Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-70-2017.pdf
PDF · 147.42 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/70/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX N. Y., proti žalovanému: AQUATREND, s.r.o., so sídlom Hričovská 221, 010 01 Žilina, IČO: 36 406 741, zastúpenému zástupcom Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/121/2015-102 zo dňa 20. januára 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/121/2015-102 zo dňa 20. januára 2017 v napadnutom výroku o určení, že kúpna zmluva č. 4404109385, uzatvorená dňa 26.04.2014 medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná, vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za predmet kúpy vo výške 1.468 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.468 Eur od 12.05.2014 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo výroku o povinnosti žalovaného odstrániť predmet kúpy v zmysle kúpnej zmluvy č. 4404109385 zo dňa 26.04.2014, a to zariadenie Aquatip 5000 M-E-EKO na vlastné náklady u žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku o trovách prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým výrokom okresný súd určil, že kúpna zmluva č. 4404109385, uzatvorená dňa 26.04.2014 medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za predmet kúpy vo výške 1.468 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.468 Eur od 12.05.2014 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobný návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.468 Eur od 05.05.2014 do 11.05.2014 zamietol, uložil žalovanému povinnosť odstrániť predmet kúpy v zmysle kúpnej zmluvy č. 4404109385 zo dňa 26.04.2014, a to zariadenie Aquatip 5000 M-E-EKO na vlastné náklady u žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu doručenú dňa 05.10.2015, doplnenú podaním zo dňa 30.10.2015, ktorou žalobca žiadal určiť, že kúpna zmluva zo dňa 26.04.2014 je neplatná a žalovaný je povinný vydať kúpnu cenu vo výške 1.468 Eur a žalovaný sa zaväzuje odstrániť predmet kúpy na vlastné náklady. Žalobca nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spolupráci, ktorá bola podmienená uzavretím kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá na základe nepravdivých a neúplných informácií. Následne preto žalobca oznámil žalovanému porušenie zákona z jeho strany a žiadal zmluvy zrušiť, čo však žalovaný neakceptoval.
2. Okresný súd skúmal podmienky žaloby s poukazom na ustanovenie § 137 CSP. Nakoľko žaloba bola podaná v čase účinnosti OSP, v zmysle ktorého okresný súd skúmal naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ OSP, okresný súd uviedol, že v ustanovení § 137 CSP nie je uvedené, že žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo aj o tom, či tu právny vzťah je alebo nie je a poukázal na to, že v tomto ustanovení je uvedený iba demonštratívny výpočet možností, o ktorých možno rozhodnúť. Podľa okresného súdu by bolo šikanózne voči žalobcovi požadovať zmenu žaloby odkazujúc iba na konkrétne uvedené možnosti v tomto zákonnom ustanovení, keďže vzhľadom na slovo „najmä“ možno rozhodnúť aj o iných žalobách. Zároveň okresný súd zdôraznil, že žaloba bola podaná za účinnosti OSP, kedy bola takáto možnosť upravená a okresný súd mal za to, že je daný aj naliehavý právny záujem. Podľa okresného súdu vynechaním žaloby o neplatnosti/platnosti právnych úkonov mal zákonodarca v úmysle zabrániť zbytočným žalobám. V prejednávanom prípade však nejde o situáciu, kedy by okresný súd žalobu považoval za zbytočnú, a preto akceptoval znenie petitu a žaloby.
3. Okresný súd vo vzťahu k žalovaným namietanému započítaniu uviedol, že podľa žalovaného v prípade neplatnosti zmluvy by mal žalobca zaplatiť za užívanie tohto zariadenia podľa cenovej ponuky spolu 2.117 Eur. K tejto cenovej ponuke okresný súd uviedol, že sa jedná o ponuku na prenájom zariadenia s označením prenajímateľa Jana Holotová -PROFISTYLE, s.r.o., bez uvedenia nájomcu a s predmetom ponuky - prenájom filtračného zariadenia - reverzná osmóza. Okresný súd k tejto ponuke uviedol, že sa jedná len o vzorovú predtlač pre prípadný prenájom zariadenia s prenajímateľom, ktorý nie je stranou v konaní, a nie je zrejmé, či ide o to isté zariadenie, ani, že by takáto cenová ponuka bola skutočne niekým prijatá. Túto listinu tak okresný súd hodnotil ako irelevantnú, nehodnovernú, ktorú nemožno akceptovať pre prípadné posúdenie výšky nájmu a ani ako dôkaz pre prípadné posúdenie opodstatnenosti započítania.
