Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Co-27-2017.pdf
PDF · 103.27 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/27/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne : V. Q., rod. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX R., toho času X B. N., T. C., W. XXXXX, G., právne zastúpená: JUDr. Slavomír Firment, advokát, Advokátska kancelária so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným : 1/ C. Y., rod. Q., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX R., toho času M. X, XXXX V. J., Q., právne zastúpená: Mgr. Mária Baranová, LL.M., advokátska kancelária, so sídlom Továrenská 43, 064 01 Stará Ľubovňa, 2/ Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4C 199/2015-135 zo dňa 14.06.2017 jednohlasne takto
rozhodol:
I. M e n í sa rozsudok vo výroku trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade tak, že priznáva sa žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanej v 2. rade vrátane trov predbežného opatrenia.
II. Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.
III. P r i z n á v a sa žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanej v 2. rade.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v I. výroku určil, že zmluva o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX uzavretá dňa 04.08.2008 medzi žalobkyňou, zastúpenou Y. Q., nar.: XX.XX.XXXX, zomr.: dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX R. XX a Y. Q., nar.: XX.XX.XXXX, zomr.: dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX R. XX na jednej strane a žalovaným v 2. rade na strane druhej, predmetom ktorej je poskytnutie úveru vo výške 49.127,- Eur je neplatná. V II. výroku určil, že zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX uzavretá dňa 04.08.2008 medzi žalobkyňou, zastúpenou Y. Q., nar.: XX.XX.XXXX, zomr.: H. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX R. XX a Y. Q., nar.: XX.XX.XXXX, zomr.: dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX R. XX na jednej strane a žalovaným v 2. rade na strane druhej, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. R., zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu v Starej Ľubovni ako rodinný dom so súp. č. XX, pozemok parc. č. KN C XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 453 m2 a parc. č. KN C XXXX - orná pôda o výmere 90 m2 je neplatná. V III. výroku rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán sporu súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania, vrátane trov predbežného opatrenia.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou pôvodne podanou voči 1. Y. Q., nar. XX.X.XXXX, 2. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX (z titulu, že deti žalobkyne prichádzajú do úvahy ako dedičia po ich nebohom
otcovi) a 3. spol. Prima banka Slovensko, a.s. domáhala určenia neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva špecifikovaných v petite žaloby. Žalobu odôvodnila tým, že spolu s nebohým manželom Y. Q., nar.: XX.XX.XXXX, zomr.: dňa XX.XX.XXXX je na LV č. XXXX v k.ú. R. vedená ako bezpodielový spoluvlastník rodinného domu súp. číslo XX a 2 parciel - KN C XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 453 m2 a parc. č. KN C D., orná pôda o výmere 90 m2. V časti ťarchy je evidované záložné právo v prospech Dexia banky Slovensko, a.s. Manželstvo žalobkyne a jej manžela bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4C/43/2008-80 zo dňa 31.03.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2009. Vzhľadom na rozvod ich manželstva a nevysporiadanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve v 3-ročnej lehote platí fikcia, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 1. S manželom nežila v spoločnej domácnosti od decembra 2005, nekomunikovala s ním a tento sa v dôsledku následného súdneho príkazu z decembra 2006 k nej a jej deťom ani nemohol priblížiť. V tom čase sa už dlhodobo zdržiavali v USA (odišli už v roku 2001), preto ani netušila, kedy sa manžel vrátil na Slovensko. Žalobkyňa bola na Slovensku naposledy asi dva mesiace v roku 2005, pričom do USA sa vrátila dňa 07.09.2005. O tom, že manžel zobral úver a zaťažil ich nehnuteľnosti, sa dozvedela začiatkom roka 2010, keď si overovala na internete stav nehnuteľného vlastníctva. Vo veci sa viedlo aj trestné stíhanie na OKP OR PZ Poprad pod sp. zn. ČVS: ORP-111/OEK-PP-2013 vo veci zločinu úverového podvodu. Vyšetrovateľ nemohol vydať žalobkyni znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní, ale informoval ju o závere znaleckého dokazovania, podľa ktorého žalobkyňa jednoznačne nepodpísala sporné listiny. Z listín, ktoré si zabezpečila zistila, že jej podpis na plnomocenstve zo dňa 17.07.2008 bol sfalšovaný, na základe tohto plnomocenstva za ňu manžel podpísal zmluvu o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX dňa 4.8.2008 ako za spoludlžníčku a v rovnaký deň za ňu podpísal aj zmluvu o zriadení záložného práva k domu a pozemkom. Namietala preto absolútnu neplatnosť plnomocenstva, ktorú vzhľadom na smrť manžela navrhla riešiť ako predbežnú otázku a v dôsledku toho aj absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva s poukazom na to, že nebola daná jej reálna vôľa uzavrieť uvedené zmluvy. Zároveň navrhla nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd zakázal pôvodne žalovanému v 3. rade nakladať so založenými nehnuteľnosťami, a to predať ich na dražbe. Súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel uznesením zo dňa 17.12.2015.
3. Pôvodní žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedli, že súhlasia s podanou žalobou a nemajú výhrady voči tomu, aby zmluvy boli vyhlásené za neplatné. Zároveň oznámili súdu, že v dedičskom konaní sa vzdali práva dediť, preto by nemali byť žalovanými v tomto konaní. Pôvodne žalovaný v 3. rade (teraz v 2. rade) sa k žalobe v priebehu celého konania nevyjadril. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyjadrenie pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade zistil, že v dedičskom konaní po nebohom Y. Q., nar.: XX.XX.XXXX, zomr.: XX.XX.XXXX, vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 7D/24/2015 jeho deti Y. Q., nar.: XX.XX.XXXX a Y. Q., nar.: XX.XX.XXXX odmietli dedičstvo po svojom otcovi.
4. Súd prvej inštancie na návrh právneho zástupcu žalobkyne uznesením č.k. 4C/199/2015-69 zo dňa 05.01.2017 pripustil, aby do konania vstúpila C. Y. (ktorú súd vedie ako žalovanú v 1. rade) na strane žalovaných a súčasne zastavil konanie voči pôvodne žalovaným v 1. a 2. rade Y. a Y. Q.. Nová žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nárok žalobkyne považuje sčasti za oprávnený. Samotná forma úverovej zmluvy a úverových podmienok odporuje § 39 Občianskeho zákonníka. Avšak vzhľadom na tvrdenia spol. Prima banka Slovensko, a.s., že neb. Y. Q. si v auguste 2008 vyžiadal od polície výpis osobných údajov žalobkyne, nie je možné, aby 17.07.2008 overil jej podpis na splnomocnení.
5. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a uvádzané skutočnosti súd prvej inštancie žalobe vyhovel a o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, vrátane trov predbežného opatrenia. Súd prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p. videl v okolnostiach daného prípadu. Konštatoval, že celý spor zavinila osoba, ktorá je už nebohá. Všetky strany sporu sú v tomto spore de facto nezavinene. Žalobkyňa, ak chcela ochrániť svoje vlastníctva, bola nútená podať žalobu. Na druhej strane žalovaná v 1. rade do konania vstúpila len z dôvodu právneho nástupníctva po nebohom exmanželovi žalobkyne, teda nebola priamou účastníčkou zmluvného vzťahu a žalovaný v 2. rade vstúpil do zmluvného vzťahu s exmanželom žalobkyne v dobrej viere, že má všetky potrebné podklady pre poskytnutie úveru (predovšetkým notárom overené plnomocenstvo od svojej manželky), pričom ako účastník zmluvného vzťahu musel byť žalovaný, aj keby neplatnosť zmlúv nerozporoval. Obaja žalovaní nenamietali podanú žalobu, o tejto však musel rozhodnúť súd. Za tohto stavu sa súdu javí, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom je spravodlivé, aby si každá zo strán znášala svoje trovy.
6. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti tomuto rozsudku v časti jeho III. výroku o náhrade trov konania odvolanie. Uviedla, že pri rozhodovaní o trovách konania predpokladala, že sa bude súd prvej inštancie riadiť v prípade určenia neplatnosti právnych úkonov zásadou úspechu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.. Prvoinštančný súd však rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, vrátané trov predbežného opatrenia, poukazujúc na ust. § 257 C.s.p., t.j. z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobkyňa s takýmto názorom súdu prvej inštancie nesúhlasí a považuje výrok III. za nesprávny a nezákonný. Nesprávnosť tohto rozhodnutia spočíva podľa názoru žalobkyne predovšetkým v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Žalobkyňa akceptuje a stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že celý spor zavinila osoba, ktorá je už nebohá a tiež, že žalovaná v 1. rade vstúpila do konania len z dôvodu právneho nástupníctva po nebohom exmanželovi žalobkyne, rovnako tak, že ona osobne nebola priamou účastníčkou zmluvných vzťahov so žalovaným v 2. rade. Tieto skutočnosti však podľa názoru žalobkyne nemôže byť dôvodom, pre ktorý by nemala nahradiť trovy konania, ktoré v dôsledku konania jej právneho predchodcu vznikli a ktoré tento nespochybniteľne sám zavinil. Zo súdneho spisu je súčasne zrejmé, že žalovaná v 1. rade na rozdiel od všetkých ostatných dedičov, ktorí pripadali do úvahy ako zákonní dedičia, ako jediná neodmietla dedičstvo a stala sa tak jediným dedičom zomrelého exmanžela žalobkyne. V momente, keď dedičstvo neodmietla a stala sa účastníkom dedičského konania, si musela byť vedomá toho, že predmetom dedenia nie sú len aktíva, ale aj pasíva dedičstva, vrátane prípadných nákladov, ktoré vzniknú v eventuálnych súdnych konaniach vedených proti jej právnemu predchodcovi. Nie je dôvod prihliadať ani na údajné nenamietanie žaloby žalovanou v 1. rade, nakoľko zo spisu je zrejmé, že k žalobe sa vyjadrovala a v prípade, ak by súd nevylúčil jej protinávrh na určenie neplatnosti na samostatné konanie, v tomto konaní by sa, usudzujúc z jej písomného vyjadrenia zo dňa 19.01.2017, bránila podstatne aktívnejšie. Vo vzťahu k nenamietaniu žaloby žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorými súd chcel poukázať na ich postoj v konaní, uviedla žalobkyňa, že tento ich postoj bol výsledkom dôkaznej situácie, t.j. silou dôkazov zhromaždených žalobkyňou pred začatím konania v snahe uniesť dôkazné bremeno. K žalovanému v 2. rade žalobkyňa uvádza, že ani on nie je účastníkom „nezavinene“ a svojím spôsobom (nekonaním) tiež prispel k tomu, že sa jej nebohému exmanželovi podarilo svoj podvod dokonať; vyčíta žalovanému v 2. rade, že mohol byť ako podnikateľský subjekt
- banka obozretnejší a opatrnejší pri poskytovaní úveru a dôslednejšie si preveriť splnenie podmienok na poskytnutie úveru, min. mohol telefonicky kontaktovať žalobkyňu, či súhlasí s poskytnutím úveru a založením nehnuteľností, mohlo mu byť podozrivé, prečo nepodpisuje také závažné právne úkony žalobkyňa osobne a mohol sa na to opýtať jej nebohého exmanže1a a z toho následne vyvodiť ďalšie závery a opatrenia, atď. Ak by aspoň niečo z príkladmo vypočítaných aktivít učinil, toto súdne konanie by medzi stranami vôbec neprebehlo a nikomu by trovy nevznikli. V tomto smere sa javí žalobkyni jeho konanie pri preverovaní splnenia podmienok poskytnutia úveru a založenia nehnuteľností ako nedôsledné a nedostatočné. Žalobkyňa vyčíta súdu skutočnosť, že pri rozhodovaní o trovách konania bez primeraného dôvodu a bez toho, aby na to boli splnené podmienky, zvýhodnil žalovaných v l. a 2. rade a naopak žalobkyňu, ktorá sa musela aktívne brániť a žiadať súd o určenie neplatnosti právnych úkonov, inak by jej majetok bol ohrozený a zmenšený v dôsledku podvodného konania zo strany jej neb. exmanžela, tak túto navyše potrestal povinnosťou uhradiť všetky náklady spojené s týmto konaním ako aj s konaním o predbežnom opatrení, čo je nespravodlivé. Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. na tento prípad sa javí žalobkyni ako neprimeraná tvrdosť voči nej a neprimerané zvýhodnenie žalovaných a podľa jej názoru, s poukazom na vyššie uvádzané, takéto rozhodnutie odporuje dobrým mravom. Dôvody uvádzané súdom nie sú zvláštnymi okolnosťami prípadu a prípadné rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania žalobkyni sa ani nejaví ako neprimeraná tvrdosť voči žalovaným a toto by ani neodporovalo dobrým mravom, preto podľa názoru žalobkyne nie je dôvod na aplikáciu usť. § 257 C.s.p. pre tento prípad. S ohľadom na vyššie uvádzané skutočnosti navrhuje žalobkyňa, aby odvolací súd napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. v časti rozhodnutia o trovách konania zmenil a rozhodol tak, že žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania a žalovaní v I. rade a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške stanovenej súdom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň požiadala, aby súd priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
7. K podanému odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd dôvody hodné osobitného zreteľa videl v okolnostiach daného prípadu a to vtom, že celý spor zavinila osoba, ktorá je už nebohá, pričom podľa názoru súdu sú všetky
strany v tomto spore de facto nezavinene. Banka ako účastník zmluvného vzťahu musela byť žalovaná, aj keby neplatnosť zmlúv nerozporovala. Obaja žalovaní nenamietali podanú žalobu, o tejto však musel rozhodnúť súd. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne vyplýva, že súd prvej inštancie prihliadol aj na postoje strán sporu a okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu práva na súde, jeho postoj, aj postoj žalovanej strany v konaní. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil, akým spôsobom dospel k názoru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov nepriznal. Záver súdu o výsledku jeho prieskumu o podstatných okolnostiach je tak jasne poznateľný z odôvodnenia. Ako vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaná v 2. rade vstúpila do zmluvného vzťahu s exmanželom žalobkyne v dobrej viere, že má všetky potrebné podklady pre poskytnutie úveru, predovšetkým notárom overené plnomocenstvo. Vzhľadom na charakter služieb a produktov, ako aj vzhľadom na bežnosť využívania inštitútu zastúpenia na základe plnomocenstva, nie je možné v každom prípade postupovať v súlade so žalobkyňou navrhovaným postupom. Je potrebné zdôrazniť, že žalovanej v 2. rade bolo predložené plnomocenstvo overené notárom, preto nemala dôvod toto plnomocenstvo preverovať spôsobmi uvádzanými žalobkyňou. Je zároveň zrejmé, že v danej veci bolo vedené trestné stíhanie vo veci zločinu úverového podvodu. Žalobkyňa sa vo svojom odvolaní vo vzťahu k žalovanej v 2. rade takmer snaží o navodenie dojmu účastníctva žalovanej v 2. rade na trestnom čine, ktorý je však absurdný. Žalovanej v 2. rade bolo predložené plnomocenstvo overené verejným činiteľom, ktorému boli právomoci na výkon verejnej moci udelené štátom a žalovaná v 2. rade preto nemala dôvod predloženému plnomocenstvu nedôverovať. Žalovaná v 2. rade vykonala riadnu starostlivosť pri poskytovaní úveru v súlade s príslušnými právnymi predpismi i internými smernicami a napriek tomu sa stala rovnakou obeťou podvodného konania, ako žalobkyňa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a argumenty navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v jeho napadnutej časti vo výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
12. Rozhodovanie súdu o náhrade trov konania v sporovom konaní vychádza zo zásady úspechu vo veci (§ 255 C.s.p.), resp. zodpovednosť za zavinenie (§ 256 C.s.p.). To znamená, že strana, ktorá v spore uspela alebo zastavenie konania nezavinila, má v zásade nárok na náhradu účelne vynaložených trov tohto konania. Tento postup môže súd prelomiť a nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.).
13. Vychádzajúc z obsahu spisu v prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosti, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni voči žalovanému v 2. rade nie sú akceptovateľné ako dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadom na to, že žalobkyňa by inak mala vzhľadom na zásadu úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania.
14. Povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom - ktorom konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť a ustanovenie § 257 C.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal.
15. Zákon v ust. § 257 C.s.p. stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Citované ustanovenie bližšie nekonkretizuje okolnosti, ktoré treba pri využívaní označeného moderačného práva súdu mať na zreteli.
16. Odvolací súd vec preskúmal a opätovne zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade keď použil ust. § 257 C.s.p.. Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu neumožňuje právny záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ust. § 257 C.s.p. vzhľadom na celkový úspech žalobkyne v konaní vo vzťahu k žalovanej v 2. rade.
17. Ako relevantnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobkyne, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, aby nebola žalobkyni vôbec priznaná náhrada trov konania. Uviedla, že sa musela aktívne brániť a žiadať súd o určenie neplatnosti právnych úkonov, inak by jej majetok bol ohrozený a zmenšený v dôsledku podvodného konania zo strany jej neb. exmanžela. Odvolací súd sa s ohľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu stotožňuje aj s odvolacou námietkou žalobkyne o skutočnosti, že dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy a zároveň poukazuje na ustanovenie Občianskeho zákonníka o dedení, kde podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
18. Zákon vyžaduje na realizáciu sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodu, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o nepriznaní trov konania úspešnej strane a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.
19. Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> je prípustná, ak sa prihliada i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každá okolnosť však môže byť bez ďalšieho považovaná za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnej strane konania, súd náhradu trov konania nepriznal.
20. Napriek skutočnosti, že postoj žalovanej v 2. rade v konaní nemožno hodnotiť ako obštrukčný, či majúci za cieľ zbytočne predlžovať konanie, k žalobe sa nijako nevyjadrila, neprezentovala s ňou súhlas, ani nedošlo k dohode strán sporu v mimosúdnom konaní. Odvolací súd je toho názoru, že v uvedenom prípade na strane žalovanej v 2. rade neexistujú ani ďalšie aspekty sociálneho, materiálneho a ekonomického charakteru, ktoré by bolo možné dôvodne hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Žalobkyňa úspešne bránila svoje práva a v konaní bola v celom rozsahu úspešná, pričom žalobu bola nútená podať z dôvodu protiprávneho konania svojho exmanžela, preto nemôže niesť zodpovednosť za toto jeho konania tým, že napriek úspechu v konaní jej nebude priznaná náhrada trov konania.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade postupom podľa § 388 C.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania vrátane trov predbežného opatrenia v plnom rozsahu.
22. Čo sa týka napadnutého výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozsudok vo výroku o trovách konania v tejto časti zrušiť a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátiť na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 4C/199/2015-120 zo dňa 22.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2017, vylúčil
konanie ohľadom návrhu žalovanej v 1. rade na vyslovenie absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy na samostatné konania. Vo vylúčenom konaní môžu byť strany konania úspešné rozdielne, čo bude mať dopad aj na trovy celého prvoinštančného konania. Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania v tomto štádiu konania predčasné. O nich bude musieť rozhodnúť súd prvej inštancie až v rozhodnutí o celom predmete konania.
23. S prihliadnutím na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1, 2 C.s.p., zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o celom predmete konania a z uvedených dôvodov bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania v časti, v ktorej sa konanie končí, rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods.1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobkyňa bola vo vzťahu k žalovanej v 2. rade v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu a žalovaná v 2. rade v odvolacom konaní úspešná nebola.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).