Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/377/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Tóth v právnej veci žalobkyne: Ing. L. H., nar. XX.XX.XXXX, D. 6, G. zastúpená G&G IURISCONSULTI s.r.o., Šoltésovej 32, Bratislava, IČO 35 941 413, proti žalovanej: Mgr. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, Bratislava zastúpená JUDr. Tatianou Madajovou, advokátkou so sídlom Heydukova 16, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, H. dolina XXX, K., o zaplatenie 95.192,- eur s príslušenstvom a 40,- eur takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 59.500,- eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 59.500,- eur od 11.11.2011 do zaplatenia, a to v lehote do 4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25 %.

IV. Súd p r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 37,49 % a voči žalovanej v rozsahu 62,51 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2013 domáhala od žalovanej zaplatenia 59.500,- eur titulom zľavy z dojednanej kúpnej ceny bytu, 40,- eur ako paušálnej náhrady nákladov podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovanou kúpnu zmluvu, na základe ktorej jej žalovaná previedla svoje výlučné vlastnícke právo k bytu č. 3 nachádzajúcemu sa v suteréne bytového domu N., súp. č. XXXX na D. ulici v Bratislave, vo vchode č. 6, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. územie B.a B.á I.. Súčasne na základe kúpnej zmluvy žalovaná odplatne na ňu previedla svoj spoluvlastnícky podiel patriaci k uvedenému bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku zastavanému bytovým domom o veľkosti podielu 9196/509311. Súčasťou predmetu prevodu podľa kúpnej zmluvy bol aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/42 na nebytovom priestore - garáži č. NP1 nachádzajúcom sa v suteréne bytového domu XXXX/XXXXXX. a s ním spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu 126919/509311 a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom bytovým domom o veľkosti podielu 126919/509311. Súčasťou predmetu prevodu podľa kúpnej zmluvy bol aj pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 58 m2 - zastavané plochy a nádvoria, evidovaný na LV č. XXXX pre kat. územie B.a B.á I.. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k predmetu prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2007 so spoločnosťou X.K.s.r.o., so sídlom XX.XX.XXXX, Bratislava. Strany sporu dojednali kúpnu cenu vyššie uvedených nehnuteľností vo výške 163.000,- eur, ktorá bola riadne a včas vyplatená. Vlastnícke právo k predmetu prevodu nadobudla

žalobkyňa rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu V-4002/11 o povolení vkladu vlastníckeho práva v jej prospech zo dňa 21.03.2011.

2. Žalobkyňa zdôraznila, že v článku I., bod 8. kúpnej zmluvy žalovaná ako predávajúci vyhlásila, že jej nie sú známe žiadne vady prevádzaných nehnuteľností, na ktoré by ju mala ako kupujúceho osobitne upozorniť; pri rokovaniach o uzatváraní kúpnej zmluvy ju žalovaná ani ústnou formou neoboznámila s akýmikoľvek vadami prevádzaného bytu. V priebehu mesiaca júl 2011 žalobkyni zástupca správcovskej spoločnosti F..a, spol. s r.o., Bratislava, Ing. K. K. oznámil, že v roku 2009 vlastníci bytového domu XXXX/XXXXXX. zadali Doc. Ing. F.e B.ej, znalkyni z odboru Stavebníctvo, v odvetviach Pozemné stavby, Statika stavieb, Poruchy stavieb, Odhad hodnoty nehnuteľností vypracovanie znaleckého posudku zameraného na zistenie porúch v bytovom dome XXXX/XXXXXX.. Zo znaleckého posudku Doc. Ing. F.y B.ej č. 34/2009 zo dňa 11.11.2009 vyplynulo, že v bytovom dome bolo od roku 2007 značné množstvo vád, konkrétne pri byte č. 3, ktorého bola žalovaná od januára 2008 vlastníkom (v znaleckom posudku sa byt č. 3 označuje ešte ako nebytový priestor č. 2), išlo o vady, ktoré sú popísané na strane 3 znaleckého posudku, a to najmä: zavlhnutie obvodových aj vnútorných nosných stien a priečok do výšky 150 až 300 mm, zavlhnutie vrstiev podláh od vlhkosti šíriacej sa od zavlhnutých stien, zavlhnutie stropu v kúpeľni (pod terasou), opraskávanie omietok od vlhkosti, dodatočne vyspravované hydroizolácie (opravované realizátorom stavby v júni 2007) sa oddeľujú od vonkajších obvodových stien (akoby boli k stene len priložené), zavlhnutie dlažby pred vstupom do bytu. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vykonal ohliadku v byte č. 3 a zistil, že v roku 2009 sa v ňom vyskytli najmä tieto vady: vlhnutie muriva v kúpeľni pod terasou bytu na vyššom podlaží, vlhnutie muriva v okolí okien, v rohoch miestností, pri podlahe, zaplavovanie bytu, vysoká vlhkosť v byte sprevádzaná sústavným vznikom plesní. Zároveň znalec v posudku skonštatoval, že byt sa stal neobývateľným z dôvodu ohrozenia zdravia majiteľov bytu a majitelia bytu sa museli vysťahovať. Z posudku vyplynuli príčiny porúch v bytovom dome ako: nezrealizovaná izolácia proti tlakovej vode, nesprávne zrealizovaná izolácia terás, nesprávne zrealizovaná izolácia vonkajšieho schodišťa nad pivnicami, nesprávne zrealizovaná izolácia pavlače, nesprávne zrealizovaná izolácia prestupov potrubí, dilatačných špár v obvodovom múre, nesprávne zrealizovaný oporný múr (bez odvodnenia), zlé konštrukčné detaily, nedodržanie technologických predpisov a procesov a normou stanovených rozmerov konštrukcií. Spoločným menovateľom porúch je zlá technológia hydroizolácie alebo jej absencia, ktoré znamenajú vlhnutie, zaplavovanie priestorov, vznik plesní, ohrozovanie zdravia obyvateľov a veľké materiálne škody. V závere posudku znalec doslovne uvádza: „Vyššie uvedené typy porúch, ako dokazuje stavebná prax a odborné skúsenosti, sú neopraviteľné alebo len veľmi ťažko opraviteľné v našich podmienkach, najmä v takom rozsahu a v takom rozsiahlom objekte ako je bytový dom „XXXX/XXXXXX.". Povinnosťou realizátora bytového domu je uhradiť všetky škody spôsobené vlastníkom bytov a náklady na rekonštrukčné práce na odstránenie porúch firmám, ktoré sú schopné tieto poruchy odstrániť, pretože realizátor už dokázal svoju neodbornosť pri doterajších opravách na bytovom dome.

3. Žalobkyňa zdôraznila, že v čase zadania vypracovania znaleckého posudku bola vlastníkom bytu č. 3 žalovaná a uvedený byt spolu s členmi svojej rodiny obývala, znalec u nej vykonal ohliadku, o všetkých vadách vyskytujúcich sa v byte a v bytovom dome vedela. V dôsledku vád sa byt dokonca stal neobývateľným a žalovaná ho z tohto dôvodu dočasne opustila, čo sa uvádza aj v znaleckom posudku. Žalovanej museli byť dobre známe aj vyššie citované závery znaleckého posudku č. 34/2009, najmä skutočnosť, že v byte sa vyskytli rozsiahle poruchy, ktoré sa budú postupom času stále viac prehlbovať. Žalovaná žalobkyňu o existencii týchto vád pred uzatvorením kúpnej zmluvy na byt neinformovala a pri predaji bytu tieto vady zámerne zatajila.

4. V čase od 08.08.2011 v byte spozorovala žalobkyňa zavlhnutie steny v pravom rohu obývacej izby (na stene susediacej s garážou). Za účelom odborného zhodnotenia povahy a rozsahu vád zadala vypracovanie stanoviska znalcovi v odboroch Pozemné stavby, Stavebníctvo, Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác Ing. S.ovi N.i, ktorý dňa 18.08.2011 vykonal v byte ohliadku, uskutočnil aj meranie vlhkosti muriva, pričom nameral hodnotu 100% vlhkosti materiálu. V stanovisku zo dňa 23.08.2011 znalec uviedol: „Znalec po vykonaní obhliadky konštatuje, že poruchy zistené v znaleckom posudku číslo 34/2009 v roku 2007 v nebytovom priestore č. 2 v bode 2.1 a 2.2 pretrvávajú až do teraz. Vada nefunkčnej izolácie spodnej stavby nebola do dnes odstránená." Písomným oznámením zo dňa 10.10.2011 si u žalovanej uplatnila nároky z vyššie popísaných vád bytu, totožných s vadami zistenými ešte v znaleckom posudku č. 34/2009 a vyzvala ju na poskytnutie primeranej zľavy z kúpnej ceny bytu vo výške 59.500,- eur. Žalovaná na jej podanie reagovala písomne

dňa 21.10.2011, v ktorom nespochybnila, že na byte sa už v minulosti vyskytli vady, keď uviedla: „všetky vady boli odstránené na základe úspešne uplatnenej reklamácie v období od 27.- 28.09.2010 K. staviteľstvom Žilina, a.s., ako zhotoviteľom spoločnosti X. byty, s.r.o., s ktorou uzavrela zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Išlo o rovnakú vadu, a to vlhnutie steny v rozsahu 1 dm2 vlhkého fľaku vo výške cca 30 cm nad podlahou v obývacej izbe bytu, ktorá susedí s garážou. Oprava bola K. staviteľstvom realizovaná v záručnej dobe, a to vykonaním jadrového vrtu, ktorým sa preukázalo, že stena je zaizolovaná vodorovnou aj zvislou izoláciou a dutina je dostatočne zainjektovaná PUR penou. Výmena vlhkého muriva sa uskutočnila v dňoch 27.-28.09.2010 a murivo sa omietlo sanačnou omietkou."

5. Žalobkyňa namietala, že vady bytu by boli odstránené ešte v dňoch 27.-28.09.2010 na základe uplatnenej reklamácie. O údajne vykonanej oprave jej žalovaná nepredložila žiadny dôkaz. Za účelom preukázania skutočnosti, že vady bytu odstránené neboli, predložila súdu stanovisko znalca Ing. S.a Xa, ktorý na jej podnet v byte č. 3 vykonal celkovo tri ohliadky v dňoch 18.08.2011, 29.09.2011 aj 31.07.2013, pričom skonštatoval, že oprava jadrovým vrtom nemohla byť vykonaná. Podľa názoru odborníka jadrový vrt bol použitý výlučne ako sonda za účelom zistenia, či je alebo nie je v bytovom dome hydroizolácia. Bolo zistené, že hydroizolácia v bytovom dome je, ale nebola overená jej funkčnosť. Izolácia samotná opravovaná nebola a o jej oprave neexistuje žiadny dôkaz. Na podklade miestneho zisťovania, vykonaného naposledy dňa 31.07.2013, znalec vo svojom stanovisku zo dňa 01.08.2013 skonštatoval: „Závada prestupujúcej vlhkosti zistená pri 1., 2 a 3.ohliadke pretrváva v nezmenenej podobe. Z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že vlhkosť z konštrukcie steny nikdy nebola samovoľne odstránená. Znalec konštatuje, že nikdy nebol odstránený zdroj vlhkosti v konštrukcii steny. Stena je atakovaná vlhkostným zaťažením počas celého sledovaného obdobia nerovnomerne. Množstvo vlhkosti v stene záviselo od poveternostných vplyvov. Znalec zotrváva na pôvodnom stanovisku." Znalec po vykonaní ohliadky v uvedených dňoch konštatoval, že poruchy zistené v znaleckom posudku č. 34/2009 v roku 2007 v nebytovom priestore č. 2 v bode 2.1 a 2.2 pretrvávajú až do dňa 31.07.2013. Vada nefunkčnej izolácie spodnej stavby nebola dodnes odstránená. Znalec konštatuje, že vady hydroizolácie zistené v roku 2007 a 2009 neboli nikdy odstránené a museli sa prejavovať aj v predchádzajúcom období. Vady zistené v roku 2009, hlavne bod 2.2, sa prejavujú počas sledovaného obdobia v plnom rozsahu. Podľa odborného názoru znalca sa porucha v hydroizolácii odstrániť nedá. Hydroizolácia je umiestnená v spodnej časti stavby a nie je k nej prístup. Opravu následkov zistenej poruchy je možné vykonať použitím niektorého zo sanačných injektážných systémov, ktorý navrhne špecializovaná firma. Zo staviska znalca je jednoznačné, že vady bytu, ktoré sa objavili ešte v roku 2007 nikdy odstránené neboli a pretrvávajú doposiaľ. Tieto vady na byte existovali v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovanou. Zo stanoviska znalca je jednoznačné aj to, že vady bytu majú charakter neodstrániteľnej vady. Príčiny vady, t. j. poruchy v hydroizolácii nie je možné odstrániť, je možné opraviť len následky vady, čo však nezabráni opakovanému výskytu zavlhnutia. O charaktere vady ako neodstrániteľnej vady svedčí aj to, že spoločnosť XXX.XXX,-, a.s. vykonala pokus o opravu vady v septembri 2010, ale vadu sa odstrániť nepodarilo. V skutočnosti bolo iba na istý čas prekryté zavlhnutie materiálu.

6. Ak by mala žalobkyňa o existencii vád bytu nejakú vedomosť, nikdy by nebola uzatvorila kúpnu zmluvu na byt s rozsiahlym zavlhnutím a poruchou hydroizolácie v celom bytovom dome za kúpnu cenu 163.000,- eur. Tým, že ju ako kupujúcu žalovaná ako predávajúca pri predaji na vady prevádzaného bytu neupozornila, porušila ustanovenie čl. I., bod. 8 zmluvy a tiež § 596 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná preukázateľne o vadách predávaného bytu pred uzatvorením kúpnej zmluvy vedela, musela mať pred predajom bytu aj vedomosť o záveroch znaleckého posudku č. 34/2009, teda vedela že vady bytu sú neodstrániteľné. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 21.10.2011 o. i. uviedla aj to, že v zmysle článku VI., bod 4. kúpnej zmluvy záručná doba k bytu stále plynie a mala by si nárok na odstránenie vady uplatniť u spoločnosti XXX.XXX,-, a.s. V článku VI., bod 4. kúpnej zmluvy žalovaná ako predávajúci postúpila všetky svoje práva zo záruky poskytnutej na byt jeho zhotoviteľom a prvým majiteľom spoločnosťou X.K.s.r.o. na ňu ako kupujúceho, záruka na stavenú časť bytového domu bola poskytnutá v trvaní 36 mesiacov odo dňa prevzatia bytu, žalovaná byt prevzala na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.01.2009 a jeho vlastníkom bola od januára 2008. Žalovaná sa ju vo svojich písomných vyjadreniach snažila presvedčiť o tom, že nenesie zodpovednosť za vady bytu, pokiaľ trvá záručná doba zo strany zhotoviteľa bytu, tento výklad ustanovenia § 502 ods. 2 Obč. zák. je absurdný. Záručná doba poskytnutá zhotoviteľom, spoločnosťou X.K.s.r.o. na stavebnú časť bytového domu mala uplynúť najneskôr k 31.01.2011, žalobkyňa sa stala vlastníkom bytu až dňa 21.03.2011, t. j. po uplynutí tejto záručnej doby. Ak by pripustila hypotetickú možnosť, že ako kupujúci si mohla uplatniť nároky z vád u

spoločnosti X.K.s.r.o., potom od uvedenej spoločnosti mohla požadovať jedine odstránenie vád, nárok na zľavu z kúpnej ceny by si nemohla uplatniť, čo by ju značne znevýhodnilo a viedlo k ukráteniu jej práv a nárokov z vád. Zdôraznila, že záverom znaleckého posudku č. 34/2009 bolo, že vady sú neodstrániteľné, preto ani nemohla požadovať od zhotoviteľa odstránenie vád. Žalovaná ako predávajúci sa svojej zodpovednosti za vady bytu, ktoré existovali v čase jeho predaja, nemôže jednostranne zbaviť a ani ju obmedziť časovo alebo inak iba svojím vyhlásením, že byt je v záruke zhotoviteľa. Žalovaná zodpovedá za všetky vyššie popísané vady bytu, nakoľko žalobkyňa tieto vady vytkla žalovanej ako predávajúcemu včas, t. j. najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia bytu. Ako kupujúci si v zmysle § 597 ods. 1 Obč. zák. voči žalovanej ako predávajúcej v zákonnej lehote do 24 mesiacov od prevzatia bytu (čo bolo 21.03.2011) listom zo dňa 10.10.2011 uplatnila nárok na zľavu z dojednanej kúpnej ceny bytu zodpovedajúcej povahe a rozsahu vád vo výške 59.500,- eur. Vzhľadom k skutočnosti, že vady bytu sú podľa odborných vyjadrení znalca Ing. Xa a aj znalkyne Doc. Ing. F.y B.ej neodstrániteľné, v prípade ak by sa rozhodla byt predať, musela by kupujúceho informovať o vadách bytu a nie je dôvodné očakávať, že by vzhľadom k neodstrániteľnému charakteru vád bolo možné byt odpredať za pôvodnú kúpnu cenu, t. j. vo výške 163.000,- eur. Vady bytu výrazným spôsobom znížili trhovú hodnotu bytu. Všetky vyššie popísané vady bytu sú natoľko rozsiahle, že činia byt prakticky nepredajným a vážnym spôsobom ohrozujú zdravie obyvateľov bytu a vzhľadom k uvedenému je ňou požadovaná zľava z kúpnej ceny primeraná.

7. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že znalecký posudok č. 34/2009 je neaktuálny, takmer spred štyroch rokov. Stav v ňom opisovaný nezodpovedá aktuálnemu stavu. Podľa jej názoru boli všetky vady odstránené na základe úspešne uplatnenej reklamácie v období od 27.- 28.09.2010 K. staviteľstvom L., zastúpeným Ing. F.om XX.-om, predsedom predstavenstva ako zhotoviteľom spoločnosti X. byty, s.r.o., s ktorou uzavrela zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Nie je pravdou, že nikdy nepreukázala, že vady bytu boli odstránené, nakoľko listom zo dňa 21.10.2011 podrobne informovala žalobkyňu o priebehu opráv uskutočnených K. staviteľstvom. Uvedomuje si, že zodpovednosť za vady má povahu objektívnej zodpovednosti, ale aj naďalej trvá na skutočnosti, že zavlhnutie stien, príp. iné vady sa od opravy bytu K. staviteľstvom v roku 2010 prestali objavovať. Odmietla tvrdenie, že ňou špecifikované vady vedome a zámerne zatajila, bola presvedčená, že prevádzaný byt nemal žiadne vady, o ktorých by ako predávajúca vedela, resp. nemohla na ne upozorniť, keďže o nich v dobrej viere ani nemala vedomosť. Rovnako v zmysle čl. VI., bod 4. zmluvy postúpila všetky práva zo záruky tak, ako sú uvedené v čl. X., bod 5. zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 27.11.2007 uzatvorenej medzi spoločnosťou X. Byty, s.r.o. ako predávajúcim a ňou ako kupujúcim a žalobkyni listom zo dňa 21.10.2011 poskytla všetky relevantné kontaktné údaje na Pozemné staviteľstvo za účelom uplatnenia reklamácie voči nim. Z uvedeného vyplýva, že ak by oprava bytu bola aj vadná, nie je podľa jej názoru za vadnú opravu zodpovedná a žalobkyňa sa mala so svojimi nárokmi vyplývajúcimi z vadnej opravy obrátiť na Pozemné staviteľstvo v príslušnej záručnej dobe. Nesúhlasila, že záručná doba uplynula a opätovne poukázala na § 654 ods. 1 Obč. zák. a plynutie záručnej lehoty v zmysle tohto ustanovenia.

8. K uplatnenej zľave žalovaná uviedla, že na základe § 597 ods. 1 Obč. zák. je táto zľava neprimeraná. Primeraná zľava z bytu v súvislosti s vadou bytu je dôvodná len do výšky nákladov vynaložených na odstránenie tejto vady. Nakoľko vada bytu a jej odstránenie bolo povinné Pozemné staviteľstvo v zmysle vyššie uvedeného odstrániť v záručnej dobe bezodplatne, v prípadne uplatnenia nárokov by žalobkyni nevznikli žiadne náklady vynaložené na odstránenie tejto vady. Takisto pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola žalobkyni poskytnutá nižšia kúpna cena bytu o 6.000,- eur ako bola pôvodná ponuka a v liste zo dňa 21.10.2011 žalobkyni navrhla, aby si sumu vo výške 4.000,- eur, ktorá mala predstavovať doplatok kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, ponechala na úhradu prípadných nevyhnutných nákladov, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vadu (vyhotovenie znaleckého posudku, poštovné a podobne). Kúpna cena bytu znížená o 10.000,- eur, čo predstavuje cca 6% ceny bytu, je primeranou zľavou, a preto žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Právna zástupkyňa žalovanej v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že nie je sporné, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na predmetný byt. Sporná zostáva skutočnosť, či v danom prípade ide o vady bytu alebo o vady bytového domu XXXX/XXXXXX. a či požadovaná zľava je primeraná. Namietla nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Aj napriek faktu, že Ing. S. X nie je znalcom z odboru Poruchy stavieb, zdôraznila, že vady spomenuté oboma znalcami sú kolaudačné vady bytového domu XXXX/XXXXXX., ktoré nikdy neboli odstránené. Problémy spomínané oboma znalcami a to závada prestupujúcej vlhkosti ... vlhkosť z rekonštrukcie ... poruchy zistené v znaleckom

posudku č. 34/2009 v roku 2007 ... vada nefunkčnej izolácie spodnej stavby... vady hydroizolácie zistené v roku 2007 a 2009.... sú vadami, ktoré vznikli od výstavby bytového domu, t. j. ešte pred predajom predmetného bytu. Nedostatky spomínané žalobkyňou, t. j. zavlhnutie steny v pravom rohu obývacej izby a zavlhnutie podláh od vlhkosti šíriacej sa od zavlhnutých stien, nemožno hodnotiť ako vady bytu, ale sú následkom z vád, ktorý v danom byte vznikol z vád bytového domu. S poukazom na ustálenú judikatúru (R 38/1978), podľa ktorej práva zo zodpovednosti za vady nemôže uplatňovať, na koho bola vec ďalej zmluvne prevedená tým, kto ju kúpil, tomu zostáva právo voči pôvodnému predávajúcemu zachované, možno konštatovať, že v danom prípade nie je aplikácia § 597 ods. 1 Obč. zák. možná. Má za to, že prenášať zodpovednosť za vady, za ktoré nesie zodpovednosť zhotoviteľ diela (bytového domu), na prevodcu bytu v tomto bytovom dome, v danom prípade na žalovanú, nie je prípustné. Pri takomto výklade ustanovení Občianskeho zákonníka by došlo k zbaveniu sa zodpovednosti za vady zhotoviteľom bytového domu, a teda aj k preneseniu tej istej zodpovednosti na žalovanú. Žalobkyňa nadobudla byt do výlučného vlastníctva kúpnou zmluvou zo dňa 18.02.2011, pričom v článku I., bod. 7. vyhlásila, že jej je stav bytu známy z osobnej obhliadky a byt kupuje v stave, v akom sa nachádza ku dňu podpisu zmluvy. Záleží na vôli nadobúdateľa bytu, či si dá preveriť technický stav bytu alebo mu bude stačiť obyčajná prehliadka bytu, pričom sa môže s prevodcom bytu dohodnúť na vypracovaní znaleckého posudku, účelom ktorého bude zistenie technického stavu bytu. Túto možnosť žalobkyňa pri kúpe bytu nevyužila aj napriek skutočnosti, že žalovaná vypracovanie znaleckého posudku navrhla. V zmysle § 5 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z. v spojení s § 8a ods. 7 tohto zákona s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Týmto dochádza k tzv. singulárnej sukcesii všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy z doterajšieho (t. j. zo žalovanej) na nového vlastníka bytu (t. j. na žalobkyňu). V zmysle čl. III., bod 2. zmluvy spoločnými časťami domu sa na účely tejto zmluvy rozumejú časti domu, nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť a sú určené pre spoločné užívanie a to: základy domu, strecha, chodby, ... pavlače, ... Podľa ustanovení Zákona o vlastníctve bytov sú vlastníci bytov oprávnení a predovšetkým povinní rozhodovať o opravách spoločných častí a zariadení bytového domu na spoločných schôdzach vlastníkov bytov prostredníctvom spoločenstva vlastníkov alebo správcu na základe zmluvy o výkone správy. Je teda v záujme všetkých vlastníkov bytového domu, aby príslušnou väčšinou hlasov rozhodli o oprave spoločných častí bytového domu, t. j. o oprave poruchy hydroizolácie. V prípade, ak by vlastníci jednotlivých bytov odmietli udeliť súhlas na opravu hydroizolácie, prehlasovaný vlastník bytu (v tomto prípade žalobkyňa) je oprávnený obrátiť sa v zákonom stavenej lehote s príslušnou žalobou na súd, pričom nie je vylúčená ani prípadná zodpovednosť za škodu spôsobená tomuto vlastníkovi (t. j. žalobkyni). Návrhom si však žalobkyňa takýto nárok neuplatnila. Žalobkyňa uzavretím zmluvy so žalovanou vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy bytu, z čoho vyplýva, že mala možnosť oboznámiť sa so stavom spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu zo správy o činnosti spoločenstva za rok predchádzajúci kúpe bytu, ktorej súčasťou musí byť aj informácia o nevyhnutných opravách vykonaných v minulom roku, plán opráv spoločných častí bytového domu a zariadení bytového domu na nasledujúce obdobie a ostatné informácie. Aj napriek vyššie uvedenému namietla, že z miestneho zisťovania znalca Ing. S.a Xa nevyplýva stanovenie primeranej zľavy z dojednanej ceny zodpovedajúcej povahe a rozsahu vady uplatňovanej žalobcom z titulu § 597 Obč. zák. ale iba určenie vád v bytovom dome. Preto tieto dôkazy nie sú z hľadiska stanovenia primeranej zľavy relevantné a zľavu nepovažuje za primeranú. Podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 20.01.2011 sa strany sporu dohodli pôvodne na kúpnej cene bytu vo výške 173.000,- eur, následne dňa 18.02.2011 uzavierali tzv. ostrú kúpnu zmluvu, kde žalovaná poskytla po vzájomnej dohode žalobkyni zľavu vo výške 10.000,- eur, ktorá je primeraná.

10. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 23.04.2014, po jeho začatí, vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy 40,- eur späť z dôvodu, že už nežiada o zaplatenie paušálnej náhrady v zmysle Obchodného zákonníka.

11. Žalovaná a vedľajší účastník s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili.

12. Uznesením č. k. 16C/377/2013 - 348 zo dňa 22.01.2015, právoplatným dňa 04.02.2015, súd pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení, tak že žalobkyňa sa domáha uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 95.192,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 59.500,- eur od 11.11.2011 do 11.12.2014 a zo sumy 95.192,- eur od 12.12.2014 až do zaplatenia.

