Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-226-2017.pdf
PDF · 98.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/226/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcov 1/ W. R., F.. XX.XX.XXXX, X/ D. R., F.. XX.X.XXXX I. X/ I. R., F.. XX.X.XXXX, Q. T. R. P., P. Č.. X, zast. JUDr. Jozefom Urbánekom, advokátom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Mlynárska č. 19, proti žalovanej D. T., F.. XX.X.XXXX, T. R. P.O., B. Č.. XX, zast. JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou Advokátskej kancelárie v Košiciach, Floriánska č. 16, o určenie neplatnosti listiny o vydedení a o neplatnosť závetu, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 16C/78/2013-93 zo 17.1.2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol. Druhým výrokom zaviazal žalobcov nahradiť žalovanej trovy konania v plnej výške. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v návrhu žalobcovia napísali skutkový dej, podľa ktorého poručiteľka E. R., F.. XX.X.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, zanechala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok v celosti žalovanej a zároveň prv uvádzanou listinou vydedila žalobcov a to z dôvodu, že oni trvalo neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia (vnúčatá) mali prejavovať. Tvrdili, že poručiteľka listinu o vydedení zriadila necelý mesiac po smrti svojho syna (otca žalobcov), ktorý zahynul XX.X.XXXX v zahraničí na následky autonehody. Po smrti svojho syna poručiteľka na žalobcov zanevrela, prestala sa s nimi stýkať a neprejavila záujem, pričom v čase spísania listiny o vydedení mali žalobcovia len 14, 13 a 5 rokov. Vzhľadom na vek žalobcov v čase zriadenia listiny o vydedení im bránili objektívne okolnosti, teda že neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľku podľa ich názoru nemohlo byť zavinené a nebol daný dôvod vydedenia v zmysle § 469 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, ktoré sa podľa ich názoru pri maloletých deťoch nedá ani predpokladať. Žiadali priznať aj náhradu trov konania. Poručiteľka E. R., S.. P., F.. XX.X.XXXX, trvale T. R. P., J. XXX/X, W. C. XX.X.XXXX. Na súde pod sp. zn. 24D 262/2012 sa viedlo konanie o dedičstve po tejto poručiteľke, pričom pri lustrácii v Národnom centrálnom registri závetov bolo zistené, že poručiteľka zriadila závet pod č. N123/94 a Nz 123/1994 a vydeďovaciu listinu s tým, že dňa 6.7.1994 vydedila svojich potomkov W. R., D. R. I. I. R. - žalobcov, a to z dôvodu, že o ňu trvale neprejavujú skutočný záujem, ktorý by ako potomci mali prejavovať a zároveň závetom zanechala všetok jej kdekoľvek sa nachádzajúci hnuteľný a nehnuteľný majetok žalovanej. Dedičské konanie bolo prerušené do právoplatnosti konania o určení neplatnosti listiny o vydedení, keďže žalobcovia neuznávali platnosť listiny o vydedení a zriadení závetu. Uznesenie zo dňa 27.2.2014, č.k. 24D 262/2012-60, ktorým konanie bolo prerušené, nadobudlo právoplatnosť dňa 5.4.2014. Súd vychádzal z ust. § 469 a § 479 O.z., ďalej § 185, § 187 CSP a dôvodil, že podľa § 153 Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Konanie v danom prípade síce začalo podaním žaloby, avšak žalobcovia tak v žalobe ani v ďalších podaniach neoznačili žiaden dôkaz, ani nenavrhli vykonanie akéhokoľvek dôkazu v priebehu konania, napríklad návrhom na výsluch či už samých sporových strán alebo tretích osôb ako svedkov na preukázanie opodstatnenosti nimi podanej žaloby. Neurobili tak ani vo vyjadrení zo dňa 19.9.2014 po vznesenej obrane žalovanej a rovnako ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu na ktoromkoľvek z vykonaných pojednávaní. Navyše právny zástupca ani nezabezpečil ich osobnú účasť na pojednávaní a aj napriek výzve súdu neoznámil, kedy sa budú zdržiavať na území Slovenskej republiky tak, aby mohli byť osobne prítomní na pojednávaní. Z uvedených dôvodov tak súd mohol vychádzať pri vykonávaní dokazovania len zo žaloby, z písomných podaní strán, dedičského spisu a z ústnych prednesov ich právnych zástupcov na pojednávaniach. Podobne je to aj pri uplatnenom nároku o určenie neplatnosti závetu. Aj tu musí ten, kto sa jeho neplatnosti dovoláva, uviesť dôvody, pre ktoré platnosť závetu napáda a aj to, v akom rozsahu predmetný závet má byť neplatný. Na rozdiel od tvrdenej neplatnosti vydedenia žalobcov dôležitý je pri tvrdenej neplatnosti závetu dôvod, ktorý by existoval v čase smrti poručiteľky a k tomu by malo smerovať nielen tvrdenie žalobcov, ale aj navrhovanie dôkazov. Ani tu súd nemôže z vlastnej iniciatívy nahrádzať žalobcov nielen pri ich povinnosti tvrdenia, ale aj povinnosti navrhovania dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Prisvedčiť preto treba námietkam žalovanej, že vlastne ani nevie, aké prostriedky procesnej obrany má použiť, pretože žalobcovi ani žiadne dôkazy vykonať nenavrhli. Za daných okolností súd má za to, že žalobcovia neuniesli nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia, ktoré na nich viazlo, a keďže neboli ani žiadne relevantné tvrdenia, nebolo