Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-7-2022.pdf
PDF · 76.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Pc/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci navrhovateľa N. so sídlom X. proti manželke J. bytom F., o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal 10. 02. 2022 na tunajší súd návrh na určenie manželského výživného, ktorým žiadal, aby súd zaviazal manželku prispievať na jeho výživu sumou, ktorú určí súd, a to mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred odo dňa podania návrhu. Podaný návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzatvorili da XX. XX. XXXX v F., pričom manželstvo stále trvá. Z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Po uzavretí manželstva žili v spoločnej domácnosti v Humennom. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, no začali nezhody, on vo zvýšenej miere začal požívať alkoholické nápoje, čo bol dôvod prečo ho manželka poslala preč zo spoločnej domácnosti. Vrátil sa k matke do Veľkej Lomnice, no aj odtiaľ pre nezhody s členmi rodiny musel odísť. Ostal bez domova a preto skončil v zariadení sociálnych služieb. Momentálne už býva v Domove na polceste DORKA, no. v Košiciach a stály domov nemá. Je nezamestnaný, zatiaľ nie je evidovaný na úrade práce. V súčasnosti nemá ani žiaden príjem, nakoľko s manželkou sú posudzovaní spoločne a jemu tak nevznikol nárok na žiadnu dávku. Za pobyt v zariadení je však povinný platiť mesačne sumu 65 eur, preto potrebuje, aby mu bola dávka priznaná čo najskôr. Manželka je tiež nezamestnaná, a počas spoločného spolužitia poberala dávky. Zároveň už nemá ani záujem obnoviť manželské spolužitie.
2. Manželka s podaným návrhom, ktorý jej bol riadne a včas doručený nesúhlasila, nakoľko sama nemá žiaden príjem. Okrem toho je toho času tehotná.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä sobášnym listom, potvrdením ÚPSVaR Kežmarok z 22. 04. 2022 o poberaní dávky v hmotnej núdzi navrhovateľom, oznámením ÚPSVaR Humenné poberaní dávky manželkou, telefonickým záznamom manželky a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Podľa potvrdenie ÚPSVaR KK z 22. 04. 2022 súd zistil, že navrhovateľ bol od 01. 07. 2020 do 31. 07. 2020 členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi, rovnako v období do 01. 12. 2020 do 31. 01. 2022 bol členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi. Od 01. 01. 2022 do 31. 01. 2022 je navrhovateľ príjemcom v hmotnej núdzi a od 01. 02. 2022 je príjemcom v hmotnej núdzi. Podľa potvrdenia boli navrhovateľovi vyplatené dávky v mesiaci marec a apríl v sume po 128,20 eur.
5. Podľa Potvrdenia ÚPSVaR Humenné z 27. 04. 2022 manželka nebola a nie je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, od 01. 12. 2020 manželka poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke ako žiadateľ, pričom na žiadosti posudzovaná od 01. 12. 2020 do 31. 12. 2022 spolu s manželom N. K. a od 01. 02. 2022 je posudzovaná ako jednotlivec. Zároveň ku dnešnému dňu nepoberá žiadne štátne sociálne dávky vyplácané úradom.
6. Podľa sobášneho listu účastníci konania XX. XX. XXXX uzavreli manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX.
7. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej Zákon o rodine), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.
9. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné.
Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.
Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň.
Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.
10. Na základe vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že manželstvo v čase vyhlásenia rozhodnutia trvalo, avšak manželia nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne finančne nehospodária. Ďalej súd zistil, že navrhovateľ toho času nie je zamestnaný, a do konca januára 2022 nebol príjemcom dávky, nakoľko bol členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi a bol posudzovaný spoločne s manželkou. Od 01. 02. 2022 je navrhovateľovi vyplácaná dávka v hmotnej núdzi. Rovnako
súd mal za preukázané, že ani manželka nie je zamestnaná, poberá len dávku v hmotnej núdzi a toho času je tehotná. 11. Súd pri posúdení danej právnej veci bral do úvahy osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov konania - manželov, ako aj odôvodnené potreby oprávneného - navrhovateľa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - manželky navrhovateľa, pričom zistil, že v životná úroveň manželov je rovnaká. Súd je názoru, že nie je v možnostiach osoby povinnej - manželky prispievať navrhovateľovi na výživu manželským výživným. Preto súd návrh na určenie manželského výživného zamietol.
12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.