Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-29-2022.pdf
PDF · 104.21 KB
Case nature
Subarea
23Cb/29/2022
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: AlfaCAD s. r. o., Pohronská 3, Bratislava, IČO: 48 051 519, zastúpeného JUDr. Ing. Miroslavom Čipákom, advokátom, Vazovova 9/B, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: DIN - TECHNIK spol. s r.o., Pekná cesta 15, Bratislava, IČO: 35 690 496, zastúpeného Advokátska kancelária VIS LEGIS s. r. o., Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 728 949, o zaplatenie 26 000,- eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok za žalobu vo výške 770,- eura, zaplatený dňa 22. 12. 2021 spoločnosti Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, a to prostredníctvom tejto spoločnosti po právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd n e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania od žalovaného.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 17. 12. 2021 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 26 000,- eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 16. 01. 2021 až do zaplatenia s odôvodnením, že H.. O. Q. a Q.. Q. J. sú spoločníkmi spoločnosti žalobcu. Q.. Q. J. a H. X. sú spoločníkmi spoločnosti žalovaného. Q.. Q. J. P. 20. 12. 2019 previedol sumu 26 000,- eura z prevádzkového účtu žalobcu na účet žalovaného bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalobca ku dňu 20. 12. 2019 neevidoval voči žalovanému žiadne nesplatené záväzky. Žalobca prijal sumu 26 000,- eura bez právneho titulu, čím sa bezdôvodne obohatil. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov najneskôr do 15. 01. 2020, žalovaný na výzvu nereagoval a finančnú čiastku neuhradil.
2. Súd vydal dňa 03. 02. 2022 pod č.k. 6Up/1493/2021 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že medzi p. Q. a p. J. o predmetnej žalovanej sume prebehla pomerne živá komunikácia prostredníctvom e-mailu aj osobne na valnom zhromaždení spoločnosti žalobcu, kde sa stretli obaja ako spoločníci žalobcu, keďže obaja sú zároveň spoločníkmi aj konateľmi žalobcu. K pozadiu spoločnosti žalovaného uviedol, že Q.. Q. J. je skutočne spoločníkom aj konateľom tejto spoločnosti. H.. O. Q. bol dlhé roky zamestnancom tejto spoločnosti a chcel sa tiež stať jej spoluvlastníkom, čo však nebolo možné zrealizovať z dôvodu nesúhlasu druhého spoločníka žalovaného H. X.. Preto p. J. v roku 2015 s p. Q. založili spoločnosť žalobcu, ktorej sa p. Q. zároveň stal výkonným riaditeľom s nemalou podporou zo strany spoločnosti žalovaného pokiaľ ide o kontakty, systém skladového hospodárstva či know how. Q.. J. H.. Q. dňa 20. 12. 2019 e-mailom oznámil a informoval ho, že uhradil z prevádzkového účtu žalobcu sumu 26 000,- eura na účet spoločnosti žalovaného ako čiastočnú úhradu pohľadávok, ktoré voči žalobcovi táto spoločnosť eviduje z dôvodu, že mal podozrenie, že p. Q. ako konateľ žalobcu v rozpore so zákonom o účtovníctve, obchodným zákonníkom a so skutočnosťou postúpil svoje neexistujúce pohľadávky voči žalovanému na žalobcu, následne si žalobca započítal postúpené pohľadávky za svoje záväzky voči žalovanému podaniami, ktoré Q. J. ako druhému konateľovi a
spoločníkovi žalobcu do dnešného dňa nesprístupnil, takže sa nemohol oboznámiť a vysporiadať so správnosťou či nesprávnosťou postupu H.. O. Q. ako konateľa. H.. Q. Q.. J. vysvetlil, že spoločnosť žalovaného by sa súdnou cestou domáhala uspokojenia svojich pohľadávok, o ktorých existencii nepochybuje, a tak zaplatením sumy 26 000,- eura predišiel vzniku neželaných nákladov, ktoré by vznikli na strane žalobcu. Q. J. dňa 21. 12. 