Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-39-2017.pdf
PDF · 108.34 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/39/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Investičná Správcovská s.r.o., so sídlom Popradská 56, 040 01 Košice, IČO: 44 484 011, zastúpeného JUDr. Lukášom Polákom, advokátom, Hlavná 137, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/212/2017-45 zo dňa 20.10.2017, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa všetkých stavebných prác súvisiacich so stavbou W. W. A. R. - A. M. na pozemkoch registra ". nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec C., okres A., zapísaných na LV č. XXX a vedené Okresným úradom A., katastrálnym odborom a to: A. F. G. ". Výmera v m2 Druh pozemku 1 XXX/XX XXXXX P. A. X XXX/XX XXX P. A. X XXX/XX XX P. A. X XXX/XX XXXXX P. A. X XXX/XX XX P. A. X XXX/XX XX P. A. X XXX/XX XXX P. A. X XXX/XXX XXX P. A. X XXX/XXX XXX P. A. XX XXX/XXX XXX P. A. XX XXX/XXX XXX P. A.
a na pozemkoch registra ". nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec C., okres A.P., zapísaných na LV č. XXX a vedené Okresným úradom A., katastrálnym odborom a to: A. F. G. ". Výmera v m2 Druh pozemku X XXX/X XXX P. A. X XXX/X XXXX P. A.
s tým, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej na základe žaloby žalobcu o vypratanie nehnuteľností, ktorú je žalobca povinný podať v lehote 30 dní odo dňa nariadenia tohto neodkladného opatrenia.
2. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 09.06.2014 Kúpnu zmluvu č. XXXXX/KZ- XXX/XXXX/Haniska/XXXX/StrTa (ďalej len „Kúpna zmluva“), predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom v okrese A., obci Haniska, katastrálnom území C. evidovaných v tom čase na LV č. XXX a LV č. XXX vedených Okresným úradom A. pre Okres A., Obec C., katastrálne územie C. a to:
A. F. G. ". Výmera v m2 Druh pozemku 1 XXX/XX XXXXX P. A. X XXX/XX XXX P. A. X XXX/XX XX P. A. X XXX/XX XXXXX P. A. X XXX/XX XX P. A. X XXX/XX XX P. A. X XXX/XX XXX P. A. X XXX/XXX XXX P. A. X XXX/XXX XXX P. A. XX XXX/XXX XXX P. A. XX XXX/XXX XXX P. A. A. F. G. ". S. S. O. W. A. X XXX/X XXX P. A. 2 XXX/X XXXX P. A. (ďalej len "prevádzané pozemky"), pre účely stavby ". W. A. R. - A. M. na ktorú bolo vydané rozhodnutie o umiestnení U. Z. W. W. A. R. - A. M. Č.. XXXX- XXX/XXXX-XX/SP-G. R. W. XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX (ďalej len ".). Z článku S.. P. X.X G. R. vyplýva žalovanému zmluvná povinnosť zabezpečiť žalobcovi (ako predávajúcemu) prístup na pozemky v katastrálnom území C., okres A., obec A., zapísané na LV č. XXX, a to na pozemky s parcelným číslom XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX V. XXX/XX (ďalej len "R. A."). Ich sprístupnenie malo byť realizované formou prístupovej cesty s konštrukciou vozovky obaľované kamenivo a štrkodrvina, s kategóriou prístupovej cesty A. M. Z. S. (ďalej len "prístupová cesta"), na výstavbu ktorej sa žalobca ako kupujúci zmluvne zaviazal. Zmluvné strany si nedohodli čas plnenia zmluvnej povinnosti špecifikovanej v bode 3. návrhu, z čoho vyplýva pre žalovaného povinnosť plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal. Žalobca tento úkon (výzvu na plnenie predmetnej povinnosti z kúpnej zmluvy) do dnešného dňa realizoval už štyrikrát (aj z dôvodov prevencie a predchádzaniu škodám) a opakovane vyzýval žalovaného na splnenie tejto zmluvnej povinnosti a zároveň ho upozorňoval na možnosť uplatnenia práva na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Medzi odoslaním prvej a poslednej, v poradí štvrtej výzvy na plnenie, ubehli viac ako tri roky. Výzvy boli realizované chronologickom poradí: 1) prvá výzva, t. j. písomnosť s názvom "VEC: Kúpna zmluva č. XXXXX/KZ- XXX/XXXX/Haniska/XXXX/ StrTa" R. W. XX.XX.XXXX, 2) druhá výzva, t. j. písomnosť s názvom "VEC: Opätovná žiadosť o doriešenie prístupu na rozdelené územia, resp. odkúpenie sporného územia" zo dňa XX.XX.XXXX, 3) tretia