Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/142/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné senátom v zložení JUDr. Ivan Daňo, predseda senátu, a prísediaci Róbert Žák a JUDr. Anton Hlavatý v trestnej veci obžalovaného ml. C. R., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 410/17/7702 zo dňa 23.11.2017, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. decembra 2017 v Humennom, takto

rozhodol:

Obžalovaný ml. C. R. Z. N. P. G. Q. , nar. XX.XX.XXXX Z. A., trvale bytom A., Š. XXXX/XX, t. č. v ÚVV Košice,

j e v i n n ý , ž e

dňa 30.08.2017 v čase okolo 19.25 hod. nalákal maloletého Y. C., nar. XX.XX.XXXX, do areálu bývalého kúpaliska pri športovej hale na K. ulici v A., kde mu hrozil bitkou, a tak ho prinútil k análnemu styku, ktorý s ním vykonal tak, že ho odzadu držal rukami za plecia, svojím pohlavným údom vnikal do konečníka maloletého, čo mu spôsobovalo bolesť, ktorú prejavoval plačom a krikom,

t e d a

násilím donútil iného k análnemu styku a čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. c/, § 117 ods. 1, 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 32 /tridsaťdva/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 117 ods. 4 Tr. zák. súd ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/, b/, ods. 4 Tr. zák. súd u k l a d á obžalovanému aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Dňa 24. novembra 2017 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 23.11.2017, ktorú podal na obvineného ml. C. R. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený aj vo výrokovej časti tohto rozsudku

Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby predseda senátu poučil obžalovaného o jeho právach a povinnostiach, aj o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.; následne obžalovaný po porade so svojím obhajcom uviedol, že poučeniu porozumel a vyhlásil, že sa cíti byť vinný.

Keďže obžalovaný ml. C. R.a po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe okresného prokurátora, súd pristúpil u neho k otázkam v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. písm. c/, d/, f/, g/, a h/, na čo obžalovaný uviedol:

písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo je podstatou skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, bol poučený o všetkých svojich právach a mohol sa radiť s obhajcom písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami, písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.

Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovaného ml. C. R.. Prokurátor uviedol, že nemá žiadne pripomienky a navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Rovnako aj obhajca obžalovaného, rodičia mladistvého a orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného ml. R..

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. ml. C. R., že je vinný zo skutku, z ktorého je obžalovaný. V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného R. za skončené a vykonal iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Podľa odpisu z registrov trestov bolo zistené, že obžalovaný C. R. má jeden záznam v registri trestov, a to z roku 2016 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., za ktorý mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 40 hodín. V evidencii priestupkov má zaznamenaných od roku 2014 sedem priestupkov.

Ml. Kristián Cverna podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, ukončil povinnú školskú dochádzku na Špeciálnej základnej škole v A., nevie čítať a píše len tlačeným písmom. Doposiaľ nebol liečený v psychiatrickej ambulancii, v detstve trpel epilepsiou. Už v detstve sa dopustil prečinu krádeže a porušovania domovej slobody, ale trestné stíhanie bolo zastavené pre nedostatok veku.

Zo záveru znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie- odvetvie psychiatria MUDr. Alfonza Porvažníka vyplýva, že u obžalovaného mladistvého C. R. konštatuje poruchu sexuality chýbanie niektorých časti sexuálneho systému- averzií a ľahkú duševnú zaostalosť, v dôsledku ktorých hodnotí jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase skutku, ako znížené podstatnou mierou, ale nezaniknuté. Vzhľadom na tieto zistené poruchy sexuality, jeho pobyt na slobode by mohol byť nebezpečný, v zmysle, žeby sa mohol dopustiť obdobného konania, je potrebné, aby obvinený poznal a porozumel svojej sexualite, najmä rizikám, ktoré jeho, nie štandardná sexualita má a preto navrhol zvážiť uloženie ochrannej sexuologickej liečby v špecializovanej sexuologickej ambulancií, od ktorej sa

očakáva osvojenie takých párových zručnosti, ktorému v budúcnosti poskytnú ochranu pre recidívou deviantného správania, pričom súčasťou tejto liečby by mohla byť aj útlmová liečba.

Po takto vykonanom dokazovaní, ku ktorému strany nemali pripomienky, ani ďalšie návrhy, súd vyhlásil dokazovanie za skončené a udelil slovo na záverečné rečí.

Prokurátor navrhol uznať vinu aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine v zmysle obžaloby. Poukázal na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/, na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ a navrhol uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3,5 roka so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a zároveň mu navrhol uložiť aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

Obhajca tiež navrhol, aby súd uznal vinu u obžalovaného mladistvého v zmysle obžaloby. Čo sa týka druhu a výšky trestu, navrhol, aby súd na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ podľa použitia § 38 ods. 3 neprihliadol, a aby uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zníženej trestnej sadzby 2 roky, na výkon ktorého, aby bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých. Navrhol, aby mu súd uložil ochranné liečenie podľa uváženia buď ústavnou alebo ambulantnou formou.

Zástupkyňa ÚPSVaR vzhľadom na závažnosť skutku ponechala rozhodnutie na úvahu súdu.

Matka mladistvého obžalovaného sa pripojila k vyjadreniu advokáta a súhlasila s tým, čo povedal. Otec mladistvého obžalovaného sa nevyjadril.

Obžalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že ľutuje, čo urobil, a už sa to nikdy nestane. Bude počúvať matku, otca, rodinu, bude chodiť do školy každý deň. Chcel by sa liečiť. Pri udelení práva posledného slova neuviedol nič a mlčal.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovaného súd zo zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Súd u obžalovaného ml. C.G. R. zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti, a to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal ( § 36 písm. l/ Trestného zákona). Priťažovalo mu, že už bol za trestný čin odsúdený - § 37 písm. m/ Trestného zákona; súd zohľadnil u neho pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona. Pri zločine sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2 Trestného zákona je trestná sadzba pri treste odňatia slobody sedem až pätnásť rokov; v súlade s § 117 ods. 1 Trestného zákona u mladistvých páchateľov sa trestne sadzby znižujú na polovicu, pričom horná hranica nesmie prekročiť sedem rokov a dolná hranica dva roky. V danom prípade sú však splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Trestného zákona, teda bolo možné uložiť vinníkovi trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu i vzhľadom na pomery páchateľa by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje v jeho prípade aj trest kratšieho trvania. V prejednávanom prípade súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, a znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pretože odsudzoval páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd dospel k presvedčeniu, že vzhľadom na jeho zdravotný stav by sa za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahla ochrana spoločnosti aj trestom kratšieho trvania.

Po zvážení všetkých okolností prípadu súd pri ukladaní trestu rešpektoval platnú legislatívu s tým, že vo vzťahu k obžalovanému mladistvému je nutné priame represívne pôsobenie, t. j. nepodmienečný trest odňatia slobody, ale pod dolnou hranicou trestnej sadzby, a obžalovanému mladistvému R. uložil trest odňatia slobody na 32 mesiacov nepodmienečne. Pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých v súlade s ustanovenia § 117 ods. 4 Trestného zákona. Takýto trest je podľa názoru súdu pre obžalovaného mladistvého potrebný a zároveň dostatočný na jeho nápravu, a súčasne korešponduje so záujmom spoločnosti na jej ochrane i na prevýchove páchateľa trestnej činnosti v tom smere, aby sa v budúcnosti už nedopustil nielen podobnej ale akejkoľvek trestnej činnosti.

Nakoľko súd aplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., musel uložiť aj ochranné sexuologické liečenie, ktoré s ohľadom na uloženie nepodmienečného trestu odňatia

slobody a jeho trvanie určil vykonávať ústavnou formou, lebo má za to, že len takouto formou sa môže dosiahnuť želaný výsledok, t. j. aby sa obžalovaný už podobného konania nedopustil.

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.