4. Okresný súd mal v konaní za nesporné, že dňa 26.04.2014 bola uzavretá Zmluva o obchodnom zastúpení, ktorej predchádzalo uzavretie kúpnej zmluvy. Podľa okresného súdu mal žalobca záujem o prácu, a preto dal zverejniť inzerát, na ktorý reagoval žalovaný s ponukou práce ako obchodný zástupca. Pri obchodnom stretnutí u žalobcu bolo predmetné zariadenie iba ústne odprezentované a nebolo fyzicky ukázané, boli uvedené vlastnosti, ktoré žalobcu presvedčili o tvrdenej kvalite, a to predovšetkým o šetrení spotreby vody. Žalobca sa preto rozhodol dané zariadenie ponúkať ďalším osobám na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, za čo mu mala byť vyplatená odmena za každé predané zariadenie. Uzavretie zmluvy o obchodnom zastúpení okresný súd posúdil ako obchodnoprávny vzťah, ktorý sa riadi ustanovením § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Uzavretie tejto zmluvy bolo pritom podmienené kúpou daného filtra žalobcom. Vôľou žalobcu bolo získať nejaké zamestnanie a zárobok, podmienkou však bolo, aby si predmetné zariadenie zakúpil. Žalobca tak súhlasil aj s uzavretím kúpnej zmluvy, do ktorej boli uvedené jeho údaje ako podnikajúcej osoby, nakoľko mu to žalovaným bolo odporúčané, keďže si môže do účtovníctva uplatniť náklady za zariadenie. Podľa okresného súdu uvedenie IČO alebo iných údajov o osobe ako podnikateľovi v zmluve ešte automaticky neznamená, že zmluva bola uzavretá s podnikateľom na podnikateľské účely a nie so spotrebiteľom.
5. Okresný súd po dokazovaní posúdil, že kúpna zmluva bola uzatvorená ako zmluva spotrebiteľská, ktorej predmetom bolo aj zabudovanie zariadenia. Okresný súd v tejto súvislosti vyslovil otázku, ako žalobca ako obchodný zástupca môže prezentovať dané zariadenie tretím osobám, keď je toto namontované u neho doma, a to bez ohľadu na to, že išlo o miesto totožné s miestom jeho podnikania. Žalovaný si v tomto smere rozporoval, keď tvrdil, že žalobca mal zariadenie zakúpiť na jeho prezentovanie, avšak bolo napevno namontované v mieste podnikania. Na jednej strane tak mal zariadenie zakúpiť na prezentáciu, avšak na druhej strane bolo namontované, čím bolo zabránené v jeho prezentácii osobne u klientov. Žalovaný žalobcovi nevykonal fyzickú prezentáciu, a napriek tomu ho „prinútil“ zariadenie kúpiť s tvrdením o jeho konkrétnych vlastnostiach. Žalovaný tak nanútil žalovanému (poznámka krajského súdu: správne malo byť uvedené žalobcovi) zariadenie, ktoré aj namontoval, čím žalobcu naviedol používať zariadenie na osobné účely, a nie za účelom podnikania, keďže namontovaním mu zabránil v riadnom podnikaní ohľadom prezentácie produktu. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca bol o vlastnostiach produktu informovaný, nakoľko žalobcovi boli uvedené neúplné, až nepravdivé informácie o predmetnom zariadení, keďže v prvom rade nešlo o šetrenie spotreby, ktorú vlastnosť žalobca považoval za podstatnú pri rozhodovaní o uzavretí zmlúv. Okresný súd konštatoval, že kúpna zmluva bola uzatvorená so žalobcom ako spotrebiteľom, pričom jej uzavretie bolo v podstate nanútené, keďže bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o obchodnom zastúpení.
6. Okresný súd poukázal na Smernice Európskeho parlamentu a Rady upravujúce ochranu spotrebiteľa a konštatoval, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov, je všeobecnej povahy a jej aplikácia prichádza do úvahy vždy, ak daný vzťah neupravuje osobitná právna úprava. Aj keď zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že sa ich právne vzťahy budú riadiť Obchodným zákonníkom, nemôže takéto dojednanie vylúčiť, ani zmenšiť práva vyplývajúce pre spotrebiteľa, a preto nebude použiteľné žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka (ďalej aj len OBZ), ktoré by zhoršovalo postavenie spotrebiteľa, a preto sa zmluva riadi ustanoveniami § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len OZ). Úpravu Obchodného zákonníka nemožno aplikovať z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 OZ, keďže vzhľadom na postavenie žalobcu ako spotrebiteľa je Obchodný zákonník pre spotrebiteľa nevýhodný (úprava premlčania, odstúpenia od zmluvy,...).
