Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9Co-145-2017.pdf
PDF · 105.63 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/145/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: C. D., R.. XX.X.XXXX, D. I. R. C., F. J. XXX/X, zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17 proti žalovanému: INVEST-KAPITAL, a.s., Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 35 871 334 , o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13C/107/2015-57 z 13.12.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX U. X.XX.XXXX uzavretá medzi Poštovou bankou a.s. a žalobcom je neplatná. Priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok vo výške 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Právne vec posúdil podľa § 551 ods. 1,2 OZ, § 52 ods. 1,2 OZ, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1 OZ, Smernice Rady 93/13 z 5.4.1993.
3. Dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 OZ. Žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného ako veriteľovi podpísať, pričom sa jedná o formulárovú zmluvu, nebola teda individuálne dohodnutá. Žalobca bol nútený dohodu podpísať súčasne so zmluvou o úvere a podpisom zmluvy sa tak podrobil vykonávaniu zrážok bez možnosti zabránenia ich vykonávania. Uzavrel, že inštitút zrážok zo mzdy dovoľuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Teda spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy bude zabezpečené a umožnené uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Uvedený zabezpečovací inštitút podľa záveru súdu umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 až 5 OZ.
4. Konštatoval, že žalobca má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, ktorý je preukázaný tým, že žalovaný realizoval uplatnenie zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza a aj v budúcnosti môže dochádzať bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu, alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom zamestnávateľ žalobcu bude musieť rešpektovať uzatvorenú dohodu a vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný sa tak môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Žalobca sa iným spôsobom ako žalobou na súde zmeny tohto stavu nemôže domôcť.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
6. S poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb., ust. § 2 ods. 2 cit. zák. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 99,50 eur podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/, h/ C.s.p.. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietnuť.
8. Uviedol, že sa nestotožňuje sa argumentáciou súdu ohľadne určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere. Tak isto vec nesprávne právne posúdil, keď prijal záver, že ju žalovaný nedojednal individuálne a žalobca ako spotrebiteľ bol nútený dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať. Bol toho názoru, že pokiaľ súd aplikoval na predmetné konanie ust. podľa § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. vec nesprávne právne posúdil, nakoľko dané ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.5.2014 a nemožno ho aplikovať v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/107/2015. Podľa neho fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou. K otázke individuálnosti uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp. zn. 6Sžhuv 1/2008, ako aj rozhodnutie č. 5Sž 20/2010. Zdôrazňoval, že v zmysle základnej zásady zákazu retroaktivity je potrebné vykladať znenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa tak, že ak nie je v intertemporálnych ustanoveniach uvedený spôsob riešenia právneho stavu novej právnej normy je potrebné „aplikovať“ zákaz retroaktivity a novú právnu úpravu použiť až na právne vzťahy vzniknuté po jej účinnosti. Tvrdil, že ust. podľa § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa je pravidlom hmotnoprávnym, čo znamená, že sa nemôže uplatňovať na právne stavy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tejto normy. Bol toho názoru, že súd nijako neodôvodnil hrubý nepomer v právach a v povinnostiach žalobcu a žalovaného v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, keď mal za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že žalovaný si nesprávne vyložil odôvodnenie napadnutého rozsudku. Podľa neho námietka zákazu retroaktivity právneho predpisu nie je vôbec namieste nakoľko súd rozhodol o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy z celkom odlišných dôvodov. Posudzoval neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy vo svetle právnej úpravy § 53 a nasl. OZ pri zohľadnení rozsudku NS SR sp. zn. 8Cdo 483/2014, ktorým bolo rozhodované v obdobnej právnej veci. Toto právne posúdenie teda nijakým spôsobom nesúvisí so zákazom retroaktivity. V súvislosti s povinnosťou posudzovať ochranu spotrebiteľa na úrovni ochrany verejného poriadku poukázal na judikatúru napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21.4.2015. Bol toho názoru, že odvolanie v ďalšom neobsahuje žiadne podstatné námietky, len opakuje zásadu zákazu retroaktivity, čo však míňa právny základ, na ktorom súd vyslovil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.
10. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené 16.3.2017.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. d/, f/, h/) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
12. Rozsudok je vo výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.12.2017 o 9,35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 12.12.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 C.s.p., § 378 ods. 1 C.s.p. a § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario.
14. Žalovaný namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p., t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p., t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv strany sporu, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 C.s.p.
17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p. je prípustný len v prípade splnenia podmienok uvedených v § 366 C.s.p.
18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
20. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192
- § 194 C.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v odvolaní nielen, že neuvádza ktorá z podmienok uvedených v § 366 C.s.p. je splnená, teda, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p. možno použiť, ale neuvádza ani ktoré prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli v konaní pred súdom prvej inštancie, uplatňuje v odvolacom konaní, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
21. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
22. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
23. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku i k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd konštatuje, že v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ).
24. Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.).
25. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou, pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS).
27. Je preto nesporné, že aj v posudzovanej veci prislúchalo súdu posúdiť, či dohodu o zrážkach zo mzdy možno kvalifikovať ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi stranami sporu, a teda z uvedeného dôvodu ako neplatnú.
28. Dohoda o zrážkach zo mzdy z X.XX.XXXX, uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, vzhľadom na jej formulárové znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 OZ). Preto tieto ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je naformulovaná, nespĺňa. Predovšetkým je potrebné uviesť, že výpočet neprijateľných podmienok v ust. § 53 ods. 4 OZ je uvedený príkladmo. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 OZ patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi. Práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobcu a oznámením výšky jeho dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobcovi, prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti, tak ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie.
29. V dohode o zrážkach zo mzdy z X.XX.XXXX nie je uvedená výška pohľadávky žalovaného. V samotnom bode 5. dohody je uvedené, že zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoU v súlade s čl. IV bod 4.8 OP pre úver.
30. Je teda možné, že v rámci takto právnym predchodcom žalovaného formulovanej výšky pohľadávky, ktorá nie je presne vyčíslená a špecifikovaná, sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané, sám žalovaný meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobcu ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi (resp. jeho právneho predchodcu), ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobca je vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Preto odvolací súd nemal inú možnosť, iba konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je formulovaná, umožňuje žalovanému obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobcu ako spotrebiteľa a z tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku tak, ako to správne ustálil súd prvej inštancie.
31. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, resp. je súčasťou zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy o úvere bol žalobca ako dlžník - spotrebiteľ nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohol odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Táto podmienka aj podľa názoru odvolacieho súdu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobcu, predstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku, znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto s poukazom na ust. § 53 OZ je neplatná, tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie.
32. So zreteľom na vyššie uvedené neobstojí obrana žalovaného a jeho námietky uvedené v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za nenáležitú je potrebné považovať odvolaciu námietku v súvislosti s retroaktivitou, pretože súd prvej inštancie neaplikoval na daný prípad ust. § 5a zák. č. 250/2007 Z.z.. Zo strany súdu nedošlo k aplikácii ust. § 53 ods. 7 OZ, pri posudzovaní predmetného nároku súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení OZ platných ku dňu uzavretia zmluvy.
33. Napadnutý rozsudok (jeho odôvodnenie) spĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p. tak z formálneho ako aj z obsahového hľadiska, keďže súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne uviedol v odôvodnení rozsudku rozhodujúce skutkové zistenia i právne závery, ku ktorým dospel po úplnom a správnom vyhodnotení vykonaných dôkazov. Náležite a presvedčivo ich zdôvodnil zo všetkých relevantných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy pri aplikácii (a dôslednom výklade) relevantných ustanovení právnych predpisov, ktoré použil, preto napadnutý rozsudok nemožno považovať za nepreskúmateľný.
34. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania strán sporu a o súdnom poplatku, s dôvodmi rozsudku aj v tejto časti sa odvolací súd stotožňuje.
35. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.), zohľadňujúc ustanovenie § 251 C.s.p..
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).