možné sa ani zaoberať tým, či vôbec boli splnené podmienky pre vydedenie žalobcov, prípadne či a v akom rozsahu a z akého dôvodu je predmetný závet neplatný. Preto súd žalobu zamietol. Výrok o trovách o náhrade trov konania vychádza z ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala v tomto konaní plný úspech, preto jej súd priznal aj náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady trov konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. V podanom odvolaní žiadali žalobcovia zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť a priznať trovy konania v rozsahu 100%. V odvolaní okrem iného namietali (toto odvolanie je založené na č.l. 100-101 spisu) a bolo doručené žalovanej, že v konaní malo dôjsť k ich vydedeniu, t.j. žalobcov, ktoré mala zaviniť poručiteľka. Žalobcovia vzhľadom na rozumové a vôľové schopnosti v nízkom veku, napr. I. R. mala v tom čase 5 rokov, keď bola vydedená, nemohli sa dopustiť zavineného konania voči poručiteľke. Čas dva týždne od smrti priameho potomka poručiteľky do vydedenia žalobcov ako to je v tomto prípade nemožno posudzovať ako trvalé neprejavenie záujmu o poručiteľku, je tu zákonný predpoklad trvalosti neprejavovania záujmu o poručiteľa, čo nebolo splnené a súd prvej inštancie mal a mohol rozhodnúť o neplatnosti listiny o vydedení len na základe skutočnosti všeobecne známych, tieto skutočnosti boli tvrdené už vo všetkých podaniach žalobcov ako aj na pojednávaniach.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu žiadala žalovaná potvrdiť rozsudok a priznať 100% trovy konania. Žalobcovia boli (až na podanie žaloby) od roku 2013 až po rozhodnutie súdu absolútne nečinní (rovnako tak - poznámka iba na okraj - ako boli počas celého svojho života „nečinní“ voči poručiteľke, kedy ich jediný o ňu prejavený záujem spočíval v podaní žaloby o neplatnosť závetu a listiny o vydedení). Z procesného hľadiska ani po podanom odvolaní nie je zrejmé a riadne vymedzené, čoho sa vlastne žalobcovia domáhajú a petit žaloby je naďalej zmätočný, čo samo osebe bráni žalobe ako takej vyhovieť. Žalovaná sa stotožňuje s tým, čo vo svojom rozsudku uviedol súd prvej inštancie, že žalobcovia neuniesli ani dôkazné bremeno a ani bremeno tvrdenia - pričom aj keď v zmysle ust. § 157 ods.1 CSP súd postupuje tak, aby sa konalo rýchle, hospodárne a rozhodlo sa na prvom pojednávaní - súd vytýčil viacero pojednávaní a v dostatočnom časovom rozsahu (bezmála 4 roky) umožnil žalobcom ich tvrdenia preukázať a prípadne k týmto ich tvrdeniam navrhnúť dôkazy. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie boli
žalobcovia úplne nečinní (a ani odvolanie neobsahuje nič, čo by nejako objasnilo dôvody, pre ktoré sa žalobcovia domáhajú neplatnosti listiny o vydedení/závetu).
4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nebolo potrebné nariadiť pojednávanie), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 389 CSP a zistil, že sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku podľa § 387 ods.1 CSP, aj keď boli uvedené skutočnosti v odvolaní odvolateľmi a s rozsudkom a jeho dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje.
5. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav písm. h) O. s. p. bol nahradený § 365 ods.1 písm. b) CSP, ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..
6. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia.
7. Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní, t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. ale aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1 ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07).
8. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami.
9. V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
10. Žalobkyňami uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia.
11. Žalobkyne v odvolaní neoznačujú žiaden dôkaz, ktorý navrhovali už v konaní na súde prvej inštancie, ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný.
12. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je to nepreskúmateľné rozhodnutie.
14. Na zdôraznenie správnosti rozsudku je treba uviesť, že so zreteľom na § 153 CSP žalobkyne nepreukázali skutočnosti uvedené v žalobe, a preto boli neúspešné, poručiteľka pri vydedení žalobcov aplikovala dôvody podľa § 469a Obč.zák., že žalobcovia neprejavovali skutočný záujem, ktorý by o ňu mali ako potomkovia prejavovať, z vlastnej iniciatívy súd prvej inštancie nemohol vykonávať žiadne dôkazy bez návrhu sporových strán a žalobkyne nenavrhli takýto dôkaz. Pri neplatnosti závetu tiež žalobkyne nenavrhli dôkaz, ktorý bol relevantný vyvrátiť obranu žalovanej, preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že žalobcovia neuniesli nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia, lebo oni musia preukázať, či vôbec boli splnené podmienky na vydedenie žalobcov.
15. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 CSP, lebo nepovažuje za účelné trovy z dôvodu vyjadrenia žalovanej k odvolaniu.
16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.