Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29T-24-2021.pdf
PDF · 161.43 KB
Case nature
Area
Subarea
29T/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovaného: J. X., nar. XX.XX.XXXX T. F., bytom H.. X. XXX/XX, T. X., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave 6. mája 2022
rozhodol:
Obžalovaný
J. X., nar. XX. Q. XXXX T. F., bytom H.. X. XXX/XX, T. X.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
16. marca 2018 v čase asi o 11:00 hod. viedol v Hlohovci po Nitrianskej ulici smerom na Nitru osobné motorové vozidlo R. R. evidenčného čísla T. s pripojeným nákladným prívesom X. evidenčného čísla T. a napriek hustému dažďu a mokrej vozovke s plne zaťaženým motorovým vozidlom a nákladným prívesom s celkovou hmotnosťou jazdnej súpravy minimálne 2.700 kilogramov, v obci pred prechodom pre chodcov označenom aj zvislou dopravnou značkou „IP 6 - priechod pred chodcov“, nedostatočne sledoval situáciu v cestnej premávke a narazil do chodkyne H. Y. prechádzajúcej cez vozovku po priechode pre chodcov z pohľadu vodiča sprava doľava, čím poškodenej H. Y. spôsobil pomliaždenie hlavy v oblasti čela a spánku vľavo s tržnou ranou kože, ľahký otras mozgu, zlomeniu horného a dolného ramienka lonovej kosti vľavo s posunom úlomkov a lomnou líniou do predného stĺpca jamky ľavého bedrového kĺbu, vyžadujúce si hospitalizáciu s dobou liečenia a obmedzením obvyklého spôsobu života 63 dní, čím porušil povinnosti ustanovené v § 4 ods. 1 písm. c), písm. f) a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
nedbanlivostný prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 (dva) roky.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodených H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XE, F. a obchodnú spoločnosť DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s, so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na tunajší súd 18.03.2021 obžalobu na obvineného J. X. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 06.05.2022 po poučení o práve urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný.
Splnomocnenec poškodenej uviedol, že z dôvodu nezaťažovania orgánov činných v trestnom konaní si poškodená neuplatnila nárok na náhradu škody a riešia ho v civilnom konaní.
Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, prečítaním výpovede svedkyne-poškodenej H. Y. z prípravného konania (č.l. 41-48), výpovede splnomocnenej zástupkyne poškodenej obchodnej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., J.. J. Ž. z prípravného konania (č.l. 61-70), znaleckého posudku vypracovaného znalcom Z.. H. N. č. 63/2018 z 08.08.2018 (č.l. 81-105), zápisnice o výsluchu znalca Z.. H. N. z prípravného konania (č.l. 75), znaleckého posudku vypracovaného znalcom J.. Ľ. X. č. 59/2018 z 23.07.2018 (č.l. 107-129) a č. 5/2021 z 11.01.2021 (č.l. 132-149), prečítaním podstatnej časti listinných dôkazov - záznamu o dopravnej nehode (č.l. 150), zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody s náčrtkom a fotodokumentáciou (č.l. 151-159), evidenčných kariet vozidiel (č.l. 180-183), evidenčnej karty vodiča (č.l. 184-195), odpisu registra trestov (č.l. 228) a odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č.l. 229-263).
Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že ak si dobre spomína, išiel po hlavnej ulici, krátko pred tým mal prestávku, lebo vykladal tovar. Išiel viac-menej v kolóne a pršalo. Zaregistroval dáždnik v pohybe, ale to už bolo neskoro. Pani nevidel, iba dáždnik, ktorý mala natočený oproti nemu. Stiahol auto doľava, ju zachytil pravou stranou auta. Podľa obžaloby mal do nej naraziť a spôsobiť jej zranenia kapotou vozidla, ona sa však len zošmykla po bočnej strane vozidla. Úraz si podľa neho spôsobila až následným pádom na zem. V ten deň bolo zamračené a pršalo, pršalo dosť, stierače boli zapnuté. Nevedel kedy spozoroval dáždnik, išlo o hnedý dáždnik, ktorý splýval s prostredím, samotnú chodkyňu (poškodená) nezaregistroval, videl iba dáždnik v pohybe. Počas posledných 15 rokov cez Hlohovec jazdí dvakrát týždenne, kvôli intenzite premávky si aj pred nehodou dával vždy veľký pozor. Nevedel presne kedy zaregistroval dáždnik. Keby sa pani otočila na jeho stranu, určite by ju zaregistroval. Rozbiehal sa, lebo išiel z ulice nižšie na hlavnú, možno mal zaradený tretí rýchlostný stupeň, rýchlo sa nedalo ísť, lebo pred ním boli autá. S odstupom času si to už presne nepamätal. Určite neprekročil maximálnu povolenú rýchlosť. Znalec vyčíslil 50 km/h, ale toľko to určite nebolo. Náklad na prívesnom vozíku bolo 8 sudov vína, teda 400 kg a v aute mohol mať 300 kg. Keď zaregistroval dáždnik, chodkyňa splývala s prostredím. Počas jazdy ho nič nerozptyľovalo, v aute bol sám a od tejto nehody si vypína aj rádio. Po nehode vystúpil z vozidla, išiel zodvihnúť pani, pomohol jej prejsť cez cestu na zastávku. Potom išiel zodvihnúť dáždnik a mobilný telefón, ktorý mala na zemi. Potom sa vrátil a zavolal sanitku. Jedna svedkyňa zavolala políciu, ale mohlo to byť aj naopak, presne si to už nepamätal. Od novembra minulého roka je nezamestnaný a nemá žiadny príjem. Pracoval ako živnostník, bolo stále menej dopravy, mal aj zemné práce. Nevedel, či to bolo následok pandémie, ale navyšoval sa mu dlh voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu, tak prišiel na to, že bude lepšie živnosť ukončiť. Od tej doby mal nejaké pracovné pohovory, nevylúčil, že sa zamestná, pretože nechce sedieť doma. Vedel, že tam je prechod, keďže po tej ceste často jazdil. Vo výhľade mu okrem dažďa a stieračov nebránilo nič, nebol presne za pred ním idúcim autom. Sudy mali objem 50 litrov. Vo vozidle mal naložené kartóny s fľašami vína. Pri odstraňovaní rozporov s výpoveďou v prípravnom konaní uviedol, že ak vtedy uviedol inú hmotnosť nákladu aj to, že aj v aute mal sudy vína, tak pôvodná odpoveď bola správna. Na hlavnom pojednávaní si to už presne nepamätal, obvykle v aute prevážal kartóny s fľašami vína, ale vtedy to bolo asi inak. Viditeľnosť bola znížená. Nešiel až tak rýchlo, aby nevedel zastaviť, keby si pani všimol skôr, tak by zastal včas. Snaží sa jazdiť tak, aby vedel reagovať. V tomto prípade zastal hneď na prechode prípadne tesne za ním. Pripustil, že s poukazom na poveternostné podmienky a hustotu premávky mohol jazdiť nižšou rýchlosťou, ale mohol ísť aj 20 km/h. Nevidel dôvod na to, aby išiel 20 km/ h. Nepamätal si ako rýchlosťou sa pohybovali autá v premávke. Nepichol sa, išiel do kopca, nerozbiehal sa veľmi rýchlo. Pred ním boli asi tri autá a chodili aj autá oproti. Podľa neho poškodená držala dáždnik v ľavej ruke a bol natočený priamo na neho. Na tomto mieste výsluchu obžalovaný názorne ukázal ako podľa jeho názoru poškodená držala dáždnik. Dáždnikom bola zakrytá asi do pása. Nepamätal si, z ktorej strany išiel dážď, ale určite nedržala dáždnik vzpriamene. Nevedel, čím mala poškodená splývať, asi mala tmavé oblečenie, dáždnik bol tmavý, pri prechode možno boli kríky. Zbadal ju vpravo ako vstúpila na prechod asi pol metra od kraja. S videozáznamom, ktorý priamo zachytáva priebeh dopravnej nehody, bol oboznámený. Po zaregistrovaní pohybu dáždnika intenzívne brzdil. Vo vozidle bolo ABS a si bolo zapnuté. Vozidlo brzdilo ešte pred nárazom. Poškodenú po dopravnej nehode nekontaktoval, pretože dcéra poškodenej si to neželala. Túto informáciu mal od vyšetrovateľa. Existenciu 70 priestupkov v evidenčnej karte vodiča na úseku cestnej dopravy za obdobie 2004-2020 obžalovaný vysvetľoval tak, že najazdí 8000 km mesačne na služobnom aute plus súkromné autá a určite sa nejaká pokuta pritrafila. Na pár pokút nie sú podľa neho také podstatné. Nemá ani jednu pokutu za prekročenie rýchlosti o viac ako 20 km/h. Vnímal sa za slušného vodiča, napriek tomu, že v období tesne pred dopravnou nehodou (od 31.10.2014 do 30.01.2018) mal v zázname 26 priestupkov a po dopravnej nehode do 12.11.2020 mal zaznamenaných 11 priestupkov na úseku cestnej dopravy, prevažne za prekročenie rýchlosti v obci najviac o 20 km/h.
Na návrh splnomocnenca poškodenej súd predložil obžalovanému počas jeho výsluchu originál znaleckého posudku Z.. H. N. za účelom oboznámenia sa s fotografiami priebehu nehody označenými číslami 25, 28 a 31. Keďže z fotografií číslo 27 a 28 bolo zrejmé, že dáždnik poškodenej je pri jej vstupe do vozovky nad hlavou a poškodená držala dáždnik bledej farby v pravej roku aj v momente zrážky (viditeľné na obrázku č. 24), obžalovaný pri odstraňovaní rozporov v jeho výpovediach uviedol, že asi to tak vtedy vnímal, tak si to pamätal. Po oboznámení sa s fotografiou číslo 30 obžalovaný uviedol, že poškodená pri pravom kraji vozovky splývala s okolím.
Svedkyňa-poškodená H. Y. vo svojej výpovedi 14.12.2020 ku skutku uviedla, že nevie presne aký bol deň, ale bolo to 16.03.2018 okolo 11-tej hodiny. Išla na nákup do Lidla. V ten deň husto pršalo, mala dáždnik. Prešla k priechodu pre chodcov na Nitrianskej ulici, pred priechodom pozrela vľavo. Bola hustá premávka. Videla veľké auto, terénne auto, SUV, proste veľké. Nechala ho prejsť. V blízkosti priechodu vľavo nebolo žiadne iné vozidlo. Vstúpila na priechod a pamätá si, že pocítila úder a viac si nepamätá. Spomínala si, že ležala v sanitke, ruku mala vo vrecku a v ruke držala mobil. Dokázala zavolať na posledné číslo, s ktorým hovorila a to bola jej dcéra, ktorej povedala, že ju zrazilo auto a vezú ju do nemocnice. Viac si nepamätala. Po vstupe na priechod, kým došlo k zrážke, stihla spraviť asi štyri kroky, bola asi na štvrtom páse na priechode. Už pozerala na autá smerom od Nitry, prechádzala smerom do opačného pruhu. Následkom zrážky mala otras mozgu, vedela, že mala šitú hlavu, zlomeninu panvy a možnú zlomeninu pravého predkolenia, ktorá sa po čase potvrdila. Po nehode bola hospitalizovaná v Trnave na traumatológii 10-11 dní a odtiaľ bola prevezená do Piešťan, kde ležala 10 dní. Počas hospitalizácie bola nepohyblivá, po prevoze do Piešťan si nedokázala sama bez pomoci ani sadnúť. Po ukončení hospitalizácie musela byť pri nej dcéra. Bez pomoci chodila so štvornohým chodítkom, ale prevažne bola ležiaca. Aj vzhľadom na zranenie aj na odporučenia lekára. Mohla ležať len na chrbte, nesmela ležať ani na jednom boku. Pri hygiene a zabezpečení stravovania potrebovala asistenciu. Tento stav trval približne mesiac, potom sa začala o seba starať sama. Asi štyri mesiace po nehode jej praskol žlčník, bola odvezená do nemocnice a zasa 7-8 dní bola ležiaca v nemocnici. Keď sa vrátila domov, mala rozrezané brucho, ostala ležiaca a nedokázala dosť dlho chodiť ani sa o seba starať, takže u nej zasa bola dcéra. Z tohto dôvodu žiadne rehabilitácie po zraneniach spôsobenej nehodou neabsolvovala. V roku 2013 mala zlomeninu píšťaly na pravej nohy, ktorú jej operovali na traumatológii v Trnave (J.. R.), boli jej implantované titánové šróby a pásy a po viacerých kontrolách asi v roku 2015 bol jej prípad uzatvorený s tým, že je v poriadku a implantáty sa nevyberú. Po nehode jej robili snímky, kde bolo zistené, že je možná zlomenina v teréne tej istej nohy (pravej), čo sa odstupom času na traumatológii potvrdilo a J.. R., ktorý bol vtedy na traumatológii v Hlohovci, uviedol, že treba všetky implantáty vybrať a že budú potrebné dve operácie a implantácia nového kolena. Chodievala pravidelne na traumatológiu, kde to počas jednej kontroly zistili, keď sa sťažovala na bolesti nohy. Bola intenzívna a čím dlhšie bolo od dopravnej nehody, tým bolela viac. Prvé podozrenie na zlomeninu bolo už po prijatí v nemocnici, lebo mala tú nohu málo ohybnú. Potvrdilo sa po vyliečení žlčníka. Po celý čas ju noha bolela. Strašne sa bojí, nechala to otvorené, že si to rozmyslí. Nedokáže nájsť odvahu, už prežila, čo to je. Boli by to dve nezávislé operácie. Takže najprv by to vybrali a potom implantovali nové koleno. Prišla doba koronavírusu, takže sa ani nesnažila vyhľadávať lekárov. Lekár jej povedal, že bude napádať na tú nohu, čo aj napáda, ale povedal jej aj to, že jej odíde aj ľavé koleno. Na kontroly ju vozievala dcéra, chodila na ambulanciu chronickej bolesti, kde jej predpisovali lieky proti bolesti najvyššieho stupňa (7.-8. stupeň). Mala lieky, na ktoré doplácala, ale nesledovala to. Svoje právo využije a škodu si vyčísli a uplatní do skončenia vyšetrovania.
Obžalovaný sa k vykonanému dôkazu nevyjadril.
Splnomocnenkyňa poškodenej obchodnej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., J.. J. Ž. vo svojej výpovedi 15.02.2021 uviedla, že nebola účastníkom dopravnej nehody, preto sa k samotnému skutku vyjadriť nevie. Zdravotnícke zariadenia fakturovali za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenej Johane Slovákovej náklady v sume 2.532,44 eura, ktoré sú konečné. Zdravotná poisťovňa DÔVERA vynaložila náklady na preplatenie lekárskych úkonov a zdravotnej starostlivosti v tejto sume. Jednotlivé položky, z ktorých náklady pozostávajú, sú špecifikované v správe k vyčísleniu nákladov, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu a v podrobnom rozpise výkonov, ktorý je prílohou tejto správy. Zdravotné výkony súvisiace so zranením zlomeniny horného konca píšťaly si zdravotnícke zariadenia vykázali v deň, kedy sa stala dopravná nehoda, je preto dôvodné predpokladať, že sú to výkony, ktoré sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Možno to boli len diagnostické vyšetrenia, ktorými len kontrolovali, či je noha zranená. Trvala na tom, že išlo o výkony, ktoré sú v príčinnej súvislosti s nehodou a žiadala nahradiť vykázanú zdravotnú starostlivosť.
Obžalovaný a splnomocnenej poškodenej sa k vykonanému dôkazu nevyjadrili.
Zo znaleckého posudku číslo 63/2018 vypracovaného znalcom Z.. H. N. 8. augusta 2018 vyplynulo, že bola urobená komplexná analýza dopravnej nehody. Rozhodujúce postavenia účastníkov nehodového deja sú zobrazené na obrázkoch v časti 5 znaleckého posudku a na jednotlivých grafoch. Analýza dopravnej nehody bola vykonaná s využitím videozáznamu mestskej kamery, z ktorého bolo možné stanoviť miesto zrážky, vyhodnotiť vzájomné postavenia účastníkov nehodového deja a vyhodnotiť techniku jazdy vodiča a správanie chodkyne. Pokiaľ ide o možnosti zabránenia nehode, tak vodič vozidla R. (ďalej len „obžalovaný“) by zrážke zabránil tak, ak by na situáciu reagoval v čase 2,9 s pred zrážkou intenzívnym brzdením. V takom prípade by zastavil pred miestom zrážky. V tomto čase bolo možné vyhodnotiť, že pohybom chodkyne (ďalej len „poškodená“) do vozovky vzniká kolízna situácia. Vznik kolíznej situácie bolo možné vyhodnotiť už v čase 3,1 s pred zrážkou. Ak by obžalovaný reagoval na situácie včas, potom by intenzívnym brzdením dokázal zastaviť z rýchlosti 50 km/h 3 metre pred miestom zrážky, resp. by dokázal zastaviť pred miestom zrážky aj za predpokladu, že by v čase začiatku reakcie viedol vozidlo rýchlosťou 52 km/h. Obžalovaný reagoval na poškodenú v čase, kedy táto po prejazde neznámeho vozidla SUV vykonávala pohyb 1,7 s. Aby aj v tomto prípade obžalovaný nehode zabránil (pri oneskorenej reakcii na situáciu), musel by v čase reakcie viesť vozidlo rýchlosťou do 42 km/h a zastavil by pred miestom zrážky. Z technického hľadiska bola reakcia obžalovaného oneskorená o 0,8 s. Poškodená by dopravnej nehode zabránila, ak by neuskutočnila vstup do vozovky s následným vstupom do koridoru pohybu vozidla obžalovaného v takom časovom okamihu, ak to vykonala počas nehodového deja, ale až po jeho prejazde. V čase vstupu poškodenej na priechod pre chodcov bolo vozidlo v takej vzdialenosti, že už nemohla bezpečne prejsť cez vozovku popred vozidlo obžalovaného (obžalovaný by dokázal pri včasnej reakcii na jej pohyb zabrániť nehode len intenzívnym brzdením vozidla). Pokiaľ ide o vyhodnotenie techniky jazdy obžalovaného a správania poškodenej, tak obžalovaný sa pohyboval v úseku rýchlosťou na úrovni maximálne dovolenej rýchlosti 50 km/h. Viedol vozidlo približne jazdným pruhom určeným pre jeho smer jazdy a na poškodenú reagoval okrem brzdenia aj vedením vozidla vľavo, čo bolo z technického hľadiska správne. Na situáciu reagoval v čase 2,3 s pred zrážkou, kedy sa nachádzal 27,8 m pred miestom zrážky. V tomto čase poškodená vykonávala 1,7 s pohyb smerom do vozovky. Ide o miesto, ktoré je dostatočne prehľadné a je tam riadne označený priechod pre chodcov. Ak by obžalovaný lepšie sledoval situáciu, mohol poškodenú spozorovať aj v čase začiatku rozchádzania. Pohyb poškodenej smerom do vozovky na priechod pre chodcov bol vyhodnotiteľný v čase 3,1 s pred zrážkou. Poškodená stála pred priechodom pre chodcov a pohyb smerom do vozovky začala vykonávať po prejazde neznámeho vozidla SUV v čase 4,05 s pred zrážkou. Jej pohyb bol rozpoznateľný v čase 3,5 až 3,7 s pred zrážkou a v čase 3,1 s pred zrážkou bolo možné vyhodnotiť, že pohyb zrýchľuje a smeruje do vozovky na priechod pre chodcov. Ak by obžalovaný na situáciu reagoval intenzívnym brzdením v tomto čase (reagoval včas), potom by dokázal zastaviť pred miestom zrážky a k dopravnej nehode by nedošlo. Vykročenie poškodenej pravou nohou po prejazde neznámeho SUV vozidla bolo rozpoznateľné v čase 3,7 s pred zrážkou. Toto prebehlo mimo vozovku, no bolo viditeľné. Následné vykročenie ľavou nohou bolo rozpoznateľné v čase 3,1 s pred zrážkou a už bolo výrazným technickým signálom, na ktorý mal obžalovaný reagovať brzdením vozidla. Skutočnosť, že obžalovaný reagoval na pohyb poškodenej do vozovky na priechod pred chodcov s oneskorením 0,8 s, možno označiť ako nesprávny prvok v technike jazdy obžalovaného a tento prvok znemožnil odvrátiť kolíznu situáciu, ktorú vyvolala poškodená vstupom do vozovky. Zo smeru jazdy obžalovaného nič nebránilo vo včasnom spozorovaní poškodenej. Poškodená vstupovala do vozovky cez priechod pre chodcov. Stále pred ním a pohybom smerom do vozovky začala vykonávať po prejazde neznámeho SUV vozidla v čase 4,05 s pred zrážkou. Obžalovaný mohol konanie poškodenej rozpoznať v čase 3,1 s pred zrážkou, v tomto čase sa jeho vozidlo nachádzalo 38,9 m pred miestom zrážky. V čase dopravnej nehody bola vozovka mokrá. Ak by obžalovaný reagoval včas, dokázal by len intenzívnym brzdením zastaviť pred miestom zrážky. Možno konštatovať, že vstup poškodenej do vozovky nebol bezpečný a ide o nesprávny prvok v jej konaní, ktorým vytvorila kolíznu situáciu. Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy obžalovaného a nesprávneho konania poškodenej. K vypracovaniu znaleckého posudku bola poskytnutá len výpoveď obžalovaného, ktorý okrem iného uviedol, že jazdil po hlavnej ceste smerom na Nitru rýchlosťou do 50 km/h. Dosť pršalo, cesta bola mokrá, premávka dosť hustá. Na rovnom úseku cesty tesne pred autom zaregistroval poškodenú pohybujúcu sa sprava doľava. Vlastne ani nespozoroval poškodenú, ale dáždnik, ktorý držala v ruke natočený proti nemu. Vtedy začal prudko brzdiť až mu zaplo ABS a strhol volant vľavo, ale zrážke už nedokázal zabrániť. S vozidlom zostal stáť za priechodom pre chodcov. K uvedenému znalec konštatoval, že technického hľadiska je prijateľné, že obžalovaný jazdil rýchlosťou 50 km/h. V takom prípade však reagoval na pohyb poškodenej s oneskorením 0,8 s. Poškodenú mohol sledovať od času ako prešlo neznáme SUV vozidlo na priechod pre chodcov, teda v čase viac ako 4 sekundy pred zrážkou. Medzi vozidlom SUV a vozidlom obžalovaného sa nenachádzalo žiadne iné vozidlo, ktoré by bránilo obžalovanému v pohľade na poškodenú. Znalec vo svojej výpovedi 31.08.2020 uviedol, že náhla prekážka je taká kedy vodič ani správnou technikou jazdy nemôže dopravnej nehode zabrániť. V tomto prípade, ak by obžalovaný reagoval včas, dokázal by zastaviť z rýchlosti 50 km/h pred miestom zrážky, teda poškodená vstupom do vozovky nevytvorila vozidlu obžalovaného náhlu prekážku. Navyše ide o miesto, kde je priechod pre chodcov, poškodená stála na kraji cesty, pršalo a mala dáždnik. Je aj právnou otázkou, či rýchlosť 50 km/h bola primeraná, a preto by bolo potrebné aj to hodnotiť variantne z technického hľadiska. Ak mal obžalovaný vzhľadom na miesto nehody a podmienky jazdiť rýchlosťou tak, aby dokázal zastaviť pred miestom zrážky, tak potom ide o ďalší prvok, ktorý z technického hľadiska vylučuje náhlu prekážku. Obžalovaný v mieste nehody jazdil s prívesným vozíkom, ktorý bol zaťažený, čo taktiež znižovalo brzdný účinok v prípade intenzívneho brzdenia. Prvkom, ktorý znemožnil zabrániť dopravnej nehode, bola oneskorená reakcia obžalovaného na situáciu a ak mal jazdiť v danom mieste rýchlosťou do 42 km/h, potom aj rýchlosť jazdy. Z tejto rýchlosti by aj pri oneskorenej reakcii dokázal zastaviť pred miestom zrážky. Obžalovaný dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke a vyhodnotenie rýchlosti, ktorou jazdil, je právnou otázkou. Vstup poškodenej do vozovky nebol bezpečný, dostatočne sa nepresvedčila či môže prechádzať cez vozovku bez nebezpečenstva. Vstupom do vozovky prinútila obžalovaného intenzívne brzdiť vozidlo, čím vytvorila kolíznu situáciu. Tým, že obžalovaný dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke a reagoval na pohyb poškodenej s oneskorením 0,8 sekundy, nedokázal zabrániť dopravnej nehode.
Obžalovaný a splnomocnenec poškodenej sa k vykonanému dôkazu nevyjadrili.
Zo znaleckého posudku číslo 59/2018 vypracovaného znalcom J.. Ľ. X. 23. júla 2018 vyplynulo, že poškodená pri dopravnej nehode 16.03.2018 utrpela pomliaždenie hlavy v oblasti čela a spánku vľavo s tržnou ranou kože 2,5 cm dlhou a ľahký otras mozgu, zlomeninu horného a dolného ramienka lonovej kosti vľavo s posunutím úlomkov ramienok lonových kostí a s pokračovaním lomnej línie až do predného stĺpca jamky ľavého bedrového kĺbu a podozrením na prasklinu aj jej krížovej kosti vľavo vzadu. Mechanizmom zranenia bol pravdepodobný priamy náraz tupého tvrdého predmetu do jej hlavy a ľavej časti panvy, teda náraz buď od kapoty motorového vozidla, ktoré ju mohlo kontaktovať pri cúvaní alebo od cesty, na ktorú mohla skôr padnúť po náraze motorového vozidla do iného miesta jej tela, následnej strate rovnováhy po sotení a následným pád na cestu, po ktorej v čase nehody išla. Dôkazmi bolo potvrdené, že mohla byť skôr zranená účinkom dopravnej nehody a teda pôsobenia motorového vozidla na ňu samotnú nárazom priamo alebo po prudkom posotení a následnom páde na cestu, po ktorej išla, ako keby sama spadla ako chodec, lebo skôr v doprave je možné vyťažiť takú energiu, ktorá je vysoká a jej pôsobením sú následky na telesnú schránku osôb v nich účastných ďaleko výraznejšie a závažnejšie, čo mohol byť aj prípad poškodenej. Predloženou a znalecky overenou zdravotnou dokumentáciou bola dĺžka liečby poškodenej od 16.03. do 17.05.2018, pričom používanie pomôcky nemeckých bariel mala určené do tohto termínu a francúzskych bariel aj dlhšie, avšak liečba od vyšetrujúceho lekára podľa jeho záznamov mohla trvať do 17.05.2018 lebo na ďalšiu kontrolu ju pozval až o tri mesiace. Táto kontrola má skôr preventívny charakter na vylúčenie možných dlhodobých komplikácií a do obrazu sústavnej a kontinuálnej liečby tesne po úraze už nepatrí, čím mohla liečba trvať 63 (šesťdesiattri) dní. Poškodená nečerpala práceneschopnosť, lebo je na starobnom dôchodku, ak by ju čerpala, tak by pravdepodobne trvala taktiež 63 dní, čím by aj dĺžka liečby aj dĺžka práceneschopnosti bola adekvátna zraneniu aké utrpela, lebo obvykle dĺžka liečby a práceneschopnosť u zranenia aké utrpela trvá do troch mesiacov, čo je porovnateľné i s inými rovnako zranenými poškodenými. Obmedzenie od bežných spôsobov života, teda od fyzickej záťaže, pohybu, chôdze a športu trvalo 63 dní práve z dôvodu odporučenia užívania nemeckých bariel s odľahčovaním chôdze na ľavú dolnú končatinu v jej liečebnom procese a to až do termínu 17.05.2018, čo je adekvátny čas, úmerný zraneniu aké utrpela, čo je porovnateľné s veľkou skupinou rovnako zranených poškodených, ďalej od spoločenského, kultúrneho a rodinného prostredia 20 (dvadsať) dní, teda po obdobie kedy bola umiestnená v nemocničných zariadeniach, čo tieto aktivity jednoznačne významne obmedzuje. Charakter zranenia bol stredne ťažký. Trvalými následkami sú znížená svalová sila jej ľavého bedrového kĺbu a celej ľavej dolnej končatiny. Poškodená môže mať aj poruchu panvového kruhu s možným kompenzačným vykrivením jej driekovej chrbtice, eventuálne môže trpieť aj ľahkým obmedzením pohyblivosti jej ľavého bedrového kĺbu a môže mať aj bolestivosť miesta zlomeniny lonových kostí po preťažení a zmenách počasia. Ďalej môže trpieť jazvou na viditeľnej časti jej telesnej schránky a to po operačnom zákroku jej čela a spánku vľavo pre tržnú ranu v rozsahu 5-30 cm2.
Zo znaleckého posudku číslo 05/2021 vypracovaného znalcom J.. Ľ. X. 11. januára 2021 vyplynulo, že poškodená dopravnou nehodou pravdepodobne neutrpela žiadne závažné zranenie jej pravej dolnej končatiny, na čo existuje viacero jednoznačných dôkazov. Jedným z nich je to, že motorové vozidlo narazilo do poškodenej natočenej k nemu svojou ľavou stranou, keďže prechádzala cez priechod pre chodcov z pohľadu obžalovaného z jeho pravej strany na ľavú, teda ak došlo k nárazu motorového vozidla do jej telesnej schránky, tak to mohlo byť do jej ľavej strany a teda aj do jej ľavej dolnej končatiny z boku, teda aj do kolena. Jej pravé koleno pravdepodobne neprišlo do styku s kapotou motorového vozidla. Ak došlo k nejakému kontaktu jej pravého kolena s nejakým predmetom, ktorý musel byť v čase nehody skôr tupý a tvrdý, tak to mohlo byť až pri páde na cestnú komunikáciu. Poškodená mala ťažkosti s jej pravým kolenom dávno pred touto dopravnou nehodou, má zníženú hybnosť jej pravého kolena dlhodobého a chronického charakteru a to na podklade zlomeniny hornej časti píšťaly, ktorú mala vnútro kĺbovú na vonkajšej strane, a ktorú mala aj operovanú dlahou a skrutkami. Je len dobré, že vyšetrujúci lekár zapísal, že jej hybnosť bola znížená už chronicky a teda po úraze a operácii tejto časti kolena z minulosti, pričom v popise zranenia v tento deň nie je zapísané, že by na kolene mala opuch, podkožný krvný výron či iné známky čerstvého úrazu jej pravého kolena. Z popisu röntgenu jej pravého kolena je zrejmé, že sa jednalo o stav po zlomenine vonkajšej časti píšťaly vo vnútri kĺbu, zlomenina z minulosti bola fixovaná dlahou a skrutkami a ak popisujúci lekár zaznamenal, že pretrváva posunutie fragmentu aj napriek krvavému napraveniu a fixácii, to znamená, že zlomenina nebola úplne presne napravená a fixovaná a zároveň označil, že tento stav sa nezmenil ani po tomto možnom novom úraze, resp. tento nový röntgen porovnal pravdepodobne s predchádzajúcim, teda so snímkou z minulosti. Popis lekára taktiež znamená, že cez tieň kovovej dlahy a skrutiek presne nevidel celú kosť hornej časti píšťaly a nezapísal, že vidí jednoznačne zlomeninu hornej časti píšťaly vpravo, čo je obvyklým krokom. Dnešné CT vyšetrenie je schopné počítačovo redukovať tento tieň, odcloniť tieň kovového materiálu a odtieniť ho tak, že je presne vidieť kosť. Pokiaľ takéto vyšetrenie pravého kolena a pravého predkolenia poškodenej nebolo vykonané po úraze zo 16.03.2018, znalec aj na podklade tejto skutočnosti, keď pravé koleno v popise ťažko zranené klinicky popísané nebolo, ustálil, že zranenie kolena a píšťaly vpravo mala poškodená už aj v minulosti a v záveroch správy o jej diagnóze či v epikríze jej zdravotnej dokumentácie nebola žiadna zmienka o utrpení čerstvej zlomeniny hornej časti píšťaly vpravo na jej pravom kolene, preto toto zranenie priznať nemohol. Priznať ho nemohol ani na podklade ďalších dôkazov a to z popisu tohto zranenia pri prepustení z Traumatologicko-ortopedickej kliniky Fakultnej nemocnice Trnava 27.03.2018 a preklade poškodenej na Rehabilitačné oddelenie Nemocnice Piešťany i zo zápisu v lekárskej správe z rehabilitácie Nemocnice Piešťany z 05.04.2018, keď po dvadsiatich dňoch od úrazu po dopravnej nehode zo 16.03.2018 bola poškodená schopná samostatnej chôdze v chodítku, kedy už musela plne zaťažovať jej pravú dolnú končatinu a teda aj jej pravú píšťalu. Ak by pri dopravnej nehode utrpela závažnú čerstvú zlomeninu horného konca píšťaly, tak určite by po dvadsiatich dňoch od úrazu túto kosť bez bolestí, opuchu a výrazne zníženej hybnosti zaťažovať nemohla, čo je v porovnaní i inými rovnako zranenými osobami a poškodenými. Na podklade týchto dôkazov znalec jednoznačne rozhodol, že touto dopravnou nehodou nedošlo k žiadnemu závažnému poškodeniu pravého kolena poškodenej a teda ani k poškodeniu jej hornej časti píšťaly vo vonkajšom a ani inom kvadrante vpravo.
Obžalovaný sa k vykonanému dôkazu nevyjadril. Splnomocnenec poškodenej k doplneniu znaleckého dokazovania, ktoré sa týkalo najmä zlomeniny pravej končatiny, uviedol, že škodu za toto zranenie si poškodená riadne uplatnila a odôvodnila do poisťovne Kooperativa, v ktorej bolo povinne zmluvne poistené motorové vozidlo obžalovaného. Poisťovňa so svojimi znalcami toto zranenie prehodnotila a uznala, že pri dopravnej nehode došlo k opakovanej zlomenine a poškodenej poskytla primeranú náhradu škody aj za toto zranenie.
Zo záznamu dopravnej nehody vyplynulo, že k dopravnej nehode prišlo tak, že 16.03.2018 v čase okolo 11:00 hod. na Nitrianskej ulici v Hlohovci na ceste II/513 v 7,91 km na priechode pre chodcov poškodená podľa doposiaľ zistených príčin náhle vstúpila na priechod z chodníka, dostatočne sa nepresvedčila či môže vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel bezpečne prejsť, následkom čoho došlo ku zrážke poškodenej s vozidlom R. R. EČV: T.-XXXBK, ktoré viedol obžalovaný, ktorý išiel v smere od Bernolákovej ulice po Nitrianskej ulici smerom na Nitru, poškodená vstúpila na priechod z pohľadu vodiča sprava. Poškodená utrpela pri dopravnej nehode zranenia doposiaľ ustálené ako ľahké. Alkohol u obžalovaného aj poškodenej negatívny. Dopravná nehoda v šetrení.
Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody vyplynulo, že smerové pomery: priamy úsek, povrch vozovky: živica, kvalita povrchu: dobrý, stav povrchu: mokrý, stav krajnice: dobrý, výrazne viditeľný vodiaci pruhu (biela čiara, dlaždice a pod.), závada na komunikácii: bez závad, delenie komunikácie: dvojpruhová, riadenie premávky: prednosť nevyznačená - premávka neriadená, vyplýva z pravidiel cestnej premávky, situovanie dopravnej nehody: na jazdnom pruhu, špeciálne objekty: priechod pre chodcov, rýchlostný limit: 50 km/h, počasie: dážď, viditeľnosť: cez deň, viditeľnosť znížená vplyvom poveternostných podmienok, rozhľadové podmienky: dobré.
V náčrtku miesta dopravnej nehody boli zaznamenané vzdialenosti jednotlivých jazdných pruhov, chodníka a presná poloha motorového vozidla s prívesným vozíkom, kde ho obžalovaný po dopravnej nehode odstavil. V grafickom znázornení v mierke 1:200 bolo zobrazené postavenie vozidla obžalovaného po dopravnej nehode a vyznačený smer jazdy motorového vozidla a smer chôdze poškodenej. Fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, na ktorej mali účasť obžalovaný ako vodič motorového vozidla značky R. R. s evidenčným číslom T. a poškodená ako chodkyňa, obsahovala dvadsať fotografií. Na prvej fotografii bolo zachytené motorové vozidlo obžalovaného spredu smerom od vozovky po jeho zaparkovaní pri pravom obrubníku po dopravnej nehode. Na fotografiách č. 2 a 3 bol zaznamenaný smer jazdy motorového vozidla obžalovaného, na fotografii č. 4 smer chôdze poškodenej, na fotografiách č. 5 a 6 protismer jazdy motorového vozidla obžalovaného, na fotografiách č. 7 a 8 pohľad na dopravné značenie (informačná značka „priechod pre chodcov“), na fotografii č. 9 pohľad na motorové vozidlo obžalovaného priamo spredu, na fotografiách č. 10 až 17 pohľad na poškodené časti motorového vozidla obžalovaného (aj priblížené zábery na pravý nárazník motorového vozidla), na fotografii č. 18 pohľad na prívesný vozík, na fotografii č. 19 pohľad na vozidlo s prívesným vozíkom zboku sprava a na fotografii č. 20 prístrojová doska motorového vozidla.
Z evidenčných kariet vozidiel vyplynulo, že ako vlastník a držiteľ nákladného vozidla značky R. R. s evidenčným číslom T. je od 12.01.2015 evidovaný otec obžalovaného Z.. H. X.. Motorové vozidlo je evidované od 31.10.2012. Ako vlastník a držiteľ nákladného prívesu s evidenčným číslom T. je evidovaný otec obžalovaného Z.. H. X.. Príves je evidovaný od 24.07.2002.
Z evidenčnej karty vodiča (obžalovaného) vyplynulo, že obžalovanému bolo udelené vodičské oprávnenie na rôzne skupiny motorových vozidiel 20.05.1991 (AM a T), 14.01.1993 (B), 08.07.1993 (C) a 01.05.2004 (A1, B1, C1 a A2). V období od 29.12.2004 do 11.02.2021 má obžalovaný evidovaných 82 (!) priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (rýchlosť jazdy, nepripútanie bezpečnostným pásom, povinnosti vodiča, všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky, osvetlenie vozidla, náhle zníženie rýchlosti jazdy alebo náhle zastavenie i keď to nevyžadovala bezpečnosť cestnej premávky, počas vedenie vozidla používanie telefónnej prístroja alebo vykonávanie inej obdobnej činnosti, ktorá nesúvisí s vedením vozidla, predchádzanie, použitie vozidla pri prekročení prípustnej hmotnosti, vedenie motorového vozidla v čase odobratia alebo zadržania vodičského preukazu) a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Veľký Krtíš zadržalo obžalovanému vodičský preukaz 13.02.2015 (vrátený 20.07.2015) pre porušenie povinnosti držiteľa vodičského preukazu chrániť vodičský preukaz pred zničením, poškodením, stratou, odcudzením alebo zneužitím a 20.04.2017 (vrátený 09.05.2017) pre porušenie povinnosti vodiča použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke.
Z aktualizovaného odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má dva záznamy a rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1T/136/1994 z 30.08.1994 (podmienečné odsúdenie, osvedčenie sa v skúšobnej dobe, na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený) a sp. zn. 1T/49/1996 z 26.03.1996 (podmienečné odsúdenie, nariadený výkon, vykonanie trestu, odsúdenie zahladené, na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený).
V odpovedi na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov bolo vykázaných 33 záznamov obžalovaného a to za obdobie od 28.05.2016 do 22.04.2022 (rýchlosť jazdy, predchádzanie cez železničné priecestie, jazda bez svetiel, telefonovanie počas vedenia vozidla, jazda na vozidle, ktoré nemožno prevádzkovať v cestnej premávke - rozbitá ľavá predná smerovka na spätnom zrkadle, nefunkčný zámok na zadných dverách, nefunkčná žiarovka v prednom svetlomete, poškodené nečitateľné predné evidenčné číslo vozidla, rozbité zadné brzdové svetlo, absencia krycích dvierok na palivovej nádrži a poškodená pravá strana predného nárazníka, hmotnosť vozidla, preťažené vozidlo, jazda bez pásu, technický stav vozidla, jazda bez bielej karty povinného zmluvného poistenia). Po dopravnej nehode zo 16.03.2018 bol obžalovaný priestupkovo riešený pre prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti (prvýkrát už 03.05.2018, teda menej ako dva mesiace po nehode) pätnásťkrát (minimálne v dvoch prípadoch sa jednalo o prekročenie rýchlosti v obci).
Obžalovaný k vykonaným listinným dôkazom uviedol, že vodičský preukaz mal v obidvoch prípadoch zadržaný kvôli nezaplateniu pokuty na mieste. Pokiaľ ide o posledný priestupok, tak viezol dcéru na vlak.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava považoval na základe výsledkov prípravného konania a na to nadväzujúcich záverov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní za dostatočne preukázanú skutočnosť, že skutok v obžalobe sa stal a že tento spáchal obžalovaný. Spáchanie žalovaného skutku deklaruje nielen výpoveď obžalovaného, ktorý opísal priebeh skutkového deja a to, že k zrážke s poškodenou došlo, ako aj jeho vyjadrenie, že keby si bol všimol chodkyňu (poškodenú) skôr, mohol by vozidlo zastaviť včas, pričom tu poukázal na to, že vo výhľade na priechod pre chodcov a teda aj na chodkyňu mu nič nebránilo. Zároveň poukázal na závery znaleckého posudku znalca Ing. Rabčana z odboru cestnej dopravy a jeho následný výsluch, v ktorom ustálil, že keby obžalovaný lepšie sledoval situáciu v cestnej premávky, mohol chodkyňu spozorovať včas a reagovať intenzívnym brzdením, čím by dokázal zastaviť motorové vozidlo pred miestom zrážky a k dopravnej nehode by nebolo došlo. Na základe uvedeného mal za to, že boli naplnené všetky obligatórne znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, a preto navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní jeden rok, ktorého výkon navrhol podmienečne odložiť so skúšobnou dobou v trvaní minimálne jeden rok a tiež uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá minimálne osemnásť mesiacov a odkázať poškodených s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
Splnomocnenec poškodenej v záverečnej reči vyjadril súhlas so záverečným návrhom prokuratúry a taktiež mal za to, že zavinenie obžalovaného bolo bezpečne preukázané. V konaní pred súdom bola bezpečne vyvrátená obrana obžalovaného, že poškodenú pri vstupe do vozovky nemohol vidieť kvôli dáždniku a preto, že splývala s okolím. Dokazovaním bolo naopak potvrdené, že v čase dopravnej nehody bol hustý dážď, mokrá vozovka, hustá premávka a obžalovaný s plne naloženým vozidlom a prívesným vozíkom jazdou v meste, kde bol zvýšený pohyb chodcov z oboch strán. Obžalovaný nielen že sa nevenoval dostatočne vedeniu vozidla a nedostatočne sledoval premávku, ale s určitosťou neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, poveternostným podmienkam, situácii v cestnej premávke a v dôsledku týchto porušení nedal prednosť poškodenej, ktorá vstúpila a prechádzala cez riadne označený priechod pred chodcov. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že ak by obžalovaný jazdil rýchlosťou len o niečo nižšou napr. 42 km/h, tak aj jeho oneskorenou reakciou by zastavil pred miestom zrážky. Poukázal na správanie obžalovaného ako vodiča pred dopravnou nehodou ako aj po dopravnej nehode, z ktorého vyplýva, že sa jedná o výrazne nedisciplinovaného vodiča a jeho nedisciplinovanosť vyústila do dopravnej nehody. Poukázal na jeho nedisciplinované správanie po dopravnej nehode, kedy ku dnešnému dňu spáchal deväť priestupkov prekročením maximálnej povolenej rýchlosti. Tiež poukázal na postoj obžalovaného k prejednávanej veci a najmä k postoju k poškodenej. Do dnešného dňa a ani na hlavnom pojednávaní sa žiadnym spôsobom poškodenej neospravedlnil a doposiaľ svoje konanie ani minimálne neoľutoval. Navrhol uznať obžalovaného za vinného na skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe a uložiť mu primeraný trest aj s poukazom na ním uvádzané a dokazovaním potvrdené skutočnosti.
Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že nevie čo k tomu dodať. Vyjadril ľútosť. O zdravotnom stave poškodenej sa informoval u vyšetrovateľa. Po udelení práva posledného slova sa obžalovaný ospravedlnil poškodenej. Nemal možnosť sa s ňou osobne stretnúť ani ju nijako inak kontaktovať. Pokiaľ ide o priestupky, tak určite sa mu nejaké stali, ale pri tom množstve kilometrov...(v tomto bode obžalovaný uviedol, že už nevie čo chcel povedať; obžalovanému prišlo mierne nevoľno a požiadal o vodu). Nevedel čo bude robiť, ak mi bol uložený trest zákazu činnosti, lebo celý život pôsobí ako vodič.
Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 157 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. h) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona o cestnej premávke vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky.
Podľa § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič sme jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážením všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že vina obžalovaného zo spáchania skutku právne kvalifikovaného v podanej obžalobe ako nedbanlivostného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona bola preukázaná nad všetky pochybnosti. Obžalovaný sa k spáchaniu skutku po prednese obžaloby nepriznal, pretože nesúhlasil s jeho úplným opisom, avšak vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že do poškodenej narazil. Presný moment vzniku zranení poškodenej pre ustálenie viny obžalovaného nebol podstatný, pretože či by ich utrpela pri náraze motorovým vozidlom alebo až v dôsledku pádu na povrch vozovky po náraze motorovým vozidlom, ich vznik by bol v priamej súvislosti s nárazom motorovým vozidlom, ktoré riadil obžalovaný a za samotnú zrážku motorového vozidla s poškodenou môže primárne obžalovaný ako vodič motorového vozidla keď porušil povinnosti plynúce mu ako vodičovi motorového vozidla upravené v zákona o cestnej premávke. Porušení povinností zo strany obžalovaného bolo viacero - obžalovaný neprispôsobil rýchlosť jazdy poveternostným podmienkam (hustý dážď), stave vozovky (mokrá), vlastnostiam vozidla a nákladu (vo vozidle i prívesnom vozíku boli naložené päťdesiatlitrové sudy naplnené vínom; sudov bolo podľa vyjadrenia obžalovaného štrnásť sudov, teda viezol sedemstokilogramový náklad) a iným okolnostiam (hustá premávka, zvýšený pohyb chodcov v meste, riadne označený priechod pre chodcov), nevenoval sa plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, keď z neznámych príčin zareagoval na prítomnosti poškodenej na priechode pre chodcov s miernym oneskorením, ktoré malo za následok, že ani napriek intenzívnemu brzdeniu obžalovaný nedokázal motorové vozidlo zastaviť pred priechodom pre chodcov a narazil do poškodenej, ktorá prechádzala cez priechod pre chodcov na druhú stranu vozovky a taktiež nedal poškodenej prednosť ako chodkyni, ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala cez priechode pre chodcov. V neposlednom rade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ak aj obžalovaný neprekročil najvyššiu povolenú rýchlosť v danom úseku cesty (50 km/h), tak jazda maximálnom povolenou rýchlosťou za daných okolností nebola primeranou, aby obžalovaný bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad. Obžalovanému v rozhľade aj podľa jeho vlastných slov okrem stieračov nič nebránilo. Jeho obrana na hlavnom pojednávaní spočívala v tom, že poškodenú nevidel, zaregistroval len tmavý dáždnik, ktorý mala poškodená natočený priamo na neho a zároveň samotná poškodená splývala s okolím pri vozovke. Z oboznámených fotografií z miesta činu bolo zistené, že na pravej strane vozovke sa nenachádzalo nič, čo by akýmkoľvek spôsobom sťažovalo možnosť rozhľadu na blížiacich sa chodcov k priechodu pre chodcov, keďže medzi krajom vozovky a porastom (kríky, stromy) bola dostatočná vzdialenosť. Dáždnik poškodenej bol svetlej farby a držala ho priamo nad hlavou.
Pri ukladaní trestu súd nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti ani priťažujúcej okolnosti, teda trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere od jedného roka do piatich rokov zostala nezmenená. Nakoľko sa na obžalovaného hľadí ako na doposiaľ súdne netrestaného, súd mal za to, že je na mieste uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby. Vzhľadom na postoj obžalovaného k spáchanému skutku, ku ktorému sa v priebehu celého trestného stíhania (prípravné konanie, súdne konanie) nepriznal, svoju vinu zľahčoval i s ohľadom na následky spôsobené jeho nezodpovedným konaním poškodenej, ktorej liečenie si vyžiadalo hospitalizáciu a jej obvyklý spôsob života bol obmedzený na šesťdesiattri dní a bola odkázaná na pomoc iných osôb, súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby (jeden rok) by bol až príliš mierny, preto uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov (jeden a pol roka). S prihliadnutím na doterajší život obžalovaného a prostredie, v ktorom žije a pracuje (od novembra minulého roka nepracuje) a na okolnosti predmetného prípadu, mal súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, preto výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil obžalovanému primeranú skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.
Pokiaľ ide o prokuratúrou navrhovaný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, súd sa v tomto prípade s takýmto návrhom stotožnil a obžalovanému popri treste odňatia slobody uložil aj trest zákazu činnosti. Účelom trestného konania je páchateľa trestného činu potrestať, zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti (individuálna prevencia) a zároveň pôsobiť odstrašujúco aj na iných (generálna prevencia). Aby bol účel trestného konania v danom konaní naplnený, bolo potrebné uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, pretože aj keď išlo o prvý trestný čin spáchaný obžalovaným v súvislosti s riadením motorového vozidla, tak na základe výpisu z evidenčnej karty vodiča a odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov možno konštatovať, že bolo len otázkou času kedy riskantný štýl jazdy obžalovaného (on sám sa považuje za slušného vodiča a nie za cestného piráta) vyústi do nejakej vážnejšej dopravnej nehody. Obžalovaný odôvodňuje dlhý zoznam spáchaných priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že mesačne len služobne najazdí 8.000 kilometrov a profesionálne jazdí mnoho rokov. Odhliadnuc od priestupkov týkajúcich sa rýchlosti jazdy obžalovaný bol priestupkovo riešený napr. aj za jazdu počas doby zadržania vodičského preukazu, čo jednoznačne nemá žiadny súvis s tým, že obžalovaný služobne najazdí 8.000 kilometrov, obžalovaný si v uvedenej dobe nemal vôbec sadať za volant motorového vozidla. V inej situácii obžalovaný riadil motorové vozidlo napriek tomu, že bolo preťažené. Taktiež jazdil na motorovom vozidle, ktorého technický stav nevyhovoval prevádzke takého vozidla v cestnej premávke. Ani tieto porušenia zákona o cestnej premávke nemajú nič spoločné s tým, že obžalovaný mesačne najazdí 8.000 kilometrov v služobných záležitostiach. Z výpovede obžalovaného a postoja k tejto trestnej veci je zrejmé, že obžalovaný si neuvedomuje do úplných dôsledkov ako jeho evidenčná karta vodiča a výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov navonok pôsobí. Zarážajúce na tomto prípade je i to, že obžalovaný ani po dopravnej nehode zo 16.03.2018 štýl svojej jazdy nezmenil a naďalej „zbiera“ priestupkové záznamy naprieč Slovenskou republikou. Bez ohľadu na to, že obžalovaný nevie čo bude robiť, lebo celý život pôsobí ako vodič, súd nevzhliadol také dôvody hodné osobitného zreteľa na strane obžalovaného, pre ktoré by trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá neuložil. Trestný zákon upravuje trestnú sadzbu trestu zákazu činnosti od jedného roka do desiatich rokov. Súd zohľadnil postoj obžalovaného i početnosť záznamov tak v evidenčnej karte vodiča ako aj v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a uložil obžalovanému trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní dvoch rokov v snahe vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby zmenil štýl svojej jazdy.
Trestný poriadok vo vzťahu k riadne a včas uplatnenému nároku poškodeného na náhradu škody upravuje len tri možnosti spôsobu rozhodnutia. Prvou možnosťou je, že súd v odsudzujúcom rozsudku uloží obžalovanému, aby poškodenému nahradil škodu. Druhou možnosťou je, že súd odkáže poškodeného na civilný proces ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na takéto rozhodnutie vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo ho. Treťou možnosťou je kombinácia prvých dvoch možností, teda súd odkáže poškodeného na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom so zvyškom jeho nároku na náhradu škody, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu priznal len sčasti. V tomto prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodená najprv v rámci náhrady škody požadovala náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyčísleného v znaleckom posudku číslo 59/2018 vypracovaného znalcom J.. Ľ. X. 23. júla 2018. Neskôr poškodená oznámila, že vyčíslenia náhrady škody predloží do skončenia prípravného konania k čomu napokon nedošlo a podľa vyjadrenia jej splnomocnenca náhradu škody vyrieši v civilnom konaní. Súd preto odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody na civilný proces. V prípade poškodenej obchodnej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. súd vzhľadom na záver doplňujúceho znaleckého posudku číslo 05/2021 vypracovaného znalcom J.. Ľ. X. 11. januára 2021 nemohol bez vykonania ďalšieho dokazovania ustáliť ktoré úkony v rámci zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenej mali priamu súvislosť so zranením jej pravej dolnej končatiny, ktoré nebolo súčasťou skutkovej vety v podanej obžalobe a pri ktorom vznikla pochybnosť o tom, či išlo o zranenie v súvislosti s dopravnou nehodou alebo o nie úplne vyliečené zranenie z minulosti riešené i operačne. Keďže na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a s určitosťou by ho predĺžilo, súd odkázal aj poškodenú obchodnú spoločnosť DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Trnava. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie.