Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobkyne W.. E. Y., L.. O. XXXX/XX, XXX XX B., nar. XX.X.XXXX proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2017 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2017 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2016 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. októbra 2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Administratívne konanie. Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava ako prvostupňový správny orgán na základe žiadosti žalobkyne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2016 podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalobkyni priznala od 10. januára 2016 starobný dôchodok v sume 669,30 Eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa k 10. októbru 2015 získala 16 811 dní dôchodkového poistenia s presným rozpisom v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia. V sume starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 652,70 Eur mesačne a bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,2891 x 46,0576 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930, čo je 652,70 Eur mesačne. Ďalej tým, že po vzniku nároku na starobný dôchodok žalobkyňa od 10. októbra 2015 do 9. januára 2016 získala obdobie dôchodkového poistenia, pričom suma starobného dôchodku za toto obdobie predstavovala čiastku 4,72589070.-Eur mesačne ako súčin osobných mzdových bodov 0,4299 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia po zaokrúhlení je 657,50 Eur mesačne. Takto určená suma bola zvýšená podľa § 66 ods. 2 o 9,8625 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku po uvedenom zvýšení a zaokrúhlení predstavovala čiastku 667,40 Eur.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2016 zvýšila žalobkyni starobný dôchodok na sumu 687.-Eur mesačne. Rozhodnutia odôvodnila tým, že táto suma sa zvýšila po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 1. decembra 2011 do 31. decembra 2011 a od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012, kedy žalobkyňa pracovala u zamestnávateľa Slovenská agentúra pre cestovný ruch Banská Bystrica. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia bola vypočítaná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,3234 x 46,0576 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930, čo sa rovná 670,10 Eur mesačne. Zvýšenie za 92 dní dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je 4,72589070 mesačne, zvýšenie podľa § 66 ods. 2 zákona za 92 dní dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania dôchodku vo výške 1,5%, t. j. zvýšenie o 10,1235 Eur

mesačne. Suma starobného dôchodku bola určená po zaokrúhlení čiastkou 685,10 Eur. Ďalej suma sa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. odo dňa priznania dôchodku zvýšila o 1,92 Eur mesačne na sumu 687.-Eur mesačne.

3. Druhostupňový správny orgán na odvolanie žalobkyne napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. septembra 2016 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. októbra 2016. Rozhodnutie odôvodnil tým, že námietka žalobkyne týkajúca sa skutočnosti, že jej bolo nesprávne hodnotené obdobie za roky 1988, 1989, 1993, 1994 a 1995, kedy sprevádzala svojho manžela, ktorý bol vyslaný ako expert, resp. pracovník zastupiteľského úradu v zahraničí, nie je dôvodná. Žalobkyňa podľa svojej žiadosti o starobný dôchodok zo 14. júla 2016 bola zamestnaná od 12. decembra 1977 do 18. augusta 1996 u zamestnávateľa L. a.s. B. a zároveň 12. septembra 1988 do 15. júla 1990 bola zamestnaná u zamestnávateľa V. C. X. E. G. v období od 11. januára 1993 do 31. decembra 1995 u zamestnávateľa C. X. E. J.. Podľa potvrdenia zamestnávateľa mala neplatené voľno po dobu nasledovania jej manžela na expertíznu činnosť zahraničia. Podľa potvrdení a vyjadrení žalobkyne v rokoch 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 sprevádzala manžela v zahraničí. Celé obdobie týchto rokov sú na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia u zamestnávateľa L. a.s. B. uvedené ani náhradných dôb. Obdobia, ktoré sa považovali za náhradné doby v uvedenom období sú taxatívne uvedené v § 11 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a v § 10 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Ani podľa jedného z týchto ustanovení sa doba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí, nepovažuje za náhradnú dobu. Táto doba sa posudzovala ako náhradná doba len na zisťovanie priemerného mesačného zárobku. Doba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí, sa v súlade s § 9 a § 175 ods. 6 Vyhlášky č. 149/1986 po 88 Zb. v znení zákona č. 306/1991 Zb. výslovne považovala za dobu zamestnania v období od 1.októbra 1988 do 31. júla 1991. Vzhľadom na skutočnosť, že starobný dôchodok bol žalobkyni priznaný a jeho suma vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z., na účely určenia priemerného osobného mzdového bodu bolo potrebné dobu pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela pôsobiaceho ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí, posudzovať ako obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nie je možné určiť osobný mzdový bod. Preto za predmetné roky nebolo možné započítať dni náhradných dôb za celé roky. V rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku bol za tieto roky žalobkyni určený priemerný osobný mzdový bod vzhľadom na súbežné zamestnania a hrubé zárobky získané v týchto zamestnaniach.