2019 H.. Q. odpovedal na jeho e-mailovú výzvu, v ktorej zdôraznil svoje pohnútky a taktiež opakovane potvrdil p. Q. zámer a návrh na okamžité riešenie stavu spočívajúci v poskytnutí pôžičky 5 bitcoinov patriacich Q. J.i a nachádzajúcich sa v držbe p. Q. ako súkromnej osoby na účet žalobcu, aby tieto previedol na menu euro, ak je to nutné na čas pre zabezpečenie chodu spoločnosti žalobcu. S p. Q. tiež komunikoval p. J. aj dňa 10. 01. 2020, pretože mu bola doručená e-mailová výzva na vrátenie prevedených finančných prostriedkov, a tak považoval za korektné a príhodné poskytnúť svoj obraz bezprostredného rizika súdneho konania, ktoré hrozilo žalobcovi zo strany žalovaného v dôsledku dlhodobého vyhýbania sa plneniu záväzkov žalobcu voči žalovanému. Žalobcom predložené čestné prehlásenie vychádzajúce z inventarizácie záväzkov je v rozpore s účtovným stavom žalovaného. P. Q. dlhodobo p. J. opakovane prízvukoval pri osobnej komunikácii, že žalobca má záväzky voči žalovanému, ktoré bezdôvodne nehradí a upozorňoval ho na nepriaznivý stav uhradených záväzkov žalobcu. Napokon p. J. s p. Q. relevantne ohľadne predmetnej veci komunikoval e-mailom aj dňa 09. 02. 2020, v ktorom okrem iného zopakoval svoje podozrenie, že v uvedenom jednostrannom započítaní pohľadávok realizovanom žalobcom v nadväznosti na postúpenie pohľadávok p. Q. na žalobcu boli pravdepodobne započítané zdvojené pohľadávky p. Q., neoprávnené pohľadávky a naviac neboli započítané existujúce záväzky voči žalovanému, k čomu dospel aj na základe svojej neúspešnej viacnásobnej snahe o získanie relevantných účtovných podkladov, ktoré boli podkladom pre predmetné započítanie (komunikáciu a predloženie dokumentov odmietol tak p. Q., ako aj účtovníčka p. A. E.). E-mailom zo dňa 19. 04. 2019, ktorý p. J. adresoval p. A. E., ktorá bola p. Q. poverená viesť účtovníctvo žalobcu, ju p. J. z titulu svojej kompetencie ako spoločníka a konateľa žalobcu požiadal o doručenie kópií všetkých relevantných účtovných a právnych dokumentov vzťahujúcich sa k existencii jednostranného zápočtu žalobcu voči žalovanému. P. E., zrejme na popud p. Q., neodpovedala na e-mail ani telefonáty a tak ju opäť dňa 08. 06. 2019 e-mailom (v kópií na p. Q.) oslovil s otázkou či má uvedené dokumenty k dispozícii, aby vedel zvoliť adekvátny postup ako konateľ a spoločník žalobcu. P. J. odpoveď neprišla a dokumenty mu neboli sprístupnené, hoci upozornenie na povinnosť predložiť tieto účtovné dokumenty jeho osobe ako spoločníkovi, vyplývajúcu konateľovi priamo z obchodného zákonníka, zopakoval aj na valnom zhromaždení žalobcu dňa 16. 01. 2020 a následne opäť kontaktoval e-mailom p. E. (opäť bezúspešne), tentokrát s požiadavkou na umožnenie hĺbkovej kontroly účtovníctva spoločnosti žalobcu a s cieľom dohodnúť si konkrétny postup. Práve táto neochota a absencia komunikácie a poskytovania informácií spoločníkovi žalobcu Q. J. ohľadne postúpení pohľadávok a zápočtov bola jedným z ťažiskových argumentov pre spochybnenie správnosti a zákonnosti postupu p. Q. a následne žalobcu, a tak postupoval tak, že uskutočnil čiastočnú úhradu záväzkov žalobcu voči žalovanému, o ktorých mal vedomosť z účtovníctva spoločnosti a ktoré boli známe aj žalobcovi, a zároveň s úmyslom vylúčiť uvedenie žalobcu do stavu rizika vzniku škody potenciálnou nespôsobilosťou uhrádzať svoje záväzky voči svojím dodávateľom, poskytol ako súkromná osoba, spoločník, pôžičku žalobcovi v hodnote 5 bitcoinov, ktoré má aj do dnešného dňa v držbe p. Q. a je možné ich previesť do meny eur a použiť na hradenie napr. prevádzkových nákladov žalobcu. Výzva žalobcu žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia je dokument, ktorý nie je podpísaný, žalobca neuviedol akým spôsobom mal žalovaného touto výzvou vyzvať, nepriložil žiadne potvrdenie o doručení poštovej zásielky či e-mailovú komunikáciu so žalovaným a samotná výzva je datovaná dňa 21. 12. 2020, hoci v žalobe žalobca uvádzal, že žalovaného vyzval výzvou zo dňa 20. 12. 2019.
