Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/3/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnom spore žalobcu: Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom U. V. XXXX/XX XXX XX V., právne zastúpeného: AK- TARABČÁK s.r.o., Hlavná 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ravita, s.r.o., Budovateľská 63, 080 01 Prešov, IČO: 36 469 017, právne zastúpeného: JUDr. Martin Kirňak, Hlavná č. 29, 080 01 Prešov, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10Cpr/7/2015-103 z 12.05.2017, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Mení sa rozsudok tak, že určuje okamžité zrušenie pracovného pomeru z 10.8.2015 dané žalovaným žalobcovi za neplatné.

II. V prevyšujúcej časti sa rozsudok zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 25.07.2014 pracovnú zmluvu na dobu určitú do 28.02.2016 s dátumom nástupu do práce dňa 01.08.2014. Žalobca mal podľa pracovnej zmluvy vykonávať prácu nákupcu s miestom výkonu práce v V.. Podaním zo dňa 10.08.2015 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu porušenia povinností uvedenej v § 81 písm. b) Zákonníka práce, ktoré skutkovo vymedzil tak, že žalobca od 03.08.2015 do 07.08.2015 nenastúpil do práce a svoju neprítomnosť nenahlásil svojmu nadriadenému a ani ju neospravedlnil. Bez vedomia a súhlasu nadriadeného sa nenachádzal v mieste výkonu práce, na základe čoho mu vznikla neospravedlnená neprítomnosť v práci. Okamžité skončenie pracovného pomeru si žalobca prevzal dňa 18.08.2015. Žalobca listom zo dňa 15.10.2015 oznámil žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné pre neexistenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné skončiť pracovný pomer okamžite, nakoľko v čase od 07.08. do 10.08.2015 bola u žalovaného vyhlásená celozávodná dovolenka a z tohto dôvodu nebol žalobca prítomný na pracovisku. Žalobca zároveň oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní a je pripravený okamžite sa dostaviť do práce ako bude vyzvaný k nástupu. Uvedená výzva bola žalovanému doručená dňa 16.10.2015. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca závažne porušil pracovné povinnosti a to tým, že sa bez ospravedlnenia nedostavil v dňoch 03.08.2015 až 07.08.2015 na pracovisko. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že tomu tak bolo z dôvodu vyhlásenia tzv. celozávodnej dovolenky, nakoľko štatutárny zástupca žalovaného nariadil žalobcovi individuálne čerpanie dovolenky len do konca mesiaca júl 2015, čo potvrdil aj sám žalobca a jeho priateľka, pričom konateľ žalovaného tak urobil v

čase, kedy už bolo všetkým zamestnancom známe obdobie čerpania tzv. celozávodnej dovolenky. Z výpovedi svedkov (Q., O.) vyplynulo, že konateľ žalovaného pár dní pred jej začiatkom určil, kto počas nej zostane pracovať a kto nie. Na základe toho možno vyvodiť záver, že vôľou zamestnávateľa, ktorý nariadil žalobcovi čerpanie dovolenky 22.07.2015 (streda), bolo, aby sa tzv. celozávodná dovolenka, ktorá začala plynúť 27.7.2017 (pondelok), na neho nevzťahovala v čase od 03.08.2015 do 07.08.2015. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že konateľ žalovaného ako aj ďalší zamestnanec žalovaného sa opakovane snažili skontaktovať so žalobcom v období 03.08. - 07.08., čo potvrdil aj sám žalobca a jeho priateľka. Ak mal teda žalobca pochybnosť o tom, či sa tzv. celozávodná dovolenka vzťahuje aj na neho, bolo jeho povinnosťou si túto skutočnosť overiť u zamestnávateľa. Zamestnávateľ teda neurčil žalobcovi čerpanie dovolenky v mesiaci august, ktorý sa tak svojvoľne rozhodol čerpať dovolenku v danom mesiaci, čím porušil pracovnú disciplínu a to závažným spôsobom. Súd prvej inštancie sa pozastavil nad tým, či v danom prípade zamestnávateľ vôbec určil hromadné čerpanie dovolenky v zmysle § 111 Zákonníka práce, nakoľko musí splniť podmienku spočívajúcu v skutočnosti, že je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Hromadné čerpanie dovolenky by malo prichádzať do úvahy len u tých zamestnávateľov, ktorí svojím predmetom činnosti alebo charakterom poskytovaných služieb nemôžu bez rizika ujmy na strane zamestnávateľa určiť individuálne čerpanie dovolenky. Takáto podmienka v konaní nebola preukázaná. Podľa názoru súdu bolo v rozhodnom čase aj vzhľadom na samotný počet zamestnancov žalovaného určené iba individuálne čerpanie dovolenky. Pri posudzovaní toho, či zo strany žalobcu šlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny, je zároveň potrebné prihliadnuť aj na postoj žalobcu k plneniu pracovných úloh. Z výsluchov konateľa žalovaného a svedka, p. Z., vyplynulo, že žalobca pracoval nezodpovedne v dôsledku čoho spoločnosti vznikala škoda. Súd prvej inštancie mal za to, že z dôvodu viacdňovej súvislej neospravedlnenej absencie žalobcu v práci boli splnené podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 tak, že v plnej miere úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe vyhovel, vyslovil neplatnosť skončenia pracovného pomeru a zaviazal žalovaného na náhradu mzdy a trov konania. Napadnutý rozsudok je tiež nezákonný. Namietal, že súd prvej inštancie pri vyhotovovaní rozsudku nepostupoval v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. odôvodnením napadnutého rozhodnutia boli porušené procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože bez riadneho odôvodnenia nie je možné ani zaujať relevantné dôvody k rozhodnutiu. Súd len uviedol vykonané jednotlivé dôkazy, avšak bez toho, aby uviedol aké skutkové zistenia z týchto dôkazov urobil súd. Iba na základe riadne zisteného skutkového stavu a riadneho odôvodnenia skutkových záverov súdom môže následne súd vec aj právne posudzovať. Právne posúdenie súdom je však nesprávne. Skutkové závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú s nimi v rozpore. Závery súdu prvej inštancie o tom, že či zamestnávateľ vôbec určil hromadné čerpanie dovolenky v zmysle § 111 Zákonníka práce sú, aj z dôvodu, že prevádzka v V. u zamestnávateľa mala byť v dňoch 03.08.-08.08.2015 funkčná sú nesprávne a nepreukázané. Žalovaný nenamietal ani netvrdil, že nebola určená celozávodný dovolenka. Tvrdil iba, že sa nevzťahovala na žalobcu. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s tým, ako vyhodnotil dôkaz, že na stránke www.ravita.sk bolo oznámené pracovníkom a partnerom, že v dňoch 03.08.-08.08. bude celozávodná dovolenka. Nie je zrejmé, z akých dôvodov dospel k záveru, že sociálna sieť slúžila na komunikáciu so zákazníkmi a priaznivcami spoločnosti a nebola určená pre informáciu aj pracovníkom. Závery súdu o nezodpovednom vykonávaní práce žalobcu neboli ničím preukázané.