4. Žalovaná napadnuté rozhodnutie odôvodnila aj tým, že nebola dôvodná námietka žalobkyne, ktorou poukazuje na § 11 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb., resp. § 10 zákona č. 100/1988 Zb., a teda že ak sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je pre občana výhodnejší. To isté platí, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby. Doba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako expert v zahraničí, sa posudzuje ako obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nie je možné určiť osobný mzdový bod. Z tohto dôvodu sa účastníčke konania kryje doba pobytu v cudzine a zamestnanie. Účastníčka konania mala zhodnotené obdobie zamestnania a osobný mzdový bod.

5. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nehodnotenia doby zamestnania od 1. januára 1996 do 18. augusta 1996 uviedol, že táto nebola dôvodná, pretože toto obdobie bolo započítané pre výpočet starobného dôchodku. Hrubý zárobok nebolo možné hodnotiť, nakoľko podľa potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 3. februára 1997 nemala žalobkyňa vyplatený žiadny príjem, pretože mala neplatené voľno.

6. Žalovaná ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietke nezapočítania vymeriavacieho základu za obdobie od 1.12.2011 do 30. novembra 2012 uviedol, že tento bol zohľadnený rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 10. októbra 2016. Zároveň s poukazom na § 209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti je možné opraviť aj bez návrhu, uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 10. októbra 2016 bola nesprávnosť, keď správne malo byť uvedené, že suma starobného dôchodku sa dodatočne zvýšila o zistenie vymeriavacieho základu za obdobie od 1. decembra 2011 do 31. decembra 2011 a od 1. januára 2012 do 31. novembra 2012. Žalovaná svoje rozhodnutie uzavrela tým, že žalobkyni boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a

údajov nachádzajúcich sa v správnom spise, získaných Sociálnou poisťovňou, a preto dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia ako aj predchádzajúcich rozhodnutí a zrušenia napadnutého ako aj prvostupňových rozhodnutí a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná nesprávne neuznala odvolaciu námietku, ktorou poukázala na § 11 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. a § 10 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorých ak sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je pre občana výhodnejší. To isté platí, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby. Žalovaná túto námietku neuznala, pretože podľa nej sa doba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí, posudzuje ako obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nie je možné určiť osobný mzdový bod a že z uvedeného dôvodu sa žalobkyni kryje doba pobytu v cudzine a zamestnanie, pričom žalovaná neakceptovala tú skutočnosť, že práve už samotná doba pobytu v cudzine počas sprevádzania manžela z právneho hľadiska predstavuje dobu zamestnania bez ohľadu na to, či tam žalobkyňa mala alebo nemala aj iné zamestnanie. Žalobkyňa argumentovala tým, že počas doby pobytu v cudzine, kedy sprevádzala svojho manžela, ktorý tam pôsobil ako pracovník v zahraničí, mala v zmysle právnych predpisov v tom čase určených, dva pracovné pomery. Jeden sa týkal zamestnávateľa T. X. a druhý sa týkal V. C. X. E., resp. C. X. E. D., a teda súbežne plynuli dve doby zamestnania, z čoho vyplýva, že počas sprevádzania manžela v cudzine sa navzájom kryli dve doby zamestnania. Žalobkyňa namietala, že napadnutým rozhodnutím jej boli porušené práva a právom chránené záujmy žalobkyne. Na pojednávaní poukázala na to, že pri takom výklade, ktorý používa žalovaná, nastáva taký skutkový stav, že ak by žalobkyňa nepracovala na čiastočný úväzok pri sprevádzaní manžela na vyslaní v zahraničí, mala by dôchodok vyšší, ako keď túto aktivitu vykonávala, čo je v rozpore s § 255 ods. 1 zákon o sociálnom poistení a nie je to ani spravodlivé.

8. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zopakovala dôvody napadnutého rozhodnutia v časti, ktorou sa vyrovnala s námietkami žalobkyne, ktorými namietala nesprávne hodnotené obdobie za roky 1988, 1989, 1993, 1994 a 1995, kedy sprevádzala manžela, ktorý bol vyslaný ako expert, resp. pracovník zastupiteľského úradu v zahraničí, pričom navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods.3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.

10. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.

12. Podľa § 175 ods. 6a Vyhlášky č. 149/1988 Zb. (6) V rozsahu a za podmienok ustanovených predpismi platnými pred 1. augustom 1991 sa hodnotí pred týmto dňom a) doba pobytu v cudzine, po ktorú žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí alebo expert v zahraničí.

13. Podľa § 9 Vyhlášky č. 149/1988 Zb. Za zamestnanie sa považuje aj doba pobytu v cudzine, počas ktorej žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí (§ 43) alebo (§ 44). Táto doba sa preukazuje potvrdením organizácie, ktorá vyslala manžela ženy do zahraničia. Pre zisťovanie priemerného mesačného zárobku sa však táto doba posudzuje ako náhradná doba.

14. Podľa § 10 zákona č. 100/1988 Zb. Ak sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je pre občana výhodnejší. To isté platí, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby.

15. Podľa § 60 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (7) Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.

16. Podľa § 63 ods. 1, 6, 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (6) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. (9) Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

17. Medzi účastníkmi nebola sporná žiadna z rozhodných skutkových okolností. Nebolo sporné, že žalobkyňa v rokoch 1988, 1989, 1993, 1994 a 1995 (ďalej len v sporné obdobie) bola v pracovnom pomere so zamestnávateľom L. n.p., neskôr a.s. B., pričom v spornom období čerpala pracovné neplatené voľno z dôvodu sprevádzania manžela vyslaného do zahraničia. Nebolo sporné ani to, že toto sporné obdobie sa považuje za obdobie dôchodkového poistenia v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko v zmysle predpisov účinných do 1.1.2004 sa toto obdobie považovalo za obdobie zamestnania tak, ako je to výslovne uvedené v § 9 Vyhlášky č. 149/1998 Zb.. Nebolo sporné ani to, že v spornom období žalobkyňa mala aj ďalšie zamestnanie, za ktorý poberala mzdu. Sporné bolo právne posúdenie tohto súbehu zamestnaní. Žalovaná toto neposúdila ako súbeh zamestnaní, ale ako súbeh zamestnania a doby, za ktorú nie je možné určiť osobný mzdový bod v zmysle § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.. Obdobie dôchodkového poistenia je nepochybne aj obdobie, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Sporné obdobie je obdobím dôchodkového poistenia len preto, že spĺňa podmienky uvedené v § 255 ods. 1, a teda že išlo v danom prípade o zamestnanie podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Podľa predpisov účinných pred 1.1.2004 v prípade, že sa zamestnania kryli, sa započítala len doba toho zamestnania, ktoré bolo pre občana výhodnejšie. V danom prípade bolo medzi účastníkmi nesporné, že výhodnejšie pre žalobkyňu je, aby sa za dobu dôchodkového poistenia započítala len doba toho zamestnania, ktoré sa za zamestnanie považuje, pretože žalobkyňa mala neplatné voľno z dôvodu sprevádzania manžela v zahraničí, ktoré je potom obdobím dôchodkového poistenia, za ktorý nemožno určiť osobný mzdový bod pre chýbajúci príjem z tohto zamestnania.

18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila, keď za dobu dôchodkového poistenia v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., teda za dobu zamestnania podľa predpisov účinných pred 1.1.2004 pri súbehu dvoch zamestnaní v spornom období nepovažovala dobu zamestnania pre žalobkyňu výhodnejšiu a následne na túto dobu sporného obdobia neaplikovala § 63 ods. 6, prípadne ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. a nevylúčila ju v celom jej rozsahu pri určení priemerného osobného mzdového bodu.

19. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP zrušil a súčasne zrušil aj predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 3, písm. a) SSP a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná je pritom v ďalšom konaní viazaná vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu a to že v zmysle 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je obdobím dôchodkového poistenia to zamestnanie žalobkyne, ktoré je súčasne obdobím dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod a je potrebné naň aplikovať § 63 ods. 6 a 9 zákona č. 463/2003 Z. z..

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci úspech celkom alebo sčasti. Žalobkyňa mala v tomto prípade plný úspech, keďže napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie boli zrušené, a preto jej súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd v súlade s § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Lehota bola stanovená v súlade s ust. § 175 ods. 3 SSP.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.