3. Žalobca k veci ešte uviedol, že trvá na jeho tvrdeniach a síce, že Q.. Q. J. dňa 20. 12. 2019 nad rámec svojich práv, ktoré mu prináležia ako spoločníkovi a konateľovi, v rozpore so záujmami všetkých spoločníkov spoločnosti žalobcu previedol prostredníctvom internet bankingu sumu 26 000,- eura z prevádzkového účtu spoločnosti na účet spoločnosti žalovaného bez predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia a bez akéhokoľvek právneho titulu, čím hrubo porušil ustanovenia spoločenskej zmluvy. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by tento krok vysvetľovali. V priloženej e-mailovej komunikácii sa žalovaný snažil presvedčiť žalobcu o oprávnenosti uvedeného prevodu tým, že tvrdil, že išlo o uhradenie pohľadávky žalovaného, ale toto tvrdenie nemá absolútne oporu v účtovníctve žalobcu.
4. Žalovaný k veci ešte uviedol, že v spoločnosti žalobcu sú dvaja spoločníci, a to Q.. Q. J. s vkladom do základného imania spoločnosti vo výške 2 500,- eura predstavujúceho podiel vo výške 50 % na základnom imaní spoločnosti a Ing. O. Q. s vkladom do základného imania spoločnosti vo výške 2
500,- eura predstavujúceho podiel vo výške 50 % na základnom imaní spoločnosti. P. J., ako aj p. Q. sú súčasne obaja konatelia žalobcu, pričom v zmysle spoločenskej zmluvy konatelia žalobcu konajú za spoločnosť samostatne. V spoločnosti žalovaného sú dvaja spoločníci, a to p. J. a p. H. X.Č.. P. J., ako aj p. X. sú súčasne obaja konatelia žalovaného, pričom v zmysle spoločenskej zmluvy konatelia žalovaného konajú za spoločnosť samostatne. Žalovaný a žalobca dlhodobo spolupracovali v rámci dobrej obchodnej spolupráce. Žalobca najmä využíval administratívne a skladové priestory žalovaného, odoberal od žalovaného tovar, ako aj využíval od žalovaného služby personálneho leasingu. Žalovaný dodané služby a poskytnutý tovar žalobcovi fakturoval, pričom však žalobca dlhodobo nepristupoval k úhrade jeho záväzkov, ktoré postupom času prevyšovali sumu niekoľko desiatok tisíc. Je nesporné, že medzi p. Q. a p. J., ktorí sú spoločníkmi a zároveň aj konateľmi žalobcu, prebehla pomerne živá komunikácia prostredníctvom e-mailu, ako aj osobne na valnom zhromaždení žalobcu, a to práve o záväzkoch žalobcu voči žalovanému, najmä o predmetnej aktuálne žalovanej sume zo strany žalobcu. P. J. ako konateľ spoločnosti žalobcu, ktorý za žalobcu koná samostatne, uznal oprávnenosť pohľadávok žalovaného a dňa 20. 12. 2019 vykonal úhradu vo výške 26 000,- eura, čo predstavovalo čiastočnú úhradu záväzkov žalobcu. Žalovaný tak považoval svoje splatné pohľadávky voči žalobcovi za čiastočne uhradené. Žalovaný popieral, že by sa mal akýmkoľvek spôsobom takto bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, práve naopak, bol to žalobca, ktorý dlhodobo zadržiaval úhradu jeho splatných záväzkov a vystavoval tak obe spoločnosti súdnemu sporu a vzniku konfliktu. Z knihy pohľadávok žalovaného sú zrejmé neuhradené pohľadávky žalovaného evidované voči žalobcovi. Tvrdenia žalobcu o údajnom bezdôvodnom obohatení žalovaného sú v tomto súdnom spore preto absolútne irelevantné a žaloba je neopodstatnená, nakoľko žalobca, a to bez ohľadu na to, kto vykonal za žalobcu túto úhradu, uviedol pri bezhotovostnom prevode finančných prostriedkov vo výške 26 000,- eura dňa 20. 12. 