13. Tunajší súd skorším rozsudkom č. k 16C/377/2013 - 476 zo dňa 05.08.2015, o podanej žalobe rozhodol tak, že konanie o zaplatenie 40,- eur zastavil, žalobu o zaplatenie 95.192,- eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 59.500,- eur od 11.11.2011 do 11.12.2014 a zo sumy 95.192,- eur od 12.12.2014 až do zaplatenia, zamietol a rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keď dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej. Všetky vady sú primárne vadami bytového domu, keďže sa jedná o vady spoločných častí bytového domu ako sú základové konštrukcie, strecha a obvodový plášť domu a následky týchto vád sa následne prejavujú na poškodení a znehodnotení predmetného bytu. V danom prípade nie je možná aplikácia § 597 ods. 1 Obč. zák., keď nie je možné prenášať zodpovednosť za vady, za ktoré nesie zodpovednosť zhotoviteľ diela na prevodcu bytu, teda na žalovanú. Vady, ktoré sú predmetnom uplatneného nároku na primeranú zľavu z kúpnej ceny sú vadami bytového domu a nie vadami bytu, a teda žalovaná ako bývalá vlastníčka bytu, nie je v konaní pasívne legitimovaná. Pri kúpe bytu do vlastníctva sa zodpovednosť za vady kúpeného bytu posudzuje podľa ust. § 596 až § 600 Obč. zák. a treba rozlišovať vady, ktoré vyšli najavo po prevode vlastníctva k bytu od vád, ktoré boli zistené pri kolaudácii (a ktoré je voči investorovi povinná odstrániť stavebná organizácia, R 33/1985). Vlastník bytu v bytovom dome nemôže niesť zodpovednosť za spoločné zariadenia bytového domu. Zákon č. 182/1993 Z. z. presne stanovuje za akých podmienok je možné odstraňovať vady, ktoré vzniknú na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, a preto tvrdenie žalobkyne, že žalovaná zodpovedá aj za tieto vady, súd vyhodnotil ako účelové. Záleží na každom kupujúcom, či si preverí pred nadobudnutím bytu do vlastníctva, v akom technickom stave je kupovaný byt, a to buď dopytom na správcu alebo vypracovaním znaleckého posudku, aj keď to nie je zvykom. Podľa názoru súdu v súčasnej situácii, keď dochádza pri novostavbách k častým závadam, ako napr. zatekanie, netesnenie okien a pod., by bolo namieste kupujúceho, si overiť technický stav bytu ešte pred jeho kúpou. V danom prípade, keď žalobkyňa byt kupovala, išlo o štvorročný bytový dom a napr. dopytom u susedov alebo správcu si mohla overiť jeho technický stav, čo ale neurobila. Nie je preto možné, zodpovednosť za vady, ktoré vznikli v predmetnom byte ako následok vád bytového domu, prenášať na žalovanú.

14. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 16C/377/2013 - 545 zo dňa 31.01.2017 skorší rozsudok tunajšieho súdu zrušil (vo výrokoch o zamietnutí žaloby a náhrade trov konania, nakoľko výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie 40,- eur nebol odvolaním dotknutý), a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že úsudok súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, nie je správny. Krajský súd zdôraznil, že zodpovednosť za vady je akcesorickým právnym vzťahom, ktorý je podmienený existenciou základného záväzkového právneho vzťahu, z ktorého vznikajú práva a povinnosti sledované zmluvnými stranami. Ustanovenie § 597 Občianskeho zákonníka rieši situáciu, ak ide o vadu, ktorá existovala už v dobe uzavretia kúpnej zmluvy, vada vyjde najavo až dodatočne a predávajúci na túto vadu kupujúceho výslovne neupozornil. Zodpovednosť predávajúceho za vady podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka má pritom charakter objektívnej zodpovednosti, ktorej sa predávajúci - pokiaľ na vady existujúce v čase uzavretia zmluvy kupujúceho neupozornil - nemôže zbaviť, pričom nie je rozhodujúce, či o vadách vedel alebo nevedel. Predávajúci sa môže zbaviť zodpovednosti za vady len vtedy, ak kupujúceho výslovne upozornil na vady veci; v takom prípade toto upozornenie môže vylúčiť právo kupujúceho na zľavu z kúpnej ceny, eventuálne na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Interpretácia vád bytu vyslovená prvoinštančným súdom, na základe ktorej ide v danom prípade primárne o vady bytového domu, ktoré sa iba prejavili na predmetnom byte, nie je správna. Uvedeným výkladom by sa totiž úplne odignorovala skutočnosť, že predávaný byt má nejaké vady, resp. by sa dospelo k záveru, že predmetný byt je vlastne bez vád (keďže vady má iba bytový dom), čo však nie je udržateľný záver a nemá v danej veci oporu v zistených skutkových okolnostiach. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné rozlišovať zodpovednosť zhotoviteľa za vady bytového domu a zodpovednosť predávajúceho za vady predávanej veci. Uvedené rozlišovanie však nie je prekážkou vyvodenia zodpovednosti predávajúceho za vady predávanej veci. Zodpovednosť za vady (v súvislosti so zhotovením stavby) nastupuje ako právny následok porušenia povinností zhotoviteľa vykonať dielo riadne, vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, na základe ktorej sa zhotoviteľ (dodávateľ) domu zaviazal vykonať určité dielo. V prípade, že ide o vady dodávky stavby alebo rekonštrukcie domu, mal zhotoviteľ stavby zodpovednosť za vady voči pôvodnému vlastníkovi domu a ak by sa práva vyplývajúce z vád diela neuplatnili v zákonnej lehote, zanikli by. Zákonodarca tak v záujme ochrany práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí nadobudli jednotlivéK.a nebytové priestory v dome, upravil v § 9 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. prechod práv a povinností, týkajúcich sa nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady stavby (a za škodu) voči zhotoviteľovi (dodávateľovi) domu z pôvodného vlastníka domu na spoločenstvo vlastníkov.

15. Krajský súd ďalej poukázal, že nemožno vyvodiť záver, že zodpovednosť za vady bytového domu (ktorá svedčí zhotoviteľovi) sa v prípade vád bytu (ako predávanej veci), ktoré nastali v dôsledku pôvodných vád bytového domu, prenáša na predávajúceho. V prípade zodpovednosti za vady predávanej veci totiž ide o samostatnú zodpovednosť predávajúceho, ktorá existuje nezávisle od inej zodpovednosti a žalovaná sa jej nemôže zbaviť (okrem prípadu, ak na vady veci upozornila). V prípadoch predaja bytov od vlastníka domu, dochádza nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu v dome k prechodu práv a povinností z pôvodného vlastníka domu na nového vlastníka bytu. Vlastníctvo bytu je pritom nerozlučne späté so spoločnými časťami a spoločnými zariadeniami domu. Momentom prvého predaja bytu v bytovom dome sa dom, ktorý sa spravoval všeobecným vlastníckym režimom podľa Občianskeho zákonníka, dostáva do odlišnej, osobitnej právnej situácie, keďže sa právne posudzuje v novom, špeciálnom vlastníckom režime podľa osobitného zákona, a to v režime vlastníctva bytov a nebytových priestorov. Týmto momentom sa bytový dom de facto mení na jednotlivéK.a spoločné časti a spoločné zariadenia. V tejto súvislosti je dôležitý záver, že napriek možnému prechodu zodpovednosti za vady bytového domu voči zhotoviteľovi z vlastníka domu na spoločenstvo alebo na vlastníka bytu v podobe záruky, nastupuje aj zodpovednosť vlastníka bytu za vady bytu v prípade jeho predaja.

16. Odvolací súd dal do pozornosti, že v danej veci nie je z obsahu súdneho spisu zrejmé, o aké uplatnenie práva z vád veci došlo pred predajom bytu žalobkyni. Vo vzťahu k záruke, na ktorú sa odvolávala žalovaná, nie je zrejmé, čo vlastne bolo obsahom práva zo záruky, ktorú mala poskytnúť spoločnosť X. byty, s.r.o. žalovanej, ktoré právo malo byť prevedené na žalobkyňu zmluvou o prevode vlastníckeho práva k bytu. Vzhľadom na vyššie uvedené však nie je podstatné, či si môže spoločenstvo uplatniť práva zo zodpovednosti za vady bytového domu alebo práva zo zodpovednosti za tieto vady prešli na jednotlivého vlastníka (prevodom práv zo záruky), pretože to nijakým spôsobom neovplyvňuje zodpovednosť predávajúceho za vady bytu pri jeho predaji. V posudzovanom prípade je tiež irelevantné, akým spôsobom môže kupujúci dospieť k odstráneniu vád bytu, teda či bude nutné vykonať opravu v režime zákona č. 182/1993 Z.z., t. j. za účasti a pri súhlase ostatných vlastníkov bytov. Vychádzajúc z predmetu uplatneného nároku, ktorým je zľava z kúpnej ceny predávanej veci, sa žalovaná mohla zbaviť svojej zodpovednosti len tak, že na vady bytu upozornila žalobkyňu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že túto svoju povinnosť si nesplnila, pričom je bez právneho významu, či o vytýkanej vade bytu vedela alebo nie. Podstatnou je skutočnosť, že vada bytu existovala v čase predaja bytu, čo bolo v konaní preukázané znaleckým dokazovaním. Nezodpovedanou ostáva otázka posúdenia primeranej zľavy z kúpnej ceny, na preukázanie ktorej navrhla žalobkyňa znalecké dokazovanie. Odvolací súd v tejto súvislosti dal do pozornosti, že nárok na zľavu z kúpnej ceny možno uplatniť len pre tie konkrétne vady, ktoré kupujúci predávajúcemu oznámil v rámci prekluzívnej lehoty (§ 599 Občianskeho zákonníka), pričom dodatočne už nemožno vytýkané vady rozširovať. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom mu uložil pri ďalšom prejednaní veci opätovne posúdiť nárok žalobkyne viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, týkajúceho sa charakteru vád bytu a zodpovednosti predávajúcej za vady, vykonať dokazovanie na ustálenie výšky zľavy z kúpnej ceny, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.j. uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, zároveň posúdiť aj námietku premlčania vznesenú žalovanou.

17. Súd prvej inštancie po vrátení veci vo veci doplnil resp. zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú obsahom súdneho spisu, a to najmä: list žalobkyne zo dňa 10.10.2011 s doručenkou, výzva na zaplatenie - pokus o zmier z 31.05.2012 s doručenkou, fotografie predmetného bytu z č.l. 25-31, zápisy z miestneho zisťovania z 18.08.2011 a 31.07.2013, čiastočný výpis z LV č. XXXX zo dňa 04.09.2013, znalecký posudok č. 34/2009, zmluva o prevode vlastníctva bytu z 18.02.2011, zmluva o budúcej kúpnej zmluve z 20.01.2011, odpoveď na reklamáciu zo dňa 11.02.2010 s prílohami, lekárska správa z 28.11.2013, doklad spoločnosti XX.XX.XXXX, s.r.o., preberací protokol z 23.12.2010, odborný posudok z marca 2011, listXX.XX.XXXX,L. zo dňa 19.10.2010, stanovisko k znalecký posudok č. 34/2009, posudok Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 18.09.2014 spolu s protokolom o skúškach z č. l. 277 - 284, znalecký posudok č. 410/2014, znalecký posudok č. 7/2009, znalecký posudok č. 7/2015, potvrdenie o oprave ďalšej časti spodnej hydroizolácie zo dňa 08.02.2017, znalecký posudok č. 112/2017, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov p. XX.-a, p. F.a a výsluchom znalca Ing. IXXX/ XXXX,ého PhD. k obsahu v konaní predloženého súkromného znaleckého posudku.

18. Žalobkyňa ako strana sporu vo výpovedi uviedla, že dňa 18.02.2011 uzavrela so žalovanou ako jedinou vlastníčkou predmetného bytu, zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Byt kupovala cez realitnú kanceláriu V., na ktorú sa obrátila žalovaná ako predávajúca. Dvakrát bola na ohliadke bytu spolu s pracovníčkou realitnej kancelárie a žiadne vonkajšie a ani viditeľné vady na byte neboli. Byt si pri ohliadkach pozrela zbežne, pýtala sa či je byt suchý, ako je to s teplom a bolo jej povedané, že je vo výbornom stave; žalovaná povedala, že má dve deti a v inom ako v byte, ktorý nie je 100%, by nebývala. Do bytu sa nasťahovala asi v apríli 2011, predtým ho prerábala, ale boli to prerábky vonkajšieho charakteru, nerobila nič s omietkami ani murivom. V auguste 2011 boli silnejšie dažde a zistila, že v obývačke jedna stena, ktorá susedí s garážou má spodné vzlínanie vody. Asi po týždni volala vedľajšiemu účastníkovi, čomu sa on čudoval, a bol prekvapený z jej informácie. Potom kontaktovala žalovanú písomne a upozornila ju na túto vadu, načo ona reagovala tak, že vinu odmietla a tvrdila, že v roku 2010 bola táto vada odstránená. Dala si to ohliadnuť aj znalcovi, ktorého si sama našla, vlhnutie monitorovala a od roku 2011 do roku 2013 došlo k zvlhnutiu a plesniveniu všetkých stien vo všetkých izbách. Byt sa nachádza pod kopcom, z ktorého steká voda, je to spodný byt. Nakoniec sa zistilo, že dom nebol hydroizolovaný, nebola dodržaná projektová dokumentácia. Žalovanú kontaktovala viackrát, keď zistila, aké vady sa vyskytli a žiadala od nej zľavu z kúpnej ceny, pretože jej tieto vady zamlčala, na čo ona viackrát reagovala tak, že o týchto vadách nevedela. Nakoniec v jej byte bol uvedený znalec 3 x, išlo o p. Xa, od ktorého chcela, aby posúdil tieto vady, čo aj urobil a vyhotovil tzv. zápisy z ohliadok. V byte aj naďalej býva, pretože nemá inú možnosť kde bývať a udržiava ho v obývateľnom stave tak, že steny ošetruje, pretože má z tohto celého stavu aj zdravotné problémy. Od roku 2011 robí chemické opatrenia, ide však vždy len o dočasné riešenie, vydrží to tak 3 - 4 mesiace. O tejto situácii sa radila aj so správcom, ktorý si dal vypracovať znalecký posudok a keďže mal obdobný problém aj vedľajší byt, tak sa tam urobili opravy a na základe toho sa zistilo, že stavba nebola zhotovená riadne podľa dokumentácie, chýbala tam hydroizolácia, čím vznikli vady, ktoré sú neodstrániteľné. K sume 59.500,- eur sa dopracovala tak, že ide o 30% z kúpnej ceny, ktorú zaplatila, avšak išlo o prvú sumu, v tom čase nevedela, že vady sú neodstrániteľné. Uvedená suma jej prišla primeraná za zamlčanie skutočnosti, že na byte sú vady. V roku 2010 prebehlo reklamačné konanie na predmetný byt a v rámci tohto bolo zistené, že byt má vady a že sú neodstrániteľné a že žalovaná spolu s rodinou je z bytu vysťahovaná. Zobrala si hypotéku, ešte byt prerábala, takže ju vyšiel asi na 200.000,- eur, je zadlžená a byt je momentálne nepredajný. Taktiež by mala banke oznámiť nové zabezpečenie nehnuteľností, pretože v súčasnosti už predmetný byt nemá takú cenu, za akú ho kupovala a môže sa stať to, že banka od nej bude žiadať predčasné splatenie hypotéky, čo chce tiež zahrnúť do požadovanej zľavy. Pred prvým písomným kontaktom so žalovanou v auguste 2011 zistila, že bol na bytový dom, v ktorom sa byt nachádza, vyhotovený znalecký posudok v roku 2009, ktorý jej žalovaná zamlčala a v ktorom bolo uvedené, že dom má neodstrániteľné vady, ktoré sa prejavujú aj na predmetnom byte, ktorý bol zaplavovaný, dochádzalo tam k vzniku plesní a z tohto dôvodu musela byť žalovaná spolu s rodinou z tohto bytu vysťahovaná. Pred kúpou bytu si nedala technicky preveriť byt. Neskôr žiadala o zaplatenie sumy 95.192,- eur s príslušenstvom z dôvodu, že si dala vypracovať znalecký posudok č. 410/2014, ktorým bola určená všeobecná cena predmetného bytu na sumu 167.000,- eur.

19. Žalovaná ako strana sporu vo výpovedi uviedla, že kúpila predmetný byt v roku 2007 a následne nahlasovala kolaudačné závady, pretože okolo okien boli plesne a taktiež v rohoch obývačky a kuchyne, t. j. v prednej časti domu. Bolo jej povedané, že byt je nový, že toto sa odstráni. Nakoniec počas roka uvedené závady boli odstránené. Na toto upozorňovala predávajúceho X. F. s.r.o., ktorých upozorňovala aj na fľak, ktorý vznikol na jednej stene v obývačke, ktorá susedí s garážou. Išlo o mokrý fľak veľký asi 15 cm, ktorý sa nachádzal v blízkosti pravého rohu. Predávajúci túto reklamáciu postúpil na XXX.XXX,- ako zhotoviteľa diela a tento fľak sa začal odstraňovať priebežne. Koncom roka 2009 sa opätovne tento fľak objavil, tak sa obrátila listom opäť na Pozemné staviteľstvo a dohodli sa, že sa musí zistiť príčina, z čoho to vzniká, a preto aj s deťmi z bytu odišla. Robili sa sondy zvonka aj zvnútra a zistila sa vlhkosť, preto sa urobila injektáž celej steny po jej dĺžke. V tom čase nebývala v byte s rodinou, pretože tam bol hluk a prach a chcela, aby sa táto závada ako kolaudačná odstránila. Nakoniec sa táto kolaudačná vada odstránila a od tej doby sa už fľak neobjavil. V roku 2009 sa im vytopila chodba z dôvodu, že byt je osadený trocha nižšie, nachádza sa v átriu kde sú aj odtokové rúry, bol veľmi silný dážď a rúry nestíhali vodu zbierať; pred bytom sa začala zhromažďovať voda, ktorá im vtekala do bytu, pretože medzi chodbou a bytom sa nenachádza žiaden stupienok, ani iná vyvýšenina. Taktiež aj túto závadu nahlásili Pozemnému staviteľstvu L. a aj táto bola odstránená. Žiadne iné vlhnutie a plesne sa im v byte už nevyskytli, aj keď tam bolo zvýšené vlhko. V byte bývala s rodinou do februára 2011, t. j. do doby kedy predala byt žalobkyni. Pri predaji bytu žalobkyňu neupozornila na vyššie uvedené vady z dôvodu,

že išlo o kolaudačné vady a tieto boli odstránené. Žalobkyňa ju prvýkrát kontaktovala listom v októbri 2011, že má v byte problémy, na čo reagovala tak, že jej písala, že si má uplatniť záruku. V zmluve o predaji bytu v čl. VI., bod 4. je uvedené, že postupuje na žalobkyňu svoje práva zo záruky. Žalobkyňa s ňou ešte komunikovala, už si však nepamätala presné dátumy a chcela zľavu z bytu, s čím nesúhlasila, pretože už nie je zodpovedná za stav bytu z roku 2011. Zľava, ktorú žalobkyňa požaduje, sa jej zdá neprimerane vysoká, ona nie je zodpovedná za terajší stav bytu. V čase, keď byt predávala, na ňom neboli žiadne vady, a to niekoľko mesiacov; vady ktoré sa vyskytli v minulosti boli kolaudačné a tieto boli odstránené. Doklad o posledných odstránených závadách nemá, malo ísť o odstránenie fľaku na stene, žiaden doklad nedostali. Neskôr doplnila, že aj v auguste 2011 dostala od žalobkyne list, na ktorý reagovala. O vadách, ktoré neboli viditeľné dlhšiu dobu nepovažovala za dôležité povedať žalobkyni. K zmene žaloby uviedla, že namieta premlčanie v prevyšujúcej sume nad sumu 59.540,- eur s poukazom na § 102 Obč. zák., namietala aj znalecký posudok č. 410/2014.

20. Vedľajší účastník na strane žalovanej vo výpovedi uviedol, že sa stotožňuje s tým, čo uviedla žalovaná, ktorá je jeho manželkou. Zatopenie chodby bolo z dôvodu, že bol upchaný odtokový kanál, ešte v rámci stavby toto bolo opravené a bolo namontované na dvor prečerpávacie zariadenie, aby už k takémuto niečomu neprišlo. Keď sa robila oprava steny v obývačke, v tom čase v byte nebývali, tak sa odkrývala podlaha v celom byte a na troch miestach bytu sa robila sondáž. Jedna sonda bola v obývačke, druhá v izbe vedľa kúpeľne a tretia už nevedel kde. Pri tomto sa zistilo, že pod celým bytom bol položený voskový papier ako hydroizolácia, tento papier sa nemenil, a tak sa urobila chemická injektáž po celej dĺžke steny v obývačke, na ktorej bol mokrý fľak. K zmene návrhu uviedol, že s ňou nesúhlasí a ani so znaleckým posudkom č. 410/2014, pretože už ubehla určitá doba a stav sa mohol zmeniť.

21. Svedok Ing. F. XX.-, riaditeľ spoločnosti K. N. a.s., vo výpovedi uviedol, že Spoločnosť X.K.stavalaK.a ich spoločnosť, t. j. K. N., a.s. bola ako dodávateľ a stavalo sa podľa projektu Firmy K. - S.. Od roku 2006 do júla 2007 sa postavila predmetná bytovka a následne odovzdala spoločnosti X. byty. Po postavení tejto bytovky začal problém, pretože prišli prívalové dažde aK.č. 1, 2, 3 mali átria, ktoré boli zaplavené do výšky asi do 30 cm zvonka. Zistilo sa, že nebola funkčná kanalizácia podľa projektu, vôbec totiž nebola navrhnutá, a preto sa dodatočne toto odvodnenie urobilo a už potom s týmto nebol problém. V roku 2009, keď byt ešte vlastnila žalovaná, spoločnosť X.K.reklamovala mokré miesta a plesne v jej byte s tým, že mala byť mokrá stena, ktorá susedí s garážou. List - reklamácia bol zo dňa 09.01.2009 a 21.01.2009 prišli na ohliadku a zistili, že žiadne takéto vady tam nie sú. Dňa 01.09.2009 im prišla opätovne reklamácia, že sú opätovne v byte žalovanej plesne a preto dňa 04.09.2009 prišli na ohliadku a zistili, že pleseň v byte je, a to v šatníku na veciach, na stenách však nič nebolo vidieť. Mali snahu vyriešiť tento problém, ale nevedeli ako, a preto si žalovaná s manželom objednali znalca p. N.a, ktorý povedal, že bude treba urobiť sondy v byte a aj mimo bytu. Sonda sa robila v detskej izbe a zistilo sa, že tam vlhkosť bola, v iných miestnostiach sa vlhkosť nezistila. V skutočnosti ale v sonde nikdy vlhkosť nebola ani z vonka ani z vnútra. Uvedený znalec lokalizoval miesto vlhkosti a že by sa tam vlhkosť o 2, 3 dni mala objaviť. Keď sa však po tejto dobe prišli pozrieť, nič na stenách nebolo, toto sa udialo v septembri, októbri 2009. Kontaktovali firmu Y. Bratislava na riešenie tohto problému, oni taktiež vykonali určité práce, merania, ale nič nezistili. Navrhli, aby sa vykonala drenáž zvonka a izolácia, čo ich firma urobila, a to z toho dôvodu, aby sa voda zachytávala do drenáže a odtiaľ do kanalizácie a aby sa nedostávala pod byt, čo sa robilo začiatkom roka 2010. Celá stavba sa nachádza na piesku a nie je možné, aby voda cez tento piesok, na ktorom je ešte štrkový násyp a izolácie, prenikla zospodu do bytu. Dňa 19.12.2009 mu vedľajší účastník poslal fotky bytu, z ktorých bolo vidieť vlhký fľak asi 1 m2 a nachádzal sa 30 cm nad podlahou v obývačke. V tom čase však bola zima a tak žalovanej a jej rodine preplácali ubytovanie, išli bývať mimo tohto bytu, pretože už v tomto čase vedeli, že problém je v streche nad týmto bytom, ale nemohli sa kvôli zime vykonávať žiadne práce. Vo februári 2010 sa objavil nový fľak v kuchyni na obvodovej stene opäť nad podlahou vo výške asi 1,1 m, fľak bol veľký asi 25x25 cm. Už v tom čase začali vykonávať práce a vybúrali stenu v obývačke, ktorá susedí s garážou a zistili, že zo strechy do medzery, ktorá je medzi stenou garáže a stenou bytu kvapkala voda. Objednali firmu, ktorá strechu prehľadala a aby na nej vyhľadala defekty a našla vadu v strešnej fólii, táto vada bola odstránená. Obvodová stena bytu vadu nemala, vadu mal len strešný zvod, ktorý išiel z predmetnej steny. V máji 2010 sa objavil u žalovanej fľak v chodbe, vlhkosť prenikala opäť zvonka zo strechy, ale toto bolo opäť odstránené na streche. V júni 2010 sa objavil opäť fľak ako tomu bolo v decembri 2009 na tom istom mieste, tak sa opäť strecha nad bytom odstránila, na nej bol zelený trávnik, štrk, dlažba až sa dostalo na strešnú fóliu, urobila sa skúška, ale žiadna vada sa nenašla. Skúšalo sa ísť teda aj cez podlahu v garáži, ktorej časť sa vybúrala, vykopala sa sonda, dostali sa až na základy, pod úroveň bytu a zistili, že všetko je suché.

Zospodu neboli zistené žiadne vady. Byt, ktorý sa nachádza oproti predmetnému bytu tiež reklamoval vlhkosť, tiež mal zavlhnutú stenu v podobnom období ako u žalovanej a keď už vedeli ako postupovať, postupovali rovnako aj v tomto byte a tiež sa zistilo, že vada išla zvrchu, kde sa tiež nachádzala stena, išlo o totožnú vadu a bola odstránená. V decembri 2011 obdržali reklamáciu už od žalobkyne, na ktorú nereagovali z dôvodu, že s ňou neboli zmluvný partner, vtedy už uplynula aj záručná doba. Spolu s reklamáciou im poslala aj posudok, v ktorom bolo konštatované, že do bytu sa vlhkosť dostáva zospodu, že byt bol zaplavený v roku 2007 a myslí, že aj v roku 2009. Išlo o posudok Ing. Xa, ktorý čerpal aj zo znaleckého posudku Ing. B.ej, v ktorom bolo konštatované, že takisto došlo k zatečeniu vo vedľajšom nebytovom priestore a byte žalovanej, ale čo sa týka tohto nebytového priestoru, tento odovzdávali ako hrubú stavbu a nakoniec sa zistilo, že cez otvorené okno, ktoré tam je, do tohto priestoru napršalo. So znaleckým posudkom Ing. B.ej boli oboznámení, aj sa k nemu písomne vyjadrili, týkal sa uplatnených reklamácii na dome. Do decembra 2009 v byte žalovanej žiadne plesne a vlhkosť na stenách neboli, chodili na ohliadky, avšak nič nezistili.

22. Svedok Y. F., konateľ spoločnosti X. byty, s.r.o. vo výpovedi uviedol, že si nespomína na nič v súvislosti s predmetným domom alebo bytom. V spoločnosti majú zamestnancov, ktorí majú na starosti tieto veci, ak sa stanú nejaké vady alebo niekto niečo reklamuje. Nespomínal si, že by ho niektorý zo zamestnancov oslovil ohľadom tejto veci a ani ho osobne žalobkyňa nikdy neoslovila, myslí si, že zo strany žalovanej bola nejaká komunikácia, ale bolo to dávno. Projekt bol z roku 2005, dom bol dokončený v roku 2007. Mali tam projekt managera p. P., ktorý by sa vedel k tejto záležitosti vyjadriť, pretože mal všetko na starosti v čase výstavby. O vadách bytu žalobkyne vedomosť nemá. XXX.XXX,- malo na starosti vznesené reklamácie, oni ich aj robili, o čom musia existovať doklady.

23. Žalobkyňa ako kupujúca uzavrela so žalovanou ako predávajúcou dňa 18.02.2011 Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorej predmetom bol byt č. 3, pozostávajúci z troch obytných miestností a príslušenstva v celkovej výmere 91,96 m2 v suteréne obytného domu v Bratislave na ulici D. 6, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. 2019/20, bytový dom XXXX/XXXXXX. - D. 6 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a priľahlému pozemku patriaci k tomuto bytu, ako aj spoluvlastnícky podiel 1/42 na nebytovom priestore - garáži č. NP1 a jemu zodpovedajúci spoločný podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a priľahlému pozemku, všetko zapísané na LV č. XXXX, kat. územie B.a B.á I. (čl. I., bod. 1. a čl. II., bod. 1 a 2. zmluvy) /ďalej v texte rozsudku aj „dotknutý byt"/. Podľa čl. I., bod 8. zmluvy, žalobkyňa vyhlásila, že nehnuteľnosti opísané v čl. I., bod 1. zmluvy a ich stav je jej známy z osobnej prehliadky a nehnuteľnosti kupuje v stave v akom sa nachádzajú v deň podpisu zmluvy. Podľa čl. I bod 7 zmluvy, žalovaná vyhlásila, že jej nie sú známe žiadne vady prevádzaných nehnuteľností, na ktoré by mala žalobkyňu osobitne upozorniť. Kúpna cena a jej splatnosť bola dojednaná v čl. V. uvedenej zmluvy a jej výška bola 163.000,- eur.

24. Listom zo dňa 12.08.2011 žalobkyňa uplatnila u žalovanej nároky z vád dotknutého bytu, keď uviedla, že v čase od augusta 2011 sa v byte vyskytli nasledovné vady: zavlhnutie steny v pravom rohu obývacej izby (stena susediaca s garážou). Súčasne poukázala, že v priebehu mesiaca júl 2011 jej zástupca správcovskej spoločnosti oznámil, že v roku 2009 zadali vlastníci bytového domu XXXX/XXXXXX. Doc. Ing. B.ej vypracovanie znaleckého posudku, z ktorého posudku č. 34/2009 zo dňa 11.11.2009 vyplynulo, že v bytovom dome bolo od roku 2007 značné množstvo vád, a to konkrétne pri byte č. 3, ktorého bola od januára 2008 vlastníčkou žalovaná, ktoré vady sú popísané na s. 3 znaleckého posudku, a to najmä:

- zavlhnutie obvodových aj vnútorných nosných stien a priečok do výšky 150 až 300 mm

- zavlhnutie vrstiev podláh od vlhkosti šíriacej sa od zavlhnutých stien

- zavlhnutie stropu v kúpeľni (pod terasou)

- opraskávanie omietok od vlhkosti

- dodatočne vyspravované hydroizolácie (opravované realizátorom stavby v júni 2007) sa oddeľujú od vonkajších obvodových stien (ako by boli k stene len priložené)

- zavlhnutie dlažby pred vstupom do bytu. V roku 2009 sa v byte č. 3 vyskytli najmä tieto vady: vlhnutie muriva v kúpeľni pod terasou bytu na vyššom podlaží, vlhnutie muriva v okolí stien, v rohoch miestností, pri podlahe, zaplavovanie bytu, vysoká vlhkosť v byte sprevádzaná sústavným vznikom plesní; byt sa stal neobývateľným z dôvodu ohrozenia zdravia majiteľov bytu, majitelia sa museli vysťahovať. Z uvedeného posudku vyplynuli príčiny porúch v bytovom dome: nezrealizovaná izolácia proti tlakovej vode, nesprávne zrealizovaná izolácia terás, nesprávne zrealizovaná izolácia vonkajšieho schodišťa nad pivnicami, nesprávne zrealizovaná izolácia pavlače, nesprávne zrealizovaná izolácia prestupov potrubí. dilatačných špár v obvodovom múre, nesprávne

zrealizovaný oporný múr (bez odvodnenia), zlé konštrukčné detaily, nedodržanie technologických predpisov a postupov a normou stanovených rozmerov konštrukcií. Spoločným menovateľom porúch je zlá technológia hydroizolácie alebo jej absencia, ktoré znamenajú vlhnutie, zaplavovanie priestorov, vznik plesní, ohrozovanie zdravia obyvateľov a veľké materiálne škody. Vyššie uvedené typy porúch sú neopraviteľné alebo len veľmi ťažko opraviteľné, najmä v takom rozsahu a v takom rozsiahlom objekte ako je bytový dom XXXX/XXXXXX.. Žalobkyňa zdôraznila, že nakoľko v čase zadania vypracovania znaleckého posudku bola žalovaná vlastníčkou bytu a byt s členmi rodiny obývala, tak o všetkých vadách v byte a bytovom dome sa vyskytujúcich vedela. Rovnako žalovanej museli byť známe aj závery znaleckého posudku č. 34/2009, že ide o rozsiahle poruchy, ktoré sa budú postupom času stále viac prehlbovať. Kupujúca si uplatnila nárok na zľavu z dojednanej kúpnej ceny za byt zodpovedajúcu povahe a rozsahu vád. Výšku požadovanej zľavy mala žalobkyňa oznámiť bezodkladne po vypracovaní znaleckého posudku popisujúceho vznik a charakter vád, nakoľko oslovila znalca z odboru stavebníctvo, aby vypracoval znalecký posudok a popísal charakter vád, najmä či ide o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné, popísal možnosť ich odstránenia a tiež ocenil náklady, ktoré bude potrebné vynaložiť na ich odstránenie.

25. Zo záveru miestneho zisťovania zo dňa 18.08.2011 vykonaného Ing. Xom vyplýva, že poruchy zistené v posudku č. 34/2009 v roku 2007 v dotknutom byte pretrvávajú až doteraz. Vada nefunkčnej izolácie spodnej stavby nebola dodnes odstránená. Tieto vady hydroizolácie zistené v roku 2007 a 2009 neboli nikdy odstránené a museli sa prejavovať aj v predchádzajúcom období, pričom porucha pod bodom 2.2 (zavlhnutie vrstiev podláh od vlhkosti šíriacej sa od zavlhnutých stien) sa môže opakovať v plnom rozsahu. Zistenú poruchu je potrebné neodkladne odstrániť, pokiaľ nepríde k prestupu vlhkosti do stien a podláh v celom byte. Ak sa zistená vada urýchlene neodstráni, časom sa byt stane neobývateľný.

26. Listom zo dňa 10.10.2011, doručeným žalovanej dňa 17.10.2011, žalobkyňa špecifikovala u žalovanej nároky z vád dotknutého bytu, tak, že poukázala na stanovisko znalca Ing. Xa, ktorý konštatoval, že poruchy zistené v posudku č. 34/2009 v roku 2007 pretrvávajú až doteraz. Vada nefunkčnej izolácie spodnej stavby nebola dodnes odstránená. Tieto vady hydroizolácie zistené v roku 2007 a 2009 neboli nikdy odstránené a museli sa prejavovať aj v predchádzajúcom období, pričom porucha pod bodom 2.2 (zavlhnutie vrstiev podláh od vlhkosti šíriacej sa od zavlhnutých stien) sa môže opakovať v plnom rozsahu. Zistenú poruchu je potrebné neodkladne odstrániť, pokiaľ nepríde k prestupu vlhkosti do stien a podláh v celom byte. Ak sa zistená vada urýchlene neodstráni, časom sa byt stane neobývateľný. Nakoľko žalovaná bola v čase zadania vypracovania znaleckého posudku č. 34/2009 vlastníčkou dotknutého bytu a byt s členmi rodiny obývala, o všetkých vadách vyskytujúcich sa v byte a v bytovom dome vedela. Rovnako žalovanej museli byť dobre známe aj závery posudku č. 34/2009, že ide o rozsiahle poruchy, ktoré sa budú postupom času stále viac prehlbovať. Žalobkyňa rovnako uviedla, že v čase po odoslaní listu zo dňa 12.08.2011 sa vyskytlo tiež zavlhnutie podláh od vlhkosti šíriacej sa od zavlhnutých stien. Výška žalobkyňou požadovanej zľavy vzhľadom na charakter vád je 59.500,- eur, čo predstavuje 35 % ceny bytu a súčasne od žalovanej požadovala náhradu škody, ktorá vznikne v dôsledku odstránenia vyskytnutých vád.

27. Podľa znaleckého posudku č. 34/2009, ktorý si dali vypracovať vlastníci bytového domu XXXX/ XXXXXX. Doc. Ing. F.ou B.ou, PhD., nebytový priestor č. 2 (pôvodne označenie bytu č. 3) má tieto poruchy (rok 2007): zavlhnutie obvodových aj vnútorných nosných stien a priečok do výšky 150 až 300 mm, zvlhnutie vrstiev podláh od vlhkosti šíriacej sa od zavlhnutých stien, zavlhnutie stropu v kúpeľni (pod terasou), opraskávanie omietok od vlhkosti, dodatočne vyspravované hydroizolácie (opravované realizátorom stavby v júni 2007) sa oddeľujú od vonkajších obvodových stien (ako by boli k stene len priložené), zavlhnutie dlažby pred vstupom do bytu. V roku 2009 sa v byte č. 3 vyskytli najmä tieto vady: vlhnutie muriva v kúpeľni pod terasou bytu na vyššom podlaží, vlhnutie muriva v okolí stien, v rohoch miestností, pri podlahe, zaplavovanie bytu, vysoká vlhkosť v byte sprevádzaná sústavným vznikom plesní; byt sa stal neobývateľným z dôvodu ohrozenia zdravia majiteľov bytu, majitelia sa museli vysťahovať. Z uvedeného posudku vyplynuli príčiny porúch v bytovom dome: nezrealizovaná izolácia proti tlakovej vode, nesprávne zrealizovaná izolácia terás, nesprávne zrealizovaná izolácia vonkajšieho schodišťa nad pivnicami, nesprávne zrealizovaná izolácia pavlače, nesprávne zrealizovaná izolácia prestupov potrubí. dilatačných špár v obvodovom múre, nesprávne zrealizovaný oporný múr (bez odvodnenia), pričom spoločným menovateľom porúch je hydroizolácia objektu, jej zlá technológia alebo jej absencia. Poruchy sú veľmi rozsiahle a časom sa budú stále viac prejavovať na stavebných konštrukciách. Urobiť zle hydroizolácie resp. neurobiť izoláciu proti tlakovej vode znamená vlhnutie,

zaplavovanie priestorov, vznik plesní, s čím súvisí ohrozovanie zdravia obyvateľov bytového domu a veľké materiálne škody. Uvedené typy porúch sú neopraviteľné alebo len veľmi ťažko opraviteľné v našich podmienkach, najmä v takom rozsahu a v takom rozsiahlom objekte ako je bytový dom XXXX/ XXXXXX..

28. Podľa Stanoviska Ing. Z. H. k znaleckému posudku č. 34/2009 vo veci zistenia porúch v bytovom dome XXXX/XXXXXX., v roku 2007 boli v byte č. 3 zavlhnuté obvodové a vnútorné nosné steny a priečky do výšky 150 až 300 mm z dôvodu zaplavenia dvorovej časti bytového domu počas prívalových dažďov; porucha bola odstránená zrealizovaním dodatočného odvodnenia. Ďalej boli zavlhnuté vrstvy podláh od vlhkosti šíriacej sa od zvlhnutých stien, porucha bola odstránená. Došlo k zavlhnutiu stropu v kúpeľni z dôvodu porušenia hydroizolácie na terase, porucha bola odstránená. Opraskali omietky od vlhkosti, čo bolo odstránené. Dodatočne sa vyspravovala hydroizolácia (opravované realizátorom stavby v júni 2007), ktorá sa oddeľuje od vonkajších obvodových stien z dôvodu, že neboli dôkladne zrealizované spoje hydroizolácie, porucha bola odstránená a zavlhnutie dlažby pred vstupom do bytu, čo bolo odstránené. Ďalej bolo konštatované, že byt žalobkyne mal v roku 2009 poruchy: vlhnutie muriva v kúpeľni pod terasou bytu, ktorá bola odstránená; vlhnutie bytu v okolí stien, v rohoch miestností, pri podlahe, zaplavovanie bytu, ktoré boli odstránené; vysoká vlhkosť v byte sprevádzaná výskytom plesní, ktorá bola odstránená.

29. Zo znaleckého posudku č. 7/2009 znalca Ing. N.a, ktorý si dal vypracovať vedľajší účastník, bolo zistené, že v predmetnom byte je nadmerná vlhkosť spôsobená nefunkčnou, resp. chýbajúcou hydroizoláciou a jej zlým konštrukčným usporiadaním. Pri prívalových dažďoch dochádza k vytvoreniu spojitej vodnej hladiny nad úrovňou hydroizolácie. Voda vniká do podlahového priestoru, kde porobetónová vrstva, ktorá má pravdepodobne nahrádzať tepelnú izoláciu túto vodu nasáva ako špongia a potom postupne uvoľňuje do priestoru cez obvodové murivo a čiastočne aj cez betónový poter. Odparovaním nadmerného množstva vody z konštrukcií vzniká mikroklíma, ktorá je z hygienického hľadiska neprípustná pre užívanie bytu. Tieto podmienky dávajú ideálny predpoklad pre vznik plesní. V byte je pokryté plesňou prakticky všetko, od stien cez nábytok, matrace, detské hračky až po kuchynský riad. Za daných podmienok je z hygienického hľadiska byt neobývateľný. 30. Zhotoviteľ dotknutého bytového domu XXX.XXX,-, a.s. dal posúdiť teplotno - vlhkostné pomery v predmetnom byte a podľa posudku Y. a G. z marca 2011 bolo zistené, že v posudzovanom období od 17.12.2010 do 25.02.2011 vnútorná teplota vzduchu spĺňa normovú požiadavku, relatívna vlhkosť vzduchu v posudzovaných miestnostiach je pomerne vysoká, ale nie je dôvodom pre vznik plesní. XXX.XXX,-, a.s. v svojom stanovisku k hromadnej reklamácii skrytých vád v záručnej dobe po obhliadke objektu 12.04.2010 a stavu reklamačných vád ku dňu 30.09.2010 zo dňa 19.10.2010 o. i. uviedlo, že v byte č. 3 chýba hydroizolácia pod stenami, základy nie sú z vodostavebného betónu, v múroch v tomto byte ako aj v podlahe v suteréne boli urobené sondy, ktorými sa preukázala zvislá aj vodorovná izolácia stien bytov a pivníc. Nesprávne bola zrealizovaná izolácia terás, vonkajšieho schodiska nad pivnicami, prestupov potrubí, pričom tieto vady boli odstránené.

31. Zo záveru miestneho zisťovania zo dňa 31.07.2013 vykonaného Ing. Xom vyplýva, že závada prestupujúcej vlhkosti pretrváva v nezmenenej forme, vlhkosť z konštrukcie nikdy nebola samovoľne odstránená, nikdy nebol odstránený zdroj vlhkosti v konštrukcii steny (obývacia izba, zadná stena). Stena je atakovaná vlhkostným zaťažením počas celého sledovaného obdobia nerovnomerne. Vada nefunkčnej izolácie spodnej stavby nebola dodnes odstránená. Vady hydroizolácie zistené v roku 2007 a 2009 neboli nikdy odstránené a museli sa prejavovať aj v predchádzajúcom období. Vada nefunkčnej izolácie spodnej stavby nebola dodnes odstránená. Tieto vady hydroizolácie zistené v roku 2007 a 2009 neboli nikdy odstránené a museli sa prejavovať aj v predchádzajúcom období, pričom porucha pod bodom 2.2 (zavlhnutie vrstiev podláh od vlhkosti šíriacej sa od zavlhnutých stien) sa môže opakovať v plnom rozsahu. Zistenú poruchu je potrebné neodkladne odstrániť, pokiaľ nepríde k prestupu vlhkosti do stien a podláh v celom byte. Ak sa zistená vada urýchlene neodstráni, časom sa byt stane neobývateľný. Vady zistené v roku 2009, hlavne zavlhnutie vrstiev podláh od vlhkosti šíriacej sa od zavlhnutých stien, sa prejavujú počas sledovaného obdobia v plnom rozsahu. Porucha v hydroizolácii sa odstrániť nedá. Hydroizolácia je umiestnená v spodnej časti stavby a nie je k nej prístup. Opravu následkov zistenej poruchy je možné vykonať použitím niektorého zo sanačných injektážnych systémov, ktorý navrhne špecializovaná firma.

32. Z potvrdenia spoločnosti SK THM Construction s.r.o. zo dňa 18.02.2014, súd zistil, že byt č. 2 / identický s bytom žalobkyne/ má obdobné problémy so vzlínaním spodnej vlhkosti a jej priesakom do interiéru bytu, pričom v byte č. 2 pri vykonávaní opráv v čase od 10.02.2014 do 18.02.2014 bolo po zrezaní podlahy zistené, že hydroizolácia nie je zhotovená v súlade s projektovou dokumentáciou a miesto izolácie je použitá iba nopová fólia, ktorá je v tomto prípade určená na separáciu dvoch rôznych materiálov, ale neplní funkciu hydroizolácie. Priesak vlhkosti je následkom chýbajúcej spodnej izolácie, čo je vada neodstrániteľná.

33. Z posudku Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 18.09.2014 súd zistil, že vnútorné ovzdušie odobraté dňa 08.09.2014 v byte žalobkyne nevyhovuje hygienickým požiadavkám stanovených vo vyhláške MZ SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách naK.nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Analyzované plesne prekračovali limit stanovený v prílohe č. 7, bol identifikovaný typ saprofytických plesní; v ostatných sledovaných ukazovateľoch vyhovuje hygienickým požiadavkám uvedeným v cit. zákone (vzorky boli odobraté zo spálne, kuchyne, prepojovacej chodbe a to vždy zo stredu).

34. Z vyjadrenia spoločnosti Irrealis, spol. s.r.o., je zrejmé, že dotknutý byt je vzhľadom na špecifikované a dokladované vady a súčasný stav nepredajný.

35. Zo znaleckého posudku č. 410/2014 znalkyne Ing. A. predloženého žalobkyňou bolo zistené, že k 20.10.2014 bola všeobecná hodnota bytu s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi určená v sume 69.500,- eur, pričom všeobecná hodnota dotknutého bytu bez zohľadnenia porúch bola k 20.10.2014 vo výške 167.000,- eur.

36. Zo znaleckého posudku č. 7/2015 súdom ustanovenej znalkyne Ing. arch. Jurovatej súd zistil, že podstatnými vadami v byte sú nadmerná vlhkosť, opadávanie omietky a pleseň na viacerých miestach v byte. Hlavnou príčinou vzniku vád je chybne osadená hydroizolácia spodnej stavby a plochej strechy a nedostatočné a nesprávne riešené zateplenie v okolí okenných a dverných otvorov bytu, príp. nadokenných prekladov. Všetky uvedené vady sú primárne vadami bytového domu, keďže sa jedná o vady spoločných častí bytového domu ako sú základové konštrukcie, strecha a obvodový plášť domu. Následky týchto vád sa sekundárne prejavujú na poškodení a znehodnotení bytu. Vznik vád možno konštatovať od vzniku stavby, od roku 2007. Lokálne sanačné zásahy zhotoviteľa v roku 2008 boli len čiastkové, nekomplexné a neúčinné. Vady v byte vznikli ako následok vád bytového domu.

37. Zo súkromného znaleckého posudku č. 112/2017 znalca Ing. IXXX/XXXX,ého PhD., predloženého žalobkyňou, súd zistil, že pri obhliadke dňa 21.04.2017 boli identifikované prejavy porúch v byte: plesne na obvodovej stene nad vstupnými dverami do bytu, plesne na stenách a strope (práčovňa pri predsieni na obvodových stenách a streche), plesne na oknách a stenách v práčovni pri predsieni, vzlínajúca vlhkosť v stene medzi predsieňou a práčovňou, vzlínajúca vlhkosť steny obývacej izby pri krbe, pričom s ohľadom na charakter prejavov zavlhnutia a s ohľadom na tú skutočnosť, že prejavy vzlínania sú majiteľkou bytu priebežne opravované (len následky nie príčina), dochádza k výraznému vzlínaniu vlhkosti do zasiahnutých stien a priečok, pričom primárnou vstupnou bránou je horizontálna hydroizolačná vrstva stavby, ktorá je poškodená resp. nie je celistvá, a cez túto vzlína zemská vlhkosť do priľahlých zabudovaných stavebných konštrukcií. Znalec konštatoval potrebu opravy horizontálnej hydroizolačnej vrstvy pod celým posudzovaným bytom spolu s adekvátnym ukončením horizontálnej vrstvy na exteriérovej strane a s vytvorením hydroizolačnej vrstvy pod existujúcimi vnútornými deliacimi konštrukciami v byte (pod priečkami) a pod obvodovými neexteriérovými stenami. Rozsah opráv je uvedený v bode 3.5.5. posudku, pričom opravy bytu predpokladajú odstránenie/ demontáž existujúceho vstavaného nábytku, zariadení a kuchynskej linky a existujúcich podláh v byte až po úroveň existujúcej horizontálnej hydroizolácie, odstránenie/demontáž všetkých rozvodov inžinierskych sietí a kúrenia situovaných v existujúcich podlahových vrstvách, odstránenie vnútorných povrchových úprav (omietok, obkladov) stien do výšky cca 1,2 m od úrovne podlahy, obnaženie/ odkopania exteriérových obvodových stien po úroveň existujúcej horizontálnej hydroizolácie, obnaženie/ odstránenie vonkajších povrchových úprav (omietok, obkladov) stien do výšky cca 1 m od úrovne podlahy, vytvorenie novej hydroizolačnej vrstvy spolu s podrezaním existujúcich stien bytu, vytvorenie nových podlahových vrstiev spolu so spätnou montážou/osadením všetkých rozvodov inžinierskych sietí a kúrenia, vytvorenie nových vnútorných a vonkajších povrchových úprav stien, osadenie vstavaného nábytku, zariadení a kuchynskej linky, maľovanie. Počas takéhoto rozsahu opráv je byt neobývateľný.

Zaplesnenie bytu a jeho nevhodnosť na bývanie je dôsledkom vád, ktorými dotknutý byt trpel od výstavby aj v roku 2011. K 21.03.2011 mal dotknutý byt bez vád všeobecnú hodnotu 143.000,- eur; hodnota bytu s vadami bola k 21.03.2011 91.700,- eur. K 21.04.2017 má dotknutý byt bez vád všeobecnú hodnotu 171.000,- eur; hodnota bytu s vadami k 21.04.2017 je 115.000,- eur.

38. Znalec Ing. IXXX/XXXX,ý PhD., pri výsluchu k obsahu znaleckého posudku uviedol, že pri vypracovaní posudku mal k dispozícii staré znalecké posudky, tieto sú uvedené v podkladoch znaleckého posudku, pričom to boli posudky iných znalcov z obdobia pred termínom posudzovania, zápisom miestneho zisťovania znalca Ing. S.a S. nedisponoval. V poskytnutých posudkoch bolo relatívne rozsiahlo popísané aké vady existovali na stavbe pred rokom 2011. Z obhliadky na mieste samom vyplynuli aj tie závery, že príčiny vád existujú; v priebehu rokov boli čiastočne odstraňované iba dôsledky týchto vád. Jeho úlohou bolo stanoviť výšku škody na byte, ak tam identifikuje nejaké závady, ktoré by mohli existovať k termínu nadobudnutia vlastníctva, teda k roku 2011. Taký výsledok bol aj dosiahnutý, možno konštatovať, že v byte existujú a existovali vady, ktoré možno zaradiť k tzv. skrytým závadám a existovali aj v roku 2011, teda pri termíne nadobudnutia vlastníctva. Výška škody bola stanovená aj s ohľadom na § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aj s ohľadom na § 439 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to ako rozdiel hodnoty veci (bytu) bez vady a s vadou. Dôvod prečo sa ohodnocoval byt v poškodenom stave v roku 2011 bol ten, že posudkom bolo ustálené, že vady existujú a existovali v roku 2011, a preto je logické, že aj v roku 2011 bola stanovená hodnota bytu so skrytými existujúcimi vadami. Poruchy v byte je možné subsumovať pod pojem skryté závady. Z tých vecí, ktoré Doc. B.á popísala v znaleckom posudku, tieto stále existujú. Čo sa týka použitých koeficientov, toto je odborná znalecká objektivizácia a súvisí aj s vývojom cien nehnuteľností na trhu s nehnuteľnosťami v daných časoch na danom mieste. Iným spôsobom ako je uvedený v bode 3.5.5 znaleckého posudku je možné odstrániť len dôsledky vlhnutia stien a podlahy, príčinu nie; príčinu je možné odstrániť len postupom, ktorý je uvedený v posudku. Odstraňovať dôsledky je bezpredmetné, tieto by sa tam objavovali neustále. Opraviť príčiny porúch v byte za dva dni (27. - 28. 09. 2010) je nereálne. Percento poškodenia bytu v roku 2017 je rovnaké ako v roku 2011, pričom na dovysvetlenie uviedol, že keď sa ohodnocuje dopredu alebo dozadu, vždy je to hypotetická hodnota akú by mala vec cenu v danom čase na danom mieste s tými okrajovými podmienkami, ktoré sú tam. K zápisom k miestnom zisťovaní (č. l. 32 a nasl., č. l. 36 a nasl.) znalec uviedol, že tieto nie sú znaleckým úkonom, avšak Ing. X tvrdí to isté čo on, nenavrhuje žiaden spôsob opravy, znalec na svojich záveroch nemá čo meniť.

39. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 492 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa ako kupujúca uzavrela so žalovanou ako predávajúcou dňa 18.02.2011 Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorej predmetom bol dotknutý byt, pričom podľa čl. I., bod 8. žalobkyňa vyhlásila, že nehnuteľnosti opísané v čl. I., bod 1. zmluvy a ich stav je jej známy z osobnej prehliadky a nehnuteľnosti kupuje v stave v akom sa nachádzajú v deň podpisu zmluvy. Kúpna cena a jej splatnosť bola dojednaná v čl. V. uvedenej zmluvy a jej výška bola 163.000,- eur. Podľa čl. I bod 7, žalovaná vyhlásila, že jej nie sú známe žiadne vady prevádzaných nehnuteľností, na ktoré by mala žalobkyňu osobitne upozorniť.

41. Konajúci súd viazaný právnym názorom krajského súdu vysloveného v tomto konaní (§ 391 ods. 2 , vychádzal pri právnom posúdení veci zo záveru, že v prípade zodpovednosti za vady predávanej veci ide o samostatnú zodpovednosť žalovanej ako predávajúcej, ktorá existuje nezávisle od inej zodpovednosti a žalovaná sa jej nemôže zbaviť, okrem prípadu, ak na vady veci upozornila, čo však v prejednávanej veci nebolo preukázané. Momentom prvého predaja bytu v bytovom dome sa dom, ktorý sa spravoval všeobecným vlastníckym režimom podľa Občianskeho zákonníka, dostáva do odlišnej, osobitnej právnej situácie, keďže sa právne posudzuje v novom, špeciálnom vlastníckom režime podľa osobitného zákona, a to v režime vlastníctva bytov a nebytových priestorov. Týmto momentom sa bytový dom de facto mení na jednotlivéK.a spoločné časti a spoločné zariadenia. V tejto súvislosti je dôležitý záver, že napriek možnému prechodu zodpovednosti za vady bytového domu voči zhotoviteľovi z vlastníka domu na spoločenstvo alebo na vlastníka bytu v podobe záruky, nastupuje aj zodpovednosť vlastníka bytu za vady bytu v prípade jeho predaja.

42. Obrana žalovanej spočívala len v tvrdení, že vychádzala z toho, že príčina vád v byte - nefunkčná hydroizolácia bola odstránená, čo však preukázané nebolo, naopak trvajúcu existenciu uvedenej vady konštatoval v ostatnom znaleckom posudku aj Ing. IXXX/XXXX,ý, táto vada existovala aj v čase predaja bytu (rok 2011), s tým, že závady, ktoré Doc. B.á popísala v znaleckom posudku, tieto stále existujú; a rovnako to bolo preukázané aj znaleckým posudkom Ing. arch. Z.. Žalovaná súčasne mala vedomosť tak o znaleckom posudku č. 7/2009, ktorého objednávateľom bol vedľajší účastník - manžel žalovanej, ako aj o znaleckom posudku č. 34/2009 Doc. Ing. B.ej, ktorý si dali zhotoviť vlastníci bytového domu XXXX/XXXXXX., ako aj o záveroch plynúcich z týchto znaleckých posudkov, a teda toho, že absencia resp. nesprávne osadenie hydroizolácie je vadou neodstrániteľou inak ako bez neprimeraných nákladov a obtiaží (teda nie napríklad vymaľovaním alebo iným odstránením prejavov vlhkosti v byte).

43. Účelom zodpovednosti predávajúceho za vady prevádzanej veci je zaistiť, aby kupujúci dosiahol pri plnení z právneho úkonu - kúpnej zmluvy plnenie, ktoré bude bez akýchkoľvek vád tak, aby nadobudnutá vec mala vymienené alebo obvyklé vlastnosti a bola bez právnych alebo faktických vád. V prípade, ak je plnenie z kúpnej zmluvy postihnuté vadami, nastupuje zodpovednosť predávajúceho za tieto vady, pričom kupujúci je oprávnený uplatniť u predávajúceho jednotlivé nároky zo zodpovednosti (podľa povahy vád), pričom voľba patrí kupujúcemu. Krajský súd v zrušujúcom uznesení zdôraznil, že nárok na zľavu z kúpnej ceny možno uplatniť len pre tie konkrétne vady, ktoré kupujúci predávajúcemu oznámil

v rámci prekluzívnej lehoty (§ 599 Občianskeho zákonníka), pričom dodatočne už nemožno vytýkané vady rozširovať.

44. V súvislosti s uvedeným prvotne konajúci súd považoval za nevyhnutné ustáliť povahu a rozsah vád, ktoré boli žalobkyňou v prekluzívnej lehote u žalovanej vytknuté. Vytknutie vady musí obsahovať dostatočne určité označenie vady, resp. dostatočne určité popísanie toho, ako sa táto vada navonok prejavuje. Vytknutie vady vedľa popisu vady musí obsahovať i oznámenie určitého konkrétneho práva zo zodpovednosti za vady, ktorého sa nadobúdateľ vadnej veci domáha. V bodoch 24, 26 odôvodnenia tohto rozsudku súd podrobne poukázal na podstatný obsah listov zo dňa 12.08.2011 a 10.10.2011, v ktorých žalobkyňa oznámila žalovanej, že dotknutý byt má vady, na ktoré ju žalovaná neupozornila, pričom nemožno prisvedčiť námietke žalovanej, že boli vytknuté len vady špecifikované ako: zavlhnutie steny v pravom rohu obývacej izby (stena susediaca s garážou) /list z 12.08.2010/ a zavlhnutie podláh od vlhkosti šíriacej sa od zavlhnutých stien /list z 10.10.2010/. Príčinou porúch v byte je vada nefunkčnej izolácie, čo medzi stranami sporu nie je sporné, napokon vyplýva to aj z vyjadrenia žalovanej zo dňa 28.07.2017 (č. l. 679), hoc ju aj žalovaná označuje ako „ďalšiu vadu", ktorú však žalobkyňa v prekluzívnej lehote nevytkla.

45. Výlučne na základe toho, že žalobkyňa v označených písomnostiach výslovne nešpecifikovala resp. neuvidela, že sa domáha primeranej zľavy z kúpnej ceny bytu práve pre chýbajúcu hydroizoláciu, toto neodôvodňuje záver, že súd pri rozhodovaní by mohol ustáliť, že žalobkyňa vytkla len vady označené ako: zavlhnutie steny v pravom rohu obývacej izby (stena susediaca s garážou) a zavlhnutie podláh od vlhkosti šíriacej sa od zavlhnutých stien. Takýto reštriktívny výklad by bol popretím zodpovednosti žalovanej za stav bytu, keď len jednoduchým odstránením „viditeľnosti" týchto vád by nebolo možné v žiadnom prípade prijať záver o hodnotení dotknutého byt ako bezvadného. Príčinou týchto porúch v byte (vlhnutie stien, podláh) je vada nefunkčnej izolácie, takéto exaktné označenie vady je možné považovať len za dodatočnú špecifikáciu resp. konkretizáciu uplatnených vád, keď tieto sú práve sekundárnym prejavom a dôsledkom chýbajúcej resp. nesprávne realizovanej hydroizolácie. Súd mal za to, že listy z 12.08.2011 a 10.10.2011 obsahujú dostatočne určité popísanie toho, ako sa táto vada navonok prejavuje. Uvedenému záveru svedčí aj to, že v liste zo dňa 12.08.2011 žalobkyňa výslovne uviedla, že vo vzťahu k vzniku a charakteru vád bol ňou oslovený znalec, a teda je nepochybné, že uplatnila právo zo zodpovednosti za vady, ktorých prítomnosť sa navonok prejavovala vlhnutím stien a podláh. Žalobkyňa naviac nedisponuje takými odbornými vedomosťami, ktoré by jej umožňovali presne pri výskyte akejkoľvek vlhkosti na stenách prípadne podlahách, bez ďalšieho vyšpecifikovať, ustáliť a jasne označiť príčinu takýto prejavov. Len pre úplnosť súd poukazuje, že súčasne samotná žalovaná, aj s ohľadom na v konaní zistený skutkový stav (existencia skorších znaleckých posudkov, opakovaný výskyt vlhkosti v byte počas jeho užívania žalovanou, zámer žalovanej na odstúpenie od kúpnej zmluvy s investorom) nepochybne mala vedomosť o aké vady dotknutého bytu sa jedná, pričom tvrdenie žalovanej o tom, že vady boli odstránené bolo súdom vyhodnotené ako účelové, keď odstránenie fľaku na stene (ako to uvádzala žalovaná vo svojej výpovedi) nemožno v žiadnom prípade považovať za odstránenie vady. Naviac okolnosť, či predávajúci o vade, na ktorú kupujúceho upozornil vedel, alebo sa bez primeraných podkladov domnieval, že vec je bez vád, nemá pri riešení zodpovednosti za vady význam, táto zodpovednosť má povahu objektívnej zodpovednosti.

46. V tejto súvislosti naviac nemožno opomenúť a ignorovať celkový obsah listov zo dňa 12.08.2011 a 10.10.2011 a tieto hodnotiť s ohľadom na ich celkový kontext, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalobkyňa až po nadobudnutí vlastníctva k dotknutému bytu sa dozvedela o existencii skoršieho znaleckého posudku Doc. Ing. B.ej, z ktorého je zrejmé, že spoločným menovateľom porúch je zlá technológia hydroizolácie alebo jej absencia, ktoré znamenajú vlhnutie, zaplavovanie priestorov, vznik plesní, ohrozovanie zdravia obyvateľov a veľké materiálne škody. Vyššie uvedené typy porúch sú neopraviteľné alebo len veľmi ťažko opraviteľné, pričom v liste zo dňa 10.10.2011 žalobkyňa poukázala na závery Ing. Xa, ktorého oslovila, podľa ktorého vada nefunkčnej izolácie spodnej stavby nebola doposiaľ odstránená, vady hydroizolácie zistené v roku 2007 a 2009 neboli nikdy odstránené a museli sa prejavovať aj v predchádzajúcom období, pričom porucha pod bodom 2.2 (zavlhnutie vrstiev podláh od vlhkosti šíriacej sa od zavlhnutých stien) sa môže opakovať v plnom rozsahu. Zistenú poruchu je potrebné neodkladne odstrániť, pokiaľ nepríde k prestupu vlhkosti do stien a podláh v celom byte.

47. Na základe uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že žalobkyňa u žalovanej riadne a včas uplatnila nároky zo zodpovednosti vyplývajúce z existencie vád bytu majúcich pôvod v nefunkčnej spodnej hydroizolácii.

48. Následne sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenú žalovanou ohľadne sumy prevyšujúcej sumu 59.540,- eur, teda v časti o zaplatenie 35.652,- eur (95.192,- eur - 59.540,- eur), keď namietala, že žalobkyňa prvýkrát uplatnila nárok listom zo dňa 12.08.2011, pričom výšku požadovanej zľavy určila listom zo dňa 10.10.2011 v sume 59.500,- eur, tvrdenie žalobkyne, že pôvodne žalovaná suma nie je konečná a bude sa meniť podľa toho, ako určí cenu bytu znalec je irelevantné z hľadiska plynutia premlčacej doby; súd je viazaný žalobou, pričom ak žalobca rozšíri žalobu po márnom uplynutí premlčacej doby, nemôže to byť na škodu žalovanej. Žalobkyňa zase dôvodila, že súd pripustil zmenu žaloby správne, nakoľko aj po zmene žaloby ide o uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady, a to o uplatnenie práva na primeranú zľavu z kúpnej ceny bytu. Žalobkyňa vytkla vady a uplatnila u žalovanej právo na zľavu z kúpnej ceny bytu listom z 12.08.2011, teda v prekluzívnej 24 mesačnej lehote, pričom Občiansky zákonník neustanovuje, že nie je možné meniť výšku uplatnenej primeranej zľavy z kúpnej ceny, počas celého súdneho konania žalobkyňa nerozširovala vady bytu, zmenila len výšku primeranej zľavy. Zmena výšky primeranej zľavy z kúpnej ceny bytu nie je vytknutím vady ani jej rozšírením. Samotné vytknutie vady nemusí obsahovať výšku zľavy z kúpnej ceny, stačí ak bude obsahovať oznámenie o uplatnení konkrétneho práva zo zodpovednosti za vady, ktorým je buď odstúpenie od zmluvy alebo uplatnenie práva na primeranú zľavu z kúpnej ceny bytu, ktorá zodpovedá rozsahu a povahe vady. Premlčacia doba by mala uplynúť 15.08.2014. Žaloba bola podaná dňa 01.10.2013, pričom premlčacia doba spočíva po celú dobu súdneho konania, keďže žalobkyňa v začatom súdnom konaní riadne pokračuje.

49. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2013 uplatnila voči žalovanej nárok na zaplatenie primeranej zľavy z kúpnej ceny vo výške 59.500,- eur, pričom dňa 11.12.2014 doručila súdu rozšírenie žaloby na sumu 95.192,- eur s príslušenstvom. Súd rozšírenie žaloby pripustil uznesením č. k. 16C/377/2013 - 348 zo dňa 22.01.2015, právoplatným dňa 04.02.2015.

50. Skutočnosť, že pri uplatnení práva zodpovednosti za vady stačí, ak toto bolo uplatnené u predávajúceho v záručnej lehote, pričom vytknutie vady nemusí obsahovať výšku zľavy z kúpnej ceny, neznamená, že žalobkyňa nie je povinná v civilnom procese kvantifikovať ňou uplatňovaný nárok, ktorého ochrany sa domáha podanou žalobou. V zmysle § 132 ods. 1 (resp. v čase podania žaloby a jej zmeny účinného § 79 ods. 1 OSP) je obsahovou náležitosťou žaloby aj žalobný návrh, teda jasné označenie toho, čoho presne sa žalobca v konaní domáha tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku, pričom pri prejednaní veci samej sa súd zaoberá dôvodnosťou takto uplatneného nároku. V prípade, ak zo žaloby nie je zrejmé, čoho konkrétne sa žalobca v konaní mieni domáhať, takáto vada podania má za následok postup v zmysle § 129 CSP, t.j. odstraňovanie vád žaloby. Súd je totiž v zásade viazaný obsahom žaloby a nemôže rozhodnúť ultra petitum, t. j. nesmie prisúdiť viac, než čoho sa žalobca domáha, prípadne priznať iné práva alebo uložiť iné povinnosti, ako sú navrhované.

51. Je potrebné odlišovať právne následky uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za vady u predávajúceho a uplatnenie nárokov zo zodpovednosti na súde, tieto nemožno zamieňať. Dôsledkom vadného uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za vady v zmysle § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preklúzia práva, t. j. jeho zánik, a to bez ohľadu ďalšieho, čiže pokiaľ by kupujúci relevantným spôsobom vady nevytkol vady (napríklad včas, dostatočne určite), jeho nároky zo zodpovednosti by zanikli.

52. Na druhej strane pre riadne uplatnenie nároku na primeranú zľavu z kúpnej ceny vyplývajúceho zo zodpovednosti za vady na súde je potrebné tento špecifikovať dostatočne určitým spôsobom. Len podaním žaloby, ktorou sa žalobca domáha uloženia konkrétnej povinnosti nastanú účinky predpokladané v § 112 Občianskeho zákonníka, a teda spočívanie premlčacej doby, a to len v rozsahu uplatneného práva. Uplatnením nároku nedochádza k spočívaniu premlčacej doby z hľadiska budúceho rozšírenia žaloby. Zmenou žaloby došlo k rozšíreniu pôvodne uplatňovanej žalobkyňou tvrdenej primeranej zľavy z kúpnej ceny, pričom hmotnoprávne účinky - teda spočívanie plynutia premlčacej doby, zmenenej žaloby nastanú až uplatnením nároku na súde, za predpokladu, že zmena žaloby je pripustená. Uvedený záver napokon vyplýva aj z rozhodnutia citovaného žalobkyňou (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/67/2011 z 16.04.2013).

53. Ohľadne nároku na primeranú zľavu z kúpnej ceny tak k spočívaniu premlčacej doby mohlo dôjsť len ohľadne nároku na primeranú zľavu vo výške, v ktorej bola žalobkyňou uplatnená. Pokiaľ tak žalobkyňa uplatnila právo zo zodpovednosti za vady u žalovanej listom zo dňa 12.08.2011, doručeným dňa 15.08.2011 (vychádzajúc z vyjadrenia žalovanej zo dňa 23.02.2015, č. l. 379, keď k uvedenej písomnosti bol žalobkyňou predložený len podací lístok na č. l. 260), týmto uplatnením začala plynúť v zmysle § 102 Občianskeho zákonníka pre uplatnenie práva na súde trojročná premlčacia doba, pričom posledným dňom tejto doby bol 15.08.2014 (podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka per analogiam).

54. Žalobkyňa uplatnila nárok na zľavu z kúpnej ceny voči žalovanej žalobou na súde dňa 14.10.2013, pričom je potrebné mať za to, že voči žalovanej bol nárok na zaplatenie určitej sumy, uplatnený až doručením predmetnej žaloby. Nakoľko žalobkyňa žalobu rozšírila podaním doručeným súdu mailom až dňa 11.12.2014, písomne doplneným dňa 15.12.2014, teda po uplynutí premlčacej doby, nárok žalobkyne uplatnený v sume 35.692,- eur je potrebné považovať za premlčaný. Na uvedený záver nemá vplyv ani rozhodnutie súdu o pripustení zmeny žaloby spočívajúcej v jej rozšírení, nakoľko ani premlčanie nároku uplatneného rozšírenou žalobou nie je dôvodom pre nepripustenie zmeny žaloby, keď dôvody nepripustenia vyplývajú z § 143 ods. 2 (resp. vtedy účinného § 95 ods. 2 OSP); dôvodnosť námietky premlčania, pokiaľ je v konaní vznesená, súd posudzuje pri rozhodovaní o veci samej.

55. Konajúci súd tak prisvedčil námietke žalovanej, že nárok žalobkyne, avšak v sume prevyšujúcej sumu 59.500,- eur, teda vo výške 35.692,- eur (suma 40,- eur bola uplatnená ako paušálne náklady spojené s uplatnením pohľadávky, v ktorej časti bolo konanie právoplatne zastavené) je potrebné považovať za premlčaný, a teda žalobu v časti o zaplatenie 35.692,- eur s príslušenstvom na základe uvedeného zamietol.

56. Súd sa tak v ďalšom zaoberal primeranosťou uplatnenej zľavy z kúpnej ceny vo výške 59.500,- eur. Žalobkyňa pri uplatnení zľavy vychádzala z rozdielu ceny dotknutého bytu s vadou a ceny tohto bytu bez vady. Kúpna cena bytu bola dojednaná vo výške 163.000,- eur, predmetom posúdenia primeranosti požadovanej zľavy je suma 59.500,- eur, ktorá predstavuje cca 36 % z hodnoty kúpnej ceny.

57. Znalec Ing. IXXX/XXXX,ý stanovil cenu dotknutého bytu k 21.03.2011 (bez vád) vo výške 143.000,- eur; hodnota bytu s vadami bola k 21.03.2011 91.700,- eur, pričom rozdiel 51.300,- eur predstavuje cca 35 % z hodnoty bytu bez vád. K 21.04.2017 má dotknutý byt bez vád všeobecnú hodnotu 171.000,- eur; hodnota bytu s vadami je k 21.04.2017 115.000,- eur, rozdiel 56.000,- eur predstavuje cca 32 % z hodnoty bytu bez vád; uvedený znalec rovnako uviedol, že percento poškodenia bytu v roku 2017 je rovnaké ako v roku 2011. Zo znaleckého posudku č. 410/2014 znalkyne Ing. A. vyplýva, že k 20.10.2014 bola všeobecná hodnota bytu s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi určená v sume 69.500,- eur, pričom všeobecná hodnota bez zohľadnenia porúch bola k 20.10.2014 vo výške 167.000,- eur, rozdiel, teda suma 97.500,- eur predstavuje cca 58 % z hodnoty bytu bez vád.

58. Pre určenie výšky zľavy z kúpnej ceny zákon neustanovuje žiadne všeobecné pravidlo. Rozsah zníženej kúpnej ceny musí byť vždy posúdený s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Výška zľavy bude teda závisieť predovšetkým od povahy a rozsahu vady, vzhľadom na kúpnu cenu, ďalej od rozsahu zníženia funkčnosti a estetickej hodnoty predmetu kúpy, zníženia funkčných vlastností, od ďalšej upotrebiteľnosti, ceny potrebných opráv, spôsobu ako sa vytknutá vada prejavuje pri užívaní veci, či a ako toto užívanie komplikuje, či ho obmedzuje, prípadne aj na cenu nevyhnutných opráv a ďalších vyvolaných nákladov a podobne.

59. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel zo záveru, že vada v byte žalobkyne - nefunkčná hydroizolácia je takého charakteru, že táto zásadným spôsobom bráni riadnemu užívaniu bytu, v dôsledku uvedenej vady je možnosť funkčného využívania bytu podstatne znížená. Pri dotknutom byte ide o vadu, (vzhľadom na skutočnosť, že ide o byt s celoročným využitím, u ktorého sa predpokladá hygienická a zdravotná nezávadnosť), ktorá znižuje možnosť využitia bytu. Žalobkyňa je opakovane „nútená" prejavy vady nefunkčnej hydroizolácie odstraňovať sanačnými opatreniami, pričom až odstránením vady samotnej vymiznú aj poruchy v byte žalobkyne. Zo znaleckého posudku Ing. IXXX/XXXX,ého je zrejmé, že postup pri odstránení vady, t. j. aby sa dosiahol stav bytu bez akýchkoľvek vád, je časovo ako aj technicky a technologicky náročný, pričom pri uvedených opravách nie je byt obývateľný, takže žalobkyňa bude v podstate z užívania bytu v dôsledku vád vylúčená a

bude nútená vynaložiť (okrem nákladov na náhradné ubytovanie) ďalšie náklady na odstránenie vady, ktorých predbežná kalkulácia bola vyčíslená na sumu presahujúcu 32.000,- eur (č. l. 520), pričom aj s priebežným odstraňovaním vlhkosti prenikajúcej do bytu, ktoré žalobkyňa priebežne vykonáva, čo nepochybne vyplýva zo znaleckého posudku č. 112/2017 sú nevyhnutne spojené dodatočné náklady, v súdnom spise dokladové sumou takmer 6.500,- eur (č. l. 514 - 518) ako aj obmedzenie v užívaní dotknutého bytu. Potreba vykonávania priebežných sanačných prác tak v zásade žalobkyni znemožňuje nerušené užívanie bytu a v danom čase nepochybne nepriaznivo ovplyvňuje obvyklý život žalobkyne. Naviac z fotografií založených do súdneho spisu vyplýva, že vlhkosť prenikajúca do bytu vytvára na stenách v obytných miestnostiach nevzhľadné fľaky znižujúce estetickú hodnotu bytu, pričom dôsledkom vady je aj výskyt plesní, ktoré presahujú zákonné limity, čo okrem negatívneho vplyvu na majetok žalobkyne umiestnený v byte, znamená nepriaznivý vplyv na jej zdravie.

60. Rovnako nie je bez právneho významu, že v prípade ďalšieho predaja je hodnota bytu žalobkyne znížená nielen pre výskyt uvedenej vady, ale zníži sa aj o nevyhnutné náklady, ktoré je pre odstránenie vady vynaložiť, pričom za súčasného stavu bytu (t. j. bez odstránenia vady) pri zachovaní oznamovacej povinnosti žalobkyne podľa § 596 Občianskeho zákonníka nie je podľa názoru súdu možno vylúčiť ani závery o faktickej nepredajnosti dotknutého bytu. Súd pri posudzovaní primeranosti zľavy z kúpnej ceny vychádzal z vyššie uvedených kritérií, pričom prihliadol aj na závery znaleckých posudkov, z ktorých vyplýva zníženie hodnoty bytu s vadou (v priemere) o cca 40 %, a tak dospel k záveru, že žalobkyňou uplatnená zľava z kúpnej ceny vo výške 59.500,- eur je zľavou primeranou povahe a rozsahu vady, a preto žalovanú zaviazal k uhradeniu uvedenej sumy.

61. Súd ako nedôvodnú hodnotil námietku žalovanej, že pôvodne bola kúpna cena dojednaná vo výške 173.000,- eur, pričom žalovaná poskytla žalobkyni zľavu 10.000,- eur, čo je primeraná zľava z kúpnej ceny. Prvotne táto „zľava" nebola poskytnutá v príčinnej súvislosti s uplatnením zodpovednosti predávajúcej za vady predávaného bytu, jednalo sa o výsledok zmluvného konsenzu strán sporu o výške kúpnej ceny, pričom nemožno nepoukázať, že v tomto konaní bol žalovanou vzájomnou žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 4.000,- eur (nedoplatok z pôžičky vo výške 10.000,- eur, zmluva o ktorej bola dojednaná rovnaký deň ako kúpna zmluva na dotknutý byt), pričom samotná žalovaná sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrila (č. l. 271), že pri uvedenej pôžičke ide v podstate o nedoplatok za kúpnu cenu dotknutého bytu.

62. Súd zamietol návrh žalovanej na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním za účelom vyčíslenia nákladov, nakoľko toto nepovažoval za nevyhnutné vykonať pre rozhodnutie vo veci, nakoľko posúdenie primeranosti zľavy z dojednanej kúpnej ceny je v prípade sporu otázkou právnou a nie znaleckou, pričom pokiaľ žalobkyňa primeranosť zľavy vyvodzovala z rozdielu medzi hodnotou bytu bez vád a hodnotou bytu s vadami, bolo tak na právnom posúdení súdu, aby túto primeranosť posúdil. Naviac výška nákladov na odstránenie je len jedným z kritérií /nie výlučným/, z ktorých možno pri posudzovaní primeranosti zľavy z kúpnej ceny vychádzať a súčasne žalobkyňa súdu predložila predbežnú kalkuláciu nákladov potrebných opráv. 63. Nakoľko sa žalovaná dostala so zaplatením peňažného dlhu do omeškania, súd priznal žalobkyni aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 59.500,- eur od 11.11.2011 (t.j. dňom nasledujúcim po dni, kedy mala byť zľava z kúpnej ceny zaplatená na základe výzvy zo dňa 10.10.2011) do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Výška úrokovej sadzby predstavuje dvojnásobok základnej úrokovej sadzby platný prvý deň omeškania v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Pre úplnosť konajúci súd poukazuje, že sadzba úrokov z omeškania bola k prvému dňu omeškania 9,25 % p. a., avšak súd viazaný obsahom žaloby v zmysle pripustenej zmeny žaloby priznal žalobkyni úroky z omeškania len v ňou uplatnenej výške 9 % p. a.

64. Súd berúc do úvahy výšku priznaného plnenia 59.500,- eur, určil žalovanej lehotu pre splnenie uvedenej povinnosti 4 mesiace (§ 232 ods. 3 , v priebehu ktorej bude mať dostatočný čas a možnosť zabezpečiť si prostriedky na jej splnenie.

65. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. .p. v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobkyňa žiadala uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť jej sumu 95.192,- eur s príslušenstvom. Súd priznal žalobkyni sumu 59.500,- eur s príslušenstvom, žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanej na úhradu sumy 35.692,- eur s

príslušenstvom zamietol, čo predstavuje úspech žalobkyne v rozsahu 62,51 % a úspech žalovanej 37,49 %. Čistý pomer úspechu vo veci žalobkyne tak súd ustálil v rozsahu 25 %, v ktorom jej súd voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. Pre úplnosť súd uvádza, že pri posudzovaní procesného úspechu vo veci súd nemohol dospieť k záveru, že žalobkyni svedčí plný úspech, hoc rozhodovanie o priznanej výške primeranej zľavy z kúpnej ceny závisí od právneho posúdenia súdu, a to práve z dôvodu, že žaloba bola v časti zamietnutá pre dôvodne uplatnenú námietku premlčania, v ktorej časti mala nepochybne žalobkyňa procesný neúspech.

66. Súd ako nedôvodnú vzhliadol námietku žalobkyne, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania by mal súd postupovať podľa § 256 ods. 2 CSP, nakoľko pri uplatnení tohto zákonného ustanovenia súd neberie do úvahy zásadu úspechu vo veci samej; jedná sa o tzv. separáciu trov konania a o rozhodovanie o trovách, ktoré vznikli zavinením jednej zo strán sporu, a to v dôsledku porušenia procesných povinností, pričom tieto trovy nesúvisia s riadnym vedením sporu, pôjde o trovy vynaložené neúčelne, ktoré pre zavinenie protistrany boli vynaložené zbytočne (napríklad účasť právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bolo správaním protistrany zmarené). Skutočnosť, že žalovaná nesplnila informačnú povinnosť predávajúceho vyplývajúcu z hmotného práva a nebola ochotná sa mimosúdne sa vyrovnať, nie je zavinením vzniknutých trov konania, ktoré by bez zavinenia žalovanej neboli vznikli.

67. Rovnako súd v konaní nezistil dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, nakoľko postup podľa uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy v prípade, ak by súd v konaní úspešnej strane náhrady trov konania nepriznal, čo nebol prípad prejednávanej veci.

68. V konaní bola súdom ustanovená znalkyňa Ing. arch. XXX,XX, ktorej boli zo štátnych rozpočtových prostriedkov vyplatené finančné prostriedky vo výške 415,88 eur, a preto súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania, a to voči žalobkyni v rozsahu 37,49 % a voči žalovanej v rozsahu 62,51 % vychádzajúc z pomeru neúspechu strán vo veci (výrok IV).

69. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie.