Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-179-2016.pdf
PDF · 146.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/179/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne I. kancelárie poisťovateľov, so sídlom v D., Trnavská cesta XX, zast. S.. S. K.,N.., advokátom, D., U. XX, proti žalovanej J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Košice, Raketová 1472/5, zast. JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou, Košice, Floriánska 16, o zaplatenie 12.066,93 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 15C 208/2013-326 z 18.11.2015 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N. žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou proti žalovanej domáhala zaplatenia sumy 12.066,93 € s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od 29.12.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaná je držiteľkou osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: KE 319EM, prevádzkou ktorého dňa 16.11.2010 bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Ford Galaxy, EČV: ND 03-UZT, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol Armin Azimiyan, bytom Veľká Británia (ďalej len poškodený), ako aj škoda na zdraví poškodeného, zavinené žalovanou, pričom osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: KE 319EM v čase dopravnej nehody nebolo povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu, ako vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z.z.“ alebo „cit. zákon“). Z tohto dôvodu vznikla žalobkyni v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť nahradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré žalobkyňa poškodenému poskytla dňa 14.11.2012 v celkovej výške 12.066,93 € a vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo vymáhať náhradu škody voči žalovanej ako zodpovednému subjektu na žalobkyňu, ide o zákonný prechod práva v zmysle § 24 ods. 2, 7 cit. zákona, a žalobkyňa má právo postihu proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila, a toto právo si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej mimosúdne listom z 28.11.2012; žalovaná však dlžnú sumu žalobkyni v lehote do 28.12.2012 neuhradila.
2. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Moniky Meňhertovej, advokátky, trovy konania vo výške 2.218,81 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Rozhodol tak na základe skutočností zistených z vykonaných dôkazov a z vyjadrení sporových strán, keď žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že k dopravnej nehode došlo na území Veľkej Británie,
preto vysporiadanie nárokov riešila Britská národná kancelária, ktorá pri svojom postupe bola viazaná Internými Pravidlami zverejnenými v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. Q upravujúcimi vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov, že podľa článku 3.4. Interných pravidiel kancelária (v tomto prípade Britská národná kancelária) vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, s náhradou škody poškodených a povinným poistením zodpovednosti, v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej kancelárie (v tomto prípade Slovenskej kancelárie poisťovateľov). Z uvedeného žalobkyňa vyvodila, že nemala dôvod pochybovať o správnosti krokov Britskej národnej kancelárie poisťovateľov o výške plnenia, ktorá škodu likvidovala podľa britského právneho poriadku, že bola povinná rešpektovať zistenia Britskej kancelárie poisťovateľov a na základe vyúčtovania jej uhradiť požadované náklady. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná prevádzkou motorového vozidla bez platného povinného zmluvného poistenia podľa zák. č. 381/2001 Z.z. porušila nielen ustanovenia cit. zákona, ale aj vnútorné predpisy Veľkej Británie (Compulsory Thirt Party Motor Insurance Law z 1.6.1930), záväznosť ktorých právnych noriem vyplýva pre členské štáty EÚ z čl. 3 Smernice Rady (ES) č. 72/166/ EHS z 24.4.1972, týmto viacnásobným porušením právnych predpisov žalovaná zaťažila žalobkyňu nákladmi, ktoré musela v súlade s čl. Interných Pravidiel refundovať Britskej národnej kancelárii za škodu spôsobenú týmto nepoisteným vozidlom na území Veľkej Británie. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Komisie z 28.6.2003 o uplatňovaní Smernice Rady (ES) č. 72/166/EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a to najmä čl. 3 odd. 1 Interných Pravidiel, podľa ktorých ak je kancelária informovaná o dopravnej nehode, ku ktorej došlo na území krajiny, za ktorú je zodpovedná, ktorej účastníkom je vozidlo z inej krajiny, táto pristúpi k vyšetrovaniu okolností dopravnej nehody bez toho, aby čakala na formálne uplatnenie nároku a hneď ako je to možné, oznámi akúkoľvek takúto nehodu poisťovateľovi, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej kancelárii. Akékoľvek zanedbanie uvedeného si však nie je možné uplatňovať. Všetky nároky spracúva kancelária sama za seba v súlade so zákonnými a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody, týkajúce sa zodpovednosti, náhrady škody poškodeným osobám a povinného poistenia v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu, alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej kancelárie. Pre všetky záležitosti týkajúce sa výkladu zákona platného v krajine dopravnej nehody a likvidáciu nároku, je príslušná výlučne kancelária. Žalobkyňa ďalej argumentovala tým, že ak by si žalovaná splnila svoju zákonnú povinnosť a povinne si zmluvne poistila podľa § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. svoje motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: KE319EM, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, žalobkyňa by tak nemusela hradiť za ňu plnenie z garančného fondu poškodenému. K žalobe pripojila listinné dôkazy v anglickom jazyku, s ich prekladom do jazyka slovenského.
4. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou mal súd preukázané, že poistnú udalosť oznámil poškodený O. O., vodič súkromného taxíka, ktorý v oznámení uviedol nasledujúce údaje: značku a typ motorového vozidla Ford Galaxy Zetec modrej farby, EČV: ND03UZT s tým, že za vinníka nehody považuje pani Katarínu Čižmárovú, ktorá jazdila s motorovým vozidlom EČV: KE-319 EM Škoda Octavia, striebornej farby, miestom nehody bol Londýn CourtLeigh Gardens, k nehode došlo za hmly dňa 16.11.2010 o 8.10 hod. a poškodený opísal nehodu tak, že druhý účastník mu nedal prednosť a zrazil sa s jeho vozidlom, pričom nehoda bola oznámená polícii, ktorá sa dostavila na miesto nehody, uviedol č. policajného záznamu s tým, že policajt zaznamenával nehodu bez údajov, neuviedol žiadnych svedkov tejto nehody. Ďalej poškodený uviedol, že jeho vozidlo bolo nepojazdné, odhad nákladov na opravu 1.800,- GBP plus DPH, že utrpel pri nehode zdravotnú ujmu - hyperextenziu krku a pliec, ktoré zranenia mu bránia v návrate do bežnej práce, navštívil aj nemocnicu, ambulantne bol ošetrený lekárom v Londýne. Z ďalšej listiny vyplynulo, že kancelária MIB adresovala žalobkyni dňa 9.10.2012 žiadosť o náhradu v zmysle článkov 5.1. a 5.2. Interných predpisov vo veci nehody zo dňa 16.11.2010, ktorej pôvodcom bola pani K. Čižmárová, s vozidlom KE- 319 EM s tým, že poistný nárok bol zlikvidovaný v celkovej výške 10.935,05 GBP, túto náhradu mala žalobkyňa vyplatiť do dvoch mesiacov od datovania tohto listu. Ďalšia listina svedčila o uskladnení motorového vozidla poškodeného Armina Azimiyana so začiatkom uskladnenia 7.11.2010 a koncom uskladnenia 20.12.2010, celkový poplatok za uskladnenie za 34 dní bol 850 GBP, poplatok za odtiahnutie vozidla 185 GBP, miesto odťahu v Londýne a listinu vystavil EÚ Accident Management na základe žiadosti Armina Azimiyana o uskladnenie vozidla zo dňa 17.11. s tým, že pripojené sú aj obchodné podmienky uskladnenia, ďalej povolenie na výkon činnosti vodiča prenajatého vozidla vydané Dopravnými službami mesta Londýn, Úrad verejnej dopravy v Londýne pre O. O. s platnosťou od 23.3.2009 do 12.6.2011. Ďalším listom z l.8.2011 žalobkyňa
oznamovala K. - K. X. D., že vozidlo EVČ: KE-319 EM je registrované v našej krajine a k dátumu nehody nebolo poistené, vodič dopravnú nehodu nenahlásil, zároveň požadovala policajnú správu alebo iný dôkaz, ktorý zakladá vinu nášho poistenca pri zapríčinení dopravnej nehody, napr. vyhlásenie o nehode, aby mu boli tieto dôkazy zaslané, nakoľko potvrdenie o poistení nezakladá prijatie zodpovednosti nášho poistenca. Ďalšie listiny svedčia o náhrade za telesnú ujmu Armina Azimiyana vo výške 2.500,- GBP a o zaslaní faktúry za opravu od Scamps Partners Ship, listiny osvedčujúce používanie vozidla zn. Ford Galaxy Arminom Azimiyanom na poskytovanie súkromnej taxi služby, faktúra č. 1478 zo dňa 6.1.2011 na meno zákazníka: O. O., za opravu vozidla zn. Ford EČV: ND 03UZT suma 1.093,- GBP, zmluva o krátkodobom prenájme vozidla uzavretá O. O. k motorovému vozidlu Toyota Avensis EČV: ND 05KNH od 17.11.2010 do 20.12.2010, doklady za opravu vozidla zn. Ford Galaxy Zetec EVČ: ND XXUZT s vyčíslením približných nákladov na opravu bez DPH vo výške 1.809,83 GBP, lekárska správa od ortopéda - špecialistu z vyšetrenia zo dňa 29.3.2011 O. O. s vyčísleným poplatkom za vypracovanie správy 478,80 GBP s DPH. Z lekárskej správy, ktorú vypracoval O. L., člen C. výboru lekárov, pre poškodeného O. O. vyplynulo, že poškodený v čase nehody bol zamestnaný ako vodič súkromnej služby na prenajímanie vozidla s vodičom, dátum nehody 16.11.2010, dátum vyšetrenia 29.3.2011, že poškodený opísal nehodu tak, že v čase nehody bol vodičom motorového vozidla, druhé auto vyrazilo náhle z bočnej ulice, križovalo dráhu jeho vozidla a narazilo do jeho vozidla, na prednej časti vozidla vzniklo poškodenie, na miesto nehody prišla polícia, opísal aj spôsobené zranenia nehody, ktorá sa stala 4 mesiace pred vyšetrením s tým, že si naordinoval sám voľno, predajné lieky proti bolesti, ktorá sa u neho začala prejavovať niekoľko hodín po nehode v krku, hlave, v pleci a na chrbte, po nehode mesiac pokračoval v práci, stav sa mu zhoršil a 6 týždňov nepracoval. V ďalšej časti sa uvádza dopravná nehoda z r. 2008, kedy viedol motorové vozidlo, tiež došlo k zrážke s vozidlom z bočnej cesty, utrpel poranenie šije a chrbta, pred predmetnou nehodou už boli tieto zranenia zahojené a vyliečené. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj obranu žalovanej, ktorá jednoznačne a kategoricky popierala, že by dňa 16.11.2010 zavinila, či spôsobila dopravnú nehodu s osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia, EČV: KE 319 EM a tvrdila, že žalobkyňa jednoznačne relevantnými dôkazmi nepreukázala jej zodpovednosť za údajne vzniknutú škodu, ktorá ani neexistuje, že poškodený do jej motorového vozidla v Anglicku narazil, pričom došlo k jemnému stretu „snáď spätnými zrkadlami“, vodič vozidla jej povedal, že nič mu nie je, na jeho vozidle nebolo nič poškodené okrem škrabancov, ním privolaní policajti si len vyžiadali doklady, ohliadli vozidlá a vymenili si len adresy pobytu a údaje s kontaktmi, nič sa ich policajti nepýtali, pričom ona uviedla, že druhý vodič do nej buchol, a následne policajti odišli bez toho, aby vyhotovili nejaký písomný záznam z nehody. Žalovaná tvrdila, že polícia ani poisťovňa jej nepredložili žiaden doklad, z ktorého by vyplývala jej zodpovednosť za vznik dopravnej nehody, neoslovila ju ani Britská národná kancelária pri vyporiadaní nárokov poškodeného, pričom nepoprela, že v čase nehody motorové vozidlo zn. Škoda Octavia EČV: 319 EM nebolo povinne zmluvne poistené, pretože nedopatrením nezaplatili s manželom poistné. Mala za to, že nie je možné aplikovať ust. § 427 OZ, teda objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, nakoľko v tomto prípade nešlo o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Na svoju obranu poukázala tiež na to, že žalobkyňa ju žiadnym spôsobom nekontaktovala, ani nežiadala od nej vyjadrenie, a ani britská poisťovňa, ktorej žalobkyňa nemala plniť bez toho, aby si nejakým spôsobom overila zodpovednosť žalovanej za vzniknutú škodu.
5. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 20 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b/, § 24 ods. 3, § 24 ods. 7 prvá veta v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. a konštatoval, že účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby v prípadoch taxatívne vymenovaných v § 24 ods. 2 zákona bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zákona vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá. Osobou bez poistenia zodpovednosti je treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 cit. zákona. Ust. § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ cit. zákona je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný presvedčiť sa, či je vozidlo poistené). Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla v spore dôkazné bremeno, keďže napriek výzve súdu žiadne dôkazy svedčiace o príčinách dopravnej nehody zo dňa 16.11.2010 a o vinníkovi nehody nepredložila, a preto súd žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol. V konaní nebolo sporné, že v čase dopravnej nehody nebolo motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: KE-319 EM povinne zmluvne poistené, a žalovaná teda je osobou bez poistenia zodpovednosti, a preto za ňu žalobkyňa plnila poškodenému z poistného garančného fondu. Žalobkyni tak vzniklo voči žalovanej právo regresu, t.j. právo na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia ako proti osobe, ktoré zanedbala povinnosť vyplývajúcu zo zákona poistiť zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.). Zároveň však súd prvej inštancie skúmal aj to, či žalovaná ako vodič motorového vozidla zodpovedá za škodu podľa všeobecnej zodpovednosti zakotvenej v § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), lebo len v prípade, ak u nej by boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti podľa tohto zák. ustanovenia, bola by osobou zodpovednou za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a nie iba osobou, ktorá zanedbala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (osoba bez poistenia zodpovednosti). Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že nemá právomoc na určenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pri predmetnej dopravnej nehode a že táto otázka je v právomoci príslušných anglických orgánov. Po tomto právnom posúdení dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle ust. § 427 ods. 2 a § 420 OZ. V danom prípade došlo u žalovanej k stretu dvoch zodpovedností - osobitnej zodpovednosti ako prevádzkovateľa motorového vozidla podľa § 427 ods. 2 OZ a všeobecnej zodpovednosti ako vodičky motorového vozidla za vznik škody podľa § 420 ods. 1 OZ, a podľa názoru súdu v prejednávanej veci bolo nutné skúmať aj zavinenie ako zákonný predpoklad vyžadovaný pri všeobecnej zodpovednosti za vznik škody podľa § 420 OZ. Okolnosť, že vznikla škoda pri prevádzke dopravného prostriedku sama osebe nestačí pre vznik objektívnej zodpovednosti podľa § 427 OZ, len ak je splnený základný predpoklad tejto zodpovednosti, a to, že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Ak uvedený predpoklad nie je splnený, zodpovednosť za vzniknutú škodu treba posúdiť podľa § 420 OZ. Súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti súčasne. Náhrada škody je nárokom z porušenia práva a predpoklady zodpovednostného vzťahu sú iné ako v prípade práva zo zmluvy. Samotná účasť žalovanej na dopravnej