Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-209-2017.pdf
PDF · 77.14 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/209/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Z. Q., S.. XX.XX.XXXX, bytom pri starej matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, za účasti matky H. A., S.. XX.XX.XXXX, M. V. J. XX/XX, W. S. N., N. Č. S. S. X. a otca Ľ. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. Y. X. X.F. XXXX/XX, W. S. N. a za účasti starej matky N. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. Y. X. X. XXXX/XX, W. S. N., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í sa výživné určené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8P/73/2006-34 zo dňa 12.12.2006 a to tak, že sa zvyšuje výživné na mal. Z., S.. XX.XX.XXXX, u otca zo sumy 700,- Sk mesačne a u matky zo sumy 681,- Sk mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, ktoré výživné sú rodičia povinní platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou podal podnet, v ktorom navrhol, aby súd zvýšil výživné na mal. dieťa zo strany otca zo sumy 23,30 EUR mesačne na sumu 40,- EUR mesačne a zo strany matky zo sumy 22,61 EUR mesačne na sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, ktoré je matka povinná platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou. Svoj podnet odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného prešlo 11 rokov a došlo k zvýšeniu výdavkov spojených s uspokojovaním potrieb maloletého dieťaťa. Náhradná osobná starostlivosť o mal. dieťa zabezpečovaná starou matkou je na primeranej úrovni. Maloleté dieťa fyzicky aj psychicky prospieva a má zabezpečené všetky potreby pre svoj priaznivý vývin. V škole dosahuje veľmi dobré výchovno- vzdelávacie výsledky.
2. Súd začal uznesením z úradnej moci konanie o zvýšenie výživného zo strany rodičov, nakoľko od poslednej úpravy uplynulo dlhšie časové obdobie a stanovené výživné nedosahuje ani zákonom stanovenú výšku minimálneho výživného.
3. Otec maloletého dieťaťa s návrhom v plnom rozsahu súhlasil.
4. Matka maloletého dieťaťa sa k návrhu nevyjadrila, pojednávania sa nezúčastnila.
5. Stará matka ponechala vec na rozhodnutie súdu.
6. Kolízny opatrovník žiadal, aby došlo k zvýšeniu výživného v zmysle podaného podnetu.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom starej matky, oboznámením podnetu na začatie konania na zvýšenie výživného, rozsudku tunajšieho súdu č. k. 8P/73/2006-34 zo dňa 12.12.2006, a na základe takto vykonaného dokazovanie zistil tento skutočný stav veci:
8. Rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č. k. 8P/73/2006-34 zo dňa 12.12.2006, bol mal. Z. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky N. Q.. Otec a matka boli zaviazaní platením výživného. Otec po 700,- Sk mesačne, matka po 681,- Sk mesačne.
9. Stará matka vo výpovedi uviedla, že stále zabezpečuje starostlivosť o mal. Z.. Je žiakom 7. ročníka základnej školy na Sídlisku II vo Vranove nad Topľou. Matka na mal. dieťa si neplní vyživovaciu povinnosť mesačne, raz za 3 roky pošle finančné prostriedky. Otec mal. dieťaťu finančne prispieva, keď má finančne prostriedky. Bol nezamestnaný, momentálne vycestoval za prácou do zahraničia.
10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vyplýva, že matka, ako ani otec mal. dieťaťa nie sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie a z úradu nepoberajú žiadne dávky ani príspevky.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. V zmysle ust. § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
15. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Touto zmenou môže byť napríklad vyšší vek dieťaťa, podstatné zvýšenie a zníženie príjmu rodičov a pod.
16. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky.
17. V danom prípade dospel súd k záveru, že podnet na zvýšenie výživného je dôvodný. Každého z rodičov preto zaviazal platením výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu. Takéto minimálne výživné je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na zárobkové a majetkové pomery. Určenie výživného pod túto hranicu nie je možné.
18. Zmena pomerov nastala v tom, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 11 rokov. Za uvedené obdobie mal. Z. fyzicky vyrástol, je žiakom 7. ročníka základnej školy. Súdu sa nepodarilo zistiť, kde sa matka momentálne zdržiava, a preto nie sú známe ani jej osobné, zárobkové a majetkové
pomery. Otec maloletého dieťaťa pracuje v zahraničí, jeho príjem však súdu nie je známy. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zvýšil výživné na mal. dieťa tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP v platnom znení, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.