7. K okolnostiam uzavretia zmluvy okresný súd uviedol, že právny zástupca žalovaného sa k týmto vyjadriť nevedel, keďže pri uzatváraní zmluvy nebol prítomný a nenavrhol žiadny dôkaz na preukázanie opaku tvrdení žalobcu. Podľa okresného súdu si žalovaný protirečil, ak na jednej strane chcel, aby žalobca kúpil filter za účelom jeho prezentovania klientom, hoci v zmluve vynútil jeho namontovanie v mieste bydliska, či podnikania žalobcu a na druhej strane na pojednávaní uviedol, že zariadenie je namontované v mieste podnikania, a preto žalobca mohol podnikať v danom mieste a tam ho prezentovať. Na druhej strane obchodní zástupcovia žalovaného išli k žalobcovi, a to dokonca bez filtra, teda neprezentovali filter u nich, resp. v mieste ich podnikania, či v sídle žalovaného, ale u žalobcu, a to dokonca bez zariadenia. Žalovaný pri prezentácii poukazoval na šetrenie vody, čo bolo pre žalobcu podstatné a z tohto dôvodu sa žalobca rozhodol pre daný prístroj. Žalovaný však neuviedol podrobnosti a parametre ohľadom šetrenia. Hoci právny zástupca žalovaného tvrdil, že všetko bolo uvedené, ničím toto tvrdenie nepreukázal, toto tvrdenie z ničoho nevyplýva a žalobca ho poprel. Žalobca zistil, že ho žalovaný zavádzal, až zo záručného listu odovzdaného pri namontovaní zariadenia cca 3 dni po uzavretí zmluvy. Z kúpnej zmluvy je nepochybné, že záručný list bol žalobcovi odovzdaný až pri montáži zariadenia a právny zástupca žalovaného tak ničím nepreukázal tvrdenie, že žalobca bol oboznámený s vlastnosťami zariadenia pred uzavretím kúpnej zmluvy. Zo záručného listu je podľa okresného súdu zrejmé, že predmetnému zariadeniu typu EKO je typická vlastnosť - šetrič spotreby vody. Z textu však vyplýva, že na určitú kvalitu vody v objeme 1 litra je potrebný objem 6 litrov odpadovej vody, a teda nejde o šetrič spotreby vody, pokiaľ na 1 liter filtrovanej vody je potrebných 7 litrov vody. Žalobca bol uvedený do omylu uvedením klamlivých vlastností zariadenia, pričom žalovaný túto skutočnosť nevyvrátil, hoci bolo jeho povinnosťou uniesť dôkazné bremeno. Podľa okresného súdu vykonaným dokazovaním je evidentné, že žalovaný prinútil žalobcu typickou presviedčacou metódou uzavrieť kúpnu zmluvu ako podmienku pre obchodné zastupovanie. Podľa okresného súdu z kúpnej zmluvy nevyplýva, že bola uzavretá za účelom podnikania a okolností potvrdzujú, že išlo o „zastretý“ účel - ak žalobca chce prácu na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, musí najprv kúpiť filter, a teda uzavrieť kúpnu zmluvu s namontovaním zariadenia. Okresný súd tak kúpnu zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 OZ, ktorá bola uzavretá bez individuálneho dojednania, je evidentný predtlačený formulár, pričom predmet zmluvy
- zariadenie nebolo špecifikované všetkými parametrami. Ak bol žalovaný zo strany žalobcu zavádzaný bez uvedenia pravdivých a všetkých vlastností zariadenia, išlo zo strany žalovaného o nekalú obchodnú praktiku, keďže si vymienil uzavretie kúpnej zmluvy, bez uzavretia ktorej by nedošlo k uzavretiu zmluvy o obchodnom zastúpení. Spôsob uzavretia zmluvy je nekalou obchodnou praktikou a nemôže požívať právnu ochranu, a teda kúpna zmluva je absolútne neplatná, keď odporuje dobrým mravom, ktoré patria k zásadám súkromného práva, sú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne právo a spočívajú vo všeobecných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Okresný súd v tomto smere poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 § 37 ods. 1, § 39, § 49a a § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka s tým, že uzavretá kúpna zmluva je neplatná z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom. Právny zástupca žalovaného neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by vyvrátili konštatovanie okresného súdu o spotrebiteľskej kúpnej zmluve a o jej neplatnosti. Okresný súd preto predmetnú kúpnu zmluvu určil za neplatnú. Keďže je zmluva neplatná, okresný súd sa nezaoberal prípadným odstúpením, nakoľko odstúpiť je možné iba od platnej zmluvy.
8. Okresný súd s ohľadom na synalagmatický charakter záväzku konštatoval, že je nutné, aby si zmluvné strany vrátili to, čo si navzájom poskytli, aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, a teda žalovaný je povinný vrátiť kúpnu cenu, ktorá bola žalobcom prostredníctvom poskytnutého úveru riadne
uhradená v celkovej výške 1.468 Eur a žalobca je povinný vrátiť predmetné zariadenie. Keďže v zmysle zmluvných dojednaní žalobca nie je oprávnený toto zariadenie odmontovať, uložil okresný súd žalovanému povinnosť zariadenie odmontovať z miesta, kde bolo namontované, a to na vlastné náklady. Žalobca vo vzťahu k zariadeniu uviedol, že toto nepoužíval napriek jeho neodmontovaniu, nakoľko filter obsahuje zariadenie, ktorým sa dá vypnúť z prevádzky. Žalobca preto hneď ako zistil, že filter nespĺňa vymienené, resp. sľubované vlastnosti, toto zariadenie bezodkladne vypol a čakal na jeho odmontovanie. Toto tvrdenie nebolo protistranou výslovne namietané a nebol preukázaný jeho opak. Podľa okresného súdu samotné namontovanie zariadenia neznamená automaticky aj jeho užívanie, a teda dané zariadenie je nepoužívané v stave namontovania u žalobcu.