nehode nemôže ešte spôsobiť žalobkyni žiadnu škodu. Žalobkyňa nepreukázala v konaní žiadnym hodnoverným a relevantným dôkazom, akým konkrétnym spôsobom (aký predpis a v čom) a akú konkrétnu právnu povinnosť žalovaná porušila, ktorou mala zaviniť predmetnú dopravnú nehodu. Samotné tvrdenia žalobkyne v žalobe sú nepostačujúce a žalobe nemožno vyhovieť len na základe ničím nepreukázaných tvrdení, preto súd uzavrel, že žalobkyňa, ktorá poskytuje z garančného fondu poistné plnenie za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla (vždy len za škodu, za ktorú aj zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti) nepreukázala v tomto prípade zodpovednosť žalovanej ako osoby bez poistenia zodpovednosti. Ak si žalovaná nesplnila svoju zákonnú povinnosť a nepoistila si svoje motorové vozidlo, neznamená to bez ďalšieho jej zodpovednosť za vznik škody, ak nebolo preukázané žalobkyni zo strany britskej kancelárie, že skutočne prevádzkou motorového vozidla žalovanej bola spôsobená dopravná nehoda. Súd mal za to, že žalobkyňa nemusela zaplatiť z garančného fondu poškodenému poistné plnenie a ak ho plnila, stalo sa tak predčasne, bez overenia, či preukázania zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu. Žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno, ktoré ju v spore zaťažovalo, keďže nepreukázala hodnoverným spôsobom už prvý zo zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, teda akékoľvek protiprávne konanie (porušenie právnej povinnosti) žalovanou, v dôsledku ktorého mala škoda vzniknúť, a tým nie je daná ani príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. V konaní nebolo nepochybne preukázané, aby motorovým vozidlom, ktoré riadila žalovaná, došlo k dopravnej nehode, a tým aj k akejkoľvek škode na strane poškodeného zapríčinenej konaním žalovanej. Súd poukázal na listinný dôkaz predložený žalovanou - čestné prehlásenie Raffaela Pawlaka, svedka nehody, z ktorého vyplýva, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil poškodený, čím tiež mal súd spochybnené tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaná zavinila predmetnú dopravnú nehodu. Keďže žalobkyňa nepreukázala všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, neuniesla v spore dôkazné bremeno, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanej, ktorá mala v spore plný úspech, náhradu účelne vynaložených trov spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia jej advokátky v celkovej výške 2.218,81 € podľa ust. § 10 ods. 1, §13a ods. 1 písm. a), c), d) a ods. 4 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a žalobkyni uložil povinnost prisúdenú náhradu trov zaplatiť na označený účet právnej zástupkyne žalovanej JUDr. Moniky Meňhertovej, advokátky, v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
6. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil (odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.). Zopakovala obsah svojich vyjadrení v spore a trvala na tom, že Britská národná kancelária je výlučne spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode, ako aj vybavenie nároku, že táto pri likvidácii škody bola povinná postupovať v čo najlepšom záujme žalobkyne a škodu likvidovala podľa britského právneho poriadku (hmotnoprávne a aj procesne), žalovaná v konaní netvrdila opak a zo žiadneho dôkazu opak ani nevyplýva, a preto nemala dôvod pochybovať o správnosti krokov britskej strany o výške plnenia, bola povinná rešpektovať zistenia britskej kancelárie poisťovateľov a na základe vyúčtovania jej uhradiť požadované náklady podľa Interných pravidiel, ktorú sú súčasťou európskeho práva a je ich povinná rešpektovať aj Slovenská republika. Ďalej zopakovala, že žalovaná prevádzkou motorového vozidla bez platného povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z. porušila nielen ustanovenia uvedeného zákona, ale aj vnútorné predpisy Veľkej Británie, a to Compulsory Third Party Motor Insurance Law z 1.6.1930. Záväznosť týchto právnych noriem vyplýva pre členské štáty Európskej Únie z článku 3 Smernice Rady ES z 24. apríla 1972 č. 72/166/EHS. Poukázala na rozhodnutie KOMISIE z 28. júna 2003 o uplatňovaní Smernice Rady (ES) č. 72/166/EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, publikovaného v Úradnom vestníku EÚ L192/23 z 31.07.2003, ktorým bola členským štátom EÚ uložená povinnosť zdržať sa vykonávania kontrol povinného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú v inom členskom štáte alebo na území ďalších tam uvedených štátov, okrem iných aj na území Slovenskej republiky. V prílohe cit. rozhodnutia Komisie je uvedená dohoda medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi, podľa ktorej sa podpísané kancelárie zaviazali dodržiavať záväzné ustanovenia, ako aj nezáväzné ustanovenia oddielov II. a III. vnútorných predpisov prijatých Radou kancelárií 30. mája 2002, ktorých kópia je pripojená k uvedenej dohode v dodatku l. Dohodu medzi národnými kanceláriami podpísala okrem iných aj britská národná kancelária poisťovateľov (Motor Insurers´ Bureau) a tiež žalobkyňa, ktorá je zriadená podľa zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení. Zo všeobecných pravidel vnútorných predpisov Rady kancelárií (záväzné ustanovenia) článok 3 bod 4 vyplýva, že žalobkyňa nemohla prehodnocovať oprávnenosť nároku poškodeného, ale bola povinná požadovaný nárok uhradiť, ako aj urobila (výpis z účtu žalobkyne pripojený k žalobe). Citovala čl. 6 rozhodnutia KOMISIE z 28. júna 2003 o uplatňovaní Smernice Rady (ES) č. 72/166/EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (interných pravidiel), podľa ktorého: „Každá kancelária zaručuje náhradu akejkoľvek čiastky zo strany svojich členov, ktorá je požadovaná v súlade s ustanoveniami článku 5 kanceláriou krajiny, v ktorej došlo k dopravnej nehode, alebo zástupcom, ktorý táto vymenovala na tento účel“. V tejto súvislosti poukázala aj na ust. § 2 písm. p) zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení, ktorý na interné pravidlá odkazuje. Na základe uvedeného považovala za nesprávne tvrdenie súdu, že nekonkretizovala, ktoré vnútorné predpisy Veľkej Británie žalovaná porušila. Uviedla ďalej, že Britská kancelária poisťovateľov po prešetrení dopravnej nehody (nielen po skutkovej, ale aj právnej stránke) ju vyzvala na úhradu dlžnej sumy (vyplateného poistného plnenia), ktorú jej bola povinná refundovať. Systém zelenej karty funguje na princípe reciprocity konania, to znamená, že ak je kancelária, ktorá nároky uspokojuje, viazaná konať v najlepšom záujme platiacej kancelárie, robí to tak preto, že v prípade, ak by sa stal obdobný prípad na Slovensku, žalobkyňa (Slovenská kancelária poisťovateľov) by bola tiež povinná konať v čo najlepšom záujme zahraničnej kancelárie. Preto podľa názoru žalobkyne nie je namieste spochybňovať postup v tomto prípade britskej kancelárie poisťovateľov, a podľa vyššie cit. ustanovení nie je ani namieste hodnotiť postup britskej kancelárie poisťovateľov podľa domáceho práva. Polemizovala s názorom súdu prvej inštancie, že práve žalovaná by mala byť poškodenou stranou, poukazujúc na to, že žalovaná ničím nepreukázala, že by si ako poškodená uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (k uvedenému citovala ust. § 10 ods. l písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení). Britská kancelária poisťovateľov ustálila vo vyúčtovaní (výzva na úhradu poistného plnenia) z 9.10.2012, že osobou zodpovednou za vznik dopravnej nehody bola žalovaná, resp. vozidlo žalovanej, na základe čoho bola žalobkyňa povinná v zmysle interných pravidiel uhradiť britskej strane žalovanú škodu, ktorá bola spôsobená vozidlom žalovanej poškodenému. Žalovaná bola v čase dopravnej nehody držiteľom vozidla, resp. jeho prevádzkovateľom, ako vyplýva z výpisu z registra vozidiel (pripojený ako dôkaz k žalobe). Žalobkyňa nemôže spochybňovať skutkové a právne otázky vzniku dopravnej nehody, nakoľko na tie sa vzťahujú právne predpisy tej ktorej krajiny po procesnej aj hmotnoprávnej stránke, a tie právne zhodnocuje príslušná kancelária v mieste dopravnej nehody (napr. žalobkyňa predsa nemôže
vykonávať obhliadky vozidiel v iných štátoch). Zastávala názor, že uplatnený nárok nie je nárokom na náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ale ide o postihové právo kancelárie podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení, teda ide o nárok na náhradu voči tomu, za koho hradila poistné plnenie z garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti (k tomu citovala z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/284/2010). Ak by sa aj stotožnila s názorom súdu na str. 10 rozsudku, že následne treba skúmať zodpovednosť žalovanej ako vodičky zakotvenej v ust. § 420 OZ, tak podľa názoru žalobkyne súd mal skôr opierať svoje rozhodnutie o ust. § 427 OZ. Žalovaná ako prevádzkovateľ, resp. držiteľ vozidla bola tou osobou, ktorá mala v čase dopravnej nehody faktickú alebo právnu moc nad vozidlom (§ 2 písm. j/ zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení) - bola zapísaná v dokladoch od vozidla a ako prevádzkovateľ, resp. držiteľ zodpovedá za škodu v súlade s § 427 OZ, ide o objektívnu zodpovednosť za škodu bez ohľadu na zavinenie. Podľa názoru žalobkyne nie je namieste zo strany súdu opierať zodpovednosť žalovanej o ust. § 420 ods. l OZ (všeobecná zodpovednosť za škodu), nakoľko žalovaná bola primárne prevádzkovateľom vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda. Je pravdou, že objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku nie je bezvýnimočná, prevádzkovateľ vozidla sa môže svojej zodpovednosti zbaviť, a to len za predpokladu, že je tu niektorý z liberačných dôvodov uvedených v Občianskom zákonníku. Z rozhodnutia súdu však nevyplýva, že by zamietol návrh s poukazom na niektorý zákonný liberačný dôvod. Z toho dôvodu považuje žalobkyňa rozhodnutie v tomto smere za nedostatočne odôvodnené, nesúce znaky arbitrárnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie opiera svoje rozhodnutie, okrem iného, o čestné vyhlásenie Raffala Pawlaka, svedka dopravnej nehody, ktorý potvrdil, že predmetnú nehodu zavinilo vozidlo poškodeného, podľa názoru žalobkyne takýto dôkaz predložený žalovanou je účelový, nakoľko existenciu údajného svedka neoznámila žalobkyni po doručení výzvy na náhradu poistného plnenia z 28.11.2012, ktorá jej bol riadne doručená. Poukázala na tvrdenie žalovanej, ktorá na pojednávaní dňa 22.10.2014 potvrdila tú skutočnosť, že poškodený po nehode volal políciu, ktorá si vyžiadala doklady od žalovanej a poškodeného. Z hľadiska zodpovednosti za škodu je táto vec teda uzatvorená po zisťovaní a zhodnotení skutkového stavu britskou kanceláriou poisťovateľov v zmysle interných pravidiel. Podľa názoru žalobkyne otázka zodpovednosti za škodu je skôr otázkou predbežnou. Dopravná nehoda sa stala na území Veľkej Británie, je potrebné vyriešiť otázku právomoci a rozhodného práva, teda ktoré orgány sú oprávnené vo veci konať a aké právne predpisy treba aplikovať. Podľa čl. 3 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody publikovaného pod č. 130/1976 Zb. v platnom znení rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode. Podľa čl. 7 Dohovoru bez ohľadu na právo rozhodné na určenie zodpovednosti sa prihliada vždy na predpisy o konaní a bezpečnosti dopravy platné v mieste nehody. Podľa § 15 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nároky na náhradu škody sa spravujú právom miesta, kde došlo k nehode, alebo miesta, kde došlo k skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Podľa čl. 5 bod 3 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Citovala ďalej ust. § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území SR bydlisko alebo sídlo ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Nakoľko v danej veci nejde o nárok na náhradu škody, ale o originárne postihové právo kancelárie v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení, a navyše k dopravnej nehode došlo mimo územia Slovenskej republiky, podľa názoru žalobkyne nie je daná právomoc slovenského súdu na určenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pri predmetnej dopravnej nehode, ale táto otázka je v právomoci príslušných britských orgánov. Navyše vyvodenie právnej zodpovednosti v danom prípade (teda kto porušil právne predpisy a aké, a podľa ktorých právnych predpisov sa vyvodzuje zodpovednosť), podlieha aplikácii britských právnych predpisov. Teda súd prvej inštancie nepostupoval podľa názoru žalobkyne zákonne ani v zmysle vlastného názoru o tom, že má skúmať otázku zodpovednosti za škodu na strane žalovanej a aplikoval nesprávne ustanovenia právneho poriadku, čo je však len argument ad absurdum, nakoľko táto otázka je uzatvorená a predmetom konania nie je nárok na náhradu škody, ale originárny nárok na náhradu plnenia vyplateného žalobkyňou z garančného fondu preto, lebo žalovaná prevádzkovala vozidlo bez povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Napokon žalobkyňa uviedla, že systém poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je predmetom harmonizácie európskeho práva. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2009/103/ES zo 16.09.2009 (konsolidované znenie)
publikovanej v Úradnom vestníku EÚ L263/28: „Zrušenie kontrol zelených kariet pre vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú v členskom štáte a vstupujú na územie iného členského štátu, sa môže vykonať prostredníctvom dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov, čím by každá národná kancelária zaručovala náhradu v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu, z ktorej vyplýva právo na náhradu a ktorá bola spôsobená na jej území jedným z týchto vozidiel, či už poisteným, alebo nepoisteným.“ Z vyššie uvedeného je vyplynulo, že orgánmi, ktoré sú v rámci tohto systému oprávnené aplikovať právne predpisy o náhrade škody, sú práve národné kancelárie poisťovateľov, ktoré však nie sú oprávnené spochybňovať navzájom výsledky svojich zistení. V tejto súvislosti žalobkyňa príkladmo poukázala napr. na rozhodnutie (založené v súdnom spise) Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.6.2014, sp. zn. 23Co 125/2013 a citovala právny názor v ňom vyslovený. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu a žalobkyni prizná náhradu trov celého konania, príp. rozsudok zruší a vec vráti Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.
7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok je z vecného aj právneho hľadiska v súlade so zákonmi Slovenskej republiky aj s dobrými mravmi a je spravodlivý. Súd prvej inštancie sa v dostatočnej miere zaoberal aj správne právne vysporiadal s otázkou posúdenia oprávnenosti nárokov, ktoré si žalobkyňa uplatnila. Zopakovala, že jednoznačne popiera, že by dňa 16.11.2010 zavinila či spôsobila dopravnú nehodu s osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia, EČV: KE 319EM, preto odmieta niesť akúkoľvek zodpovednosť za údajne vzniknutú škodu len na základe tvrdení druhého účastníka dopravnej nehody, bez toho, aby jej zavinenie bolo relevantne preukázané či už formou policajného záznamu, príp. inými dôkaznými prostriedkami. Uviedla, že v priebehu konania sa vo Veľkej Británii snažili spoločne s manželom získať vyjadrenie od polície, kde však im bolo povedané, že k uvedenému číslu dopravnej nehody neevidujú žiadny písomný záznam, čo je typické a zodpovedá to prípadom, kedy polícia vo Veľkej Británii po príchode na miesto udalosti skonštatuje, že pri nehode nedošlo k žiadnym zraneniam zúčastnených osôb a že škody na vozidlách sú minimálne, maximálne do 300 libier. Písomne však takéto stanovisko polícia vo Veľkej Británii odmietla žalovanej vydať. Žalovaná trvala na tom, že žalobkyňa v podanej žalobe riadne a jednoznačne nepreukázala jej zodpovednosť za vzniknutú škodu, neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali zavinenie nehody z jej strany a bola toho názoru, že Anglická kancelária poisťovateľov nie je orgánom oprávneným a kompetentným zo zákona ustáliť či určiť vinu účastníka dopravnej nehody (v tomto prípade údajne žalovanej), a to navyše bez akýchkoľvek relevantných písomných či iných dôkazov a podkladov ! V plnej miere sa stotožnila s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď hodnoverným spôsobom nepreukázala ani len prvý zo zákonných predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu, teda akékoľvek protiprávne konanie žalovanej, v dôsledku ktorého mala vzniknúť škoda, a tým ani príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Rovnako nebola preukázaná ani skutočnosť, že spôsobila dopravnú nehodu, a ani výška údajnej škody. Odvolanie žalobkyne neprináša žiadne nové argumentácie, keďže žalobkyňa iba zopakovala skutočnosti, ktoré tvrdila už v konaní pred súdom prvej inštancie. Konajúci súd pritom všetky tieto skutočnosti a tvrdenia pozná a vysporiadal sa s nimi správne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalovaná za to, že konajúci súd náležite zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto tiež správne právne vyhodnotil, nie je teda žiaden dôvod ani pre zmenu ani pre zrušenie rozsudku, ktorý je vecne správny, preto navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za vyjadrenie k odvolaniu (ktoré vyčíslila), na účet jej právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Vyjadrenie žalovanej bolo zást. žalobkyne doručené 28.4.2016, avšak žalobkyňa nevyužila právo na podanie repliky a nepodala k nemu stanovisko.
9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. V súlade s prechodným ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP odvolací súd posúdil podmienky prípustnosti podaného odvolania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.6.2016, teda v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania žalobkyňou (odvolanie podané 11.2.2016), prejednal odvolanie ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 prvá veta CSP] a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.12.2017 o 12.55 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dv. 215/2. posch., po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i procesný postup súdu prvej inštancie v konaní v rozsahu vymedzenom námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, a nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli neúplné alebo nesprávne, nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo, že by súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo, alebo nesprávne vyložil alebo aplikoval právny predpis. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, aplikoval na vec relevantné hmotnoprávne normy, ktoré aj správne vyložil a zo zisteného skutkového stavu vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.
13. Skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla v podanom odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti napadnutého rozsudku a nie sú spôsobilé spochybniť skutkový základ rozhodnutia ani správnosť právneho záveru, ku ktorému dospel súd prvej inštancie o tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju v spore zaťažovalo, lebo nepreukázala splnenie zákonných predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle ust. § 427 ods. 2 a § 420 Občianskeho zákonníka a splnenie zákonných podmienok vzniku regresného nároku žalobkyne vyplývajúceho z ust. § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov.
14. Žalobkyňa v odvolaní opakovane uvádza skutočnosti namietané už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s podstatnými tvrdeniami a argumentmi žalobkyne úplne, náležite a celkom správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd vyhodnotil v rámci svojej úvahy všetky právne relevantné skutkové okolnosti a uviedol správne, dostatočné a presvedčivé dôvody svojho rozhodnutia o zamietnutí žaloby, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, a na dôvody napadnutého rozsudku aj odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
15. Odvolací súd nespochybňuje, že uplatnený nárok vyplývajúci z ust. § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. je regresným nárokom vyplývajúcim z osobitného predpisu (tzv. postihové právo), a nie je nárokom na náhradu škody. Aj v tomto prípade však musí byť podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne ustálené, že škoda, za ktorú žalobkyňa poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie (a požaduje regresnú náhradu od osoby bez poistenia zodpovednosti) skutočne vznikla, a že za ňu zodpovedá subjekt, voči ktorému si žalobkyňa uplatňuje tento regresný postih. V danom prípade žalovaná v čase dopravnej nehody nemala platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie pre prípad spôsobenej škody vzťahujúce sa na osobné motorového vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: KE 319EM, čo nebolo v konaní sporné. Bez spoľahlivého a jednoznačného záveru o tom, že dopravnú nehodu - škodu (predstavujúcu základ regresného nároku uplatňovaného v tomto spore) spôsobila žalovaná motorovým vozidlom, ktoré v čase škodovej udalosti pre prípad zodpovednosti za škodu nebolo poistené, príp. zavineným porušením právnej povinnosti (ako vodička motorového vozidla), však nemožno založiť regresný nárok žalobkyne voči žalovanej a konštatovať jeho dôvodnosť tak, ako to správne posúdil aj súd prvej inštancie v tomto spore.
16. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, aj vzhľadom na odvolacie námietky žalobkyne iba dodáva, že žalobkyňa nemala k dispozícii žiadny protokol zahraničnej polície o nehode, príp. medzinárodné tlačivo o priebehu dopravnej nehody podpísané oboma účastníkmi nehody, a neexistuje ani žiadne súdne rozhodnutie alebo rozhodnutie iného oprávneného štátneho orgánu Veľkej Británie o tom, že škodu skutočne spôsobila žalovaná osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia, EČV: KE 319EM, ani v danom spore žalobkyňa také listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nepredložila. V tejto súvislosti treba poukázať aj na to, že samotná žalobkyňa z
listom z 1.8.2011 vyžadovala od Britskej národnej kancelárie poisťovateľov policajnú správu alebo iný dôkaz na preukázanie skutkových okolností dopravnej nehody a zavinenia nehody žalovanou, resp. preukazujúcich založenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou nepoisteného motorového vozidla registrovaného na území SR, ktoré jej však neboli zahraničnou kanceláriou poisťovateľov predložené, a následne aj napriek spornosti skutkového stavu a právneho základu zodpovednosti žalovanej, žalobkyňa pristúpila k refundácii poškodenému poskytnutého poistného plnenia. Nepostupovala teda pri refundácii nákladov vyplatených Britskou národnou kanceláriou poisťovateľov v súlade s právnymi normami európskeho práva a Internými pravidlami platnými v systéme zelenej karty, na ktoré žalobkyňa poukazuje v podanom odvolaní a dovoláva sa ich aplikácie na daný prípad. Zo znenia ust. § 27 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. (podľa ktorého kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/, na náhradu toho, čo za neho plnila) podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že kancelária je oprávnená plniť nárok (iba) vo výške škody, za ktorú osoba, ktorá nie je pre prípad zodpovednosti za škodu poistená, zodpovedá a uvedené zák. ustanovenie nie je možné extenzívne interpretovať tak, že žalobkyňa má nárok aj na náhradu plnenia, ktoré plnila (refundovala) za osobu bez poistenia zodpovednosti v rozpore s právnymi predpismi.
17. Na základe tvrdení a argumentov žalobkyne uvedených v odvolaní nemožno prijať ani záver o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, lebo odôvodnenie rozsudku obsahuje zákonom požadované náležitosti, rozhodnutie je riadne, úplne a zrozumiteľným spôsobom odôvodnené v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 1 O.s.p. (§ 220 ods. 2 CSP účinného od 1.7.2016) a z ustálenej judikatúry súdov. Odvolací súd nezistil pochybenia v postupe (rozhodnutí) súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán (žalobkyne) alebo právo na spravodlivý proces, odnímajúce stranám možnosť konať pred súdom, ani žiadnu z vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené konštatuje, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a odvolanie podané žalobkyňou nie je opodstatnené, preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
18. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa vzhľadom na svoj neúspech v odvolacom konaní nemá právo na náhradu trov a žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).