4. Žalovaný sa odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument z opravného prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

8. Vzhľadom na radikálnosť dôsledkov spojených s uvedeným spôsobom ukončenia pracovného pomeru, zákonodarca presne stanovuje, za akých podmienok tak môže urobiť zamestnávateľ.

9. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak: a) zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

10. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca stanovil iba dva taxatívne dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Prvým dôvodom je právoplatné odsúdenie zamestnanca pre úmyselný trestný čin. Druhým dôvodom, ktorý zamestnávateľa oprávňuje okamžite skončiť pracovný pomer, je závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pre uplatnenie tohto dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru porušenie pracovnej disciplíny musí byť zavinené. Zavinené porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca musí byť zo strany zamestnávateľa preukázané.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že druhý dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v najvyššom stupni intenzity porušenia pracovnej disciplíny. To znamená, že k porušeniu pracovnej disciplíny musí dôjsť zvlášť hrubým spôsobom. Posudzovanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa ponecháva na zamestnávateľa, ktorý by mal pri vyvodzovaní dôsledkov vychádzať nielen z okolností konkrétneho prípadu, ale aj z celkovej úrovne pracovnej disciplíny na jeho pracovisku.

12. Žalovaný ako zamestnávateľ, rovnako ako aj svedkovia pred súdom prvej inštancie vypovedali, že plnenie pracovných úloh zo strany žalobcu bolo po zaučení dlhodobo nedostačujúce, žalobcove nedostatky a chyby v práci museli naprávať jeho kolegovia, pričom v tejto súvislosti dochádzalo aj k vzniku škôd, a to až do takej miery, že bola ohrozená budúcnosť žalovaného (ostatní zamestnanci žalovaného mali upozorňovať, že ak žalobca nezmení svoj postoj k práci, tak firmu potopí). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca v pracovnej zmluve mal ustanovenú skúšobnú dobu, počas ktorej výpoveď nedostal, čo však je, v kontexte vyššie uvedeného prekvapujúce a nepochopiteľné.

13. Vzhľadom na skutkový stav daného sporu má odvolací súd za to, že zamestnávateľ voči žalobcovi ako zamestnancovi nemal použiť najprísnejšie opatrenie aké pozná, a to okamžité skončenie pracovného pomeru.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že zamestnanec svojím konaním porušil pracovnú disciplínu, nevykonával svoju prácu riadne a zodpovedne, no nemožno odobriť postup zamestnávateľa, ktorý zvolil najprísnejšie opatrenie, ktoré vyžaduje najvyšší stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny. V zmysle princípov pracovného práva v demokratickej spoločnosti súd za žiadnych okolností nemôže tolerovať revanš zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý si svoje pracovné povinnosti riadne neplní.

15. Dôvody, pre ktoré mal zamestnávateľ záujem ukončiť pracovný pomer so zamestnancom (žalobcom) odvolací súd posúdil ako plne dôvodné, no zamestnávateľ mal zvoliť iný postup, a to výpoveď.

16. Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil.

17. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie

pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

18. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 388 zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a určil okamžité zrušenie pracovného pomeru z 10.8.2015 dané žalovaným žalobcovi za neplatné. Len pre ozrejmenie nedostatku proporcionality sa dáva do pozornosti úmyselný trestný čin a neporovnanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny na účely najprísnejšieho opatrenia, aké Zákonníka práce pozná. V prevyšujúcej časti napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s ust. § 389 CSP.

19. Úlohou prvoinštančného súdu ďalej bude prejednať nárok žalobcu na náhradu mzdy, ktorú si podanou žalobou uplatnil. Javí sa, že pravdepodobne nepôjde o náhradu mzdy na dlhšie obdobie, než ktoré reguluje ustanovenie § 79 ods. 5 Zákonníka práce, keďže sa žalobca nielen pred konateľom, ale aj pred svedkom vyjadril, že pre žalovaného už nemá záujem pracovať, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 27.01.2017 (č. l. 80), a preto zrejme došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou v zmysle ustanovenia § 79 ods. 4 Zákonníka práce.

20. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí i o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 396 ods.3 CSP.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .