Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27P-98-2015.pdf
PDF · 100.82 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/98/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci navrhovateľky - manželky: Y. H., rod. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: Q. X, Bratislava proti odporcovi
- manželovi: T. H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: L. XX, Bratislava o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: L. H., nar.: XX.XX.XXXX zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania Y. H., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a T. H., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. - C., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Maloletá L. H., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do starostlivosti H. H. W., M. XX, F..
Matka je povinná platiť výživné na mal. L. vo výške 60 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred na účet H. H. W., M. XX, F..
Otec je povinný platiť výživné na mal. L. vo výške 60 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred na účet H. H. W., M. XX, F..
Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 66,- eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1./ Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.07.2015 domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že ich vzťahy sú dlhodobo vážne narušené, rozvrat je trvalý a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka uviedla, že v ich manželstve dochádza neustále ku konfliktom, a to zo strany odporcu, ktoré vyúsťuje aj do fyzického násilia. Z manželstva sa narodili tri deti
- H. T., nar.: XX.XX.XXXX, H. V., nar.: XX.XX.XXXX, H. L., nar.: XX.XX.XXXX, ktoré boli umiestnené v detskom domove. U navrhovateľky ide o prvé manželstvo, u odporcu o druhé manželstvo. 2./ Riadne a včas predvolaný odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju účasť vopred neospravedlnil. Súd konal v neprítomnosti odporcu, nakoľko navrhovateľka na pojednávaní vyhlásila, že na podanom návrhu trvá. 3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu účastníkov konania, rodným listom maloletej, so správou H. H. W., ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné:
4./ Rozsudkom tunajšieho súdu, č.k.T.-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd nad maloletou L. nar.: XX.XX.XXXX nariadil ústavnú starostlivosť. 5./ Rozsudkom tunajšieho súdu, č.k.XXP/XXX/XXXX -XX zo dňa XX.XX.XXXX boli rodičia maloletej L., nar.: XX.XX.XXXX zaviazaní prispievať na výživu maloletej na účet H.Q. H. W., L. L. M. XX, F., do 15- tého dňa v mesiaci. 6./ Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. - C.. U navrhovateľky ide o prvé manželstvo, u odporcu o druhé manželstvo. Z manželstva účastníkov sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn T., ktorý je plnoletý, dňa XX.XX.XXXX M., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel, dňa XX.XX.XXXX syn V., ktorý je tiež plnoletý, dňa XX.XX.XXXX dcéra L., o ktorej sa rozhoduje v tomto konaní, dňa XX.XX.XXXX sa narodil syn T., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel, dňa XX.XX.XXXX sa narodil syn T., ktorý je osvojený. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na ubytovni v Dúbravke. Keďže v ubytovni nebýva ani jeden z manželov, je daná príslušnosť toho manžela, ktorý návrh nepodal, v danom prípade odporcu, ktorý býva na ul. L. XX, Bratislava, čím je podľa § 92 CMP daná výlučná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II. 7./ Podľa správy H. H. W. maloletá L., nar.: XX.XX.XXXX bola do detského domova prijatá dňa XX.XX.XXXX. Detský domov dlhodobo neeviduje akýkoľvek záujem otca o maloletú, naproti tomu matka sa o ňu zaujíma, ich stretávania sa za posledný rok zintenzívnili. Matka prejavila záujem o spoločné bývanie s maloletou L. po jej dovŕšení plnoletosti. 8./ Navrhovateľka na podanom návrhu zotrvala. S odporcom nie je v žiadnom kontakte. Počas ich vzťahu nikdy nepracoval, ich príjem predstavovali sociálne dávky a prídavky na deti. Pred súdom uviedla, že s odporcom žili v spoločnej domácnosti v ubytovni v Dúbravke. Spoločnú domácnosť opustila pred 6 rokmi z dôvodu, že manžel nepracoval, 3 27P/98/2015 nestaral sa o rodinu, ona musela pracovať ako prostitútka, prespávala často na ulici. Z manželstva majú deti T., ktorý zomrel, V., L.. M. a starší syn T. zomreli. Mladší syn T. je osvojený. Voči L. má vyživovaciu povinnosť. Výživné platí podľa toho, ako jej to umožňujú finančné prostriedky, a to 7 - 10 eur. Dcéra jej bola odobratá a umiestnená do ústavu. V DeD ju navštevuje. V súčasnosti pracuje brigádnicky ako upratovačka, pričom jej mesačný príjem predstavuje sumu 300 - 400 eur. Iný zdroj príjmu nemá. Nie je vlastníčkou žiadneho nehnuteľného majetku. Navrhovateľka má priateľa, s ktorým žije na ubytovni. Mesačné výdavky vyčíslila na bývanie 80,- eur a tiež má exekučnú splátku vo výške 20,- eur mesačne. 9./ Kolízna opatrovníčka maloletej L. uviedla, že maloletý T. H., nar.: XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX a z toho dôvodu je potrebné upraviť výkon práv a povinností voči maloletej L.. Maloletú L. navrhla zveriť do H. W. a rodičov zaviazať povinnosťou platiť výživné na maloleté dieťa, každého sumou 60,- eur mesačne. 10./ Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11./ Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
12./ Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní základné funkcie dané Zákonom o rodine. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, neposkytujú si pomoc a oporu, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, v ktorom by vychovávali svoje deti. Vzhľadom na to, že neexistuje nádej, že by sa ich nezhody mohli urovnať a že by mohlo dôjsť k obnoveniu ich manželského spolužitia, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
13./ S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 100 CMP).
14./ Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej 4 27P/98/2015
starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
5
27P/98/2015
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
Podľa § 37 ods. 2, 3, 5 - 8 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely
a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov,
b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov,
c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2. Ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2. Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia. 6
27P/98/2015
Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 81 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
15./ Keďže s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode, súd v prvom rade riešil 7 27P/98/2015 osobnú starostlivosť o maloletú L.. Nad maloletou L. bola podľa § 45 Zákona o rodine nariadená ústavná výchova z dôvodu, že rodičia maloletej nemali vytvorené vhodné podmienky na výchovu dieťaťa. Tento stav trvá až doposiaľ, nakoľko rodičia si neupravili rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa. Otec maloletej nejaví o ňu žiadny záujem. Matka prejavuje o ňu záujem, stretávanie matky s maloletou sa za posledný rok zintenzívnelo, matka má o maloletú záujem, avšak až po dosiahnutí jej plnoletosti. Vzhľadom na uvedené súd na čas po rozvode nezveril maloletú do osobnej starostlivosti žiadneho z rodičov, ale nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletou L.. 16./ Keďže bola nariadená ústavná starostlivosť, súd podľa § 81 Zákona o rodine upravil vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom na čas po rozvode. Otec maloletej L. žiadnym spôsobom príjem súdu nepreukázal a súdu sa žiadny príjem otca nepodarilo zistiť. Naopak u matky bol zistený príjem minimálny. Ani jeden z rodičov nemá majetok. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že v schopnostiach a možnostiach rodičov dieťaťa je platenie výživného vo výške 60,- eur mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal oboch rodičov na platenie výživného k 15. dňu mesiaci vopred na účet H. H. W.H., L. L. M. XX, F.X.. 17./ Pokiaľ ide o styk rodičov s maloletou L., súd o ňom nerozhodol v súlade s § 25 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľko ho matka nežiadala upraviť a otec neprejavuje o maloletú záujem a voči konaniu zostal pasívny. 18./ Vzhľadom na to, že navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov a návrhu bolo vyhovené, súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- eur na účet tunajšieho súdu odporcovi. 19./ O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti rozvodu manželstva je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
8
27P/98/2015
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods. 1 CMP).