Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/298/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom: G. XXX, proti dcére navrhovateľa: W. B. rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom: G. XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., IČO: 47253339 so sídlom: Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, o zaplatenie 177,66 €, takto

rozhodol:

Návrh na začatie konania sa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.10.2014, doplneným podaním doručeným súdu dňa 16.10.2014 (č.l. 10 spisu), doplneným ďalším podaním, doručeným súdu 13.11.2014 (č.l. 20 spisu), domáhal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni - dcére navrhovateľa, od 01.10.2014. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že odporkyňa študuje na Trnavskej univerzite externe, a preto nie je povinný na ňu platiť výživné. Uznesením zo dňa 24.06.2015 bola pripustená zmena návrhu, podľa ktorej sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti od 01.08.2014 a zároveň sa domáhal i vrátenia preplatku na výživnom vo výške 177,66 €.

2. Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil list odporkyne zo dňa 30.09.2014, adresovaný navrhovateľovi, ktorým listom dala odporkyňa navrhovateľovi na vedomie, že už nie je viac povinný jej platiť výživné, nakoľko od 01.10.2014 študuje v externej forme.

3. Súd nariadil pojednávanie na deň 17.06.2015, z neúčasti na ktorom sa odporkyňa ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 29.05.2015 zo zdravotných dôvodov. K návrhu na začatie konania sa zároveň vyjadrila tak, že svojmu otcovi poslala list, v ktorom ho upovedomila, že už v dennej forme štúdia neštuduje, a preto viac nie je povinný jej platiť výživné. Okrem toho bol navrhovateľ informovaný o ukončení štúdia odporkyňou aj telefonicky, pričom sa vyjadril „výživné jej platím, aj keď nemusím“.

4. Z potvrdenia Trnavskej univerzity v Trnave, Pedagogickej fakulty zo dňa 26.02.2014 (č.l. 33 spisu) súd zistil, že odporkyňa bola od 01.09.2012 do 19.02.2014 poslucháčkou Trnavskej univerzity v Trnave, Pedagogickej fakulty, bakalárskeho stupňa štúdia, dennej formy, študijného programu učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a biológie so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky.

5. Na pojednávaní vykonanom dňa 17.06.2015 v neprítomnosti odporkyne navrhovateľ uviedol, že okrem zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni, a to od 01.08.2014, nakoľko zistil, že jeho dcéra od tohto dňa podniká, pretože má odvtedy živnostenské oprávnenie, sa domáha i vrátenia preplatku na výživnom vo výške 177,66 €, v ktorom zmysle mení i návrh na začatie konania.

Uznesením zo dňa 24.06.2015 bola zmena návrhu v zmysle návrhu navrhovateľa na pojednávaní dňa 17.6.2015 pripustená.

6. Pojednávanie nariadené na deň 05.08.2015 bolo vykonané v neprítomnosti odporkyne zo zdravotných dôvodov na strane odporkyne, ktorá bola na pojednávaní riadne zastúpená svojím právnym zástupcom. Na pojednávaní boli vypočutí svedkovia W. H. a J. B..

7. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Uviedol, že odporkyňa mu síce písomne oznámila, že si už voči nej nemusí plniť vyživovaciu povinnosť, ale nevedel, či sa jedná o rukopis odporkyne, nemal žiadne potvrdenie z vysokej školy v Trnave a platil odporkyni ďalej výživné vzhľadom na to, čo sa stalo pred tromi rokmi, keď dcéra W. dala na neho fiktívnu exekúciu, pričom jej nedlhoval ani euro, bol tak fiktívne exekvovaný, bolo mu strhávané z banky 15 € mesačne plus mal zablokovaný list vlastníctva na nehnuteľnosti v Turí. Po roku OS Žilina zrušil exekúciu, avšak ešte dlho potom mu chodili z exekučného konania výzvy. Takéto nepríjemnosti mu narobila zbytočne, keďže jej nič nedlhoval. Preto mal v úmysle platiť výživné až do zrušenia svojej vyživovacej povinnosti súdom. Následne však zistil na internete, že odporkyňa je podnikateľka od 1.8.2014, má živnostenský list, na čo ho vôbec neupozornila. Keby tak urobila, okamžite by zastavil platenie výživného 25,38 Eur od 1.8.2014.

8. Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ sa voči odporkyni domáha zaplatenia sumy 177,66 €, táto pozostáva z preplatku výživného za obdobie 7 mesiacov od 08/2014 do 02/2015 (25,38 € x 7). Poukázal na ním predložené poštové poukazy, v zmysle ktorých boli uhrádzané jeho bývalej manželke v jednotlivých mesiacoch sumy výživného vo výške 115,38 € na základe rozsudku OS Žilina sp. zn. 13C/20/2011-141 zo dňa 24.04.2012, z ktorej sumy 115,38 € predstavuje výživné pre odporkyňu 25,38 €. Poprel tvrdenie právneho zástupcu odporcu, že finančné prostriedky, ktoré odporkyni poskytol ako výživné, sú darom. Platil výživné z dôvodu, aby sa nedostal do problémov pre jeho neplatenie. Pokiaľ platil výživné vo výške 25,38 €, takúto výšku výživného mal určenú okresným súdom a toho sa držal. Nemal finančné prostriedky na právneho zástupcu, ktorý by mu vysvetlil, čo znamená 30 % zo sumy životného minima. Uviedol, že odporkyňa uzatvorila manželstvo dňa 24.04.2015.

9. Z poštových poukazov na účet - podacích lístkov (č.l. 53) súd zistil, že navrhovateľ poukázal W. H., XXX XX G., okres E. v dňoch 05.08.2014, 12.09.2014, 13.10.2014, 13.11.2014, 15.12.2014, 14.01.2015 a 11.2.2015 zakaždým sumu 115,38 €.

10. Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že odporkyňa súhlasí so zrušením výživného tak, ako deklarovala vo svojom liste zo dňa 30.09.2014, namieta však uplatnený nárok na zrušenie výživného aj spätne od augusta a je názoru, že podľa zákona o rodine je možné rozhodnúť o zrušení výživného až dňom podania návrhu, teda od októbra 2014. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vedel o tom a samotná odporkyňa mu oznámila, že už nie je povinný platiť výživné, napriek tomu dobrovoľne poukazoval odporkyni sumy výživného až do februára 2015 a odporkyňa má zato, že tieto dobrovoľné platby výživného mali formu daru. Odporkyňa živnostenské oprávnenie skutočne získala od 1.8.2014, kedy sa stala SZČO, avšak toto neznamená, že už od 1.8.2014 mala také príjmy, aby bola schopná sa sama živiť, keďže podnikanie bolo potrebné rozbehnúť.

11. Svedkyňa W. H., matka odporkyne, bývalá manželka navrhovateľa, uviedla, že navrhovateľ neplatil výživné v sume stanovenej súdom. Začiatkom októbra 2014 sa stretla s navrhovateľom na súde a potvrdila mu, že odporkyňa skutočne prestala študovať na dennom štúdiu a nie je povinný jej výživné posielať. Navrhovateľ však so zasielaním výživného neprestal. V decembri 2014 telefonicky vyčítala navrhovateľovi jeho nezáujem o deti s tým, že výživné, ktoré posiela na deti, je nedostatočné, nepodieľa sa na žiadnych výnimočných výdavkoch na deti, a vtedy navrhovateľ oponoval svedkyni, že dobrovoľne posiela výživné dcére W., ktoré výživné ani posielať nemusí. Týmto výživným chce odporkyni prispievať. Paradoxne teraz sa navrhovateľ domáha vrátenia týchto peňazí. Odporkyňa podniká, má stánok s rýchlym občerstvením, a to od decembra 2014.

12. Svedok J. manžel odporkyne, uviedol, že navrhovateľa upozorňovali listom ešte v čase, keď odporkyňa nebola jeho manželkou, aby jej výživné neplatil, nakoľko ukončila štúdium, hľadala si prácu a zároveň začala študovať externe. Prácu však nenašla, preto začali spolu s odporkyňou podnikať, a to od 01.08.2014, kedy si vzali do prenájmu obchodné priestory, vykonali ich rekonštrukciu, nakupovali zariadenie a vybavenie a všetko, čo s tým súvisí. Táto príprava na podnikanie trvala asi jeden mesiac.

Aktívne začali podnikať od 01.09.2014, nedarilo sa im však, lebo ľudia tadiaľ nechodili, zisk bol minimálny a pokryl len náklady. Svedok žije s odporkyňou v spoločnej domácnosti 5 rokov, počas tohto obdobia spoločne hospodárili. Svedok má dosť vysoký príjem, aby odporkyňa nemusela pracovať, preto nepotrebovala mať zisk z podnikania. Reálny príjem z podnikania odporkyne bol okolo 1.000,- € mesačne, sumu 500,- € vynaložili na nájom, 400,- € na mzdu zamestnanca a 100,- € predstavoval zisk. Potom, ako oznámili navrhovateľovi, že odporkyni platiť výživné nemusí, navrhovateľ sa vyjadril, že výživné jej síce platiť nemusí, ale platiť ho bude. Navrhovateľ uvedené telefonoval matke odporkyne na Vianoce 2014 a do telefónu tak nahlas kričal, že to svedok počul.

13. Z pripojeného spisu sp. zn. 13C/20/2011 súd zistil, že rozsudkom sp. zn. 13C/20/2011-141 zo dňa 24.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.09.2012 v spojitosti s rozsudkom KS Žilina č.k. 5Co/305/2012-194 zo dňa 10.09.2012, v právnej veci navrhovateľky: W. H. proti odporcovi: Y. H. o určenie výživného na plnoleté dieťa súd rozhodol tak, že odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky s účinnosťou od 27.01.2011 do 30.06.2011 sumou 25,38 €, od 01.07.2011 do 30.06.2012 sumou 26,- € a od 01.07.2012 sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa zák. č. 601/2003 Z.z., vždy do konca toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

14. Súd o uplatnenom nároku navrhovateľa rozhodol rozsudkom sp. zn. 4C/298/2014-66 zo dňa 05.08.2015 tak, že zrušil od 1.9.2014 vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni - dcére navrhovateľa, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 13C/20/2011-141 zo dňa 24.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.9.2012, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 5Co/305/2012-194 zo dňa 10.9.2012. O uplatnenom nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia - preplatku na výživnom vo výške 177,66 €, rozhodol tak, že zaviazal odporkyňu - dcéru navrhovateľa na zaplatenie navrhovateľovi sumy 105,10 Eur a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil na čas 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

15. O odvolaní odporkyne - dcéry navrhovateľa proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 05.08.2015 rozhodol Krajský súd Žilina ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 11Co/305/2016-91 zo dňa 18.10.2016 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zrušil s účinnosťou od 01.09.2014 vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 13C/20/2011-141 zo dňa 24.04.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/305/2012-194 zo dňa 10.09.2012 Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 105,10 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania v danej veci nepochybne vyplynulo, že sú splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti žalobcu voči žalovanej, a to ku dňu 01.09.2014 tak, ako to ustálil súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o povinnosť vrátiť výživné žalobcovi, súd prvej inštancie dôvodil tým, že na strane žalobcu akceptoval tvrdenie, že žalovaný platil výživné z dôvodu, že táto povinnosť nebola zrušená súdnym rozhodnutím a v minulosti bola voči nemu začatá exekúcia, a to bezdôvodne, pričom platby výživného poskytované zo strany žalobcu potom, ako mu oznámila žalovaná, že nie je povinný platiť toto výživné, i napriek tejto skutočnosti uhrádzal, a to z dôvodu opatrnosti. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie ohľadne nároku žalobcu z titulu vrátenia výživného vo výške 105,10 €, ktorý dôvodil tým, že úhrady výživného za obdobie od zániku vyživovacej povinnosti nie je možné považovať za dar žalobcu žalovanej, ako to žalovaná namietala. Podľa komentára Zákona o rodine (JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., rok 2011) rodičia sa môžu dobrovoľne zaviazať prispievať na výživu dieťaťa aj v prípade zániku vyživovacej povinnosti, avšak nejde o zákonný nárok, vyplývajúci z rodinno- právnych vzťahov, a preto sa ho nemožno s úspechom domáhať na súde žalobou o určenie vyživovacej povinnosti. V danom prípade odvolací súd konštatoval, že žalovaná oznámila listom žalobcovi, že jej dôvody na platenie výživného zanikli a otec jej nie je ďalej povinný platiť výživné. I napriek tejto skutočnosti sa žalobca vyjadril, že výživné naďalej platiť chce dobrovoľne, čo potvrdili aj svedkovia vypočutí na pojednávaní. Podľa odvolacieho súdu neobstojí tvrdenie žalobcu, že aj po oznámení žalovanou, že výživné platiť nemusí, výživné naďalej platil z opatrnosti, nakoľko mal obavu z prípadnej exekúcie.

Písomné potvrdenie žalovanej, že už žalobca nemusí platiť výživné, by obstálo tak exekučnom, ako aj v trestnom konaní ohľadom neplatenia výživného. Odvolací súd považoval za podstatné uviesť, že rozhodnutie súdu o zrušení vyživovacej povinnosti má deklaratórne účinky, t.j. že pre moment zrušenia vyživovacej povinnosti je podstatná zmena rozhodujúcich skutočností, v tomto prípade schopnosť žalovanej samostatne uspokojovať svoje potreby, a preto súd ani nie je viazaný momentom podania žalobného návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona a rozhodnutie súdu má len deklaratórny účinok. Za týchto okolností potom nemožno hodnotiť plnenie vyživovacej povinnosti žalobcu po oznámení žalovanej, že výživné nemusí platiť, inak ako dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti po jej zániku zo zákona. S dobrovoľným plnením vyživovacej povinnosti po jej zániku však nie sú spojené nároky vyplývajúce z hmotného práva na vrátenie výživného.

16. Navrhovateľ sa vo veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 02.03.2017 (č.l. 102 spisu), v ktorom opäť poprel, že daroval sumu 177,66 € svojej dcére titulom výživného, ale ďalej bol povinný platiť, kým Okresný súd v Žiline nezruší právoplatne výživné. Jeho dcéra W. B. už je vydatá, vôbec sa spolu nestretávajú. Spochybnil vierohodnosť svedka J. B. - manžela oprávnenej na výživné, vzhľadom na ich rodinný pomer. Uviedol, že pokiaľ krajský súd poukázal vo svojom rozsudku zo dňa 18.10.2016 na komentár k Zákonu o rodine, podľa ktorého sa rodičia môžu dobrovoľne zaviazať prispievať výživné na dieťa, navrhovateľ poukazuje, že on so svojou dcérou nemá žiaden kontakt, nestretávajú sa spoločne, nenavštevujú sa, ani ju od fiktívnej exekúcie v roku 2011 absolútne finančne nepodporuje. Navrhovateľ má svoj život, jeho dcéra má už svoj život a manžela. Prečo by jej mal teda pomáhať a niečo vraj darovať.

17. Súd vo veci vykonal dňa 20.12.2017 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a právneho zástupcu dcéry navrhovateľa.

18. Navrhovateľ uviedol, že nebude uvádzať žiadne ďalšie tvrdenia a ponechal rozhodnutie vo veci na úvahu súdu.

19. Právny zástupca dcéry navrhovateľa navrhol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha zaplatenia preplatku na výživnom, zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

20. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ust. § 78 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

21. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh na začatie konania zamietol.

22. Po vrátení veci odvolacím súdom rozsudkom sp. zn. 11Co/305/2016-91 zo dňa 18.10.2016, ktorým súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 5.8.2015 potvrdil vo výroku, ktorým súd zrušil s účinnosťou od 01.09.2014 vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči dcére navrhovateľa, tak predmetom konania ostal uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 177,66 € ako preplatku na výživnom.

23. V intenciách rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 11Co/305/2016-91 zo dňa 18.10.2016 súd vec opätovne prejednal na pojednávaní dňa 20.12.2017, na ktorom navrhovateľ neuviedol žiadne ďalšie tvrdenia a ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov. Súd preto pri rozhodovaní o uplatnenom nároku navrhovateľa vychádzal z dokazovania vykonaného v konaní pred vyhlásením rozsudku dňa 5.8.2015 s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v rozsudku zo dňa 18.10.2016.

24. Súd mal preukázané z výpovede svedkov W. H. a J. B., že matka odporkyne navrhovateľa upozornila, že odporkyni výživné platiť nemusí, napriek tomu navrhovateľ výživné platil aj naďalej a vyjadril sa tak, že výživné platí, aj keď ho platiť nemusí. Z výpovede svedkyne W. H. mal súd aj preukázané, že navrhovateľ sa výslovne vyjadril, že takto výživným na svoju dcéru W. prispievať chce a výživné posiela dobrovoľne, pričom následne sa paradoxne domáhal vrátenia takto plateného výživného. Z výpovede svedka J. B., manžela odporkyne, mal súd tiež preukázané, že už v čase, keď odporkyňa ukončila štúdium, kedy ešte nebola manželkou svedka, navrhovateľa upozorňovali listom, aby jej výživné neplatil z dôvodu skončenia štúdia.

25. Na základe takto vykonaného dokazovania je potrebné považovať platby výživného poskytované navrhovateľom po zániku jeho zákonnej vyživovacej povinnosti voči dcére, ktorá povinnosť zanikla od 1.9.2014, za dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa.

26. Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáhal vrátenia výživného v sume 177,66 €, ktoré svojej dcére poukázal po zániku svojej zákonnej vyživovacej povinnosti voči dcére, ktorá povinnosť zanikla od 1.9.2014, s odôvodnením, že vyplatené výživné jeho dcére nepatrilo, je nutné konštatovať, že navrhovateľ si takto plnil vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, napriek výslovnému upozorneniu svojej bývalej manželky a svojho zaťa, že výživné už dcére poukazovať nemusí.

27. V danom prejednávanom prípade tak neboli splnené predpoklady pre vznik bezdôvodného obohatenia na strane dcéry navrhovateľa, keďže táto neprijímala platby výživného, poskytované navrhovateľom, bez právneho dôvodu, ale titulom dobrovoľného plnenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej. Preto súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

28. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže nevzhliadol žiadne dôvody na aplikáciu ustanovenia § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.