Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/183/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom na Pajštúnskej č. 5 v Bratislave, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom na Pajštúnskej č. 5 v Bratislave, IČO: 36 613 843, proti žalovanej T. G., L. XX.X.XXXX, J. L. C. XXX E. T., o zaplatenie 1263,62 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Žalobca podal na Okresný súd Skalica dňa 19.4.2013 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1263,62 eur a trovy konania.

Žaloba je odôvodnená tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 8.12.2011 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalobca tvrdil, že postupca uzavrel so žalovanou dňa 6.11.2007 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 1263,62 eur, pozostávajúca z istiny úveru vo výške 747,84 eur, úroku 324,25 eur, úroku z omeškania 109,36 eur, ostatného príslušenstva a poplatkov 82,17 eur, pričom postupca deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom.

Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby výzvou z 1.8.2013, podľa ktorej mal žalobca doplniť žalobu o špecifikáciu dlžnej čiastky 1263,62 eur, koľko splátok a v akej výške žalovaná celkovo zaplatila, ako boli splátky započítané, kedy sa žalovaná dostala prvýkrát do omeškania, z čoho pozostáva suma 1263,62 eur, najmä či zahŕňa aj úroky z úveru a v akej časti, úrok z omeškania, zmluvnú pokutu, prípadne či boli žalovanej účtované iné poplatky, sankcie a pod. a ak áno, je potrebné špecifikovať podľa akých ustanovení zmluvy alebo úverových podmienok a akým spôsobom

boli jednotlivé úroky, poplatky alebo zmluvné pokuty vypočítané, z akej sumy a za aké obdobie, akým spôsobom a kedy došlo k zosplatneniu úveru (vyhláseniu mimoriadnej splatnosti) s tým, aby žalobca predložil k svojim tvrdeniam listinné dôkazy napr. výpisy z účtu, prehľad splátok, sadzobník poplatkov, z ktorých bude vyplývať dlžná suma a z čoho táto suma pozostáva pričom je potrebné definovať každú položku istiny, úroku, poplatkov a sankčných poplatkov v platobnej histórii žalovanej. Žalobca sa v podaní z 24.3.2014 vyjadril tak, že dňa 6.11.2007 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 796,65 eur (24.000 Sk). Žalovaná sa zaviazala uhradiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi v 84. mesačných splátkach vo výške 14,45 eur, počnúc dňom 6.12.2007 a s konečnou splatnosťou 6.11.2014. Celkové náklady dlžníka predstavujú sumu 417,10 eur, z toho istina predstavuje sumu 796,65 eur, úroky s poplatkami 528,64 eur, z toho úroky sú 417,10 eur a poplatky 111,53 eur. V čl. I zmluvy si zmluvné strany dojednali poplatok za 1. upomienku 6,64 eur, poplatok za každú ďalšiu upomienku 33,19 eur, poplatok za vedenie úverového účtu 1,33 eur mesačne a poplatok za zmenu zmluvných podmienok 33,19 eur. Žalovaná potvrdila svojim podpisom na zmluve, že sa oboznámila s VOP VÚB, a.s. a s Cenníkom VÚB, a.s. a že s nimi súhlasí. Žalobca uviedol, že žalovanej bol poskytnutý úver 796,65 eur, žalovaná uhradila 115,62 eur, na istinu bola započítaná suma 48,81 eur, preto na istine zostala neuhradená suma 747,84 eur. Zvyšná suma z úhrad t.j. 66,81 eur bola započítaná na úrok z úveru. Úrok vo výške 324,25 eur bol podľa vyjadrenia žalobcu vypočítaný na dennom základe z výšky neuhradenej istiny úrokovou sadzbou 12,9% ročne. Splátka zo dňa 6.8.2008 zostala neuhradená. Úrok 324,25 eur bol vypočítaný takto: 747,84 eur (výška neuhradenej istiny ku dňu omeškania) * 12,9% ročne (výška úrokovej sadzby)/360 (počet dní v roku) * 1.249 (počet dní príslušného obdobia - od 7.7.2008 do 8.12.2011 t.j. do postúpenia pohľadávky). Pôvodný veriteľ v zmysle čl. VII. Bodu 1 písm. a) OP podaním zo dňa 12.11.2008 odstúpil od zmluvy, pričom splatnosť pohľadávky bola stanovená k 15.12.2008. Úrok z omeškania 109,36 eur bol vypočítaný takto: 747,84 eur (výška neuhradenej istiny ku dňu omeškania) * 5% p.a. (výška úrokovej sadzby)/360 (počet dní v roku) * 1.087 (počet dní príslušného obdobia - od 16.12.2008 do 8.12.2011 t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti do postúpenia pohľadávky) . Poplatky 82,17 eur pozostávajú z poplatku za vedenie úverového účtu vo výške 23,79 eur (pozostáva z 13 poplatkov za vedenie účtu á 1,83 eur

- pôvodne 55,- Sk) a z poplatku za upomienku 86,30 eur (pozostáva z 3 poplatkov za I. upomienku vo výške 6,64 eur - pôvodne 200,- Sk a z 2 poplatkov za každú ďalšiu upomienku vo výške 33,19 eur - pôvodne 1000,- Sk), žalovaná vykonala úhradu poplatku za vedenie účtu vo výške 14,64 eur a poplatku za upomienku 13,28 eur. Žalovanej boli účtované poplatky vo výške 110,09 eur, žalovaná uhradila poplatky vo výške 27,92 eur, na poplatkoch zostala neuhradená suma 82,17 eur.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Riadne a včas predvolaná žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neprítomnosť včas neospravedlnila. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p., že bude konať v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o flexipôžičku, zmluvou o poskytnutí flexipôžičky, oznámením o splnení obchodných podmienok pre čerpanie Flexipôžičky, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, dotazníkom k tejto dohode, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s podacím hárkom, oznámením o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, prehľadom histórie transakcií na úverovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, Cenníkom VÚB, a.s., 1. upomienkou, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 8.12.2011 s prílohou, pokusom o zmier, rozhodcovskou zmluvou, Mandátnou zmluvou z 22.4.2008, listom žalovanej adresovaným žalobcovi, výsluchom splnomocnenca žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:

Zo žiadosti o flexipôžičku č. XXXXXXXXXXXXXXX z 6.11.2007 mal súd preukázané, že žalovaná touto žiadosťou požiadala pôvodného veriteľa VÚB, a.s. o úver typu flexipôžička bez poistenia vo výške 24000 Sk s lehotou splatnosti úveru 84 mesiacov. Žiadosť žalovaná podpísala dňa 6.11.2007, pričom do žiadosti uviedla svoje osobné údaje, údaje o bývaní, o jej zamestnaní a o finančnej situácii. Žiadosť za pôvodného veriteľa podpísal poverený zamestnanec R. L..

Zo Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 6.11.2007 súd zistil, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť úver 24000 Sk za podmienok dohodnutých v zmluve a vo VOP VÚB, a.s., žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a odplatu za poskytnutie úveru a splniť ďalšie záväzky podľa zmluvy. Lehota splatnosti úveru je 84 mesiacov, úroková sadzba je pevná, mesačná splátka je 435,30

Sk, dátum prvej a poslednej anuitnej splátky 06.12.2007 a 06.11.2014, RPMN je 17,11 %, celkové náklady dlžníka 39 925,66 Sk, výška úroku s poplatkami 15 925,66 Sk, úrok je 12,9% ročne, v zmluve sú uvedené poplatky za vedenie úverového účtu 40,- Sk mesačne, za I. upomienku 200,- Sk, za každú ďalšiu upomienku 1000,- Sk, za zmenu zmluvných podmienok 1000,- Sk. Zmluva je podpísaná stranami 06.11.2007.

V oznámení o splnení obchodných podmienok pre čerpanie flexipôžičky, podpísanom dňa 6.11.2007 dvomi zástupcami VÚB, a.s., je uvedená výška úveru 24000,- Sk, výška úrokovej sadzby 12,9 % ročne, záväzný termín čerpania 6.11.2007, lehota splatnosti 84 mesiacov, výška anuitnej splátky 435,30 Sk, dátum 1. splátky 6.12.2007, úver je bez poistenia.

Podľa čl. IX bod 5 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a .s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom (ďalej len VOP) sú tieto VOP účinné od 17.10.2005, pričom nie sú podpísané zmluvnými stranami zmluvy o poskytnutí flexipôžičky.

Z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach z 15.10.2012 súd zistil, že bola uzatvorená medzi spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. a žalovanou, v tejto dohode je dojednané uznanie záväzku žalovanou, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom VÚB, a.s.č. XXXXXXXXXXXXX z 6.11.2007, kde dlžná suma pozostáva z istiny 747,84 eur, z ostatného príslušenstva 82,17 eur, z nákladov inkasného konania 150 eur a z úroku z omeškania 17,9% ročne zo sumy 747,84 eur od 15.11.2011 do splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody. V bode 3.1. dohody je záväzok žalovanej splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach, kde výška splátky nie je uvedená a dátum splatnosti je 30. deň v mesiaci, dátum prvej splátky je 30.10.2012.

V Dotazníku žalobcu k Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a Rozhodcovskej zmluve na meno žalovanej okrem iného žalovaná súhlasí, že výška splátok a doba splácania je vyjadrením jej záujmu a schopnosti záväzok uhradiť.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok z 08.12.2011 mal súd preukázane, že ju uzatvorili VÚB, a.s. na strane postupcu a žalobca na strane postupníka. Podľa bodu 2 - postúpenie, postupca postupuje pohľadávky postupníkovi a postupník sa stáva novým veriteľom pohľadávok, postupujú sa všetky práva a výhody, ktoré sa k nemu viažu alebo vznikajú vo vzťahu k pohľadávkam. Pohľadávka sa postupuje spolu s príslušenstvom pohľadávky, z akejkoľvek záruky, z ručenia, zabezpečenia, zo zmenky. Z prílohy k tejto zmluve vyplýva, že je vyhotovená na meno žalovanej, uvedená je adresa podľa zmluvy o flexipôžičke. Ide o spotrebný úver, pôvodná splatnosť pohľadávky bola 06.11.2014, výzva na zosplatnenie 12.11.2008, vyhlásená splatnosť 15.12.2008, poskytnutý úver bol 796,65 eur, mesačná splátka 14,45 eur, celková výška pohľadávky 1 263,62 eur, z toho istina 747,84 eur, úrok 324,25 eur úrok z omeškania 109,36 eur, poplatky 82,17 eur, uvedené sú dni omeškania 1 196, ročná úrok. sadzba 12,90 %, sadzba úroku z omeškania ročne + 5, celková výška pohľadávky 1 271,06 eur.

Pokus o zmier v z 26.3.2013 bol vyhotovený súčasným splnomocnencom žalobcu, žalovaná sa touto listinou vyzýva sa na zaplatenie 515,78 eur do 2.4.2013, súdu nebol predložený doklad, kedy bol pokus o zmier doručený žalovanej.

V žalobcom vyhotovenom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobca požaduje, aby žalovaná zaplatila čiastku 1263,62 eur do 15 dní od doručenia oznámenia, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti uvedené nie je. Suma 1263,62 eur pozostáva z istiny vyrátanej bankou k 8.12.2011 v sume 747,84 eur, z úroku vyrátaného bankou k 8.12.2011 v sume 324,25 eur, z úroku z omeškania vyrátaného bankou k 8.12.2011 v sume 109,36 eur a z poplatkov vyrátaných bankou k 8.12.2011 v sume 82,17 eur. K oznámeniu doručil žalobca aj poštový podací hárok č. R. o podaní zásielky obsahujúcej pokus o zmier - zosplatnenie pre žalovanú na poštovú prepravu, nie je uvedený deň podania na pošte.