výzva, t. j. písomnosť s názvom "VEC: Opätovná výzva na plnenie z kúpnej zmluvy Č.. XXXXX/KZ-XXX/XXXX/Haniska/XXXX/StrTa R. W. XX.XX.XXXX a upozornenie na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy" zo dňa XX.XX.XXXX, 4) štvrtá výzva, t. j. písomnosť s názvom: "VEC: Vyjadrenie k odpovedi k Opätovnej výzve na plnenie z kúpnej zmluvy č. XXXXX/KZ-XXX/XXXX/Haniska/XXXX/StrTa R. W. XX.XX.XXXX a upozornenie na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy" zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný si svoj záväzok napriek rozsiahlemu časovému obdobiu a viacerým výzvam nesplnil. V odpovedi na výzvu zo dňa 27.07.2017 tvrdil, že uzavrel so zhotoviteľom stavebných prác Zmluvu o dielo č. R. až dňa 06.04.2017, a to na zhotovenie stavby (W.), ktorej súčasťou je aj predmetná prístupová cesta. Ďalej uviedol: "V súčasnosti prebiehajú procesy ako schvaľovanie harmonogramu výstavby prístupovej cesty". Ďalej informuje o tom, že ak bude disponovať relevantnými informáciami od zhotoviteľa stavby, poskytne žalobcovi informáciu o začiatku a ukončení výstavby prístupovej cesty. Uvedené preukazuje, že stavebné práce týkajúce sa prístupovej cesty sa ani len nezačali. Navyše podľa vizualizácie je z technického hľadiska výstavba prístupovej cesty absolútne nezávislá na výstavbe diaľnice, keďže tá bude vybudovaná nad touto
prístupovou cestou. Poukázal na to, že uzavretie kúpnej zmluvy v prípade nevybudovania prístupovej cesty by nemalo pre neho hospodársky význam, nakoľko v okolí predmetných pozemkov vlastní ďalšie pozemky, ku ktorým potrebuje mať ako vlastník prístup. Neuzatvoril by so žalobcom kúpnu zmluvu, pokiaľ by mal vedomosť, že prístupová cesta nebude vybudovaná ani v lehote viac ako troch rokov od uzatvorenia Kúpnej zmluvy. Z dôvodu, že problematické riešenie vybudovania prístupovej cesty kontinuálne pretrvávalo, ponúkol za účelom riešenia tejto situácie žalovanému možnosť kúpy ostatných svojich pozemkov, ku ktorým nevybudovaním prístupovej cesty stratil akýkoľvek riadny prístup. Túto jeho ponuku žalovaný odmietol, odôvodňujúc, že ostatné parcely sa nenachádzajú pod cestným telesom a vzhľadom k tejto skutočnosti nemá dôvod na odkúpenie pozemkov nad rámec stavebného povolenia. Ďalej dôvodil tým, že kvôli pasivite žalovaného pri plnení jeho zmluvnej povinnosti mu bolo znemožnené zostatkové nehnuteľnosti ako vlastník užívať a nimi disponovať a zároveň bol obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva vo vzťahu k zostatkovým pozemkom, čo malo za následok zmarenie ich plánovaného predaja ďalším záujemcom. Vnikla mu tým škoda veľkého rozsahu, keďže žalovaný nesplnením svojej zmluvnej povinnosti zmaril investičný zámer žalobcu. Opomenutím konania zo strany žalovaného spočívajúcom v nesplnení záväzku vybudovať prístupovú cestu, na ktorú bol povinný bezodkladne po výzve od navrhovateľa reagovať, došlo k neproporcionálnemu obmedzeniu jeho vlastníckeho práva k zostatkovým nehnuteľnostiam. Je nepochybné, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvnej povinnosti, a preto je v spojení s ust. § 345 ods. 1 a ods. 2 ObZ odstúpenie navrhovateľa od kúpnej zmluvy absolútne legitímnym právnym úkonom. Nesplnením vyššie špecifikovanej povinnosti došlo zo strany žalovaného k podstatnému porušeniu kúpnej zmluvy a žalobca od kúpnej zmluvy č. XXXXX/KZ- XXX/XXXX/Haniska/XXXX/StrTa R. W. XX.XX.XXXX odstúpil, a to odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 19.09.2017 doručenom žalovanému dňa 21.09.2017. Zároveň vyzval žalovaného na bezodkladné vydanie prevádzaných pozemkov špecifikovaných v kúpnej zmluve. K vydaniu týchto pozemkov do dnešného dňa nedošlo a má obavu, či k takémuto plneniu dobrovoľne dôjde, a to vzhľadom na existenciu skutočností uvedených v návrhu, ako aj na skutočnosť, že žalovaný na upozornenie o možnosti využitia práva na odstúpenie od zmluvy reagoval listom zo dňa 27.07.2017 tak, že odstúpenie od zmluvy nebude akceptovať.
3. Okresný súd Prešov dospel k záveru, že žalobca pravdepodobne nemá právo, ktorého ochrany sa domáha, a preto nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť zdržať sa všetkých stavebných a iných prác súvisiacich so stavbou W. W. A. R. - A. M. na pozemkoch špecifikovaných v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha ochrany v súvislosti s tým, že využil svoje právo a odstúpil od Kúpnej zmluvy č. XXXXX/KZ-XXX/XXXX/Haniska/XXXX/StrTa R. W. X.X.XXXX, a to odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 19.9.2017 doručeným odporcovi dňa 21.9.2017. Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté (§ 48 Občianskeho zákonníka). Žalobca v predmetnom odstúpení od kúpnej zmluvy okrem iného uviedol, že: ... "Nesplnenie Vašej vyššie špecifikovanej povinnosti (povinnosť podľa čl. S.. P..X.X predmetnej kúpnej zmluvy) je podstatným porušením predmetnej kúpnej zmluvy a preto týmto odstupujeme od kúpnej zmluvy č. XXXXX/KZ-XXX/XXXX/Haniska/XXXX/StrTa zo dňa 9.6.2014."... V súvislosti s týmto prejavom vôle navrhovateľ neodkázal na žiadne zmluvné a ani zákonné ustanovenie. Nesplnenie povinnosti v zmysle čl. S.. P.. X.X predmetnej kúpnej zmluvy nebolo dohodnutým dôvodom pre odstúpenie od predmetnej zmluvy. Navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že zo strany odporcu došlo k podstatnému porušeniu zmluvnej povinnosti, a preto je v spojení s ust. § 345 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka odstúpenie navrhovateľa od kúpnej zmluvy absolútne legitímnym právnym úkonom. Aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka tu však neprichádza do úvahy, keďže záväzkový vzťah založený predmetnou kúpnou zmluvou, sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Jednoznačne na neho odkazuje aj predmetná kúpna zmluva (čl. VIII, bod 8.2). Odstúpenie od predmetnej zmluvy by teda prichádzalo do úvahy len podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V danom konkrétnom prípade podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre platné, účinné odstúpenie od zmluvy podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby účastník zmluvy (povinný, dlžník) bol v omeškaní s plnením svojho dlhu (záväzku) a nesplnil ho ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu druhým účastníkom zmluvy ( oprávneným, veriteľom). Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že zmluvné strany si nedohodli čas plnenia zmluvnej povinnosti špecifikovanej v čl. S.. P.. X.X predmetnej kúpnej zmluvy, z čoho podľa jeho názoru vyplýva pre žalovaného povinnosť plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal podľa ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. Aplikácia tohto ustanovenia však tiež neprichádza do úvahy, a to z rovnakých dôvodov ako bolo uvedené vyššie (aplikácia Občianskeho zákonníka). Do úvahy by prichádzala aplikácia
ust. § 563 Občianskeho zákonníka, prípadne § 564 Občianskeho zákonníka. Ak by aj súd vychádzal z toho, že je na čas splnenia povinnosti žalovaného v zmysle čl. S.. P.. X.X predmetnej zmluvy potrebné aplikovať ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, tak je potrebné uviesť, že navrhovateľ žalovaného po prvýkrát priamo vyzval na splnenie povinnosti vyplývajúcej mu z čl. S. P.. X.X kúpnej zmluvy až písomným podaním zo dňa 17.7.2017, a to v termíne do 31.7. 2017 a následne písomným podaním zo dňa 1.8.2017, a to v lehote 3 dní od jeho doručenia. Ak by už aj bol žalovaný v omeškaní so splnením jeho zmluvnej povinnosti v zmysle čl. S.. P.. X.X zmluvy po zrealizovaných výzvach zo strany žalobcu, dodatočnú lehotu na jej splnenie, ktorú mu poskytol navrhovateľ vo svojich písomných podania zo dňa 17.7.2017 a 1.8.2017 nemožno považovať (s prihliadnutím na charakter a rozsah povinnosti) podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka za primeranú. Odstúpenie žalobcu od predmetnej kúpnej zmluvy sa tak javí, s poukazom na vyššie uvedené, ako neúčinné, a preto v súvislosti s ním nie je možné žalobcovi poskytnúť navrhovanú (požadovanú) ochranu. Ak nesplnením povinnosti v zmysle čl. S.. N. X.X zmluvy žalovaný žalobcovi spôsobuje škodu, vzniká mu samozrejme voči žalovanému nárok na jej náhradu. K prípadnému právu, nároku žalobcu na náhradu škody, je však ním navrhovaná ochrana (uloženie povinnosti zdržať sa všetkých stavebných a iných prác) neadekvátna. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že neexistujú dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, ktorým napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu v súlade s § 365 ods. 1 písm. f/ CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to nesprávnym vyhodnotením dôležitosti a pravdepodobnosti dôkazov a porušením pravidiel formálnej logiky. Ďalej z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, lebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 21Cb/212/2017-45 zo dňa 20.10.2017 tak, ako to navrhol v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy neodkladného opatrenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa - JUDr. Lukáš Polák - advokát, vedený v peňažnom ústave X. N. Y. F. V. Z. V.. Z.., Č. Ú.: L.: Z. XX XXXX XXXX XX XXX XXX XXXX, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Eventuálne navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 21Cb/212/2017-45 zo dňa 20.10.2017 v celom rozsahu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. Odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí s dôvodmi zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Závery súdu považuje za svojvoľné, nemajúce oporu v práve a v dôkazoch predložených navrhovateľom, v dôsledku čoho je napadané uznesenie arbitrárne. Súd prvej inštancie nielenže v rozpore so zákonom prejudikoval neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, čím hrubo zasiahol do práva na spravodlivý proces a práva na rovnosť zbraní, ale zároveň v odôvodnení napádaného uznesenia uvádza klamlivé skutočnosti, ktoré nekorešpondujú so skutkovým stavom a ani s dôkazmi priloženými k samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V samotnom návrhu dostatočným spôsobom osvedčili nárok, a to popisom skutkového stavu a odkazom na listinné dôkazy. Z priložených listinných dôkazov bolo, nad zákonom požadovanú mieru osvedčenia, preukázané, že žalovaný nemieni splniť svoj zmluvný záväzok, ako aj to, že od uzatvorenia zmluvy prešla dosť dlhá doba na to, aby svoju povinnosť dobrovoľne splnil. Preto nemali inú možnosť ako sa domôcť ochrany svojho práva, ktoré im vyplývalo zo zmluvy a následne ochrany ich vlastníckeho práva vzhľadom na zánik zmluvy odstúpením. Iným spôsobom ako neodkladným opatrením sa nedokážu domôcť vytvorenia potrebného právneho rámca pre vysporiadanie ich práva, ktoré im plynulo zo zmluvy, pretože žalovaný nielenže nemá záujem vysporiadať nehnuteľnosti, ktoré sa výstavbou diaľnice stali priľahlými ako tzv. „mŕtve úseky“. Tento postoj žalovaného je výsostne arogantný a zrejmý aj z iných právnych vzťahov, v ktorých žalovaný vystupoval , pretože nie sú ojedinelí, ktorým odkúpením pozemkov a následnou výstavbou diaľnice takéto mŕtve úseky vznikli. Namietal, že postojom žalovaného k vzniknutej situácii došlo k neproporcionálnemu obmedzeniu jeho vlastníckeho práva. Súd mal preto po zohľadnení odstúpenia od zmluvy vyvážiť stred dvoch práv a poskytnúť navrhovateľovi ochranu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nemôže byť na ťarchu žalobcu a nemôže viesť k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa zásady iura novit curia je právna kvalifikácia vecou súdu a strany sporu musia uviesť iba rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožnia súdu uplatnený nárok právne kvalifikovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5Cdo196/2009). V tejto súvislosti poukázal na aplikáciu Občianskeho zákonníka na predmetnú právnu vec, podľa ktorého platí, že ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Zdôraznil, že prvýkrát žalovaného vyzval na splnenie zmluvnej povinnosti výzvou dňa 26.09.2014, teda tri roky pred odstúpením od kúpnej zmluvy a pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo možno jednoznačne považovať za primerané dodatočnú lehotu na splnenie si zmluvnej povinnosti. K problematike primeranosti dodatočne poskytnutej lehoty sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 21.07.2011, sp. zn. 2Obo 85/2010, kde uviedol, že: „ak je podmienkou účinného odstúpenia od zmluvy poskytnutie dodatočnej lehoty k splneniu, pričom jej dĺžku určuje sám veriteľ, tento musí so zreteľom ku konkrétnym okolnostiam prípadu určiť primerane dlhú lehotu k tomu, aby bol dlh splniteľný. Pre splnenie dlhu sa však v takom prípade nepredpokladá, že dlžník až po splatnosti dlhu začne s vytváraním podmienok pre jeho splnenie, preto dodatočná lehota môže byť kratšia než lehota objektívne potrebná alebo obvyklá k poskytnutiu plnenia veriteľovi. Vzhľadom k tomu nemožno namietať, že dodatočná lehota bola formálna a nedostatočná“. Nie je mu jasné, prečo súd prvej inštancie prehliada výzvu navrhovateľa zo dňa 26.09.2014 a v rozhodnutí poukazuje na výzvu až zo dňa 17.07.2017, ktorá už bola v poradí výzvou treťou. Takýto postup vzbudzuje pochybnosť o nestrannosti a nezaujatosti konajúceho sudcu a možno ho označiť za postup vysoko tendenčný. Argumentoval tým, že žalovanému poskytol primeranú lehotu na vybudovanie prístupovej cesty, ale žalovaný sa slobodne, dobrovoľne a vážne, bez skutkového a právneho omylu, ako plnohodnotný subjekt práva kúpnou zmluvou zaviazal k vybudovaniu prístupu na zostatkové nehnuteľnosti navrhovateľa. Po obdržaní výzvy zo dňa 26.09.2014 bol povinný bezodkladne konať spôsobom smerujúcim k splneniu si takejto svojej zmluvnej povinnosti. Žalovaný však prístupovú cestu realizovať ani len nezačal. Takýto stav trval aj po doručení upozornenia na uplatnenie práva na uplatnenie práva žalobcu odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 01.08.2017 (tri roky od prvej výzvy). Z reakcie žalovaného vyplýva jeho vôľa pokračovať v porušovaní svojej zmluvnej povinnosti, keď uviedol, že nepozná ani len termín začatia výstavby prístupovej cesty a rovnako, že odstúpenie od zmluvy akceptovať nebude. Žalobca preto legitímnym spôsobom uplatnil svoje právo a od kúpnej zmluvy odstúpil. Ďalej uviedol, že nie je mu jasné, v čom nebol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčený a zároveň prečo ten istý súd v tom samom rozhodnutí prejudikoval neplatnosť odstúpenia od zmluvy bez návrhu na začatie konania, bez vyjadrenia procesných strán a bez zákonného oprávnenia, svojvoľne. Považuje za právne súladné vychádzať z platnosti odstúpenia od zmluvy, pretože doposiaľ nebola osvedčená akákoľvek skutočnosť odôvodňujúca čo i len pochybnosť o jeho platnosti a nikto sa takéhoto určenia nedomáhal. Domnienka súdu o jeho údajnej neúčinnosti je teda v abstraktnej rovine. Súd je zo zákona povinný vychádzať z osvedčených informácií a z faktu, že vlastníkom sporných nehnuteľností je ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca. Iná interpretácia ani neprichádza do úvahy. Vytýkal súdu prvej inštancie, že svojich rozhodnutím odignoroval jeho osvedčené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný užíva, a na ktorých realizuje výstavbu W. W., čo v prípade neposkytnutia bezodkladnej úpravy pomerov zo strany súdu vytvorí situáciu, kedy už návrat do pôvodného stavu možný nebude. Z predložených dôkazov vyplýva skutočná opodstatnenosť neodkladného opatrenia spočívajúca v reálnej hrozbe vzniku škody a porušovania ústavných práv navrhovateľa. Vlastnícke právo a jeho ochrana je ústavným právom garantovaným medzinárodnými právnymi normami, pričom právo na náhradu škody vyplýva zo zákona. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím de facto nadradil všeobecnú právnu normu nad normu ústavnú. Napadol aj spôsob odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, nakoľko neposkytuje presvedčivé odôvodnenie, prečo konajúci súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva úvaha súdu prvej inštancie, ktorou sa riadil pri posudzovaní osvedčenia skutočností uvedených v návrhu a rovnako z odôvodnenia rozhodnutia nie je právne zrozumiteľné a rozumne obhájiteľné, prečo súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti zdôraznil, že právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa javí ako svojvoľné - neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve a nelegitímne. Súd musí dbať na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Podstatnou súčasťou právnych záruk v konaní podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy je teda právo na logické, spravodlivé a zákonné odôvodnenie rozhodnutia. Konštatoval, že úvaha súdu prvej inštancie pri hodnotení predložených listinných dôkazov nebola výsledkom logického uvažovania a samotné rozhodnutie nezohľadnilo všetky skutočnosti. Napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, je nepreskúmateľné, celé rozhodnutie sa javí ako logicky nekonzistentné a nepresvedčivé. Zároveň z
dôvodu toho, že žalovaný sa vyjadril, že chce v realizácii W. W. pokračovať a diaľnicu ma rozpracovanú natoľko, že v dohľadnej dobe nastane situácia, keď túto stavbu nebude možné odstrániť. Požiadal o poskytnutie rýchlej a účinnej ochrany. Zdôraznil, že je presvedčený o tom, že samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí tak vážnymi vadami majúcimi za následok jeho rozpornosť so zákonom, ako aj s Ústavou garantovanými právami navrhovateľa, že je legitímne takéto rozhodnutie označiť ako svojvoľné a arbitrárne. Nesprávne vyhodnotenie dôležitosti a pravdivosti dôkazov, porušenie pravidiel formálnej logiky, nezohľadnenie rozhodujúcich skutočností v prospech navrhovateľa, nutne vedie k záveru o nespravodlivosti napádaného rozhodnutia.
6. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 druhá veta CSP umožnil žalovanému vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj k uzneseniu súdu prvej inštancie.
7. Žalovaný sa k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ani k odvolaniu nevyjadril. Aj keď z obsahu spisu nevyplýva, že mu výzva súdu bola doručená, odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu o odvolaní aj bez vyjadrenia žalovaného.
8. Krajský súd v Prešove prejednal odvolanie podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecné správne.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a dôvodnosť podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a v tomto smere vo veci správne právne posúdil v zmysle zákonných ustanovení platných a účinných v čase vydania uznesenia. Odvolací súd je toho názoru, a to aj na základe odvolania žalobcu v súlade s ustanovením § 325 ods. 1 CSP, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa zabezpečí taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu žalobcu vo veci samej. Z článku S.. P. X.X Kúpnej zmluvy vyplýva žalovanému zmluvná povinnosť zabezpečiť žalobcovi (ako predávajúcemu) prístup na pozemky v katastrálnom území C., okres A., obec A., zapísané na LV č. XXX, a to na pozemky s parcelným číslom XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX V. XXX/XX (ďalej len "zostatkové pozemky"). Toto dojednanie sa síce javí ako vedľajšie dojednanie v kúpnej zmluve, ale z jeho obsahu a ani z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva, žeby nesplnenie tejto povinnosti bolo dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu má žalobca iné možnosti právnej ochrany a dosiahnutie želaného právneho stavu vyplývajúceho mu z Kúpnej zmluvy podaním žaloby na súd. Nariadenie neodkladného opatrenia v navrhnutom znení v porovnaní s dôsledkami, ktoré by spôsobilo jeho nariadenie, keďže sa jedná o časť diaľnice, na stavbu ktorej bolo vydané stavebné povolenie, považuje súd za neprimerané. Žalobca podľa odvolacieho súdu neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil podľa § 387 ods.1 CSP potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a to rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nedôvodná je odvolacia námietka žalobcu, ak vytýka súdu prvej inštancie spochybňovanie účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobcom nad rámec skúmania podmienok pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Na túto skutočnosť poukázal sám žalobca v jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Zároveň sa súd nestotožňuje s odvolacou námietkou v tom smere, že uznesenie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
15. O trovách odvolacieho konania v neodkladnom opatrení bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
16. Senát Krajského súdu v Prešove uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP) . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP) .