9. K uplatneným úrokom z omeškania okresný súd uviedol, že sú v primeranej výške v zmysle platných právnych predpisov a žalovaný je v omeškaní ako dlžník s plnením. Okresný súd priznal žalobcovi úroky z omeškania až od 12.05.2014, nakoľko žalobca vyzval žalovaného na vrátenie kúpnej ceny listom zo dňa 03.05.2014, ktorý bol odoslaný na pošte dňa 03.05.2014. Okresný súd nemal preukázané, kedy žalovaný výzvu prevzal, ale z predložených listín je zrejmé, že žalovaný výzvu prevzal, keďže jeho právny zástupca na túto reagoval listom zo dňa 12.05.2015 a je tak možné predpokladať, že najneskôr dňa 11.05.2014 bola výzva prevzatá. Preto okresný súd úroky z omeškania za obdobie od 05.05.2014 do 11.05.2014 nepriznal a v tej časti žalobu zamietol.
10. O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na ustanovenie § 255 CSP a so záverom, že žalobca bol v konaní úspešnejší, keď jeho neúspech v časti uplatnených úrokov z omeškania za 7 dní je neúspechom len v nepatrnej časti. Okresný súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti konečného rozhodnutia.
11. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu odvolanie žalovaný cestou právneho zástupcu, a to z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalovaný sa nestotožnil s odôvodnením rozsudku, v zmysle ktorého bola kúpna zmluva uzatvorená ako spotrebiteľská. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 52 ods. 4 OZ, v zmysle ktorého je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa žalovaného žalobca pri uzatvorení kúpnej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ, a preto nemá postavenie spotrebiteľa. Podľa žalovaného sa žalobca v snahe o vrátenie kúpnej ceny snaží účelovo využiť možnosť postaviť sa do pozície spotrebiteľa napriek tomu, že sám prehlásil, že zmluvu uzatvoril ako živnostník. Predmet kúpnej zmluvy bol namontovaný v mieste podnikania žalobcu, kde má byť aj prezentovaný na obchodné účely, nakoľko k riadnemu prezentovaniu zariadenia je potrebné, aby bolo namontované. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že žalobcovi nebola vykonaná fyzická prezentácia, ale bol donútený zariadenie kúpiť s tvrdením o konkrétnych vlastnostiach. Zariadenie bolo žalobcovi odprezentované predtým, ako došlo k podpisu kúpnej zmluvy. Žalobcovi boli vysvetlené všetky podmienky kúpy po oboznámení s výrobkom, s jeho vlastnosťami a všetkými dôležitými informáciami, ktoré by mohli mať vplyv na jeho rozhodnutie, a až následne kúpnu zmluvu podpísal. Kúpna zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý nemožno uzavrieť bez vôle a kooperácie druhej strany.
12. Pre prípad, že by sa odvolací súd stotožnil s názorom okresného súdu a posúdil by kúpnu zmluvu ako neplatnú, má žalovaný za to, že žalobný návrh mal byť zamietnutý už len z procesného hľadiska, a to z dôvodu, že žalobca sa domáhal plnenia titulom neplatnosti kúpnej zmluvy a z toho vyplývajúcej povinnosti žalovaného odovzdať mu poskytnuté plnenie titulom bezdôvodného obohatenia. V zmysle § 457 OZ pritom platí, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhého všetko, čo podľa nej dostal. V prípade neplatnosti kúpnej zmluvy je tak každá zmluvná strana zároveň povinným a zároveň oprávneným účastníkom právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Neplatnosťou kúpnej zmluvy by vznikol medzi účastníkmi právny vzťah synalagmatickej povahy, ktorého obsahom je povinnosť účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Je preto povinnosťou žalobcu v žalobe zakotviť synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej zmluvy na vydanie vzájomne poskytnutých plnení. Žalovaný v tomto smere poukázal na ustálenú judikatúru, napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2014, v zmysle ktorého by nároku na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej zmluvy mohol súd vyhovieť len vtedy, keby vo výroku rozsudku mohol vyjadriť sanalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej či zrušenej zmluvy na vrátenie plnení. Obdobný názor v aplikačnej praxi zastáva aj Najvyšší súd SR, napríklad v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 115/2009. Žalovaný tak mal za to, že v konaní došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozhodol o zmene tohto rozsudku tak, že žalobu zamietne, prípadne, aby vec inak právne posúdil.
13. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že okresný súd podrobne mapoval v odôvodnení rozsudku celý priebeh sporu a vyčerpávajúco posúdil relevantné skutkové a právne otázky, v odôvodnení citoval zákonné predpisy, judikáty a medzinárodné normy. Žalovaný napadol rozsudok v plnom znení a nevybral si konkrétny odvolací dôvod, na ktorom by založil svoju obranu, ani neoznačil konkrétnu vadu, zistenie, posúdenie, či iné konanie, ktoré by bolo nesprávne. Žalovaný neponúka novú argumentáciu, ani dôkazné prostriedky na vyvrátenie tvrdení žalobcu, či zistení okresného súdu a neustále opakuje tie isté tvrdenia, ktoré nebol schopný na pojednávaní podložiť. Žalovaný tvrdenia žalobcu odmieta, avšak svoje tvrdenia nie je schopný podložiť už takmer dva roky. Žalobca mal za to, že dostatočne dôkazne podložil existenciu spotrebiteľského vzťahu tak, ako to žiadal krajský súd v rozhodnutí pod sp. zn. 14Cob/19/2016. Podľa žalobcu žalovaný pripustil, že rozsudok môže byť v poriadku a zmluva je neplatná a následne pripomína dôvody, pre ktoré by mal byť celý návrh zamietnutý. Právny zástupca žalovaného však tieto argumenty nepoužil počas celého súdneho pojednávania. Odpovede na jeho tvrdenia v odvolaní sú súčasťou napadnutého rozsudku, pričom žalobca zopakoval, že prístroj je ochotný kedykoľvek žalovanému odovzdať. Podľa verejne dostupných informácií, ktorých autorom je žalovaný, je však prístroj technologicky riešený tak, že neodborná manipulácia s ním ho môže poškodiť. Žalobca nie je odborník na zariadenia tohto typu, a preto telefonicky, písomne, e-mailom, ako aj vo vyjadreniach v súdnom spore a na pojednávaní deklaroval, že pracovníci žalovaného si môžu kedykoľvek po tento prístroj prísť. Žalobca od roku 2015 čaká, kedy pracovníci žalovaného prídu, aby odborne odmontovali prístroj a vzali ho preč. Podľa žalobcu žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili tvrdenia žalobcu a ktorými by podporil svoje tvrdenia. Žalobca preto žiadal o potvrdenie rozsudku v celom rozsahu.
14. Žalovaný cestou právneho zástupcu reagoval na vyjadrenie žalobcu, keď zopakoval argumenty z podaného odvolania. Žalovaný poukázal na jeho názor, že žalobca pri uzatváraní kúpnej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba podnikateľ a opätovne poukázal na ustanovenie § 457 OZ o povinnosti zmluvných strán v prípade jej neplatnosti alebo zrušenia vrátiť druhému účastníkovi zmluvy všetko, čo podľa zmluvy dostal.
15. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedol, že odvolateľ neuvádza nové skutočnosti než uviedol v odvolaní a žalobca tak trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o určení, že kúpna zmluva č. 4404109385, uzatvorená dňa 26.04.2014 medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná, vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za predmet kúpy vo výške 1.468 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.468 Eur od 12.05.2014 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo výroku o povinnosti žalovaného odstrániť predmet kúpy v zmysle kúpnej zmluvy č. 4404109385 zo dňa 26.04.2014, a to zariadenie Aquatip 5000 M-E- EKO na vlastné náklady u žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/70/2017-146 zo dňa 07.12.2017 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.12.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
18. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
19. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Krajský súd vo vzťahu k odvolaniu žalovaného zo dňa 28.02.2017 (č.l. 116 spisu), v ktorom žalovaný uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva v celom rozsahu odvolanie, uvádza, že toto podanie čo do rozsahu podaného odvolania posudzoval podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktorými by namietal nesprávnosť rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.468,- Eur od 05.05.2014 do 11.05.2014 zamietol a na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že ním podané odvolanie smeruje aj proti tejto časti rozsudku. Krajský súd pritom zohľadnil, že v zamietajúcej časti sa jedná o rozhodnutie v prospech žalovaného, ktorý tak bol v tejto časti predmetu konania stranou v spore úspešnou. Odvolanie žalovaného čo do jeho rozsahu preto krajský súd vyhodnotil ako odvolanie smerujúce voči rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým okresný súd určil, že kúpna zmluva č. 4404109385, uzatvorená dňa 26.04.2014 medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná, výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za predmet kúpy vo výške 1.468 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.468 Eur od 12.05.2014 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výroku o povinnosti žalovaného odstrániť predmet kúpy v zmysle kúpnej zmluvy č. 4404109385 zo dňa 26.04.2014, a to zariadenie Aquatip 5000 M-E-EKO na vlastné náklady u žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania.
