Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7Cb/41/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: ZIPP Brno s.r.o., Kaštanová 34, Brno, Česká republika, IČ: 499 75 561, zast. advokátkou JUDr. Janou Briškovou Dominovou, AK so sídlom Štefánikova 6453/2C, Piešťany proti žalovanému: Pyroplant s.r.o., Komenského 415/16, Skalica, Slovenská republika, IČO: 47 493 984, zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Vaňkom, AK so sídlom Škarniclovská 1, Skalica, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 17.6.2016 domáhal určenia, že je voči nemu právne neúčinná kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou ZIPP SKALICA, spol. s r.o., IČO: 31 441 467, Mallého 46, Skalica (ďalej ako „ZIPP SKALICA, spol. s r.o.“) ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúce sa v obci a k.ú. B., zapísané v katastri nehnuteľností Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor na LV č. XX ako pozemky registra „C“: p. č. XXXXX (zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2), p. č. XXXXX (zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2), p. č. XXXXX (zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2), stavba so s. č. XXXX (spaľovňa odpadov) stojaca na p. č. XXXXX, stavba so s. č. XXXX (spaľovňa odpadov) stojaca na p. č. XXXXX (. zo dňa 03.06.2016 - 1279/16).

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že je veriteľom spoločnosti ZIPP SKALICA, spol. s r.o. (ďalej len „dlžník“), pričom neuhradené pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi vznikli na základe faktúr vystavených a splatných v priebehu roka 2015 a 2016 a ich výška predstavuje sumy 8.797.950,44 Kč a 53.518,66 EUR. Podľa žalobcu dlžník neuhradil splatné pohľadávky, zbavuje sa svojho nehnuteľného majetku ( § 42a ods. 1,2 a 4 . Žalobca poukázal na to, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX (pozemky i stavby) previedol dlžník kúpnou zmluvou (M. z 3.6.2016-1279/16) na žalovaného. Ďalej na to, že J.. V. A. (ďalej „.. A.“) ako konateľ a jediný spoločník dlžníka bol do 7.6.2016 spoločníkom žalovaného, do 25.5.2016 aj konateľom žalovaného a vedel o existujúcich pohľadávkach žalobcu. Dlžník za posledné tri mesiace previedol nehnuteľnosti na tretie osoby, ktoré sú personálne alebo majetkovo prepojené s J.. V. A., konkrétne na: P.P. Education, s.r.o., kde je J.. V. A. väčšinovým spoločníkom; REALITY LM, a.s., kde je V. R. predsedom predstavenstva a jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti LIPÁK s.r.o., ktorá je akcionárom spoločnosti REALITY LM, a. s. Dlžník previedol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ( pôvodne na LV č. XX) priamo na svojho jediného spoločníka J.. A. v septembri 2015. Navyše dlžník zaťažil nehnuteľnosti doživotným bezodplatným a neobmedzeným právom užívania nehnuteľností

v prospech V. R., N.. XX.X.XXXX. V. R. je jediným konateľom a spoločník žalovaného; tiež jediným konateľom firmy LIPÁK s.r.o., ktorá je akcionárom firmy REALITY LM, a.s., IČO: 43 852 017 , v ktorej je V. R. predsedom predstavenstva a na ktorú osobu dlžník previedol parc. č. XXX/X.

3. Žalobca na žalobe trval. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a namietal tiež aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, lebo žalobca nemal v dobe podania žaloby oprávnenú vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výpis z OR KS v Brne na žalobcu, faktúrami(č.20152058,20152059,20152060,20152061,20152062,20152063,20152066,20152067,20152068,20152069, 20152081,20152082,20152083, 20152084, 20152085, 20152086, 20152087, 20152088, 20152089, 20152090, 20152091, 20152092, 20152095, 20152097,20152098, 20162001, 20162001,20162003, 20162004, 20162009, dohoda o uznaní dlhu z 11.3.2016, jednostranným započítaním pohľadávok z 25.5.2016, LV č. XX (z 9.3.2015 a z 16.6.2016), výpismi z OR OS Trnava (na ZIPP SKALICA spol. s r. o., žalovaného, P.P. Education s.r.o., REALITY LM, a.s., LIPÁK s.r.o.), výpismi z LV č.: XXXXX, XXXX, XXXX, zmluvou o prevode obchodného podielu z 25.5.2016, nájomnou zmluvou z 12.2.2014, výpis OR OS Košice 1 ( na TATRALES s.r.o.), spismi z OÚ Skalica, katastrálny odbor (sp. zn.: V XXXX/ XX, V XXXX/XX), písomnými vyjadreniami strán sporu, žalobou o zaplatenie sumy 50.000 Kč s prísl., rozsudkom mestského súdu v Brne č.j. 39C/206/2016-103 zo dňa 30.6.2017, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Žalobca a firma ZIPP SKALICA, spol. s r.o. uzavreli 11.3.2016 písomne dohodu o uznaní dlhu. V dohode žalobca uvádza, že má u kupujúceho: a) splatné peňažné pohľadávky k 31.12.2015 v sume 61.403,88 eur z titulu dlžných platieb za stavebné práce, ktoré boli presne špecifikované (fakt. č. 20152066 z 14.8.2015, splatná 14.1.2016 na sumu 20.700,83 eur, fakt. č. 20152067 z 14.8.2015, splatná 14.1.2016 na sumu 40.703,05 eur); b) peňažné pohľadávky k 10.3.2016 v sume 9.117.791,92 Kč, pričom z toho je suma 7.907.831,72 Kč splatná po 8.3.2016 a suma 1.209.960,20 Kč ešte nesplatná, lebo splatnosť bude nastávať postupne podľa jednotlivých faktúr ktorých splatnosť je uvádzaná v tabuľke č. 2 v predmetnej dohode. V dohode spol. ZIPP SKALICA, spol. s r.o. uznáva svoj peňažný záväzok čo do dôvodu a výšky. Žalobcovia so žalobou predložili súdu aj všetky faktúry, ktoré sú uvádzané v tabuľkách č. 1,2 predmetnej dohody o uznaní dlhu.

6. Žalobca listom z 25.5.2016 jednostranne započítal pohľadávku firmy ZIPP SKALICA, spol. s r.o. vo výške 7.885,20 eur (fa č. 160037, splatná 12.5.2016) voči jeho pohľadávke 20.700,83 eur. Oznámil, že vzájomné pohľadávky zanikajú v sume 7.885,20 eur. Žalobca listom z 25.5.2016 jednostranne započítal pohľadávky firmy ZIPP SKALICA, spol. s r.o.: a) jeho pohľadávky 190.141,20 Kč ( z sumy 304.350 Kč z fa. č. 20152058) a pohľadávok firmy ZIPP SKALICA, spol. s r.o.: 57.212 Kč ( z sumy 57.212 Kč z fa. č. 160011), 1.389,48 Kč ( z sumy 1.389,48 Kč z fa. č. 160016), 26.324 Kč ( z sumy 26.324 Kč z fa. č. 160018) a 105.215,72 Kč ( z sumy 234.916 Kč z fa. č. 160025); b) jeho pohľadávky 129.700,28 Kč ( z sumy 324.777,20 Kč z fa. č. 20152059) a pohľadávok firmy ZIPP SKALICA, spol. s r.o.: 129.700,28 Kč ( z sumy 234.916 Kč z fa. č. 160025). Oznámil, že vzájomné pohľadávky zanikajú v sume 319.841,48 Kč. Predmetné jednostranné zápočty boli podpísané žalobcom a nebolo preukázané, či boli aj doručené do dispozície dlžníka (ZIPP SKALICA, spol. s r.o.).

7. Z obsahu LV č. XX z 9.3.2015 súd zistil, že ZIPP SKALICA, spol. s r.o. bol vlastníkom nehnuteľností v k.ú. a Y. B. a to parcely reg. „C“, „E“ a stavby ( 2 x hala, vrátnica, 2 x budova, administratívna budova). V časti C -ťarchy nebol žiadny zápis. Z obsahu LV č. XX z 16.6.2016 súd zistil, že ZIPP SKALICA, spol. s r.o. už nebol vlastníkom nehnuteľností uvádzaných v ods. 7 odôvodnenia rozsudku. Ako výlučný vlastník nehnuteľností je uvedený žalovaný. V časti C- ťarchy je pod bodom 1 záznam, že bolo zriadené záložné právo v prospech žalobcu podľa V-2438/2015 z 9.11.2015. Pod bodom 2 je záznam, zriadené vecné bremeno v prospech oprávneného V. R. (ako fyzickej osoby) spočívajúce v práve doživotného, bezplatného a neobmedzeného užívania pozemkov č. XXXXX,XXXXX,XXXXX a stavby- spaľovňa odpadu s. č. XXXX na p. č. XXXXX, XXXXX na základe dohody o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremeno (M.

8. Z výpisom z obchodného registra súd zistil, Ž. J.. V. A. je jediným konateľom a spoločníkom vo firme ZIPP SKALICA, spol. s r.o. od 23.12.2011. U žalovaného bol J.. V. A. spoločníkom od 26.2.2015 do 7.6.2016 a konateľom od 26.2.2015 do 7.6.2016. V. R. ( fyzická osoba) je u žalovaného jediným

spoločníkom a konateľom od 29.10.2013 doposiaľ. J.. V. A. bol od 18.7.2013 aj spoločníkom vo firme P.P. Education, s.r.o., ktorá je vlastníkom nehnuteľností v obci a k.ú. B. zapísané na LV č. XXXXX ( parc. reg. „C“, „E“, stavby - vrátnica, 2 x hala, administratívna budova) na základe kúpnych zmlúv z 3.1.2012 (V XXXX/XX), z 28.2.2012 (V-XXX/XX), z 23.9.2015 (V-XXXX/XXXX), z 6.4.2016 (V-XXX/XXXX). V. R. (FO) je predsedom predstavenstva vo firme REALITY LM, a.s. od 12.1.2008, kde je akcionárom firma LIPÁK, s.r.o. od 12.1.2008. Firma REALITY LM, a.s. je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. a obci v B. zapísaných na LV č. XXXX (parc. reg. „C“, „E“ na základe kúpnych zmlúv z 22.4.2009, 13.7.2009, 5.10.2009, 10.2.2010, 22.4.2016, zámenných zmlúv z 16.6.2009 a 22.6.2010). Vo firme LIPTÁK s.r.o. je konateľom V. R. (fyzická osoba).

9. Z výpisom z obchodného registra na spoločnosť ZIPP SKALICA, spol. s r.o. súd zistil, že táto firma bola zrušená od 1.6.2016, zanikla zlúčením a právnym nástupcom sa stala firma TATRALES, s.r.o. ( IČO: 36 794 112). Spoločnosť TATRALES, s.r.o. (IČO: 36 794 112) bola vymazaná z obchodného registra dňa 12.4.2017 a jej právnym nástupcom sa stala firma : MA ADVISORS s.r.o. (IČO: 47 467 304). Dňa 25.5.2016 vznikla nová spoločnosť ZIPP SKALICA SK a.s., kde predsedom predstavenstva Q. J.. V. A.. Firma MA ADVISORS s.r.o. bola vymazaná rozhodnutím súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie a v Obchodnom vestníku to oblo zverejnené 23.10.2017.

10. Z obsahu nájomnej zmluvy z 12.2.2014 uzavretej medzi žalovaným ako nájomcom a prenajímateľom ZIPP SKALICA, spol. s r.o. súd zistil, že žalovaný mal v prenájme nehnuteľnosti patriace prenajímateľovi nachádzajúce sa v obci a k. ú. B. (p.reg. „C“ č.: XXXXX, XXXXX, XXXXX, stavby -budova so s. č. XXXX stojaca na p. č. XXXXX,XXXXX). Účelom nájmu je využitie prenajatých nehnuteľností nájomcom na jeho podnikateľské účely, na prevádzku pyrolitickej jednotky na úpravu opotrebovaných pneumatík a s tým súvisiace činnosti. Nájomná zmluva bola uzavretá na 5 rokov. V čl. VII. si zmluvné strany dohodli predkupné právo v zmysle § 51 v prospech nájomcu. Prenajímateľ sa zaviazal, že v prípade jeho záujmu predať prenajaté nehnuteľnosti ich ponúkne najskôr nájomcovi za kúpnu cenu 22.901,15 eur.

11. Z obsahu Dohody o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu z 25.5.2016 uzavretej medzi ZIPP SKALICA, spol. s r.o. ako povinným z vecného bremena a fyzickou osobou V. R., N.. XX.X.XXXX ako oprávneného z vecného bremena súd zistil, že povinný zriadil v prospech povinného právo doživotného užívania nehnuteľností ( ako sú špecifikované v ods. 13 odôvodnenia tohto rozsudku). Dohoda bola doručená na zavkladovanie dňa 26.5.2016 ( V XXXX/XX).

12. Z obsahu kúpnej zmluvy uzavretej 31.5.2016 medzi kupujúcim žalovaným a predávajúcim ZIPP SKALICA, spol. s r.o. súd zistil, že predávajúci predal za kúpnu cenu 2400 eur vrátane DPH nehnuteľnosti v k. ú. a Y. B., zapísané na LV č. XX a to parc. reg. „C“ č.: XXXXX, XXXXX, XXXXX, stavby - spaľovňa odpadov s. č. XXXX stojacej na p.č. XXXXX,XXXXX (ďalej len „nehnuteľnosti“). V čl. V ods. 3 zmluvy je uvedené, že v deň podpísania zmluvy viazne na nehnuteľnostiach záložné právo v prospech žalobcu a vecné bremeno v prospech V. R.. Zmluva bola doručená na zavkladovanie dňa 1.6.2016 ( V XXXX/XX).

XX. J.. V. A. ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti ZIPP SKALICA, spol. s r.o. uzavrel dňa 25.5.2016 zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorou bezodplatne previedol svoj obchodný podiel N. V. R.. J.. V. A. bol u žalovaného konateľom do 25.5.2016 a spoločníkom do 7.6.2016.

14. Žalobca v konaní poukázal na to, že k prevodu nehnuteľností došlo bez jeho súhlasu aj napriek tomu, že v zmluve o záložnom práve k nehnuteľnosti z 26.10.2015 sa ZIPP SKALICA spol. s r.o. zaviazal nepreviesť bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa (žalobcu). Konanie firmy ZIPP SKALICA spol. s r.o. považuje za špekulatívne, plánované a to aj z dôvodu, že zaťažil nehnuteľnosti doživotným bezplatným a neobmedzeným právom užívania zriadeným v prospech V. R. (nar. XX.X.XXXX), jediného konateľa a spoločníka žalovaného a firmy LIPÁK s.r.o. Žalobca si dával otázku, ako môže fyzická osoba ( V. R.J.) užívať nehnuteľnosť z LV č. XX- spaľovňu. Dal súdu do pozornosti, že dohoda o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ( V-.6 z 27.5.2016) bola uzavretá ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy s žalovaným. K zriadenému záložnému právu v jeho prospech dodal, že toto je v súčasnosti zablokované vecným bremenom v prospech V. R., ktorý je zároveň konateľom a spoločníkom žalovaného. Poukázala na dátumovú následnosť úkonov firmy ZIPP SKALICA spol. s r.o. a má za to, že ZIPP SKALICA aj žalovaný si úmyselne a premyslene pripravili situáciu s úmyslom krátiť uspokojenie jeho pohľadávky, lebo konateľ žalovaného (V. R.) Y. všetkom vedel, keďže dňa 7.6.2016 bol J.. V. A. zapísaný ako konateľ a spoločník žalovaného. Dal

do pozornosti neprimerane nízku dohodnutú kúpnu cenu v kúpnej zmluve. Podľa žalobcu žalovaný neuhradil žiadnu kúpnu cenu, lebo sám vo vyjadrení z 30.6.2016 uviedol, že akceptoval nefinančnú investíciu v podobe prevodu vlastníckych práv. Kúpnu cenu nepovažuje za ekvivalentnú aj vzhľadom na kúpnu cenu 22.901,15 eur uvádzanú v časti o predkupnom práve v nájomnej zmluvy z 12.2.2014. Vzhľadom na argumentáciu žalovaného poukázal na fakt, že nemožno zamieňať pojmy vymáhateľnosť a vykonateľnosť pohľadávkou. V súvislosti s žalobou podanou na MS v Brne pod sp. zn. 39C 206/2016 vysvetlil, že dlžník žalobcu (ZIPP SKALICA spol. s r.o.) sa zbavil všetkých nehnuteľností a dňa 18.6.2016 zanikol v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom TATRALES, s.r.o., ktorá následne sama zanikla v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom MA ADVISORS s.r.o. preto podal aj žalobu proti žalovanému MA ADVISORS s.r.o.

15. Podľa názoru žalovaného sa žalobca ako záložný veriteľ mohol snažiť dosiahnuť úhradu pohľadávok realizáciou jeho záložného práva formou predaja zálohu ( nehnuteľností) bez podania žaloby o neúčinnosť kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola uzavretá v čase, keď J.. A. už nebol spoločníkom a konateľom žalovaného a žalovaný bol v obchodnom vzťahu s ZIPP SKALICA, spol. s r.o. ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy. Od ZIPP SKALICA, spol. s r.o. mal prenajaté nehnuteľnosti ešte pred zriadením záložného práva v prospech žalobcu P. J.. A. vstúpil v februári 2015 do firmy žalovaného z podnikateľského zámeru, zaviazal sa kapitálovo podieľať na realizácii podnikateľského zámeru. Avšak J.. A. nemal financie na investovanie a V. R. si chcel ochrániť investície už vložené aj za J.. A. do spoločnosti, tak súhlasil s nefinančnou investíciou J.. A. v podobe prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, aj keď boli zaťažené záložným právom žalobcu. Žalovaný považuje zriadenie záložného práva v prospech žalobcu za porušenie ich vzájomnej dohody o predkupnom práve v prospech žalovaného uzavretej v rámci nájomnej zmluvy z 12.2.2014. Žalovaný chápal prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam na neho ako ústretový krok, síce záložné právo znižovalo hodnotu nehnuteľnosti. Žalovaný predpokladal, že sa so žalobcom dohodne na zániku záložného práva a bol si vedomý možnej realizácie záložného práva. Popiera že by prevod vlastníctva nehnuteľností bol špekulatívny, účelový. Za predčasnú považuje žalobu aj z dôvodu, že doposiaľ sa žalobca nedomáhal výkonu záložného práva voči ZIPP SKALICA spol. s r.o. ani žalovanému a doposiaľ je nehnuteľnosť zabezpečená záložným právom v prospech žalobcu. Podľa jeho názoru nemá nárok žalobcu oporu v žiadnom hmotnom práve, lebo žalobca musí aj preukázať existenciu pohľadávok, ktoré musia byť vykonateľné. V písomnom vyjadrení spomína pojem „vymáhateľnej“ pohľadávky, ktorá sa považuje za vykonateľnú z dôvodu opatrenia exekučným titulom. Žalovaný popiera výšku pohľadávky žalobcu voči firme ZIPP SKALICA spol. s r.o .

16. Podľa vyjadrenia žalobcu (konateľa Q. K.) spolupracoval dlhodobo s ZIPP SKALICA spol. s r.o. V istom období sa dohodli, že žalobca bude dodávať prefabrikáty, začali prebiehať úhrady medzi nimi čiastočne započítaním a čiastočne úhradou prefabrikátov. Od istej doby začal mať ZIPP SKALICA spol. s r.o. finančné problémy, preto fakturovali zálohovo ešte nevyvezený tovar, čiže svoj záväzok voči firme uhradili cez existenciu ich pohľadávok. Podľa žalobcu má doposiaľ voči ZIPP SKALICA spol. s r.o. pohľadávky titulom nezaplatených faktúr za dodanie betonážnej výstuže, zo začiatku išlo o sumu 10,5 milióna Kč a potom dobiehala ešte výroba prefabrikátov, ale tie si so súhlasom J.. A. zobrali na prelome rokov 2015 a 2016. Podľa nimi určených parametrických cien znížili pohľadávku o hodnotu odobratých prefabrikátov. Odôvodnil uzatvorenie zmluvy o záložnom práve s firmou ZIPP SKALICA spol. s r.o. dňa 26.10.2015 vysokým saldom pohľadávok po splatnosti, chceli mať zaručenú pohľadávku. V roku 2015 a 2016 konali zo spoločnosťou STRABAG ohľadom odkúpenia ich podielu spoločnosti a pohľadávka 10 miliónov Kč nemohla ostať nezaistenou. Žalobca odôvodnil rozdiel výšky dlhu ZIPP SKALICA spol. s r.o. jednak uvádzaného v zmluvách za 9-10/2015 ( cca jeden milión Kč) a jednak z mája 2016 vo výške viac ako 10 miliónov Kč tým, že v celom priebehu obdobia prebiehali zápočty. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu on v 10/2015 nepoznal stav nehnuteľnosti, ktorá tvorila predmet záložného práva , ale na mieste samom bol jeho kolega a ten stav opisoval tak ako konateľ žalovaného, pán Lipa (t.j.: nejaký pozemok sa nachádza pri potoku a hala v dezolátnom stave. Podľa jeho vyjadrenia znalecký posudok č. 26/2015 má priamo od J.. A., lebo oň žiadali za účelom zaistenia pohľadávky. Zastáva názor, že hodnota nehnuteľnosti v znaleckom posudku je premrštená. Znalecký posudok použili v ich účtovníctve, firma Strabag robila u nich finančný audit a tak potrebovali mať preukázané zaistenie pohľadávky. V čase uzatvorenia dohody o uznaní dlhu z 11.3.2016 medzi ním a ZIPP SKALICA spol. s r.o. pohľadávky existovali, ale na pojednávaní 9.11.2017 nevedel uviesť, ktorá z pohľadávok uvedených v dohode ostala doposiaľ nezaplatená.

17. Žalovaný (konateľ R.) odôvodnil kúpu nehnuteľností tým, že priestory nehnuteľnosti mal v prenájme na základe nájomnej zmluvy, podnikal v nich od roku 2013, realizoval skládku pneumatík, vložil tam nemalé finančné prostriedky. V čase uzavretia nájomnej zmluvy bola prenajímaná budova v dezolátnom stave (v minulosti to bola spaľovňa odpadu), do budovy zatekalo, celá bola rozbitá s rozbitými oknami, bez vody a elektriny, bola skôr na demoláciu. Firma žalovaného bola novou firmou, preto do rekonštrukcie budovy investoval ako fyzická osoba desaťtisíce eur. Poukázal na fakt, že žalobca bol na mieste a videl jeho podnikateľské aktivity. Pri kupovaní nehnuteľnosti si bol plne vedomý, že na liste vlastníctva je uvedené záložné právo pre žalobcu a to bol aj dôvod výšky kúpnej ceny upravenej po dohode B. J.. A.. Bolo mu povedané, že výška dlhu voči žalobcovi cca 50.000 Kč a on bol ochotný túto sumu vyplatiť. Podľa žalovaného v 6/2016 boli z ZIPP SKALICA spol. s r.o. odvážané veľkým autom žalobcu výrobky, pritom v tom čase už J.. A. nebol konateľom firmy ZIPP SKALICA spol. s r.o. Z týchto dôvodov si bol žalovaný istý, že medzi nimi prišlo k dohodám, odvážajú si výrobky a príde k výmazu záložného práva. Žalovaného žalobca nikdy nekontaktoval s oznanom o začatí výkonu záložného práva na nehnuteľnosť, ktorú vlastní. V kúpnej zmluve zo dňa 31.5.2016 je uvedená kúpna cena vrátane DPH vo výške 2400 eur , lebo sa prihliadalo na ním investované finančné prostriedky do budovy počas jeho nájomného vzťahu. Dal súdu do pozornosti, že došlo k zmene územného plánu mesta Skalica, podľa ktorého ním kupované pozemky od ZIPP SKALICA spol. s r.o. bolo možné používať už len na poľnohospodárske účely. Teda pri výpočte kúpnej ceny sa vychádzalo i z toho, že ním kupované poľnohospodárske pozemky v tom rozsahu x 0,40 za m2 za výkup je cena. Pri cene prihliadal i na zriadené záložné právo v prospech žalobcu, ktoré chcel vyplatiť, ale jeho konkrétnu sumu nepoznal. Dodal, že do nehnuteľnosti stále vkladá investície.

18. Konateľ žalovaného priamo na pojednávaní vyzval protistranu uviesť akú sumu by mal zaplatiť, aby bolo vymazané záložné právo k nehnuteľnosti. Ponúkol zaplatiť 25.000 eur (vzhľadom na jeho investície pred zriadením záložného práva i dezolátny stav budovy), ale v rámci písomného návrhu žalobca žiadal zaplatiť sumu 147.000 eur. Žalovaný alternatívne navrhol vrátiť mu ním vynaložené investície do nehnuteľnosti vo výške 50.000 eur a následne prevedie vlastníctvo k nehnuteľnostiam na žalobcu.

19. Svedok J.. A. potvrdil, že bol konateľom a spoločníkom firmy ZIPP SKALICA spol. s r.o. a pre žalobcu vyrábal prefabrikované prvky. Obchody prebiehali tak, že žalobca im zadával výrobu, dodával stavebnú oceľ do prefabrikátov, určoval termíny dodania ako aj nákupné aj predajné ceny na prefabrikáty. Reálne to fungovalo tak, že vyrobili výrobky, priebežne ich odvážali na stavbu, až po odvezení výrobkov žalobca oznámil cenu výrobkov. Podľa svedka na žiadosť mu žalobca poslal peniaze na zamestnancov, na cement alebo iné veci a ostatné dávali do zápočtov. Pre žalobcu sa vyrábalo do konca mája 2016 a odoberali si prvky ešte v 6/2016, no nezdokladovali žiadnu platbu právnemu nástupcovi firmy ZIPP SKALICA, spol. s r.o. Svedok potvrdil, že on s plným vedomím podpísal s žalobcom dohodu o uznaní dlhu, lebo žalobca mu povedal, že to potrebujú k auditu spoločnosti, keďže odkupujú podiel od STRABAGU. Zmluvu o zriadení záložného práva podpísal s žalobcom na jeho žiadosť, aby mal zabezpečenú časť obchodného podielu. Pred podpísaním zmluvy bol vtedajší riaditeľ žalobcu (C.) a povedal, že v hale sa dajú chovať akurát sliepky. Dohodu aj s konkrétnou výškou pohľadávok vypracoval žalobca, ale on mu dôveroval. Podľa tvrdenia svedka on nemal vedomosť, aké mala firma ZIPP SKALICA, spol. s r.o. záväzky k máju 2016 voči žalobcovi, lebo v tom čase sa pre žalobcu stále vyrábalo, pritom od februára 2016 si musel kupovať všetok materiál ( už mu žalobca materiál nedovážal), na materiál zohnal financie predajom nehnuteľností. Má vedomosť, že ešte aj v mesiaci jún 2016 si odviezol žalobca výrobky, ale nevie na základe čoho im boli výrobky naložené, odvezené. Svedok potvrdil, že pred predajom nehnuteľností informoval žalovaného o záložnom práve v prospech žalobcu a nakoľko kupujúci mal záujem sa s žalobcom vyporiadať, tak bola dohodnutá taká nízka kúpna cena. Ako dôvod uzavretia kúpnej zmluvy z žalovaným dňa 31.5.2016 uviedol, že oznámil K. R. svoj koniec v jeho firme ( u žalovaného). W. R. budovu prerábal, mal v nej investované peniaze, chcel tam vykonávať výrobu ďalej a prejavil záujem o budovu s tým, že preberie všetky záväzky plynúce zo záložného práva. Konkrétne o výške záväzkov sa nebavili. K výške kúpnej ceny 2400 eur vrátane DPH dospeli na základe dohody a bola ovplyvnená tým, že v územnom pláne mesta Skalica sa zmenilo územie na územie na poľnohospodársku činnosť a na nehnuteľnosti bolo záložné právo. Podľa jeho názoru, bez záložného práva by mala nehnuteľnosť inú hodnotu. Svedok potvrdil, že on dal vypracovať znalecký posudok na hodnotu nehnuteľnosti (ZP č. 26/2015 ), ale nepamätá si či ho aj odovzdal žalobcovi.

20. Z obsahu rozsudku Mestského súdu v Brne č.k. 39C 206/2016-103 z 30.6.2017 (právoplatný 12.8.2017) súd zistil, že firma MA ADVISORS s.r.o. bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 600.000 Kč

s príslušenstvom a nahradiť mu náklady konania vo výške 64.182,50 Kč. Z obsahu rozsudku súd zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy na súde dňa 27.10.2016 a to najprv sumy 50.000 Kč a následne žalobu rozšírili na 600.000 Kč.

21. Predložením znaleckého posudku č. 26/2015 chcel žalobca preukázať úbytok majetku, lebo hodnota nehnuteľností v znaleckom posudku bola iná v kúpnej zmluve medzi žalovaným a firmou ZIPP SKLAICA, spol. s r.o. Podľa žalobcu je bezvýznamné sledovať, čo z majetku dlžníka ušlo, lebo žalobca nevie preukázať výšku majetku, ktorý chce vymáhať od pôvodného dlžníka. Z obsahu znaleckého posudku č. 26/2015 zo dňa 10.3.2015 (predložený žalobcom) mal súd preukázané, že všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená na sumu 147.000 eur. Oceňované boli nehnuteľnosti (špecifikované už v ods. 12 odôvodnenia tohto rozsudku). Zadávateľom znaleckého posudku u znalca bola spoločnosť ZIPP SKALICA, spol. s r.o. za účelom zistenia zložky majetku podniku.

22. V záverečnom vyjadrení žalobca zotrval na tom, že kúpna zmluva spísaná dňa 31.5.2016 je odporovateľným právnym úkonom, nakoľko boli naplnené podmienky odporovateľnosti v zmysle § 42 ods. 4 s prezumpciou ukracujúceho úmyslu. Žalovaný nevyvrátil zákonnú domnienku, že pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka krátiť svojho veriteľa. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ani v otázke kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti pre nepreukázanie ekvivalentnosti kúpnej ceny ani úhrady kúpnej ceny dohodnutej v zmluve. V kúpnej zmluve bola dohodnutá neprimerane nízka cena (vzhľadom na prevádzané nehnuteľnosti: priemyselný areál s pozemkami o výmere XXXX . m2 a budovami) a žalovaný neuhradil kúpnu cenu, lebo išlo o nefinančnú investíciu. Dal súdu do pozornosti, že v čl. VII nájomnej zmluvy zo dňa 12.2.2014 bola v rámci predkupného práva určená kúpna cena 22.901,15 eur. Uzatvorením dohody o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu medzi ZIPP SKALICA, spol. s r.o. a konateľom žalovaného ( R.) A. porušená záložná zmluva, boli zabezpečené investície pána R. do predmetných investícií a zablokovaný prípadný výkon záložného práva žalobcu. Všetky ním uvádzané kroky považuje za úmyselné, premyslené konanie s výsledkom ukrátiť ho ako veriteľa. Dal súdu do pozornosti, že ZIPP SKALICA, spol. s r.o. po prevedení všetkého svojho majetku na tretie osoby zanikla k 1.6.2016 v dôsledku zlúčenia zo spoločnosťou TATARALES s.r.o., ktorá pohltila ďalšie spoločnosti a sama následne zanikla zlúčením zo spoločnosťou MA ADVISORS s.r.o. Žalobca preukázal, že disponuje vykonateľným exekučným titulom, právoplatným a vykonateľným rozsudkom Mestského súdu v Brne na sumu 600.000 Kč.

23. Žalovaný v záverečnom vyjadrení opätovne namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, lebo nepreukázal existenciu pohľadávky. Spochybnil výšku pohľadávok, režimy splatnosti. Poukázal na to, že žalobca žaloval po podaní žaloby na tomto súde právneho nástupcu firmy ZIPP SKALICA spol. s r.o. na MS v Brne o 50.000 Kč ( neskôr o 600.000 Kč), ale na OS Skalica v troch konaniach žalobca uvádza dlh viac ako 10 miliónov Kč. Žalovaný považuje žalobu za predčasnú, žiada ju zamietnuť. Žalovaný investoval vlastné finančné prostriedky do nehnuteľnosti a bol si vedomý, že ak žalobca preukáže pohľadávky, tak ich splní v rozsahu hodnoty nehnuteľnosti v prospech záložného veriteľa. Žalobca bez vedomia a dohody odoberal materiál v merných jednotkách niekoľkých kamiónov z prevádzky právneho nástupcu spoločnosti ZIPP SKALICA spol. s r.o.

24. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

25. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

26. Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou,

v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

27. Podľa § 42b ods. 1Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

28. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

29. Predmetom konania je určenie, že voči žalobcovi je právne neúčinná kúpna zmluva, ktorej zmluvné strany a predmet zmluvy je špecifikovaný v odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku.

30. Nakoľko žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu pre absenciu vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi, súd sa vyporiadal najprv s touto námietkou ako predbežnou otázkou. Súd vychádzal z toho, že sa veriteľ môže domáhať určenia, že právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie jeho „vymáhateľnej pohľadávky“. Pod pojmom „vymáhateľná pohľadávka“ treba chápať pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Treba si uvedomiť, že vymáhateľná pohľadávka nemusí byť vykonateľná. Na rozdiel od vymáhateľnej pohľadávky vykonateľnou je pohľadávka , ktorú možno exekvovať a teda ktorej majiteľovi svedčí vykonateľné rozhodnutie súdu či iný exekučný titul (rozsudok NS SR z 23.12.1999, sp. zn. 3Cdo 102/99). Žalobca predložil spolu so žalobou písomnú dohodu o uznaní dlhu zo dňa 11.3.2016, ktorá nemá formu notárskej zápisnice, preto ju nemožno kvalifikovať za exekučný titul. Taktiež súd predložil už splatné faktúry, ktoré mu dlžník neuhradil ako aj svoje jednostranné zápočty. V rámci konania súdu preukázal, že po začatí konania na tunajšom súde sa žalobca domáhal na Mestskom súde v Brne zaplatenia (žalobou doručenou mu dňa 12.8.2017) sumy aj voči právnemu nástupcovi dlžníka a súd rozsudkom č. k. 39C 206/2016-103 z 30.6.2017 zaviazal firmu MA ADVISORS s.r.o. zaplatiť žalobcovi sumu 600.000 Kč s príslušenstvom z titulu neuhradených faktúr jeho právnym predchodcom. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.8.2017. Z listín predložených žalobcom ( hlavne vystavených faktúr, podporne dohody o uznaní dlhu) si súd ustálil, že tento mal v čase podania žaloby voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá sa dala na súde vymáhať, preto je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Žalovaný síce namieta výšku pohľadávky, výšku dlhu uvedeného v dohode o uznaní dlhu, ale pre účely posúdenia aktívnej vecnej legitimácie nie je podstatná výška vymáhateľnej pohľadávky, lež aby pohľadávka vymáhateľná bola. V priebehu konania získal žalobca aj exekučný titul na pohľadávku výške 600 000 Kč, čo len podporilo jeho aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.

31. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom konateľov strán sporu, výsluchom svedka J.. A., vyjadrenia vyhodnocoval jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, porovnával ich tvrdenia a dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne, lebo neboli splnené všetky podmienky potrebné pre rozhodovanie o odporovateľnom právnom úkone. Odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou, preto žalobca nemusel preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

32. Súd mal objektívne preukázané, že žalobca dlhodobo spolupracoval s firmou ZIPP SKALICA spol. s r.o., dodával prefabrikáty, on určoval ceny výrokov a ZIPP SKALICA spol. s r.o. pre neho vyrábal výrobky. Časom začali prebiehať úhrady medzi nimi čiastočne započítaním a čiastočne úhradou prefabrikátov, žalobca fakturoval zálohovo ešte nevyvezený tovar a tak svoje záväzky voči ZIPP SKALICA spol. s r.o. platil cez existenciu ich pohľadávok. Podľa žalobcu má voči ZIPP SKALICA spol. s r.o. pohľadávky titulom nezaplatených faktúr za dodanie betonážnej výstuže. Žalobca a firma ZIPP SKALICA, spol. s r.o. uzavreli dňa 11.3.2016 písomne dohodu o uznaní dlhu, ktorú za dlžníka podpísal konateľ J.. A.. V dohode sú špecifikované splatné peňažné pohľadávky k 31.12.2015 v sume 61.403,88 eur a peňažné pohľadávky k 10.3.2016 v sume 9.117.791,92 Kč ( z toho je suma 7.907.831,72 Kč splatná po 8.3.2016 a suma 1.209.960,20 Kč ešte nesplatná). Výpoveďou svedka A. súd zistil, že tento si nepreveroval výšku dlhu napísaného v dohode, nekontroloval nič, lebo žalobcovi dôveroval. Pre súd je podstatné, že svedok podpísal dohodu pri plnom vedomí a s plnou zodpovednosťou za svoje konanie ako konateľ spoločnosti.

Z toho si súd ustálil, že k 11.3.2016 firma ZIPP SKALICA, spol. s r.o. reálne dlžila peniaze žalobcovi. Žalobca dvomi listami z 25.5.2016 jednostranne započítal pohľadávku firmy ZIPP SKALICA, spol. s r.o. voči svojim pohľadávkam a oznámil dlžníkovi, že vzájomné pohľadávky zanikajú v sume 7.885,20 eur a v sume 319.841,48 Kč. Žalobca nepreukázal, či predmetné jeho jednostranné zápočty aj doručoval či iným spôsobom dal do dispozície dlžníka. Žalobca v žalobe uvádza dlhy vo výške 8.797.950,44 Kč a 53.518,66 EUR. Výsluchom konateľa žalobcu ako aj svedka J.. A. súd zistil, že ešte aj na prelome mája a júna 2016 ( t.j. po jednostranných zápočtoch) dlžník vyrábal výrobky pre žalobcu a žalobca si tovar aj reálne odviezol v mesiaci jún 2016, ale ďalšie jednostranné zápočty súdu zo strany žalobcu predložené neboli. 33. Žalobca uzatvoril s firmou ZIPP SKALICA, spol. s r.o. dňa 26.10.2015 zmluvu o záložnom práve, zriadenom na nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka ( špecifikované v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku). O znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností žiadali oni od ZIPP SKLAICA, spol. s r.o., lebo firma Strabag robila u nich finančný audit . Znalecký posudok č. 26/2015 im odovzdal J.. A.. Podľa názoru konateľa žalobcu (Q. K.) je hodnota nehnuteľnosti (147.000 eur) v znaleckom posudku premrštená. Potvrdil, že išlo nehnuteľnosť v stave ako ju opísal konateľ žalovaného ( v ods. 17 odôvodnenia rozsudku).

34. Žalovaný ako nájomca ( konateľom bol V. R. ako fyzická osoba) mal s prenajímateľom ZIPP SKALICA, spol. s r.o. uzavretú od 12.2.2014 nájomnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve prenajímateľa nachádzajúce sa v obci a k. ú. B. (p.reg. „C“ č.: XXXXX, XXXXX, XXXXX, stavby -budova so s. č. XXXX stojaca na p. č. XXXXX,XXXXX) za účelom podnikania, prevádzku pyrolitickej jednotky na úpravu opotrebovaných pneumatík. V zmluve si zmluvné strany dohodli predkupné právo v prospech nájomcu k prenajatým nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 22.901,15 eur. ZIPP SKALICA, spol. s r.o. uzavrel s fyzickou osobou V. R. dňa 25.5.2016 dohodu o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorú povinný zriadil v prospech povinného V. R. právo doživotného užívania nehnuteľností ( ako sú špecifikované v ods. 12 odôvodnenia rozsudku). V. R. bol v tom čase: 1/ jediným konateľom a spoločník žalovaného, 2/ jediným konateľom firmy LIPÁK s.r.o., ktorá je akcionárom firmy REALITY LM, a.s. (IČO: 43 852 017), 3/ predsedom predstavenstva REALITY LM, a.s. Kúpnou zmluvou zo dňa 31.5.2016 kúpil žalovaný od predávajúceho ZIPP SKALICA, spol. s r.o. nehnuteľnosti ( ako sú špecifikované v ods. 12 odôvodnenia rozsudku ) za kúpnu cenu 2400 eur vrátane DPH. V zmluve je zrozumiteľne uvedené, že v deň podpísania zmluvy viazlo na nehnuteľnostiach v prvom rade záložné právo v prospech žalobcu a v druhom rade vecné bremeno v prospech V. R..

35. Podporne mal súd preukázané, že J.. V. A. bol do 25.5.2016 konateľom žalovaného a do 7.6.2016 zároveň aj jediným konateľom a spoločníkom ZIPP SKALICA, spol. s r.o. ; dňa 25.5.2016 bezodplatne previedol zmluvou svoj obchodný podiel vo firme ZIPP SKALICA, spol. s r.o. na V. R.. Dňa 25.5.2016 vznikla nová spoločnosť ZIPP SKALICA SK a.s., kde predsedom predstavenstva je J.. V. A.. ZIPP SKALICA, spol. s r.o. zanikla od 1.6.2016 zlúčením a právnym nástupcom sa stala TATRALES, s.r.o. ( IČO: 36 794 112), ktorá bola následne vymazaná z obchodného registra dňa 12.4.2017 a jej právnym nástupcom sa stala firma : MA ADVISORS s.r.o. (IČO: 47 467 304). MA ADVISORS s.r.o. bola vymazaná rozhodnutím súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie.

36. Vzhľadom na úkony firmy ZIPP SKALICA, spol. s r.o. ako dlžníka opísané v ods. 35,36 odôvodnenia tohto rozsudku súd dospel k záveru, že svojim konaním ( hlavne predajom nehnuteľnosti) zmenšil svoj majetok tak, že to ohrozilo uspokojenie pohľadávky. Súd mal preukázané, že kúpna cena bola dohodnutá na 2400 eur vrátane DPH, v nájomnej zmluve z 12.2.2014 bola v rámci predkupného práva dohodnutá kúpna cena 22.901,15 eur a v znaleckom posudku na hodnotu nehnuteľností bola stanovená hodnota v sume 147.000 eur k dňu vyhotovenia posudku 10.3.2015. Tu súd zistil, že znalecký posudok bol robený rok po tom, čo mal žalovaný už nehnuteľnosť v nájme a užíval ju. Samotný žalovaný v konaní nepopieral dlh ako taký, ale popieral výšku dlhu žalobcu voči dlžníkovi pre absenciu zápočtov po odvezení výrobkov v júny 2016 a keďže žalobca nepreukázal aký bol reálne dlh v mesiaci jún 2016, súd si nemohol ustáliť konkrétnu výšku reálneho dlhu k tomuto mesiacu v spojení s posudzovaním výšky a ekvivalencie kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Na druhej strane mal súd preukázaný právoplatný rozsudok MS v Brne na sumu 600.000 Kč s príslušenstvom.

37. Súd musel skúmať všetky predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu, teda nie len, či došlo v posledných troch rokoch k právnemu úkonu zo strany dlžníka žalobcu, ktorý odporuje žalobca, ale i ďalšie podmienky: a) dlžník žalobcu robil právny úkon s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol

druhej strane ( v tomto prípade žalovanému ako kupujúcemu ) známy , b) či sa majetok dlžníka zmenšil tak, že to ohrozilo uspokojenie pohľadávky. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dlžník kúpnou zmluvou previedol svoj majetok na žalobcu, čím sa jeho majetok zmenšil v takom rozsahu, že v jeho vlastníctve neostal žiadny majetok a tým ohrozil uspokojenie pohľadávky žalobcu. Zároveň mal súd preukázané, že k uzatvoreniu predmetnej zmluvy došlo v 3 rokoch pred podaním žaloby. Ako poslednú podmienku súd skúmal, či právny úkon robil dlžník vôbec s úmyslom ukrátiť veriteľa a či takýto úmysel bol druhej strane známy. Súd musel skúmať obe časti tejto podmienky. Preukazovanie toho, či úmysel ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane ( žalovanému), je zložitou skutkovou otázkou, ktorú súd posudzoval v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu ( uzavretiu kúpnej zmluvy) a v spojení všetkých skutočností predchádzajúcich uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Napriek tomu, že zákon používa formuláciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel ukrátiť veriteľa, súd zastáva názor, že musí dôjsť aj k skutočnému ukráteniu. Úmysel sám o sebe, bez ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa, nestačí na vznik nároku na odporovanie. Uvedené neplatí, ak druhá strana ( žalovaný) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohli rozpoznať. Súd preskúmal všetky okolnosti predchádzajúce samotnému uzavretiu kúpnej zmluvy a zistil, že žalovaný mal od firmy ZIPP SKALICA, spol. s r. o. od roku 2014 prenajaté nehnuteľnosti ( špecifikované v ods. 12), podnikal v nich a podniká doposiaľ. V rámci nájomnej zmluvy si ešte v roku 2014 dohodli predkupné právo v prospech nájomcu za kúpnu cenu 22.901,15 eur. Žalovaný v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel o existencii záložného práva v prospech žalobcu, vedel že má predávajúci nejaký dlh voči žalobcovi a bol pripravený dlh zaplatiť berúc ohľad na fakt, že po uzavretí zmluvy sa ešte odvážali výrobky zo sídla firmy dlžníka. Vzhľadom na tieto okolnosti bola aj taká nízka kúpna cena uvedená v zmluve. Podporne z vyjadrení konateľa žalovaného i svedka J.. A. mal súd objektívne preukázané, že žalovaný v čase kúpy (31.5.2016) nehnuteľností mal vedomosť o zriadenom záložnom práve žalobcu k nehnuteľnostiam a aj o tom, že firma ZIPP SKALICA spol. s r.o. dlží peniaze žalobcovi, síce ich konkrétnu sumu nepoznal. Teda žalovaný o dlhu vedel a nehnuteľnosť kupoval v máji 2016 s vedomím, že žalobcovi dlh vyplatí a dohodne sa na zániku záložného práva. Tieto okolnosti ako aj zmena charakteru územného plánu ohľadom kupovaných nehnuteľností viedli zmluvné strany dohodnúť kúpnu cenu 2400 eur vrátane DPH. Na výšku kúpnej ceny mal v poslednom rade vplyv aj to, že počas nájomného vzťahu žalovaný už do prenajatej nehnuteľnosti investoval majúc uzavreté predkupné právo s prenajímateľom. Z toho súdu vyplýva, že žalovaný nemal vedomosť o tom, že by dlžník chcel ukrátiť veriteľa zbavením sa majetku. Práve naopak dohodou, že žalovaný dlh vyplatí svedčí o tom, že dlžník prevodom majetku nemal úmysel ukrátiť veriteľa, lež zabezpečiť úradu dlhu novým vlastníkom nehnuteľnosti. Podporne k tomuto zisteniu súd dospel aj z preukázaných skutočností, že žalobca vyvážal tovar z firmy ZIPP SKALICA spol. s r.o. ( či už jej právneho nástupcu) aj v mesiaci jún 2016 a keďže žalobca nezapočal ani po tomto mesiaci s výkonom záložného práva, žalovaný sa domnieval že záložný veriteľ ( žalobca) sa vyporiadal s záložným dlžníkom.

38. Súd má za to, že žalovaný ani pri náležitej starostlivosti nemohol rozpoznať dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ( žalobcu), keďže dlžník ho sám o dlhu informoval a žalovaný bol pripravený za dlžníka dlh uhradiť. Z týchto všetkých okolností ako i vyjadrení svedka J.. A. či konateľa žalovaného súdu vyplýva, že dlžník (ZIPP SKALICA, spol. s r. o. ) nekonal pri predaji s priamym úmyslom ukrátiť veriteľa a žalovanému ani nemal vyť prečo takýto úmysel dlžníka známy. Práve naopak - nízka kúpna cena bola dohodnutá z dôvodu, že kupujúci ( žalovaný) bude vyplácať predmet záložného práva do výšky dlhu a hodnoty ním nadobudnutej nehnuteľnosti, na ktoré sa viaže záložné právo. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní „dolus directus“- že by žalovaný vedel o úmysle predávajúceho ukrátiť veriteľa. Práve pre absenciu tejto hmotnoprávnej podmienky ( že by žalovaný vedel o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa) súd žalobu zamietol.

39. Druhým dôvodom zamietnutia žaloby je fakt, že žalobca má na nehnuteľnosti ( teraz vo vlastníctve žalovaného) zriadené záložné právo a nič mu nebráni pristúpiť k jeho výkonu, k predaju zálohu a popritom si prípadne poriešiť otázku platnosti zriadeného vecného bremena k nehnuteľnosti v prospech oprávneného ( konateľa žalovaného ako fyzickej osoby).

40. Záverom už len súd dodáva, že vychádzajúc z spornosti výšky reálnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, súd pri posudzovaní výšky kúpnej ceny (2400 eur) s hodnotou nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom označenej samotným konateľom žalobcu za nadhodnotenú nemohol narábať s inštitútom jednoznačnej ekvivalencie. Pokiaľ by sa chcel ekvivalenciou zaoberať, musel vykonať opätovne znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti ku dňu prevodu

vlastníckeho práva na žalovaného s odčítaním zhodnotenia zrealizovaného už žalovaným. Nakoľko ale súd zamietol žalobu už z vyššie uvádzaných dôvodov, týmto smerom súd už ďalšie dokazovanie v záujme hospodárnosti konania ani nevykonával.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

44. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 posudzujúc pomer úspechu strán sporu. V konaní bol plne úspešným žalovaný, ktorému súd priznal náhradu trov konania 100 %.

45. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).