Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6Pc-20-2017.pdf
PDF · 71.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6Pc/20/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v právnej veci navrhovateľky X. M., rod. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX O., štátna občianka SR proti manželovi X. O. M., nar XX.X.XXXX, trvale bytom U. XX/XX, XX-XXX L., štátny občan Poľskej republiky, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania - navrhovateľky X. M., rod. Q., nar. X.X.XXXX a manžela navrhovateľky X. O. M., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta Prešov, vo zväzku 52, ročník 2014, na strane 82, pod poradovým číslom 350 r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 12.8.2017 domáhala rozvodu manželstva s manželom. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli dňa 5.9.2014 a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta Prešov, vo zväzku 52, ročník 2014, na strane 82, pod poradovým číslom 350. U nej ide o druhé manželstvo, u manžela o prvé. Navrhovateľka je slovenskou štátnou občiankou a jej manžel je poľským štátnym občanom. Z ich manželstva nepochádzajú deti. Manželstvo uzavreli po päťročnej známosti. Počas manželstva sa začali po všetkých stránkach vzájomne odcudzovať. Rozdielne názory na vzájomné spolužitie vznikli a časom sa veľmi prehlbovali z dôvodu manželovej povahy samotára, jeho silnej neovládateľnej a rastúcej potrebe bytia samému, potrebe slobody a úplnej nezávislosti od iných, chuti samému objavovať a poznávať svet, čo sa ukazovalo jeho neustálymi niekoľkomesačnými výjazdami do zahraničia, kde sa cítil voľným od manželstva aj všetkých výziev, ktoré by museli každý deň v živote prekonávať. Často neboli spolu celé
6Pc/20/2017
-2-
mesiace a keď sa zo zahraničia na nejaký čas vracal, tak viazla komunikácia, postupom času nemali spoločné záujmy a nesmierne sa odcudzili. Preto sa navrhovateľka rozhodla odsťahovať zo spoločnej domácnosti a to dňa 3.3.2017 a od tej doby už nezdieľajú spoločnú domácnosť. Keďže manželstvo si už neplní svoj účel a v ich prípade sú aj napriek obojstranným niekoľkonásobným snahám o nápravu aj naďalej neprekonateľné názorové rozdiely, navrhla, aby súd ich manželstvo rozviedol.
2. Manžel navrhovateľky sa písomne vyjadril k návrhu navrhovateľky podaním zo dňa 20.10.2017, v ktorom uviedol, že s návrhom navrhovateľky súhlasí a súhlasí, aby súd rozviedol ich manželstvo v jeho neprítomnosti na pojednávaní.
3. Na pojednávanie konané dňa 14.12.2017 sa manžel navrhovateľky nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 29.11.2017 a zároveň jeho neúčasť ospravedlnila aj
navrhovateľka. Súd mal doručenie predvolania u manžela navrhovateľky riadne vykázané dňa 19.10.2017. V zmysle § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti manžela navrhovateľky
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom, potvrdením obce Veľkrop o pobyte navrhovateľky, rodným listom navrhovateľky a jej manžela a zistil tento skutkový stav:
5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 5.9.2014, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta Prešov, vo zväzku 52, ročník 2014, na strane 82, pod poradovým číslom 350. U nej ide o druhé manželstvo, u manžela o prvé. Navrhovateľka je slovenskou štátnou občiankou a jej manžel je poľským štátnym občanom. Manželstvo uzavreli po päťročnej známosti. Z manželstva sa nenarodili deti. Manželia majú rozdielne názory na spolužitie, čo sa prejavilo v ich vzájomnom vzťahu. Manžel navrhovateľky často odchádzal do zahraničia na nejaký čas a keď sa vrátil, viazla medzi nimi komunikácia a postupne sa odcudzili. V súčasnej dobe už nežijú v spoločnej domácnosti, nemajú spoločné záujmy, nehospodária spolu. Navrhovateľka býva na Slovensku a jej manžel v Poľskej republike. Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní navrhla manželstvo rozviesť.
6. Podľa § 18 Zákona rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
7. Podľa § 19 Zákona rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Súd rozviedol manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh 6Pc/20/2017 -3-
navrhovateľky je dôvodný, keďže zákonné podmienky v zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine na rozvod manželstva účastníkov sú splnené. Súd mal za preukázané, že problémy v manželstve účastníkov pretrvávajú už dlhšiu dobu, a to z dôvodu vzájomného odcudzovania sa počas manželstva po všetkých stránkach, čo bolo spôsobené rozdielnými názormi manželov na vzájomné spolužitie. Tým, že často neboli spolu celé mesiace, viazla medzi nimi komunikácia, nemali už spoločné záujmy, odcudzili sa a tak prestali fungovať postupne všetky funkcie manželstva. Preto sa navrhovateľka rozhodla dňa 3.3.2017 odsťahovať zo spoločnej domácnosti a odvtedy neobnovili manželské spolužitie. Súd toto manželstvo pokladá za čisto formálny zväzok, v ktorom sú vzťahy medzi manželmi tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu spoločenskú funkciu. Súd preto konštatuje, že vzťahy v manželstve sú už tak narušené, že nejde o krátkodobý nesúlad medzi manželmi, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
10. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 C.m.p., keď vo výroku rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania nebol podaný (§ 57 CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 6Pc/20/2017 -4-
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 27 ods.1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavieraní manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.