23. Krajský súd sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ... „odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ... „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého ...„odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“
24. K odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza, že žalovaný predovšetkým spochybnil záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim bola uzavretá ako zmluva spotrebiteľská. Žalovaný pritom namietal, že okresný súd z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení prvoinštančného súdu uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní
namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ... „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované účastníkmi v prvostupňovom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
25. S námietkou nesprávne skutkových zistení súvisí tiež námietka žalovaného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
26. Za účelom posúdenia dôvodnosti týchto námietok žalovaného sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom. Zo žaloby, na základe ktorej predmetné konanie začalo, krajský súd zistil, že žalobca uplatnený nárok odôvodňoval tým, že do vzťahu so žalovaným vstúpil z dôvodu možnej spolupráce v snahe získať zamestnanie, pričom možnosť obchodnej spolupráce podmieňoval žalovaný kúpou filtra. Vo vzťahu k uzavretej kúpnej zmluve žalobca v priebehu konania uvádzal, že zo strany žalovaného bola zmluva o obchodnom zastúpení podmienená uzavretím kúpnej zmluvy na predmetný filter s tým, že kúpna zmluva bola uzatváraná ako prvá a následne bola podpisovaná zmluva o obchodnom zastúpení. S tvrdením žalobcu o poradí podpisovania týchto zmlúv sa na pojednávaní výslovne stotožnil aj právny zástupca žalovaného (Zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.01.2017, č.l. 93
- 101 spisu). K otázke uzavretia kúpnej zmluvy s uvedením údaja IČO žalobcu na tomto pojednávaní, žalobca uviedol, obdobne ako v žalobe, že mu zo strany pracovníkov žalobcu bolo doporučené, aby zmluva bola uzatvorená na IČO. Z vyjadrenia žalobcu na uvedenom pojednávaní pritom plynie, že z jeho strany bol pôvodný zámer taký, aby kúpnu zmluvu uzatvorila jeho manželka, ktorá nepodniká. Z uvedeného je tak zrejmá snaha žalobcu vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalovaným za účelom obchodnej spolupráce, ktorú však žalovaný podmieňoval uzatvorením zmluvy o kúpe predmetného zariadenia. Možno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že kúpa tohto zariadenia bola zo strany žalovaného žalobcovi v podstate nanútená, nakoľko bez uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy by nebola uzatvorená ani zmluva o spolupráci, o ktorú mal žalobca záujem. Nad rámec argumentácie súdu prvej inštancie krajský súd s ohľadom na uvedené poradie uzatvárania zmlúv konštatuje, že v čase, kedy žalobca uzatváral so žalovaným dotknutú kúpnu zmluvu, nebola medzi nimi ešte uzatvorená zmluva o obchodnej spolupráci, ktorá by vymedzovala ich vzájomné práva a povinnosti pri sprostredkovaní predaja výrobkov žalovaného žalobcom. Ohľadom spôsobu využívania predmetného zariadenia krajský
súd uvádza, že z vyjadrení žalobcu plynie, že s ohľadom na žalovaným prezentované informácie o výhodnosti a úspornosti tohto zariadenia, mal záujem užívať toto zariadenie pre potreby svoje a potreby svojej rodiny, o čom svedčí skutočnosť, že toto zariadenie bolo následne namontované v mieste bydliska žalobcu bez ohľadu na skutočnosť, že toto miesto bydliska žalobcu je zároveň miestom jeho podnikania. Je zrejmé, že po namontovaní zariadenia do týchto priestorov by predmetné zariadenie bolo predovšetkým užívané pre potreby žalobcu a jeho rodiny, pričom na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu pri sprostredkovaní obchodov žalovaného malo byť využívané len pri prezentáciách. Krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že uvedenie IČO, či iných údajov o žalobcovi ako podnikateľovi v predmetnej kúpnej zmluve ešte nemôže automaticky viesť k záveru, že sa jedná o zmluvu uzatvorenú so žalobcom ako podnikateľom a nie o zmluvu, v ktorej žalobca ako fyzická osoba vystupuje v postavení spotrebiteľa. Krajský súd zdôrazňuje skutočnosť zabudovania tohto zariadenia v mieste bydliska žalobcu vo vzťahu k ďalším okolnostiam, ktoré vyšli najavo v dokazovaní vykonanom súdom prvej inštancie. Žalovaný v konaní tvrdil, že prezentácie, resp. obchodná činnosť žalobcu, sa mala uskutočňovať v mieste jeho podnikania, ktoré je totožné s miestom jeho bydliska, kde by žalobca mohol prezentovať predmetné zariadenie po jeho namontovaní. Napriek tomuto tvrdeniu zo strany žalovaného však k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na toto zariadenie medzi žalobcom a žalovaným došlo bez toho, aby toto zariadenie bolo žalobcovi prezentované po jeho namontovaní, a teda samotní pracovníci žalovaného toto zariadenie žalobcovi prezentovali bez jeho montáže. Nie je tak zrejmé, prečo montáž tohto zariadenia v mieste bydliska žalobcu mala byť podmienkou pre možnú obchodnú spoluprácu žalobcu so žalovaným na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, ak samotní pracovníci žalovaného neprezentovali žalobcovi zariadenie namontované vo svojich priestoroch, ale prezentovali nenamontované zariadenie u žalobcu ako záujemcu.