2019 informáciu, resp. označenie platby: „Ciastocna uhrada zavazkov voci spolocnosti Dintechnik“. Tak p. Q., ako aj p. J. majú oprávnenie za spoločnosť žalobcu vo vzťahu k tretím osobám konať samostatne, preto ak žalobca tvrdil, že p. J. vykonal úhradu bez súhlasu valného zhromaždenia, nie je možné údajnú ujmu žalobcu (ak taká vôbec žalobcovi vznikla, čo žalovaný v kontexte dotknutej úhrady 26 000,- eura popieral) prenášať na ťarchu žalovaného. P. J. ako konateľ žalobcu postupoval pri vykonaní úhrady s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami žalobcu, nakoľko sa p. J. ako konateľ žalobcu snažil predísť žalobe zo strany žalovaného za nesplatené záväzky žalobcu. Žalobca vyhlasuje, že ku dňu 20. 12. 2019 neevidoval žiadne záväzky voči žalovanému. Toto tvrdenie je však v príkrom rozpore s účtovníctvom žalovaného a s faktickým stavom, kedy žalobca dlhodobo neuhrádzal svoje záväzky za poskytnuté služby a dodaný tovar žalovanému. Žalobca odôvodňoval neexistenciu záväzkov voči žalovanému údajným jednostranným započítaním pohľadávok žalobcu voči pohľadávkam žalovaného, čo žalovaný výslovne popieral. Žalobca počas predsúdnych rokovaní uvádzal, že p. Q. vykonal údajne 54 jednostranných zápočtov pohľadávok v mene a na účet žalobcu, pričom dokonca sám p. Q. uzatvoril medzi sebou ako fyzickou osobou a žalobcom zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré podpisoval na oboch stranách a o existencii, ktorých nemal p. J. ako druhý konateľ a spoločník žalobcu vedomosť. Oprávnenosť a platnosť týchto zápočtov nebola nikdy v rámci predsúdnych rokovaní preukázaná, nebola preukázaná ani v trestnom konaní a dokonca nebol zo strany žalobcu ani v tomto súdnom konaní predložený jediný dôkaz o existencii takýchto právnych úkonov. P. J. s p. Q. relevantne ohľadne údajného započítania aj komunikovali e-mailom zo dňa 09. 02. 2020, v ktorom okrem iného p. J. zopakoval svoje podozrenie, že v uvedenom jednostrannom započítaní pohľadávok realizovanom p. Q. v mene a na účet žalobcu v nadväznosti na postúpenie pohľadávok p. Q. na žalobcu boli pravdepodobne započítané zdvojené pohľadávky p. Q., neoprávnené pohľadávky a naviac neboli započítané ani len existujúce záväzky voči žalovanému, k čomu p. J. ako konateľ a spoločník žalobcu dospel aj na základe jeho neúspešnej viacnásobnej snahy o získanie relevantných účtovných podkladov, ktoré boli podkladom pre predmetné započítanie (komunikáciu a predloženie dokumentov odmietol tak p. Q., ako aj účtovníčka p. E.), čo žalovaný uvádzal už v odpore. Práve táto neochota a absencia komunikácie a poskytovania informácií spoločníkovi žalobcu p. J. ohľadne údajného postúpenia pohľadávok a zápočtov bola jedným z ťažiskových argumentov pre spochybnenie správnosti a zákonnosti postupu p. Q. a následne žalobcu, a tak p. J. ako konateľ žalobcu postupoval tak, že uskutočnil čiastočnú úhradu záväzkov žalobcu voči žalovanému, o ktorých mal vedomosť aj z účtovníctva žalobcu. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný nielen dôvodné podozrenie, že p. Q. ako konateľ žalobcu konal v rozpore so zákonom o účtovníctve a Obchodným zákonníkom a zjavne neoprávnene a neplatne postúpil svoje neexistujúce pohľadávky voči žalovanému na žalobcu. Žalovaný mal za to, že následne si žalobca neoprávnene, a teda aj neplatne započítal údajné postúpené pohľadávky p. Q. voči žalovanému voči záväzkom, ktoré žalobca evidoval voči žalovanému, a to spôsobom, ktorý doposiaľ nesprístupnil a nie je nikomu známy. Z uvedeného dôvodu sa údajné jednostranné započítanie javí iba ako účelové tvrdenie, ktoré
nie je založené na pravdivých skutočnostiach, nakoľko žalovaný žiadne započítanie údajných záväzkov žalobcu vo svojom účtovníctve neeviduje. Aj z predložených dôkazov, ako aj z priebehu trestného konania vedeného vyšetrovateľom Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III pod sp. zn. ORP-498/3-VYS-B3-2020 a Okresnou prokuratúrou Bratislava III pod sp. zn. 4 Pv 409/20/1103 vyplynuli nasledovné skutočnosti dôležité objasnenie rozhodujúcich skutočnosti v tomto súdnom konaní. P. J. p. Q. dňa 20. 12. 2019 e-mailom oznámil a informoval ho, že vykonal úhradu z bankového účtu žalobcu vo výške 26 000,- eura na bankový účet žalovaného ako čiastočnú úhradu pohľadávok, ktoré voči žalobcovi žalovaný eviduje (p. J. teda tak neurobil bez vedomosti p. Q. a ani uvedenú úhradu nezatajil, naopak potrebu úhrady riadne aj vopred v rámci valného zhromaždenia žalobcu komunikoval, nakoľko vznikol dlhodobo nepriaznivý stav v dôsledku vysokých splatných záväzkov žalobcu voči žalovanému). V rámci internej komunikácie u žalobcu p. J. vysvetlil p. Q., že Žalovaný by sa súdnou cestou domáhal uspokojenia svojich pohľadávok, ktorých existencia nebola sporná, a tak zaplatením sumy 26 000,- eura z pozície konateľa žalobcu so samostatným oprávnením konať v mene žalobcu v rámci splnenia si prevenčnej povinnosti predišiel vzniku neželaných nákladov, ktoré by mohli vzniknúť na strane žalobcu. Okrem toho, že p. J. informoval p. Q. ako druhého konateľa o krokoch, ktoré vykonal v súvislosti s dotknutou platbou, p. J. súčasne udelil p. Q., pre prípad eventuálnej potreby preklenutia stavu po poukázaní finančných prostriedkov žalovanému, súhlas s použitím jeho kryptomeny Bitcoin v počte 5 kusov, ktorej súhrnná hodnota mala dokonca prevyšovať sumu uskutočneného prevodu finančných prostriedkov. Tieto skutočnosti sú konštatované aj v uznesení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 26. 01. 2022 sp. zn. IV/1 Pz 314/21/1000-8, v zmysle ktorého generálny prokurátor Slovenskej republiky v trestnej veci vedenej proti p. J. za prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku (pozn. trestné konanie inicioval podal p. Q.Č.) rozhodol o tom, že právoplatným uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. 4 Pv 409/20/1103-19 zo dňa 18. 08. 2021, ktorým bola zamietnutá sťažnosť p. J. ako nedôvodná proti uzneseniu o vznesení obvinenia bol porušený zákon v jeho neprospech, a toto uznesenie sa zrušilo. V prejednávanej veci nebola naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka, pretože sa žalovaný bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu, nakoľko prijatím sumy 26 000,- eura považoval za čiastočne uhradené splatné pohľadávky, ktoré evidoval voči žalobcovi za dodaný tovar a poskytnuté služby (žalovaný preukázal splatné pohľadávky voči žalobcovi predložením knihy pohľadávok), a to aj z dôvodu poznámky v platbe v znení: „Ciastocna uhrada zavazkov voci spolocnosti Dintechnik“. Uvedené prijatie plnenia vo výške 26 000,- eura žalovaným od žalobcu preto nie je možné považovať za majetkový prospech žalovaného získaný bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo získaný z nepoctivých zdrojov. Práve naopak je to žalobca, ktorý dlhodobo neuhrádzal svoje splatné záväzku v plnom rozsahu, bol/je v omeškaní, pričom, ak by súdne konanie inicioval žalovaný, mal by nárok aj na úhradu príslušných zákonných úrokov z omeškania a ďalšieho príslušenstva. Žalobca nepreukázal bezdôvodné obohatenie sa žalovaného čo do dôvodu, ani čo do výšky, keďže žalobca nepreukázal ani údajné jednostranné započítania, v zmysle ktorých mali byť „splnené“ splatné záväzky žalobcu voči žalovaného, čo žalovaný v plnom rozsahu popieral. Ak žalobca rozhodujúce skutkové okolnosti svojho nároku opisuje ako porušenie oprávnenia konateľa žalobcu p. J. previesť sumu 26 000,- eura dodávateľovi (a síce, že prevod vykonal bez súhlasu valného zhromaždenia, čím hrubo porušil ustanovenia spoločenskej zmluvy žalobcu), potom žalovaný poukázal na ust. § 133 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka. Podľa verejne dostupných údajov v obchodnom registri konajú za žalobcu konatelia samostatne. V zmysle právnej teórie platí, že obmedziť generálne konateľské oprávnenie môže len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Ide však o obmedzenie vo vnútornom vzťahu medzi konateľom a obchodnou spoločnosťou. Takéto vnútorné obmedzenie je voči tretím osobám neúčinné. Ak by konateľ prekročil takéto vnútorné obmedzenie konateľského oprávnenia, je spoločnosť takýmto úkonom konateľa viazaná. Pri prekročení vnútorného obmedzenia konateľského oprávnenia by mohlo v prípade vzniku škody dôjsť k založeniu zodpovednosti konateľa za škodu vzniknutú spoločnosti, ktorá by sa od konateľa mohla domáhať jej náhrady podľa ust. § 135a a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Porušenie vnútorného obmedzenia konateľského oprávnenia môže byť sankcionované aj zmluvnou pokutou písomne dojednanou v zmluve o výkone funkcie. Zo skutkových okolností navyše vyplynulo, že p. J. ako konateľ žalobcu sa nedopustil porušenia svojich povinností podľa ust. § 135a Obchodného zákonníka, a teda nemohli byť ani naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti konateľa žalobcu za vznik údajnej škody v súvislosti s danou skutkovou situáciou. Z hľadiska pozície žalovaného je irelevantné kto za žalobcu vykonáva, resp. vykonával úhrady, nakoľko ide o interné oprávnenia žalobcu. Ak by aj údajne na strane žalobcu prišlo k porušeniu povinností pri vykonaní dotknutej úhrady sumy 26 000,- eura, toto nemôže byť kladené na ťarchu žalovaného, najmä ak išlo o riadnu úhradu (aj keď
len čiastočnú) splatných záväzkov žalobcu voči Žalovanému. Ak si interne v rámci žalobcu nevedeli konatelia/spoločníci dohodnúť, ktoré platby a v akej výške, či v akom poradí vykonajú, je to vnútorný spor v spoločnosti žalobcu, čo nie je možné prenášať na ťarchu tretej osoby, obzvlášť ak obaja konatelia žalobcu majú oprávnenie konať za žalobcu samostatne, t.j. právne úkony ktoréhokoľvek z konateľov zaväzujú žalobcu a vyvolávajú právne účinky navonok vo vzťahu k tretím osobám. Žalobca nepreukázal údajné platné započítanie svojich údajných pohľadávok postúpených od p. Q. voči splatným záväzkom žalovaného. Žalobca v zastúpení p. Q. konal v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko to bol práve žalovaný, kto pomáhal pri založení žalobcu a pri rozvoji jeho podnikania. Konanie v rozpore s dobrými mravmi nemôže požívať právnu ochranu, žalobca nielen že rozporuje úhradu splatných dlhov a robí to napriek tomu, že mu žalovaný niekoľkonásobne pomohol v rámci jeho podnikateľských aktivít, ale aj šikanóznym spôsobom vykonáva domnelého právo, ktoré neexistuje.
5. Dňa 03. 06. 2024 vzal žalobca žalobu späť s odôvodnením, že sporové strany uzavreli Dohodu o urovnaní dňa 18. 04. 2024.
6. Podľa ust. § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa ust. § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Podľa ust. § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. V danom prípade došlo k späťvzatiu žaloby pred začatím pojednávania, s čím nebol potrebný súhlas žalovaného, a preto súd konanie aj bez súhlasu žalovaného podľa ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 a 2 C.s.p. zastavil.
11. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákona č. 71/1992 Zb.“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
12. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
13. Podľa ust. § 11 ods. 12 zákona č. 71/1992 Zb. Ak daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému nevráti poplatok alebo preplatok v lehote uvedenej v odseku 6, je povinný zaplatiť poplatníkovi úrok z omeškania z poplatku alebo preplatku, ktorý sa mal vrátiť, vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vrátenia poplatku alebo preplatku. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 5%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 5%. Úrok z omeškania sa priznáva za každý deň omeškania vrátenia poplatku alebo preplatku až do dňa ich vrátenia.
14. Podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť pred prvým pojednávaním.
15. Nakoľko súd konanie zastavil, žalobcovi vznikol v zmysle ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku za žalobu, kráteného v zmysle ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o sumu 10,- eura prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631
124 ako prevádzkovateľa systému v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 780,- eura, súd v zmysle vyššie uvedeného vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok za žalobu vo výške 770,- eura tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
16. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Podľa ust. § 256 ods. 2 C.s.p. ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
18. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Žalobca preukázal pri späťvzatí žaloby dôvodnosť jej podania (uviedol, že „sporové strany uzavreli Dohodu o urovnaní dňa 18. 04. 2024“, pričom uvedený dôvod mal súd preukázaný predloženou Dohodou o urovnaní zo dňa 18. 04. 2024), takže súd mal z tohto za preukázané, že žalovaný uzavretím Dohody o urovnaní až po podaní žaloby procesne zavinil zastavenie konania.
21. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom žalobcovi prislúchala náhrada trov konania ako protistrane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania žalobcu súd nebude rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré by vydával súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p., nakoľko si žalobca výslovne nežiadal náhradu trov konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia konania a nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie podľa ust. § 357 písm. a/ C.s.p. v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu v časti vrátenia súdneho poplatku nie je prípustné odvolanie podľa ust. § 357 C.s.p.