Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6PP-355-2017.pdf
PDF · 79.98 KB
Case nature
Area
Subarea
6PP/355/2017
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti odsúdenému P. Y.Ž., O.. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom D. XXX, t. č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS Dubnica nad Váhom dňa 14.12.2017, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich Violy Bakošovej a Bernardíny Živčicovej takto
rozhodol:
Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa odsúdený P. Y., O.. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/39/2012 zo dňa 14.08.2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/39/2012 zo dňa 29.03.2016.
Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona určuje súd odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Dňa 03.10.2017 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného P. Y., O.. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Súd zistil, že P. Y. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/39/2012 zo dňa 14.08.2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/39/2012 zo dňa 29.03.2016 (o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia), pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, pre ktorý mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, na ktorého výkon nastúpil dňa 17.06.2016 a ktorý má predpokladane vykonať dňa 17.06.2018.
Vyššie uvedeným rozsudkom súd zároveň zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/24/2012 zo dňa 29.03.2012 z dôvodu ukladania súhrnného trestu.
Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu klienta od dňa 17.10.2017.
Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyplynulo, že správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni. U odsúdeného neboli zaznamenané nedostatky v súvislosti s dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o výkone trestu a ústavného poriadku. Počas výkonu trestu mu bola udelená disciplinárna odmena (1-krát) a zároveň mu nebol uložený disciplinárny trest. Voľný čas trávi pravidelným zúčastňovaním sa spoločne organizovaných celoústavných aktivít (vedomostné súťaže, videoprodukcie), v rámci vychádzok športuje, zapožičiava si literatúru, pričom prejavuje snahu eliminovať nedostatky v gramotnosti. Vo výkone trestu nie je pracovne zaradený zo zdravotných dôvodov. Zdravotné obmedzenia odsúdeného taktiež limitujú pri výkone činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Napriek uvedenému sa však odsúdený aktívne zapája do činností v rámci
sektoru a pomáha aj pri rôznych iných činnostiach v rámci potreby. Pracovné návyky sa podľa hodnotenia ústavu u odsúdeného javia v rámci jeho schopností ako rozvinuté a upevnené. Kontakt s vonkajším svetom udržiava prevažne s rodičmi, s družkou je komunikácia veľmi sporadická napriek jeho snahe o zvýšenie jej intenzity. Program zaobchádzania odsúdený plní vo všetkých bodoch. K trestnej činnosti ako aj k nadmernému užívaniu alkoholu je kritický. Resocializačná prognóza bola vyhodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania, a to z dôvodu závažnosti spáchaného trestného činu, nadmerného užívania alkoholu, nízkej úrovne vzdelania, dlhodobej absencie legálneho zamestnania a s tým spojeným nedostatkom finančných prostriedkov. Ústav zároveň uvádza, že odsúdený preukazuje snahu o zmenu spôsobu života pred výkonom trestu odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené ústav konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a zároveň odporúča odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom.
Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ už 2-krát súdne trestaný.
Zástupca ÚVTOS Dubnica nad Váhom na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s písomným hodnotením a zároveň dodal, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k žiadnym zmenám.
Odsúdený na verejnom zasadnutí požiadal, aby súd vyhovel jeho návrhu.
Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol žiadosť odsúdeného zamietnuť.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jedenrok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Zároveň môže nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4.
Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), a taktiež bola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.
Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.
Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto podmienka tiež javila ako splnená.
Splnená bola aj tretia z citovaných podmienok, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy.
Súd je toho názoru, že odsúdený počas výkonu trestu preukázal svoje polepšenie, pričom bol 1- krát disciplinárne odmenený, voľný čas vie tráviť zmysluplne, napriek zdravotným obmedzeniam má vytvorené riadne pracovné návyky, čím si odsúdený vytvoril predpoklad po výkone trestu riadne sa zamestnať a tým predchádzať trestnej činnosti. Odsúdený taktiež plní stanovený program zaobchádzania, k trestnej činnosti je kritický, a teda uvedený výkon trestu odňatia slobody mu bol dostatočným ponaučením, aby v budúcnosti viedol riadny život, zaradil sa do spoločnosti a venoval sa svojej rodine.
V tomto sa súd stotožnil so záverom hodnotenia ústavu, ktorý odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Súd len dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu o podmienečné prepustenie súd primárne vychádza zo záverov hodnotenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, pretože iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného, môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy. V danom prípade súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by záver hodnotenia ústavu ako aj jeho odporúčanie spochybňovali s výnimkou stanovenia resocializačnej prognózy, ktorá bola vyhodnotená ako nepriaznivá za súčasného určenia vysokého rizika sociálneho zlyhania.
Súd v prvom rade poukazuje, že v prípade určovania rizika sociálneho zlyhania ústav vychádza z formulára - Hodnotenie rizika sociálneho zlyhania, ktorý podľa názoru súdu vychádza z kritérií, ktoré vo viacerých prípadoch vykazujú znaky diskriminácie, ktorej zákaz je zakotvený v čl. 12 Ústavy SR a ktoré odsúdený nemôže svojou vôľou sám ovplyvniť. V tomto konkrétnom prípade mal odsúdený 13 negatívnych bodov, pričom ústav prirátal odsúdenému aj 5 negatívnych bodov za vek (1 bod), pohlavie (1 bod), vzdelanie (3 body). Tieto kritéria sú podľa súdu diskriminačné. Bez týchto 5 bodov by celkový bodový súhrn predstavoval 8 bodov, a teda v zmysle tabuľky uvedenej vo formulári by išlo u odsúdeného o stredné riziko sociálneho zlyhania (6-11 bodov).
Ako problematické sa súdu javí aj udelenie 1 bodu za 2 odsúdenia. V tomto súd poukazuje, že odsúdený síce vykazuje v Registri trestov dva záznamy, avšak v uvedenom prípade nejde o recidívu. V prípade druhého odsúdenia bol odsúdenému uložený súhrnný trest, a teda skutku, pre ktorý bol odsúdený v prípade druhého odsúdenia sa dopustil ešte predtým než bol odsúdený súdom prvého stupňa v jeho prvej veci. Inými slovami jeho prvé odsúdenie nemohlo mať už vplyv na zmenu správanie sa odsúdeného pokiaľ ide o jeho staršie skutky.
Nakoniec odsúdený je vo výkone trestu po prvýkrát a aj preto možno mať za to s poukazom na dosiahnutý stupeň resocializácie, že v prípade odsúdeného je doterajšie pôsobenie týmto druhom trestu dostatočné. V tejto súvislosti súd uvádza, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.
O tom, že výkon trestu plní svoju výchovnú funkciu svedčí aj kritické nazeranie odsúdeného k jeho trestnej činnosti a nadmernému požívaniu alkoholu a aktívne zapájanie sa do pomocných prác napriek zdravotným problémom.
Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav (minimálny stupeň stráženia), v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže odsúdený spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie a súčasne určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok, ktorú vzhľadom na osobné pomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody, považoval za dostatočnú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.