27. V zmysle uvedených zhodnotení dospel krajský súd k záveru, že Kúpna zmluva uzatvorená dňa 26.04.2014 medzi žalobcom a žalovaným je zmluva, v ktorej žalobca v postavení kupujúceho napĺňa pojmové znaky spotrebiteľa, nakoľko z vykonaných dôkazov neplynie, že by do tohto zmluvného vzťahu vstupoval ako podnikateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca nemal záujem uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu, ale mal záujem na obchodnej spolupráci na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, predmet kúpnej zmluvy bol namontovaný v mieste jeho bydliska a mal byť prioritne užívaný žalobcom a členmi jeho rodiny, pričom k uvedeniu údajov identifikujúcich žalobcu ako podnikateľa do predmetnej kúpnej zmluvy došlo výlučne na základe odporúčania žalovaného, pričom žalobca podľa vlastného tvrdenia, ktoré žalovaný v konaní nepoprel, navrhoval, aby predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená na strane kupujúceho s jeho manželkou, ktorá nie je podnikateľkou. Je teda zrejmá snaha žalobcu oddeliť právny vzťah z kúpnej zmluvy od právneho vzťahu zo zmluvy o obchodnom zastúpení, a preto je potrebné rozlišovať postavenie žalobcu ako kupujúceho v predmetnej kúpnej zmluve a žalobcu ako obchodného zástupcu v zmluve o obchodnom zastúpení, v ktorej žalobca nepochybne vystupoval ako podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti, čo vecne správne konštatoval aj súd prvej inštancie.
28. Žalovaný ďalej v podanom odvolaní spochybnil závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k odprezentovaniu predmetného zariadenia pracovníkmi žalovaného žalobcovi a vo vzťahu k oboznámeniu žalobcu ohľadom vlastností tohto zariadenia. Krajský súd v tomto smere opätovne poukazuje na výsledky dokazovania vykonané pred okresným súdom. Z tohto dokazovania plynie, že rozhodujúce okolnosti týkajúce sa vlastností tohto zariadenia sa žalobca nedozvedel pri prezentácii tohto zariadenia pracovníkmi žalovaného, ale až následne, kedy mu v rámci montáže tohto zariadenia v priestoroch jeho bydliska bol odovzdaný záručný list, z ktorého žalobca zistil bližšie technické parametre tohto výrobku a skutočnosť, aké množstvo vody toto zariadenie spotrebuje na výrobu jedného litra čistej prefiltrovanej vody. Žalovaný svoje tvrdenia o oboznámení žalobcu so všetkými relevantnými skutočnosťami už pri prezentácii výrobku pred jeho namontovaním nijakým spôsobom nepreukázal. Z vykonaných dôkazov plynie, že pri prezentácii tohto výrobku bola medzi sporovými stranami uzatvorená Kúpna zmluva datovaná dňa 26.04.2014 (č.l. 4 spisu), ktorá však bližšiu technickú špecifikáciu predmetného zariadenia neobsahuje. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov neplynie, že by pred uzatvorením tejto zmluvy boli žalobcovi zo strany žalovaného odovzdané podklady ohľadom technických vlastností a spôsobu činnosti tohto zariadenia. Tvrdenie žalobcu o odovzdaní týchto technických podkladov zachytených v záručnom liste až pri montáži tohto zariadenia, nebolo v konaní žalovaným vyvrátené. V zhode so súdom prvej inštancie tak možno konštatovať, že žalobca bol zo strany žalovaného zavádzaný ohľadom vlastností predmetného zariadenia. Zo samotnej kúpnej zmluvy je pritom evidentné, že sa jedná o zmluvu na predtlačenom formulári a vlastnosti tohto zariadenia
v nej uvedené nie sú. Žalobca ako spotrebiteľ bol týmito praktikami žalovaného uvedený do omylu ohľadom určitých vlastností zariadenia. Uvádzanie klamlivých vlastností prezentovaného zariadenia žalovaným žalobcovi pred jeho kúpou tak možno hodnotiť ako nekalé obchodné praktiky žalovaného. Za takúto praktiku možno považovať aj spôsob, akým k samotnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo, keď, ako bolo uvedené vyššie, žalovaný o uzavretie takejto zmluvy ani nemal záujem, ale mal záujem so žalovaným uzatvoriť zmluvu o obchodnom zastúpení, ktorej uzatvorenie však zo strany žalovaného bolo podmienené uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy. Takéto obchodné praktiky nemôžu požívať právnu ochranu a pre rozpor s dobrými mravmi je potrebné v zhode so súdom prvej inštancie predmetnú kúpnu zmluvu posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon. V podrobnostiach ohľadom posúdenia predmetnej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej a ohľadom záveru o neplatnosti tejto zmluvy, krajský súd odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie.
