Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/50/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne: L. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Y. X., XXX XX J., zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66 proti žalovanému:: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31340890, zastúpená: AK Antol s.r.o., so sídlom Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, o vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 31. 01. 2017, č. k. 10C/92/2016-27 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 595,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 05. 04. 2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému tiež uložil nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že úverovú zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 15. 05. 2014 je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. Prvoinštančný súd zdôraznil, že údaj o RPMN je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, keďže zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. V predmetnej zmluve spomínaný údaj chýba, keďže nie je uvedené, aké predpoklady boli použité pre výpočet RMPN, úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Konštatovanie žalovaného, že v zmluve je uvedený počet splátok, výška úrokovej sadzby a ďalšie predpoklady, z ktorých možno vypočítať RPMN neobstojí, pretože nie je úlohou spotrebiteľa robiť prepočty za dodávateľa. Už aj z tohto dôvodu bolo opodstatnené žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovieť. Žalobca totiž mal žalovanému zaplatiť len sumu 13 300 Eur poskytnutého úveru, zaplatil až 13 895,74 Eur, preto zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 595,74 Eur s prísl. predstavujúcich bezdôvodné obohatenie žalovaného podľa § 451 a nasl. OZ. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 9 ods. 1, 2 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. a § 11 ods. 1 písm. b) tohto zákona. Predpoklady pre výpočet RPMN majú byť uvedené priamo v zmluve. Tento údaj v iných dokladoch by súd aplikoval len v prípade, ak by dlžník na túto skutočnosť bol upozornený priamo v zmluve odkazom na príslušnú listinu. Naviac je zrejmé, že v zmluve je uvedená celková čiastka úveru 19 302,68 Eur, avšak pri počte splátok 120 x 161 Eur mesačne výsledná suma predstavuje 19 320 Eur. Súd

prvej inštancie tak žalobe vyhovel, príslušenstvo pohľadávky odôvodnil § 517 ods. 1, 2 a o trovách konania strán rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Uplatnil si nárok na náhradu vzniknutých trov konania. Žalovaný zdôrazňuje, že priamo v zmluve žalobkyňa potvrdila, že jej bol predložený formulár štandardných informácií, v ktorom jej bolo vysvetlené, z akých predpokladov sa RPMN vypočítava. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho výpočtu celkovej čiastky úveru, keď násobil počet splátok výškou mesačnej splátky. V prípade takéhoto výpočtu by mala byť výška RPMN v hodnote 8,24 % ročne, čo však predstavuje nesprávny údaj. Žalovaný tvrdí, že argumentácia súdu je nesprávna a nemožno jej prisvedčiť. Žalovaný dáva do pozornosti odvolaciemu súdu predpis splátok k zmluve o úvere, ktorý bol vygenerovaný systémom Poštovej banky a. s. a v ktorom je uvedený presný rozpis splátok a výpočet RPMN, z ktorého jednoznačne vyplýva, že údaj RPMN vo výške 8,19 % ročne je v zmluve o úvere uvedený správne a že Poštová banka a. s. pri výpočte RPMN postupovala v súlade s prílohou č. 2 podľa § 19 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný na podporu svojich tvrdení ďalej poukazuje na internetový zdroj, ktorý predstavuje novú verziu kalkulátora ohľadom výpočtu RPMN, ktorý reflektuje súčasnému konsolidovanému zneniu smernice EP a Rady 2008/48/ES a v uvedenom dôkaze opäť systém správne vypočítal výšku RPMN na 8,19 % ročne. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď v odôvodnení rozsudku prijal záver, že úver zo zmluvy o úvere je z dôvodu nesprávne uvedenej výšky RPMN bezúročný a bez poplatkov a v zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.

6. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom.

7. V prejednávanej veci je zrejmé, že strany sporu uzatvorili dňa 15. 05. 2014 zmluvu o úvere, keď táto zmluva je formulárová. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 13 300 Eur, v zmluve bola uvedená úroková sadzba 7,90 % ročne, počet splátok 120 s tým, že výška mesačnej splátky bola určená na 161 Eur a konečná splatnosť úveru bola stanovená dňom 20. 05. 2024.

8. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v § 9 presne definuje aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43 , musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.

9. Slovenský právny poriadok definuje v porovnaní so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách, o spotrebiteľskom úvere precíznejšie a širšie podmienky, ktoré musí spĺňať zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, aby nebola postihnutá sankciou spočívajúcou v tom, že bude úver z nej vyplývajúci posudzovaný a kvalifikovaný ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Takýto výklad nie je v rozpore s komunitárnym právom a príslušnou smernicou a takýto výklad nie je ani arbitrárny, pretože slovenský právny predpis rozširuje z dôvodov ochrany spotrebiteľa podmienky stanovené základnou normou komunitárneho práva a poskytuje širšiu mieru ochrany spotrebiteľovi.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa splátky budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11. Citované zákonné ustanovenie jasne deklaruje, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitosti uvedených v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku a aj stále je platný a účinný. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami

sporu neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom z citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky má dodávateľ v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), pričom za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške tieto úroky platí.

12. Rovnako je možné súhlasiť s tvrdením súdu prvej inštancie, že v úverovej zmluve nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetný obligatórny údaj musí byť uvedený priamo v zmluve, teda v hlavnom zmluvnom dokumente, ku ktorému účastníci záväzkového vzťahu pripájajú svoj podpis na vyjadrenie ich súhlasu byť ním viazaný. Nepostačuje preto jeho uvedenie v iných dokumentoch, ako v tomto zmysle správne argumentuje aj súd prvej inštancie.

13. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k), j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa § 11 ods. 1 písm. b) tohto zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie správne zistil, že povinnosťou žalobkyne bolo zaplatiť len sumu 13 300 Eur poskytnutého úveru a pokiaľ žalovanému plnila v súvislosti s takto uzatvorenou zmluvou sumu 13 895,74 Eur, bolo dôvodné žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 595,74 Eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. . Súd prvej inštancie správne rozhodol o príslušenstve tejto pohľadávky a správny je aj výrok o trovách konania strán. Za daného stavu odvolací súd poukazujúc na vyššie uvádzané dôvody rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni žiadne trovy zo spisu nevyplývajú a žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .