Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Co-71-2017.pdf
PDF · 89.74 KB
Case nature
Subarea
12Co/71/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a sudcov JUDr. Mareka Košča a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpeného JUDr. Petrom Škerlíkom, Csc., advokátom, J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Š. Č., K.. XX.XX.XXXX, S. XXX/X, XXX XX W., zastúpený JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o žalobe žalovaného o povolenie obnovy konania vo veci sp. zn. 6Ro/140/2011, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č. k. 3C/282/2013-117 zo dňa 26. januára 2017, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením odmietol návrh žalobcu na obnovu konania vo veci vedenej Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 6Ro/140/2011 podľa ustanovení § 397 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, keďže žalovaný nepreukázal včasnosť podania návrhu na obnovu konania. Žalovaného zároveň zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.
2. Okresný súd rozhodol o návrhu žalovaného na obnovu konania zo dňa 19.8.2013 najprv uznesením zo dňa 17. júna 2014, ktorým povolil obnovu konania a zároveň nariadil odklad vykonateľnosti platobného rozkazu zo dňa 2.8.2011 sp. zn. 6Ro/140/2011. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove zrušil uznesením zo dňa 30.6.2015 toto rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, okresný súd, riadiac sa príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, upravujúcimi prípustnosť žaloby na obnovu konania, konštatoval, že nie je možné stotožniť s tvrdením žalovaného, že právoplatné rozhodnutie súdu má byť zrušené len preto, že v inej veci a medzi inými účastníkmi súd zaujal iný názor. Preukázaná nečinnosť účastníka nemôže byť naprávaná podávaním návrhu na obnovu konania. Dôvody obnovy konania, podľa žalovaného, spočívali v neprijateľných zmluvných podmienkach. Žalovaný by mal podľa citovaného platobného rozkazu zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej a nemennej výške za akékoľvek porušenie svojich povinností v zmysle zmluvného vzťahu so žalobcom, pričom takáto pokuta má nežiaduci rozmer, je neobhájiteľná a neprimerane ukracuje spotrebiteľa. Súd nemohol rozhodovať o nároku žalobcu platobným rozkazom, pretože taký postup bol v rozpore s ustanovením § 172 ods. 9 O.s.p.. Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporca je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.
4. Okresný súd sa prioritne zaoberal včasnosťou podania mimoriadneho opravného prostriedku s poukazom na ustanovenie § 230 ods. 1 O.s.p. (v súčasnosti § 403 ods. 1 CSP). Žalovaným uvedený dátum 15.8.2013, kedy sa od svojho právneho zástupcu pri návšteve jeho advokátskej kancelárie
dozvedel o dôvode obnovy konania, nie je možné podľa prvoinštančného súdu považovať za relevantný a presvedčivý dôkaz. Súd sa s týmto dátumom nestotožnil a dátum 15.8.2013 tak nemohol byť dátumom, ktorý by zakladal začiatok plynutia subjektívnej 3-mesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania (403 ods. 1 CSP). Súd vydal platobný rozkaz č. k. 6 Ro/140/2011-33 dňa 2.8.2011, ktorý žalobca prevzal dňa 10.8.2011 a žalovaný dňa 8.8.2011. Odpor proti platobnému rozkazu žalovaný nepodal. Platobný rozkaz sa tak stal právoplatným dňa 26.8.2011. Podľa okresného súdu mal žalovaný vyvíjať snahu na ochranu svojich práv najneskôr v čase uplynutia lehoty na podanie odporu, pričom jeho námietkami by sa súd zaoberal po zrušení platobného rozkazu na pojednávaní.
5. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný písomným podaním zo dňa 17.3.2017. Poukazuje na princíp materiálnej spravodlivosti, nakoľko nepovažuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. V dôvodoch odvolania žalovaný opätovne poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove, ktoré považujú zmluvnú pokutu žalobcu za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobou na povolenie obnovy konania v žiadnom prípade nedochádza k spochybňovaniu princípu právnej istoty a zásady res iudicata. Naopak, princíp právnej istoty pripúšťa, aby v rámci konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch pre zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov strán sporu boli preskúmané a prípadne aj zrušené už právoplatné rozhodnutia súdov. Prvoinštančný súd ani nespochybňuje, že napádaný platobný rozkaz je v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, avšak konštatuje, že návrh na povolenie obnovy konania bol podaný po uplynutí 3 mesačnej subjektívnej lehoty, nakoľko rozhodnutia Súdneho dvora EÚ boli vydané dávno pred nadobudnutím právoplatnosti napadnutého platobného rozkazu. Podľa argumentácie prvoinštančného súdu by mal priemerný spotrebiteľ - žalovaný ovládať judikatúru Súdneho dvora EÚ a navyše v časových horizontoch, ktoré by zodpovedali subjektívnej lehote pre možnosť využitia inštitútu obnovy konania, čo pochopiteľne spotrebiteľ vedieť nemôže a naviac o nich zjavne nevedel ani sám súd, ináč by nevydal napádaný platobný rozkaz. Na základe argumentácie z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/259/2015-91 sa javí ako reálne a pravdivé, že žalovaný sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel od svojho právneho zástupcu, osoby znalej práva, pri návšteve advokátskej kancelárie. Túto skutočnosť dokazuje podpísané splnomocnenie žalovaným svojmu právnemu zástupcovi dňa 15.8.2013, pričom tento dôkaz je súčasťou spisu. Ako ináč mal žalovaný preukázať začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania súd nekonkretizoval. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na komentár V.. X.. X. Q., V...
7. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že návrh na obnovu konania podával za účinnosti ustanovenia § 230 ods. 1 O.s.p., nie ako aplikoval okresný súd podľa § 403 ods. 1 CSP. Poukázal na zásadný rozdiel medzi právnou úpravou dodržania tejto lehoty. Prvoinštančný súd tieto ustanovenia stotožňuje a rozdielom v oboch právnych úpravách neprikladá náležitý význam. Trval na tom, že podal návrh počas plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty podľa § 230 ods. 1 Os.p., nakoľko sa o dôvode obnovy konania dozvedel 15.8.2013 a žaloba bola podaná dňa 19.8.2013. Na podporu predložil rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 23.6.2016 č. k. 3Co/60/2016-118 a z 4.8.2016 č. k. 4 Co/259/2015-91. Za nesporné naďalej považuje vydanie platobného rozkazu v tomto prípade, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Platobný rozkaz bol vydaný v priamom rozpore s § 172 ods. 9 O.s.p.. Žalobca je veľká bohatá telekomunikačná spoločnosť, ktorá disponuje vlastným právnym oddelením a napriek tomu si zvolila advokáta so sídlom vzdialeným 225 km od sídla súdu, na ktorom sa prejednáva vec. Aj napriek týmto skutočnostiam bol žalovaný zaviazaný k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Žalovaný spotrebiteľ bude musieť zaplatiť zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako aj trovy konania žalobcu v stovkách eur. Táto právna vec je ideálnym príkladom na aplikáciu ustanovenia 257 CSP pre rozhodnutie o trovách aj v prípade neúspechu spotrebiteľa v spore.
8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.4.2017 k odvolaniu žalovaného konštatoval, že žalovaný ani v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by preukázal splnenie podmienok na povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. Tvrdenie samo nie je dôkaz, a ani to, že žaloba bola podaní v 3 mesačnej subjektívnej lehote. Rozhodnutia, na ktoré sa žalovaný odvoláva, sú vydané v úplne iných veciach a neskôr, preto ich nie je možné použiť ako dôvod povolenia obnovy konania. Zdôraznil, že aj napriek nie celkom jednotnej praxe v drvivej väčšine prevláda názor, že subjektívna lehota, resp. jej začiatok je potrebné posudzovať reštriktívne. Za správne považuje aj rozhodnutie súdu o trovách konania. Ak by mal na pojednávanie do Svidníka cestovať zamestnanec žalobcu zo vzdialenejšej
Bratislavy, pri ceste hromadným dopravným prostriedkom by musel cestovať skôr a ubytovať sa a i cesta autom by bola nákladnejšia. Navyše pri množstve sporov nie je vždy možné, aby vycestoval zástupca z Bratislavy. Tiež by nebolo efektívne, aby v sporoch o obnovu konania mal žalobca právnych zástupcov v každom regióne. Je právo každého zvoliť si zástupcu, ku ktorému má dôveru a s ktorým sa mu dobre spolupracuje. Rozhodnutie okresného súdu považuje za správne, dostatočné zdôvodnené. Navrhol jeho potvrdenie s určenou povinnosťou žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
9. Odvolací súd odvolanie žalovaného prejednal v zmysle ustanovení § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je ako vecne správne v celom rozsahu potrebné potvrdiť.
10. Žalovaným uplatnenú žalobu o obnovu konania v intenciách odvolacích dôvodov preskúmal odvolací súd v zmysle ustanovení 470 ods. 2 CSP podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase jeho podania. Podľa uvedeného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované s ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty. Procesné pravidlá a očakávania, s akými účastníci do konania vstupujú, by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak stane, musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov konania, a to v tých prípadoch, kedy sa takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví (viď Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7.6.2016 sp. zn. IV.ÚS 355/15).