29. Žalovaný v podanom odvolaní vzniesol tiež námietku, že okresný súd v rozpore s ustálenou judikatúrou v petite žaloby nezakotvil synalagmatický záväzok účastníkov neplatnej zmluvy vo vzťahu k vydaniu vzájomne poskytnutých plnení. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke žalovaného poukazuje na skutočnosť, že žalobca už v podanej žalobe žiadal nielen určiť neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu predmetu kúpy, ale zároveň žiadal žalovanému uložiť povinnosť bezodkladne odstrániť predmet kúpy na vlastné náklady. Z ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade neplatnej alebo zrušenej zmluvy je každý z jej účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Účelom tohto ustanovenia je docieliť reštitúciu právneho vzťahu po zrušení zmluvy alebo určení, že zmluva je neplatná, teda obnovenie toho stavu, ktorý predchádzal uzatvoreniu takejto zmluvy. V prípade neplatnosti alebo zrušenia zmluvy sa tak jej účastník môže úspešne domáhať vrátenia svojho plnenia len za predpokladu, že je sám ochotný protistrane vrátiť plnenie, ktoré na základe tejto zmluvy prijal. Z tohto ustanovenia aj pre súdy konajúce v takejto právnej veci plynie možnosť vyhovieť žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia len v prípade, ak v samotnom žalobnom petite je podklad pre výrok, v ktorom možno vyjadriť vzájomnú viazanosť plnenia oboch účastníkov. V zmysle týchto teoretických zhodnotení potom v prípade, ak sa žaluje o vrátenie kúpnej ceny z neplatnej kúpnej zmluvy, je nevyhnutné v súdnom rozhodnutí vyjadriť záväzok obidvoch zmluvných strán na vrátenie prijatého plnenia. Krajský súd je toho názoru, že povinnosť takéhoto plnenia možno vyjadriť nielen v podobe uloženia povinnosti sporovej strane predmetné plnenie odovzdať protistrane, ale aj spôsobom, ktorým túto povinnosť vyjadril žalobca v podanej žalobe a ktorý prevzal okresný súd do výroku odvolaním napadnutého rozsudku. Žalobca svoju povinnosť odovzdať prijatý predmet kúpy žalovanému vyjadril povinnosťou žalovaného predmet kúpy na vlastné náklady bezodkladne odstrániť. Takýto spôsob vyjadrenia vzájomných práv a povinností účastníkov neplatnej zmluvy je podľa krajského súdu prípustný v prejednávanej veci predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že zo samotnej uzatvorenej kúpnej zmluvy plynie, že predmetné zariadenie je možné odmontovať len osobou, ktorá disponuje na to potrebnými technickými zručnosťami. Priamo z obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou uzatvorenej kúpnej zmluvy, plynie nevyhnutnosť vykonávania akýchkoľvek servisných zásahov výlučne určenou autorizovanou osobou. Bolo preto namieste, aby vrátenie plnenia, ktoré na základe predmetnej kúpnej zmluvy nadobudol žalobca od žalovaného, bolo vyjadrené formuláciou, v zmysle ktorej bude samotný žalovaný povinný predmet kúpnej zmluvy u žalobcu odstrániť. Odstránením tohto zariadenia žalovaným sa predmet kúpy dostane do dispozičnej sféry žalovaného, čím sa naplní účel ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka v podobe vrátenia plnenia prijatého žalobcom na základe neplatnej zmluvy žalovanému.
30. Na základe uvedeného krajský súd odvolacie dôvody žalovaného nevyhodnotil ako dôvodné. Zároveň krajský súd podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi uvádza, že žalovaný v písomne podanom odvolaní okrem námietok vo vzťahu k posúdeniu predmetnej kúpnej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej a námietok o nezakotvení synalagmatického záväzku obidvoch účastníkov neplatnej zmluvy, iné odvolacie dôvody nezadefinoval. Krajský súd potom nemal splnené podmienky k tomu, aby prehodnocoval závery rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnenej námietke započítania. Na základe uvedeného krajský súd vo vecnoprávnej rovine poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu s tým, že nárok uplatnený žalobcom vyplýval z predložených listinných dôkazov.
31. V zmysle uvedeného bolo preto dôvodné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie tak v napadnutom výroku o určení, že kúpna zmluva č.
4404109385, uzatvorená dňa 26.04.2014 medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná, výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za predmet kúpy vo výške 1.468 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.468 Eur od 12.05.2014 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výroku o povinnosti žalovaného odstrániť predmet kúpy v zmysle kúpnej zmluvy č. 4404109385 zo dňa 26.04.2014, a to zariadenie Aquatip 5000 M-E-EKO na vlastné náklady u žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania. Výrok o trovách prvoinštančného konania nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol pri potvrdení rozhodnutia vo výroku vo veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny.
32. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.