celej istiny nedôvodný, pretože dňom splatnosti celého úveru v zmysle výzvy na predčasné splatenie úveru bol preukázateľne až deň 06.11.2016. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania od neskoršieho dňa. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania žalovanej bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,0 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý mu súd aj priznal. Zároveň žalobcovi patrí úrok z omeškania aj zo splátok, ktoré sa stali splatnými pred dňom splatnosti celého úveru, a s ktorými sa žalovaný dostal do omeškania, a to od prvého dňa po splatnosti omeškaných splátok až do ich zaplatenia, resp. maximálne do dňa splatnosti celej istiny. Takto bol úrok z omeškania vyčíslený v sume 1,11 eur, a to sadzbou 5 % ročne, ktorá nepresahuje zákonnú výšku úrokov z omeškania. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nemá žalobca nárok na riadne úroky a poplatky, ktorými sú aj poplatky za upomienky a poistenie. Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe iba čiastočne a v nedôvodných častiach ju zamietol. Právne vec aj podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1, 2, § 563, § 565 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola podaná dôvodne iba v časti istiny 2 153,60 eur zo sumy istiny 2 408,84 eur, t. j. v 89,40 %, pričom čistý úspech žalobcu bol 78,80 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného. Žalobca tak mal pomerný úspech v rozsahu 78,80 % a v tomto rozsahu mu preto súd priznal voči žalovanému aj nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný je povinnosti vyplývajúce mu z tohto rozsudku, t. j. povinnosť zaplatiť uvedenú sumu s príslušenstvom, povinný vykonať v zmysle § 232 ods. 3, ods. 4 v splátkach, keďže z vykonaného dokazovania, konkrétne z ničím nespochybneného vyjadrenia žalovaného bolo preukázané, že tento nie je schopný zaplatiť žalovanú sumu naraz. Pomerom žalovaného a zároveň výške dlžnej sumy tak, aby bola uhradená v primeranej lehote, zodpovedá mesačná splátka v sume 100,- eur. Súd zároveň rozhodol, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

2. Proti tomuto rozsudku a to jeho výrokovej časti II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je nesprávny, nakoľko rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K názoru súdu, že úverová zmluva neobsahuje náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu zavretia zmluvy uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú aj obchodné podmienky banky, a teda niektoré z náležitostí, ktoré v zmysle právnych predpisov má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy, a ďalšie náležitosti sú v obchodných podmienkach. Poukázal na výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov uvedených v samotnom texte zmluvy, pričom banka bezplatne a

kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok, a že rozdelene splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytne už v rámci poskytovania informácií pred uzavretím zmluvy o úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o úvere. Zároveň aj bod 2.5.3 OP popisuje anuitné splácanie. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Napríklad pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti 9 rokov, by splnenie tejto požiadavky znamenalo rozpísanie každej zo 108 splátok v členení na časť pripadajúcu na istinu a časť pripadajúcu na úroky. Výška, počet a termíny splátok iných poplatkov sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Považoval za nesporené, že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky v bode 1.2 v tabuľke zmluvy sa prehľadne a zrozumiteľne nachádzajú tieto údaje, a tak žiadny spotrebiteľ nemôže mať pochybnosti o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať. Ďalej je nepochybné, že OP, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou zmluvy, obsahujú v bode 2.5.3 spôsob anuitného splácania. Mal za to, že účelom zákona č. 129/2010 Z. u. v časti týkajúcej sa dotknutej náležitosti nebola tá skutočnosť, aby bol spotrebiteľ informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky. V dôvodovej správ e k § 9 ods. 2 písm. l/ zákona zákonodarca uviedol, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinný planiť si povinnosti zo zmluvy. V prospech argumentácie banky svečeí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016, vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej s poukazom na výklad čl. 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 13.04.2008. Na základe uvedeného mal za to, že zmluva o úvere obsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., a teda nie je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. K rozhodnutiu súdu o povolení žalovanému splácať dlh v splátkach po 100 eur mesačne uviedol, že nie je zrejmé, akým spôsobom tvrdenia žalovaného o jeho aktuálnej finančnej situácii súd skúmal, resp. či žalovaný tieto tvrdenia preukázal, nakoľko súd neuviedol, akými dôkazmi vykonal dokazovanie a na aké dôkazy prihliadol. Mal za to, že rozsudok nie je náležite odôvodnený s poukazom aj na uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 201/2010 z 09.11.2010. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu - vo výrokovej časti I. o povolení splátok istiny s príslušenstvom, výrokovej časti II. a výrokovej časti III. podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné len do splatnosti istiny s príslušenstvom.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutia na tom právnom závere, že v zmluve o úvere je uvedená iba výška, počet a termíny anuitnej splátky, no zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit zákona. Žalovaný je preto povinný vrátiť žalobcovi iba sumu poskytnutej istiny s príslušnými úrokmi z omeškania. V zmysle § 232 ods. 3, ods. 4 dlh povolil žalovanému zaplatiť v splátkach po 100 eur, keďže z vykonaného dokazovania, konkrétne z ničím nespochybneného vyjadrenia žalovaného bolo preukázané, že tento nie je schopný zaplatiť žalovanú sumu naraz.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny /okrem povolenia splátok istiny s príslušenstvom/ a stotožňuje sa aj odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu / okrem odôvodnenia povolenia splátok/ podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7. V posudzovanom prípade je nesporné, že nárok žalobcu je odvodzovaný z právneho vzťahu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 16.02. 2016, na ktorý sa vzťahuje osobitný právny predpis, a to zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy.

8. Súd prvej inštancie podrobil uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere skúmaniu z hľadiska dodržania náležitostí vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to ako vyžaduje citovaný zákon a to náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. l/. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. l/ cit. § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku platný a účinný. Jednou z náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. je okrem iného i to, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Keďže v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istiny, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pre absenciu jednej z náležitostí vyžadovanej § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, žalobcovi tak nevzniklo právo na úroky a poplatky dohodnuté v zmluve.

9. K odvolacej námietke žalobcu, že pri posudzovaní náležitostí spotrebiteľskej zmluvy treba vychádzať z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová (C-42/2015) odvolací súd uvádza:

10. Rozsudok Súdneho dvora vyložil článok 10 ods. 2 písm. h/ smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere /ďalej len Smernica/ v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok., článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48 vyložil v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave a článok 23 smernice 2008/48 vyložil v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

11. Z uvedeného tak vyplýva, že Smernica má iný výklad ohľadne niektorých náležitosti zmluvy o úvere / pôžičky/ na rozdiel od vnútroštátneho právneho predpisu, ktorým je zák. č. zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Smernica však nemá priamy účinok, nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený a nemá ani nepriamy účinok, nakoľko jej výkladom nemožno nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem /proti zákonu/. Vzhľadom na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti ustanovenia, že zmluva o úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, pri použití výkladu Smernice, by sa jednalo o výklad contra legem, teda výklad proti vnútroštátnemu zákonu.

12. Preto aj odvolací súd pre daný prípad aplikoval výklad vnútroštátneho predpisu, ktorým je zákon o spotrebiteľských úveroch, a nie výklad Smernice. Preto zmluvu o úvere správne súd prvej inštancie v zmysle hore uvedených dôvodov považoval za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch.

13. Odvolací súd z týchto dôvodov podľa § 387 ods. 1 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a výroku III. ako vecne správny potvrdil.

14. Za čiastočne dôvodnú však odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalobcu proti rozhodnutia súdu splácať priznanú istinu s príslušenstvom žalovanému v mesačných splátkach po 100 eur.

15. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

16. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti povolenia žalovanému splácať istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 100 eur a odvolacích dôvodov žalobcu mal odvolací súd za to, že žalovaný v konaní okrem svojho tvrdenia, že je nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky, nepreukázal žiadnymi dôkazmi svoju nepriaznivú finančnú situáciu. V dôsledku toho mal odvolací súd za to, že dôvod povolenia splátok žalovaný nepreukázal. Odvolací súd preto na rozdiel od súdu prvej inštancie žalovanému nepovolil zaplatiť istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach. Stanovil však žalovanému dlhšiu lehotu na plnenie a to tri mesiace od právoplatnosti tohto rozsudku. 17. Odvolací súd z uvedeného dôvodu výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie v časti o povolení splátok istiny s príslušenstvom podľa § 388 zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že prevažne úspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu preukázateľne žiadne takéto trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).