11. Podľa § 228 ods. 1 právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
12. Podľa § 230 ods. l O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
13. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o obnove konania je súd viazaný rozsahom, v akom ten, kto navrhuje obnovu konania právoplatné rozhodnutie svojim návrhom napadol. Z návrhu na povolenie obnovy konania vyplýva, že žalovaný obnovu konania odôvodnil ustanovením § 228 ods. 1 písm. a), v zmysle ktorého je potrebné skúmať, či návrh na povolenie obnovy konania bol podaný včas, pričom návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa ods. 1 vzťahovať na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. Pretože sa v skrátenom konaní podľa § 172 až § 175 O.s.p. nevykonáva dokazovanie, neprichádza do úvahy použitie dôvodu uvedeného v ustanovení § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. a poukaz na nové dôkazy v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Vzhľadom na to, že obnovu konania môže navrhovateľ uplatňovať len také skutočnosti alebo rozhodnutia, ktoré nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a pretože o nedostatku tohto procesného zavinenia nemožno hovoriť tam, kde nebol podaný odpor (námietka), bude zrejme možné povoliť obnovu konania z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. len vtedy, ak tu sú nové skutočnosti, ktoré navrhovateľ nemohol použiť do uplynutia lehoty na podanie odporu alebo ak neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu, o ktorom sa navrhovateľ dozvedel po uplynutí lehoty k podaniu odporu, rieši inak predbežnú otázku vo veci,
v ktorej bol súd viazaný rozhodnutím iného orgánu alebo v ktorej bol povinný vychádzať z rozhodnutia iného orgánu.
14. Posúdením odvolacích námietok uplatnených žalobcom, ako aj oboznámením sa s obsahom spisu a odôvodnením napadnutého uznesenia, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď zamietol návrh (žalobu) na obnovu konania, vedeného Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 6Ro 140/2011.
15. Pre začiatok plynutia lehoty na podanie návrhu na obnovu konania (od 1.7.2016 ide o žalobu na obnovu konania) je dôležité to, kedy sa navrhujúci dozvedel o dôvode obnovy, pričom v danom prípade nie je podstatné, kedy sa o dôvode obnovy mohol dozvedieť.
16. Žalovaný, navrhujúci obnovu konania z dôvodov podľa § 228 ods.1 písm. a) a e) O.s.p., nepreukázal relevantne, kedy sa mal prvýkrát dozvedieť o dôvode obnovy konania, slúžiacom ako podklad pre povolenie obnovy konania. Ním uvedené rozhodnutia, vydané v roku 2012, ako dôvod povolenia obnovy konania, nie sú v zmysle výkladu § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. spôsobilým dôvodom prípustnosti obnovy konania. Nesprávne právne posúdenie veci súdom v pôvodnom konaní, môže byť dôvodom pre podanie riadneho opravného prostriedku, nemôže byť však dôvodom pre podanie návrhu na obnovu konania. Platobný rozkaz bol vydaný 2.8.2011 a žalovaný mal v súvislosti s možnosťou využitia riadneho opravného prostriedku - odporu príležitosť brániť sa proti návrhu na začatie konania, príp. rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Je povinnosťou účastníka súdneho konania rešpektovať procesný postup súdu a zúčastňovať sa súdneho konania a žiaduce je aktívne konanie účastníka. Už v čase vydania platobného rozkazu bol účinný zákon č. 250/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a do nášho právneho poriadku bola implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ak žalovaný odpor nepodal a svoje právo nevyužil vlastným zavinením, resp. z dôvodu nevedomosti, na nápravu tohto stavu nie je možné využiť inštitút obnovy konania.
17. Platobný rozkaz bol okresným súdom vydaný dňa 2.8.2011, žalobca ho prevzal dňa 10.8.2011 a žalovaný dňa 8.8.2011. Odpor proti nemu podaný nebol a právoplatnosť platobný rozkaz nadobudol dňom 26.8.2011. Žalobca podal návrh na obnovu konania až 19.8.2013. V danom prípade nebola splnená podmienka pre povolenie obnovy konania vyplývajúca z ustanovení § 228 ods. 1 písm. a) a e) O.s.p.. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí povolenia obnovy konania v predmetnej veci a s tým súvisiaceho návrhu na odklad vykonateľnosti, ako vecne správne potvrdil (§ 387 CSP).
18. Rovnako odvolací súd ako vecne správne vyhodnotil rozhodnutie okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ktoré súd priznal podľa úspechu sporových strán v konaní. Žalovaný nepreukázal skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu navrhovaného ustanovenia § 257 CSP.
19. Zákonné ustanovenie § 257 CSP svojím charakterom slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov konania a je výnimkou pri uplatňovaní zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov za výsledok konania. Nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti z dôvodov hodných osobitného zreteľa tak musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a nesmie odporovať dobrým mravom. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Z hľadiska aplikácie ustanovenia § 257 CSP ide o posúdenie celého komplexu okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia.
20. Žalobca mal v spore plný úspech, preto mu patrí aj náhrada trov konania v plnej výške. Neúspech žalovaného v súdnom konaní nie je vhodné prenášať na žalobcu. Dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd v spore nevzhliadol a dôvody, na ktoré poukázal odvolateľ, nie sú spôsobilými privodiť dôsledky, aké má na mysli citované procesné ustanovenie. Preto preskúmanie priznaných trov žalobcu, resp. ich nepriznanie na základe odvolacej námietky žalovanej nie je dôvodné.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 a § 396 ods. 1 CSP.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).