V prehľade histórie transakcií na úverovom účte žalovanej je evidované čerpanie úveru dňa 6.11.2007 vo výške 796,65 eur, žalovaná uskutočnila splátky dňa 6.12.2007 14,45 eur, dňa 6.1.2008 14,44 eur, 22.2.2008 14,45 eur, 25.3.2008 14,46 eur, 6.4.2008 14,48 eur, 6.5.2008 14,45 eur, 6.6.2008 14,44 eur, 6.7.2008 14,45 eur, Žalovaná uhradila tiež poplatky 7 x 1,83 eur a 2 x 6,64 eur.

Doručený bol súdu Cenník VÚB, a.s. pre občanov platný od 01.12.2007, upravujúci okrem iného poplatok za vedenie účtu.

Rozhodcovská zmluva, uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou dňa 15.10.2012, obsahuje dohodu zmluvných strán, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b)pred príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.).

Listina s názvom 1. upomienka z 30.3.2009 bola vyhotovená EOS KSI Slovensko, ako splnomocnencom VÚB, a.s. a žalovaná ňou bola vyzvaná na okamžitú úhradu dlžnej čiastky 912,14 eur v termíne do 13.4.2009.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.1.2012 oznámila banka VÚB, a.s. žalovanej, že jej pohľadávka voči žalovanej bola postúpená žalobcovi ako postupníkovi. K oznámeniu predložil žalobca poštový podací hárok z 11.1.2012, podľa ktorého bola žalobcom podaná na poštovú prepravu zásielka pre žalovanú.

Z Mandátnej zmluvy z 22.4.2008 mal súd preukázané, že ju uzatvorili VÚB, a.s. ako banka a EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako mandatár a v bode 2 tejto zmluve sa mandatár zaviazal poskytovať banke služby v súlade s ustanoveniami zmluvy, banka udelila mandatárovi plnomocenstvo na vykonanie všetkých úkonov v mene a na účet banky v súvislosti s mimosúdnym vymáhaním, ktoré sú nevyhnutné na riadne a včasné plnenie povinností mandatára podľa tejto zmluvy a mandatár toto plnomocenstvo prijal. Zoznam služieb je uvedený v prílohe 1, patria medzi ne aj úkony v rámci mimosúdneho vymáhania zverených pohľadávok (bod 2 prílohy 1), v rámci ktorých mandatár sústavne vykonáva šetrenie a zisťovanie o majetkových pomeroch klienta a jeho blízkych osôb, vykonáva všetky spôsoby mimosúdneho vymáhania zverených pohľadávok vrátane telefonických a osobných rokovaní s klientom, uzatvára dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári s výnimkou dohôd o započítaní zverenej pohľadávky proti pohľadávke klienta voči banke, dohôd o urovnaní alebo akýchkoľvek iných dohôd, obsahom ktorých by bolo vzdanie sa akéhokoľvek nároku banky voči klientovi, vrátane dohôd o odpustení zverenej pohľadávky alebo jej časti ako aj zmlúv o postúpení zverenej pohľadávky, a tiež okrem udelenia súhlasu so zmenou v osobe klienta formou prevzatia dlhu alebo pristúpenia k záväzku, ktoré je možné uzavrieť alebo udeliť len s predchádzajúcim súhlasom banky, pričom ani v týchto prípadoch sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas banky, ak uzavretím takýchto dohôd alebo udelením súhlasu nedôjde k zníženiu zverenej pohľadávky, za podmienky dodržania iných ustanovení tejto zmluvy.

Z listu žalovanej z 26.4.2012 adresovaného žalobcovi súd zistil, že v ňom žalovaná uvádza, že obdržala žiadosť žalobcu o zaplatenie celej čiastky a o odstúpení od zmluvy a že ju mrzí, že nedodržala splácanie, čo odôvodnila tým, že je na invalidnom dôchodku, ktorý jej nevyplácajú, nemá žiadny príjem, od mája jej schválili sociálne dávky vo výške 150 eur, ktoré jej budú vyplácať, kým nedostane invalidný dôchodok, Preto žiadala, aby mohla splácať dlh od mája.

Splnomocnenec žalobcu na pojednávaní uviedol, že pred postúpením predmetnej pohľadávky v roku 2011 žalobca v tomto konaní na základe mandátnej zmluvy zastupoval pôvodného veriteľa pri vymáhaní predmetnej pohľadávky. VÚB, a.s. výzvu v zmysle § 92 ods. 8 namiesto, ale v jej mene, na základe mandátnej zmluvy urobila spoločnosť EOS KSI, ak je potrebné v konaní preukázať oprávnenie EOS KSI Slovensko, s.r.o. O tom, že existovala komunikácia medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, svedčí aj podanie žalovanej z 26.04.2012, v ktorom sa ospravedlňuje, že nedodržala dohodu a požiadala o možnosť, poslednú šancu dlh dosplácať. Ide o rukou písaný text žalovanej, tento vyhotovila a zasielala žalobcovi v súvislosti s oznámením o postúpení pohľadávky a výzvou na zaplatenie. Čo sa týka podania žalobcu, v ktorom uvádza, že špecifikuje svoju pohľadávku a uvádza v ňom, že došlo k odstúpeniu banky od zmluvy, ide iba o technický výraz používaný bankou, v skutočnosti banka žiadny právny úkon odstúpenia od zmluvy neurobila, uvádza to na základe informácie od klienta. Ak by k tomu došlo, nezverila by svoju pohľadávku banka do mandátnej správy na základe mandátnej zmluvy uzavretej so žalobcom. Rovnako banky nezvyknú odstupovať od úverových zmlúv, využívajú inštitút vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, a to z dôvodu, že po odstúpení by banka nemala nárok na dojednané úroky, pričom pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu, nárok na dohodnuté úroky zostáva zachovalý. V danom prípade nebolo nutné v konaní preukazovať doručenie výzvy pred

postúpením pohľadávky, nakoľko žalovaná bola v omeškaní viac ako 365 dní, teda viac ako jeden rok, pričom poukazuje na rozhodnutie KS v Prešove, sp. zn. 12Co/223/2015 zo dňa 16.03.2016. V prípade, že by sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, žalobca si v konaní uplatní nepremlčané splátky splatné ku dňu podania žaloby, ako aj splátky, ktorých splatnosť nastala po podaní žaloby.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31.12.2007 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami a dospel k záveru, že VÚB, a.s. - banka a žalovaná uzavreli dňa 6.11.2007 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky. Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na ktorú ako na zmluvu o úvere poukazoval žalobca ako na právny titul, z ktorého mu vznikla pohľadávka voči žalovanej a dospel k záveru, že zmluva má

podstatné náležitosti zmluvy o úvere, pretože je v nej uvedené, kto je veriteľ, kto je dlžník, záväzok veriteľa poskytnúť finančné prostriedky a záväzok žalovanej vrátiť ich v dohodnutých splátkach spolu s úrokom a odplatou . Z prehľadu histórie transakcií na úverovom účte žalovanej súd zistil, že veriteľ VÚB, a.s. poskytol žalovanej peňažné prostriedky 796,65 eur (24000 Sk), žalovaná ich čerpala a záväzok splatila vo výške 115,62 eur a na poplatkoch zaplatila 26,09, spolu uhradila 141,71 eur. Zmluva o úvere je svojim charakterom spotrebiteľským úverom a po jej preskúmaní súd dospel k záveru, že má aj niektoré náležitosti, predpísané pre jej platnosť v ustanovení § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2007, t.j. v čase uzavretia zmluvy o úvere. Zmluvu súd hodnotí ako platnú aj po formálnej stránke, pretože bola uzavretá písomne. Všeobecná úverová banka a.s. bola v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch právnickou osobou - veriteľom, poskytujúcou spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaná je podľa § 3 ods. 2 spotrebiteľom, fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo žiadnych skutočností zistených v konaní, najmä zo zmluvy o úvere nevyplynulo, žeby žalovaná požadovala poskytnúť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Zmluva o úvere je záväzkovoprávnym vzťahom. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, v prejednávanej veci strán splniť peňažný záväzok a veriteľ je oprávnený plnenie požadovať.

Žalobca v žalobe tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči žalovanej jej postúpením od banky. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere je prípustné aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať. Žalovaná požadovala poskytnúť úver formou flexipôžičky ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy a to aj s prihliadnutím na znenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka účinné od 1.4.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na právny vzťah žalobcu a žalovanej z toho dôvodu, aby žalovaná nebola znevýhodnená v porovnaní so spotrebiteľmi, ktorých záväzkový vzťah vznikol za účinnosti tohto znenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka.

Súd vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy svedčiace k tomu, že boli splnené predpoklady k postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, t.j. či nastala právna skutočnosť uvedená v tomto ustanovení, pričom súd sledoval preukázať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z banky VÚB, a.s. na žalobcu.

Žalobca v podaní zo 22.8.2015 uviedol, že na základe dopytu na VÚB, a.s. bolo zistené, že VÚB, a.s. predchádzajúcou písomnou výzvou nedisponuje. Jeho aktívnu legitimáciu v tomto spore preukazuje oznámením o postúpení pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Poukázal pritom na rozsudok NS SR z 11.6.2003 sp. zn. 4 Obo 210/01. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách.

K zisteniu, či je žalobca vo veci aktívne legitimovanou stranou, súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky, Zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohou k nej patriacou, oznámením o postúpení pohľadávky, 1. upomienkou a zistil takýto skutkový stav veci:

Zmluva o poskytnutí flexipôžičky je uzavretá platne a podľa zmluvy o postúpení pohľadávok a jej Prílohy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. V § 524 Občianskeho zákonníka je dané veriteľovi právo postúpiť pohľadávku, pripúšťa to aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa Oznámenia VÚB a.s. táto oznamovala žalovanej, že pohľadávku, ktorú postupuje na žalobcu, od okamihu doručenia oznámenia mala žalovaná uhrádzať pohľadávku postupníkovi, t.j. žalobcovi. Žiadny dôkaz o tom, že žalovaná sa dozvedela o postúpení pohľadávky súdu predložený nebol, hoci to ustanovenie § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje s následkom, že pokiaľ nie je oznámené postupcom dlžníkovi, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podací hárok nie je dôkazom o tom, že oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo do dispozičnej sféry žalovanej. Ustanovenia o fikcii doručenia, ktoré sú v VOP VÚB a.s. nemožno použiť, pretože sú známe ako dokument, ktorý sa mal stať podľa zmluvy o flexipôžičke jej súčasťou, určený iba podnikateľom, ako vyplýva z dikcie a významu VOP z ustanovenia § 273 Obchodného zákonníka a platnou súčasťou zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uzavretej so spotrebiteľom sa nemohli stať ani iné obchodné podmienky banky, pretože žalovaná nevystupovala v zmluve o poskytnutí flexipôžičky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o úvere ako podnikateľ, ale ako spotrebiteľ, nepodnikajúci v tej sfére podnikania, ako banka. Ak by sa mali stať VOP súčasťou zmluvy o úvere a zmluva o úvere, vyžaduje podľa zákona o spotrebiteľskom úvere písomnú formu, jej súčasti podľa § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka tak isto vyžadujú, aby boli podpísané zmluvnými stranami a na dôkaz, že podmienka pre platnosť právnych úkonov, ktoré znamenajú prejav vôle účastníkov ku vzniku, zániku alebo zmene tých práv a povinností, ktoré mali byť podľa VOP ( Obchodnými podmienkami) obsahom zmluvy o úvere a nahrádzať časť jej obsahu sú bez podpisu zmluvných strán podľa § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, žalovanú nezaväzujú a nemohlo dôjsť k vyvolaniu fikcie doručenia Oznámenia. VOP nemožno považovať ani za iné platné obchodné podmienky podľa § 273 Obchodného zákonníka, pretože ak by sa mali stať platnou súčasťou, tak isto by sa vyžadovala ich písomná forma a podpisy účastníkov zmluvy o úvere.

Z 1. upomienky zo dňa 30.3.2009 vyhotovenej v mene banky VÚB, a.s. spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. mal súd preukázané, že spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. na základe splnomocnenia VÚB, a.s. vyzvala žalovanú na úhradu dlhu 912,14 eur do 13.4.2009. K uvedenej listine nebol súdu predložený žiadny dôkaz o tom, že bola doručená žalovanej alebo že sa dostala do jej dispozičnej sféry. Žalobca súdu predložil mandátnu zmluvu uzavretú s VÚB, a.s. , na základe ktorej vykonával pre banku služby, okrem iného aj mimosúdne vymáhanie zverených pohľadávok.

Podľa názoru súdu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky. Ustanovenie by malo viesť banku k tomu, aby ako veriteľ dlžníka urobila úkon, smerujúci k ukončeniu záväzkového vzťahu s dlžníkom pri nesplácaní úveru. Z prehľadu histórie transakcií na účte žalovanej je zrejmé, že reálne prečerpala 796,65 eur a splatila 141,71 eur, teda nevrátila VÚB, a.s. 654,94 eur.

Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. zákona č. 473/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Spotrebiteľ nemôže mať záujem na tom, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou kedykoľvek za trvania úverového vzťahu postupovala pohľadávku tretej osobe, ktorá bankou nie je a nepodlieha dozoru a dohľadu NBS podľa zákona o bankách. Banka je podľa zákona o bankách povinná dodržiavať bankové tajomstvo podľa zákona o bankách, uložené mu zákonom o bankách a banke vyplývajú z tohto zákona aj ďalšie povinnosti, nie zo zmlúv uzavretých v rámci jej podnikania, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nie je bankou a povinnostiam podľa zákona o bankách nepodlieha sa podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom oproti vzťahu medzi bankou - postupcom a dlžníkom. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Preto ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje postúpiť banke iba takú pohľadávku jej klienta , u ktorej sú splnené určité podmienky na inú osobu, ktorá bankou nie je a vyžaduje sa, aby bol klient aspoň 90 dní v omeškaní s platením a aby ho banka na splnenie písomne vyzvala.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 C.s.p., v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo prípadne zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech tej strany sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v čl. 8 C.s.p.

Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 C.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní, ako aj či došlo k ukončeniu záväzkového vzťahu s dlžníkom. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

Účelom právneho úkonu sa rozumie jeho hospodárske určenie, ktoré je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. V zmysle § 1 zákona o bankách zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace

so vznikom, s organizáciou, riadením ale aj podnikaním a zákon o bankách upravuje právo banky poskytovať úvery ako podnikateľovi. V záväzkovo-právnom vzťahu má práve banka ako veriteľ právo požadovať plnenie od dlžníka, jej právo je platnou právnou úpravou chránené a predpokladá sa aj u banky vôľa a úsilie urobiť všetko pre to, aby dlžník splnil to, na čo sa banke zaviazal. Ak v konaní nebolo preukázané, že banka urobila platne zákonom predpísaný právny úkon, smerujúci k tomu, aby mohla postúpiť pohľadávku v súvislosti s omeškaním odporcu s plnením záväzku, má súd za to, že nebol ani splnený základný predpoklad postúpenia pohľadávky v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa názoru súdu zákonodarca ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách dal oprávnenie banke postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po tam stanovenú dobu v omeškaní a sledoval ten cieľ a naplnenie účelu zákona o bankách, aby banka podnikla kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom, keďže poskytovanie úverov a ich správa je podľa zákona o bankách jednou z jej hlavných činností, upravených zákonom. Dokazovaním v tomto konaní súd zistil, že žalobca v konaní predložil výzvu spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. splnomocnenú na to VÚB, a.s. adresovanú žalovanej, ktorou vyzvala žalovanú na splnenie jej záväzku zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, ktorá sa posudzuje podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, nepredložil však dôkaz o tom, že banka ukončila záväzkový vzťah pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom napríklad výpoveďou zmluvy, odstúpením od zmluvy alebo vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca síce súdu predložil Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ale toto oznámenie je zo dňa 26.3.2013, čiže ide o úkon žalobcu voči žalovanej po postúpení pohľadávky, nejde o úkon banky. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalobca vo svojom vyjadrení z 24.3.2014 tvrdil, že VÚB, a.s. podaním zo dňa 12.11.2008 odstúpila od zmluvy, pričom splatnosť pohľadávky bola stanovená ku dňu 15.12.2008. K tomuto splnomocnenec žalobcu na pojednávaní uviedol, že išlo iba o technický výraz používaný bankou, v skutočnosti banka žiadny právny úkon odstúpenia od zmluvy neurobila, banka využíva mimoriadne zosplatnenie úveru. Súdu však nebol predložený dôkaz o tom, že banka tento inštitút mimoriadneho zosplatnenia úveru použila. Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, v zmluve o poskytnutí flexipôžičky bol dohodnutý termín splatnosti poslednej anuitnej splátky dňa 6.11.2014, úver preto nemohol byť splatný predtým, ako banka a žalobca uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011. V konaní preto nebol preukázaný jeden z predpokladov pred postúpením pohľadávky na žalobcu a postúpenie je svojím účelom a obsahom v rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu by potom zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť je povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky prihliadnuť. Súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že sa stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, preto súd jeho žalobu zamietol. Bezpredmetným potom bolo zaoberať sa hodnotením ďalších častí dôkazu ako sú jednotlivé časti obchodných podmienok Všeobecnej úverovej banky, a.s., či skúmať, či je nárok žalobcu premlčaný úplne alebo čiastočne alebo vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, či vznikol žalobcovi nárok na poplatky, úroky podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a do akej výšky, prípadne či zmluva o úvere neobsahuje pre spotrebiteľa neprijateľné podmienky, zo zákona neplatné.

Pokiaľ žalobca predložil súdu Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.10.2012 súd má za to, že žalobca dal podpísať žalovanej vopred pripravené formulárové znenie vyhlásenia o uznaní záväzku. Žalobca takto postupoval len vo vlastnom záujme a toto konanie dodávateľa je v rozpore s dobrými mravmi § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože žalobca dosiahol uznanie dlhu na formulárovom tlačive v záujme predĺženia premlčacej doby a nepreukázal, že žalovaná tak konala sama z vlastnej vôle. Predmetné vyhlásenie o uznaní dlhu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že bez vedomia spotrebiteľa zakladá novú premlčaciu dobu, ktorú zákon priznáva len v osobitných prípadoch a to najmä vtedy, ak sa má predísť uznaním dlhu súdnym sporom. Úmyslom žalobcu bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti žalovanej ako spotrebiteľa. Takéto konanie zákon považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 4 ods. 8 citovaného zákona, a predmetný úkon je preto v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.

Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 C.s.p., pričom súd žalovanej, ktorá bol v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .