Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-12-2017.pdf
PDF · 96.5 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: G.ý, nar. XX.X.XXXX, bytom G., v spore o zaplatenie 72,44 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 72,44 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.3.2017, doručenou súdu dňa 28.3.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 72,44 Eur titulom úhrady vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti.
2. Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutočnosťami, že žalovaný si za obdobie od 21.10.2013 do 31.8.2014 uplatnil vyňatie z povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike ako osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Žalovaný si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči nemu splnil oneskorene až dňa 10.6.2016. Žalovaný zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky, hradenú z prostriedkov zdravotného poistenia, čerpal aj v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, hoci už na ňu nemal nárok. Tým mu vznikla škoda v sume 72,44 Eur. Rozpis poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanému v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike je v priloženom účte poistenca. Vyzval žalovaného na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 21.11.2016 v lehote 3 dní od doručenia. Žalovaný do podania žaloby dlžnú sumu 72,44 Eur neuhradil.
3. Okresný súd Košice I vydal dňa 4.4.2017 platobný rozkaz č.k. 34C/12/2017-14, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 72,44 Eur alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.
4. Platobný rozkaz bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 18.4.2017, žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
5. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 31.7.2017 zrušil platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 4.4.2017, ktorý bol vydaný pod č.k. 34C/12/2017-14 pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému v súlade s ust. § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.
6. Podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Súd vykonal celý rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovaného. Všetky dostupné lustrácie boli bez kladného výsledku. Súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby aj príslušné Obvodné oddelenie Policajného zboru v Košiciach, ktorým bolo zistené, že žalovaný sa v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiava. Z uvedenej adresy sa vrátila súdu zásielka nedoručená s oznámením príslušného poštového úradu, že žalovaný je na adrese svojho trvalého pobytu neznámy. Následne súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 28.11.2017 a zvesené dňa 19.12.2017.
8. Podľa ust. § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania je v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku, rozhodol súd prvej inštancie vec bez nariadenia pojednávania dňa 19.12.2017 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to čestným vyhlásením o zdravotnom poistení zo dňa 10.6.2016, pracovnou zmluvou, výpisom z účtu poistenca, opakovanou výzvou na úhradu -pokus o zmier zo dňa 21.11.2016 a zistil tento stav veci:
10. Z výpisu z účtu žalovaného ako poistenca (zdravotná starostlivosť) za obdobie od 21.10.2013 do 31.8.2014 súd zistil, že žalobca zaplatil tzv. kapitačný paušál ako aj úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, za celé obdobie spolu vo výške 70,89 Eur.
11. Z čestného vyhlásenia o zdravotnom poistení v inom ČS EÚ, EHP a CH zo dňa 10.6.2016 súd zistil, že žalovaný bol v období od 21.10.2013 do 31.8.2014 zdravotne poistený v členskom štáte EÚ - ČR v systéme zabezpečenia spĺňajúceho ustanovenia § 3 ods. 4 zákona 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov z titulu pracovný pomer.
12. Žalobca opakovanou výzvou na úhradu - pokus o zmier zo dňa 21.11.2016 oznámil žalovanému, že voči nemu eviduje pohľadávku z dôvodu, že za neho hradil zdravotnú starostlivosť a kapitačné platby, aj v čase, keď už nebol zdravotne poisteným v Slovenskej republike, nakoľko mu danú skutočnosť oznámil oneskorene. Žiadal uhradiť náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v sume 72,44 Eur v lehote 3 dní.
13. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).
14. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt 3) na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a ak a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
15. Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká
deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
16. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.
17. Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má právo a) na výber zdravotnej poisťovne za podmienok ustanovených týmto zákonom ( § 7) a osobitným predpisom, 52b) b) na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom ( § 9 a 10), c) na informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti má príslušná zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 53) d) na poskytnutie neodkladnej starostlivosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj vtedy, ak príslušná zdravotná poisťovňa s ním nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 53) e) vrátenie preplatku na základe ročného zúčtovania poistného ( § 19), f) podieľať sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti, g) domáhať sa ochrany práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia v konaní pred úradom.
18. Podľa ust. § 22 ods. 2písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je povinný plniť oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 1, 3, 4, 6, 11, 12 a 15 a 16.
19. Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní a) zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu; táto povinnosť nevzniká, ak je poistenec štátnym občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, b) zmenu alebo vznik platiteľa poistného; ak ide o vznik platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2, najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nastal vznik platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2, c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia ( § 5 ods. 2 a 3), d) skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r) a v), e) skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného (§ 12).
20. Podľa ust. § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia ( § 5 ods. 2 a 3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.
21. Podľa ust. § 25 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise.
22. Predmetom tohto sporu je nárok žalobcu - zdravotnej poisťovne, na vrátenie úhrady, ktorú zaplatil za zdravotnú starostlivosť, poskytnutú z finančných prostriedkov zdravotného poistenia počas doby, kedy bol žalovaný vyňatý zo zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky a na úhradu zdravotnej starostlivosti nemal nárok. Žalovaný je fyzickou osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Žalovanému ako poistencovi v súlade s ust. § 23 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení vznikla povinnosť oznámiť v lehote do 8 dní oznámiť žalobcovi skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik verejného zdravotného poistenia. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, preto prislúcha právo na úhradu zdravotnej starostlivosti a príslušná zdravotná poisťovňa (v danom prípade žalobca) je v zmysle ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona povinná túto starostlivosť mu zabezpečiť, v rozsahu ustanovenom v zákone č. 577/2004 Z.z. Zákon č. 580/2004 Z.z. však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia. Ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak takáto skutočnosť nastane,
dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona. 23. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že u žalovaného, na ktorého sa pôvodne vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky v zmysle ust. § 5 ods. 2 zák. č. 580/2004Z.z., došlo ku dňu 21.10.2013 k zániku verejného zdravotného poistenia žalovaného na území Slovenskej republiky. Napriek tomu, že došlo k zániku poistenia, žalovanému bola v období od 21.10.2013 do 31.8.2014 na území Slovenskej republiky hradená zdravotná starostlivosť spočívajúca v úhrade tzv. kapitačného paušálu za primárnu ambulantnú starostlivosť ako aj iné úhrady za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť spolu vo výške 70,89 Eur. Kapitačným paušálom sa rozumie mesačná paušálna platba, ktorú dostáva lekár od poisťovne za každého registrovaného poistenca na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej medzi lekárom a poistencom bez ohľadu na to, či lekára navštevuje alebo nie. Sumu v celkovej výške 72,44 Eur zaplatil žalobca plniac svoju povinnosť v zmysle zákona č. 581/2004Z.z. o zdravotných poisťovniach, keďže o zániku poistenia nemal vedomosť. Žalovaný si totiž nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť ustanovenú v § 22 ods. 2 písm. e/ v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c/ a § 23 ods. 4 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a to oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca. Súd mal za to, že na úhradu zdravotnej starostlivosti žalovaný nemal nárok z dôvodu zániku poistenia. Právo na úhradu zdravotnej starostlivosti s ust. § 22 ods. 1 písm. b/ v spojení s ust. § 9 ods.1 citovaného zákona má totiž len poistenec. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikla škoda, ktorú súd posúdil podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. 24. Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 25. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 26. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 27. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči právu a preto je protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru, ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou. 28. Súd má za to, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti žalovaného za vznik škody. Protiprávny úkon žalovaného spočíva v porušení právnej povinnosti, ustanovenej v § 22 ods. 2 písm. e), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a teda v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti. Škodu predstavuje majetková ujma, zmenšenie majetku žalobcu o finančné prostriedky, ktoré uhradil z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť žalovaného v rozsahu 72,44 Eur. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd mal za to, že škoda nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si žalovaný nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, žalobca nemal vedomosť o zániku poistenia a ďalej si plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal. Keby bol žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil, žalobca by nadobudol vedomosť o zániku poistenia a zdravotnú starostlivosť by nebol hradil, čo znamená, že ku škode by nedošlo. Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Je
možné predpokladať, že žalovaný nechcel spôsobiť škodu, avšak vzhľadom na okolnosti o tom vedieť mal a mohol. Keďže žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške 72,44 Eur, súd na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnenú škodu. 29. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech a vznikol mu tak nárok na náhradu trov konania, ich náhradu však nepriznal, keďže mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ich náhradu v žalobe nepožadoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. § 363 Civilného sporového poriadku).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).