Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-97-2017.pdf
PDF · 113.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/97/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., L. XXX/XX, zastúpená JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom so sídlom X., P. XX, proti žalovanému: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., K. XXX/X, zastúpený JUDr. Ing. Igorom Ťuchom, nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., H. XXXX/XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v konaní o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/23/2012-348 zo dňa 11. novembra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/23/2012-348 zo dňa 11. novembra 2016 p o t v r d z u j e .
Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom postupom podľa § 149 ods. 1 v spojení s § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal byt č. XX na 2. poschodí, vchod XX bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parcela č. 616/9 a spoluvlastnícky podiel 3541/158509 na pozemku parcela č. 616/9 a na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú. X., skrinku pod televízor, dva kusy vitrín, dva kusy spálňových komôd, gauč, skriňovú zostavu, skrinku na topánky (výrok I.) a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal detský písací stôl, sedaciu súpravu, konferenčný stolík, posteľ, matrac, kuchynskú linku, stôl a stoličky, dva kusy schodištných komôd, komodu malú z prízemia a kované vonkajšie zábradlie (výrok II.). Obchodný podiel v spoločnosti M-MAXI s.r.o. so sídlom Námestovo, Ružová 517/6, IČO: 44 624 778, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 53217/L prikázal žalovanému (výrok III.), záväzok sporových strán voči H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., K. XXX/X, z pôžičky vo výške 14.940 Eur, ktorú im poskytla dňa 12.11.2007, prebral žalovaný ako výlučne zaviazaný z tohto záväzku (výrok IV.) a žalobkyňu zaviazal k povinnosti na vyrovnanie podielu žalovaného zaplatiť mu 9.714,06 Eur v mesačných splátkach po 240 EUR, splatných vždy do každého 15. dňa v mesiaci (výrok V.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu na ich náhradu nemá právo (výrok VI.) a štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok VII.).
2. Okresný súd po zrušení pôvodného rozsudku č.k. 7C/23/2012-252 dňa 29.12.2014 uznesením odvolacieho súdu č.k. 6Co/673/2015-290 dňa 31.05.2016 vykonal dokazovanie a konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniklo uzatvorením manželstva dňa 01.01.1997 a zaniklo rozvodom ich manželstva dňa 26.07.2011. V priebehu konania sa strany zhodli na tom, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude
do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázaný byt č. XX v bytovom dome č. XXX v X., spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemku parc. č. 616/9 a spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 3541/158509 v hodnote 25.500 Eur, hnuteľné veci - skrinka pod TV v hodnote 120 Eur, dva kusy vitrín v hodnote 40 Eur, dva kusy spálňovej komody v hodnote 40 Eur, gauč v hodnote 66 Eur, skriňová zostava v hodnote 100 Eur a skrinka na topánky v hodnote 100 Eur. Súd preto prikázal tieto veci do výlučného vlastníctva žalobkyne. Ďalej sa strany zhodli (a nebolo teda sporné), že do výlučného vlastníctva žalovaného bude prikázaný detský písací stôl v hodnote 50 Eur, sedacia súprava v hodnote 233 Eur, konferenčný stolík v hodnote 16 Eur, posteľ v hodnote 166 Eur, matrac v hodnote 133 Eur, kuchynská linka v hodnote 2.000 Eur, stôl a stoličky v hodnote 233 Eur, dva kusy schodištných komôd v hodnote 50 Eur, komoda malá z prízemia v hodnote 13 Eur, kované vonkajšie zábradlie v hodnote 1200 Eur a obchodný podiel v spoločnosti M-MAXI, s.r.o. v hodnote 6.900 Eur. Súd preto tieto veci a obchodný podiel prikázal žalovanému.
3. Súd mal v konaní preukázané, že zo spoločného majetku na oddelený majetok žalovaného bola vynaložená suma 272 000,- Sk (v prepočte 9 028,75 Eur) na zateplenie rodinného domu žalovaného, ktorá rekonštrukcia bola realizovaná v roku 2008. Prvoinštančný súd mal túto skutočnosť preukázanú z výsluchu svedka V. R., ktorý potvrdil, že v roku 2008 spolu s ďalšími robotníkmi vykonali zateplenie rodinného domu žalovaného za 272 000,- Sk, ktoré im vyplatil žalovaný. Žalobkyňa síce v podanom návrhu na vyporiadanie BSM žiadala, aby súd zohľadnil investície zo spoločného majetku na dom žalovaného až vo výške až 22.497,90 Eur, takéto investície sa však žalobkyni v konaní nepodarilo preukázať. Zo samotnej skutočnosti, že za trvania manželstva bola realizovaná rekonštrukcia domu žalovaného, a že jednotlivé práce a dodávky vyplácal žalovaný, ešte nemožno urobiť záver, že ich skutočne vyplácal zo spoločných peňazí manželov a nie z peňazí poskytnutých od svojho otca a sestry. Žalobkyňa v danom prípade znášala dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že na oddelený majetok žalovaného sa vynaložili prostriedky zo spoločného majetku, a toto dôkazné bremeno uniesla len ohľadne platby za zateplenie domu. 4. Počas trvania BSM vznikol stranám spoločný záväzok voči sestre žalovaného H. H., ktorá im poskytla pôžičku vo výške 14.940 Eur. Sporové strany zhodne uviedli, že H. H. si za týmto účelom zobrala úver zo Slovenskej sporiteľne, a.s. , ktorého zostatok ku dňu 26.07.2011 (zánik BSM) predstavoval sumu 13.484,88 Eur. Uvedený zostatok úveru je aj zostatkom pôžičky, pretože peniaze z úveru boli v celom rozsahu poskytnuté stranám, konkrétne na účet žalovaného a ten túto pôžičku aj svojej sestre H. H. po zániku BSM spláca. Súd v tejto súvislosti nevyhovel návrhu žalobkyne, aby uvedený záväzok znášal výlučne žalovaný z dôvodu použitia takto získaných finančných prostriedkov na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, nakoľko už zo samotného návrhu na vyporiadanie BSM, ktorý podala žalobkyňa, je zrejmé, že ide o spoločný záväzok strán voči H. H., keďže aj samotná žalobkyňa ho označila za pasívum BSM. Žalobkyňa naviac nijakým relevantným spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že všetky uvedené finančné prostriedky boli použité na zveľadenie výlučného majetku žalovaného. Nakoľko súd ustálil uvedený záväzok ako spoločný záväzok žalobkyne a žalovaného, vzniknutý za trvania ich manželstva (a teda aj BSM), podiel sporových strán na tomto záväzku určil v rovnakom pomere, t.j. vzhľadom na zostatok úveru (13 484,88 Eur) sa na tomto záväzku každá zo strán sporu podieľa vo výške jednej polovice, teda 6.742,44 Eur. 5. Pokiaľ žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného, aby do BSM nahradil, čo zo spoločného záväzku z pôžičky od H. H. bolo vynaložené na výlučné záväzky žalovaného, a to 1400 Eur ako platba za tovar v rámci podnikania žalovaného, suma 5311 Eur, ktorú žalovaný zaplatil E. X. ako pôžičku, z ktorej bol výlučne zaviazaný a sumy 530,20 Eur a 681,43 Eur ako odvody na poistenie, ktoré za seba zaplatil žalovaný, okresný súd uvedenému návrhu nevyhovel, nakoľko platba za tovar Ing. J. W. dňa 30. 11. 2007, o ktorej žalovaný nerozporoval, že išlo o platbu za tovar, ktorý v rámci svojho podnikania zakúpil, možno považovať za uhradenú z peňazí (60.000 Sk), ktoré na účet vložil žalovaný pred prijatou pôžičkou od H. H.. V súvislosti s ďalšími platbami súd ustálil, že zo samotnej skutočnosti, že tieto platby boli realizované z bankového účtu žalovaného, na ktorý boli dňa 27.11.2007 vložené peniaze z pôžičky od H. H., nemožno urobiť záver, že výlučne z týchto peňazí boli realizované platby záväzkov žalovaného (aj vzhľadom na časový odstup priebehov vkladania finančných prostriedkov na predmetný účet a vykonávanie platieb) a žalobkyňa ani v tejto časti svojho návrhu neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení. 6. Súd sa v rámci vyporiadania BSM zaoberal aj obchodným podielom žalovaného v spoločnosti M-MAXI s.r.o. so sídlom Námestovo, Ružová 517/6, IČO: 44 624 778, pričom medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný tento obchodný podiel nadobudol do BSM, a že jeho hodnota je 6.900 Eur. Keďže žalovaný bol a je jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti, súd tento obchodný podiel prikázal jemu, pričom
poukázal na takto ustálenú rozhodovaciu prax (rozsudok NS SR sp.zn. 2 Cdo 168/2005 zo dňa 31. 3. 2006, R 27/2007 ). 7. K návrhu žalobkyne na určenie podielu na byte a jeho príslušenstve v jej prospech vo výške vyššej než jedna polovica (dve tretiny), súd uviedol, že nie je možné určiť odlišný podiel strán len na určitom majetkovom kuse, ktorý je súčasťou BSM. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že byt bol žalobkyni pridelený Mestom X. dňa 02.03.1990, teda pred uzatvorením manželstva, do vlastníctva strán ho Mesto X. previedlo zmluvou zo dňa 21. 09.2004 (v čase trvania BSM). Uvedená skutočnosť však nie je takého právneho charakteru, aby v konaní o vyporiadanie BSM odôvodnila nerovný podiel žalovaného na BSM v prospech žalobkyne. 8. Pri vyporiadaní BSM prvoinštančný súd vychádzal z toho, podiely sporových strán na BSM sú rovnaké, vyporiadanie vykonal v zmysle vyššie uvedeného a následne určil vyrovnací podiel vychádzajúc z toho, že žalobkyňa nadobúda veci v hodnote o 7.486 Eur vyššej, než pripadá na jej podiel. Uvedenú sumu ďalej navýšil o sumu jej podielu na spoločnom záväzku (6.742,44 Eur), ktorý celý prebral žalovaný, avšak od takto určenej sumy (14 230,44 Eur) následne odpočítal sumu 4.514,38 Eur, ktoré je žalovaný povinný do BSM nahradiť titulom náhrady investícií zo spoločného majetku do svojho výlučného majetku. Výsledkom uvedeného tak uložil žalobkyni povinnosť uhradiť žalovanému vyrovnací podiel BSM v celkovej výške 9.714,06 Eur. 9. Súd žalobkyni povolil splácanie jej dlhu v splátkach po 240 EUR, čo je výška jej aktuálneho mesačného príjmu a ktorá výška splátky môže byť prijateľná aj pre žalovaného, ktorý má toho času zabezpečenú svoju potrebu bývania, je zamestnaný, nemá vyživovaciu povinnosť a po rozvode sám splácal splátky spoločnej pôžičky, z čoho je zrejmé, že si dokáže zaobstarať peňažné prostriedky jednak na svoje živobytie ako aj na pôžičku, takže povolením splátok nebude neprimerane znevýhodnený. 10. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán, vzhľadom na charakter konania (vyporiadanie BSM), ktoré je príznačné tým, že sa mohlo začať na návrh ktorejkoľvek strán, súd nie je v ňom viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania, a teda nemožno konštatovať výslovný úspech či neúspech niektorej zo strán. O trovách konania štátu súd rozhodol vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v nepriaznivej sociálnej situácii strán, ktorí boli na svoju žiadosť oslobodení od súdnych poplatkov tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal.
11. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá podané odvolanie odôvodnila v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h/ (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) uvedeného zákonného ustanovenia. 12. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu o uložení povinnosti zaplatiť vyrovnací podiel vo výške 9.714,06 Eur v mesačných splátkach po 240 Eur z dôvodu, že okresný súd pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy všetky skutočnosti. Uviedla, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je absolútne zrejmé, prečo súd oproti svojmu pôvodnému rozhodnutiu určil vyrovnací podiel o 1.428,87 Eur vyšší, keď na viacerých miestach odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že od doby pôvodného rozhodnutia sa nepreukázala žiadna zmena v skutkovom stave. Namietala rozpor výroku IV. (vyporiadanie spoločného záväzku voči H. H.) s teoretickými východiskami určenými odvolacím súdom v rozhodnutí 6Co/673/2015-290 dňa 31.05.2016, keď konajúci prvoinštančný súd nekonkretizoval výšku záväzku ku dňu vyporiadania. Nesúhlasila ani s vyhodnotením a následným odôvodnením skutočností týkajúcich sa ňou tvrdených výlučných záväzkov žalovaného súvisiacich s platbami rôznym osobám vo vzťahu ku vkladom na spoločný účet založený za účelom pôžičky od sestry žalovaného H. H., keď uviedla, že žalovaný nikdy nepreukázal, že peniaze z pôžičky boli použité na spoločný majetok. Poukázala na výpisy z účtu obsiahnuté v súdnom spise (č.l. 164 až 170) a nesúhlasila s postojom prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého bola ona ako žalobná strana sporu povinná dokazovať všetky skutočnosti. Rozporovala rozhodnutie prvoinštančného súdu o povinnosti platiť vyrovnací podiel žalovanému v splátkach vo výške 240 Eur mesačne, pričom poukázala na situáciu, že sa jedná o celý jej mesačný príjem a v konaní bolo preukázané, že počas trvania manželstva platili manželia H. H. dlh v splátkach 111 Eur mesačne. V konaní prvoinštančného súdu videla logické rozpory pri hodnotení dôkazov, keď súd nesprávne zistil skutkový stav, na základe ktorého nesprávne rozhodol a taktiež nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa vyporiadania BSM. Žiadala preto odvolací súd, aby napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v celom rozsahu zmenil, alternatívne, aby sám rozhodol novým rozsudkom.
13. K podanému odvolaniu sa v stanovenej lehote vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazuje na skutočnosti, s ktorými sa prvoinštančný súd vysporiadal, tieto boli
predmetom dokazovania a iné dôkazy podporujúce jej teoretické konštrukcie do konania nepredložila, resp. predložiť ani nemohla, nakoľko v odvolaní produkované tvrdenia neodrážajú skutočný stav. K žalobkyňou namietanému výpočtu zostatku splátky na spoločnom dlhu (pôžičky od H. H.) uviedol, že hodnota záväzku sporových strán z pôžičky aj ku dňu vyporiadania BSM plne korešponduje so sumou uvedenou v rozsudku. Bol toho názoru, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov objektívne zistil skutkový stav veci a meritórne správne rozhodol, na základe čoho žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
14. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného, ktoré jej bolo v zmysle § 374 ods. 1 CSP doručené dňa 02.03.2017, ďalej nereagovala.
15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
16. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
17. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
18. Na doplnenie však považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobkyne formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu.
19. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala rozpor výroku IV. napadnutého rozsudku (vyporiadanie spoločného záväzku voči H. H.) s teoretickými východiskami určenými odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu, keď konajúci prvoinštančný súd nekonkretizoval výšku záväzku ku dňu vyporiadania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie uznesenia č.k. 6Co/673/2015-290 dňa 31.05.2016, v ktorom konštatoval, že podstatou postupu pri riešení spoločných dlhov je, že tieto sa vyporiadajú vo výške ku dňu vyporiadania, avšak pokiaľ niektorý z manželov po zániku manželstva uhradil časť dlhu vzniknutého počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva zo svojich finančných prostriedkov, tieto prostriedky sú predmetom vyporiadania.
20. Je nesporné, že okresný súd pri určovaní hodnoty spoločného záväzku sporových strán - pôžičky od H. H., vychádzal z nesplateného zostatku predmetnej pôžičky ku dňu zániku BSM (13.484,88 Eur). Medzi žalobkyňou a žalovaným však v konaní nebolo sporné, že túto pôžičku od času zániku BSM spláca výhradne žalovaný. Teoreticky sa hodnota spoločného dlhu žalobkyne a žalovaného z predmetnej pôžičky líši v závislosti od momentu jej určenia (zániku resp. vyporiadania BSM). S prihliadnutím na charakter vedeného konania, by však súd pri určení hodnoty spoločného dlhu v momente vyporiadania BSM do predmetu vyporiadania zaradil aj finančné prostriedky žalovaného použité na splácanie dlhu po zániku BSM z jeho vlastných prostriedkov, ktorých hodnota by bola rozdelená rovným dielom medzi žalobkyňu a žalovaného. V konkrétnej veci to znamená, že výsledná hodnota podielov žalobkyne a žalovaného na vyporiadavanom dlhu v matematickom vyjadrení je rovnaká, predstavujúca sumu 6.742,44 Eur.
21. K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa absencie odôvodnenia zmeny výšky vyrovnacieho podielu oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu (rozsudku č. k. 7C/23/2012-252 zo dňa 29.12.2014, zrušenému krajským súdom uznesením 6Co/673/2015-290 dňa 31.05.2016) bez konštatovania akejkoľvek zmeny skutkového stavu odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd v odvolaním napadnutom rozsudku, na rozdiel od predchádzajúceho meritórneho rozhodnutia, určil výšku vyrovnacieho podielu správne, prihliadajúc na potrebu spravodlivého vyporiadania masy tvoriacej BSM medzi sporové strany. 22. Ako je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, medzi žalobkyňou a žalovaným nebolo sporné, že hodnota masy vyporiadavaného BSM tvorenej nehnuteľnosťou, hnuteľnými vecami a podielom v obchodnej spoločnosti (bližšia špecifikácia v odseku 3 tohto uznesenia) bola určená vo výške 36.960 Eur, teda polovica pripadajúca na podiel každej zo strán predstavuje 18.480 Eur. Žalobkyni bol do výlučného vlastníctva prikázaný majetok v celkovej výške 25.966 Eur, žalovanému vo výške 10.994 Eur, čo znamená, že žalobkyňa nadobudla majetok v hodnote o 7.486 Eur vyššej, než pripadá na jej podiel. K uvedenej sume bolo následne potrebné pripočítať polovicu z hodnoty spoločného dlhu voči H. H. v sume 6.742,44 Eur a zároveň odpočítať sumu 4.514,38 Eur predstavujúcu polovicu z investícii žalovaného z majetku patriaceho do BSM do svojho výlučného majetku na zateplenie rodinného domu (polovicu preto, že žalobkyňa aj žalovaný by zo sumy 9.028,76 Eur vynaloženej žalovaným na uvedený účel, pokiaľ by tieto finančné prostriedky tvorili súčasť vyporiadavaného BSM, dostali každý rovnaký podiel), pričom výsledná suma 9.714,06 Eur predstavuje vyrovnací podiel, ktorého výšku prvoinštančný súd správne ustálil. 23. Odvolací súd v súvislosti s predmetnou námietkou odvolateľky len okrajovo uvádza, že pôvodné meritórne rozhodnutie okresného súdu bolo rozhodnutím odvolacieho súdu zrušené (okrem iného) aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Odvolací súd preto nepristúpil k analýze dôvodov zakladajúcich rozdielne určenie výšky vyrovnacieho podielu v oboch rozhodnutiach, nakoľko okresný súd pri určení vyrovnacieho podielu v odvolaním napadnutom rozsudku, s prihliadnutím na verifikáciu jeho postupu vyplývajúcu z predchádzajúceho odseku, postupoval vecne správne, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a odvolací súd preto nemal dôvod odvolacej námietke žalobkyne v tejto časti podaného odvolania vyhovieť.
24. Odvolací súd neposúdil ako dôvodnú ani ďalšiu námietku odvolateľky týkajúcu sa ňou tvrdeného postoja okresného súdu zakladajúceho jej povinnosť dokazovať všetky skutočnosti vo vedenom konaní a nadväzne ani námietku súdom nesprávne vyhodnotených skutočností týkajúcich sa ňou tvrdených výlučných záväzkoch žalovaného, pričom na teóriu dôkazného bremena a bremena tvrdení v konaní odkazuje sporové strany na odseky 12 až 15 svojho predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia 6Co/673/2015-290 dňa 31.05.2016 ako aj na odsek 7 odôvodnenia napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu. 25. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). 26. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 27. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
28. Žalobkyňa v tejto časti podaného odvolania namietala právne posúdenie veci prvoinštančným súdom a predložila vlastné právne posúdenie a vlastné predstavy záverov, ku ktorým by mal odvolací súd dospieť v predmetnej právnej veci.
29. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov ( bližšie napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).
30. Žalobkyňa ďalej nesúhlasila s rozhodnutím prvoinštančného súdu, ktorý jej umožnil splácať žalovanému vyrovnací podiel v mesačných splátkach po 240 Eur, keď poukázala na svoje finančné pomery a na situáciu, keď za trvania manželstva pôžičku od H. H. splácali len vo výške 111 Eur mesačne. 31. Prvoinštančný súd v danom prípade využil zákonnú možnosť upravenú v ustanovení § 232 ods. 3 veta druhá CSP, v zmysle ktorého možno predĺžiť lehotu určenú na plnenie, a to bez výslovného obmedzenia. Umožniť subjektu v konaní plniť uloženú povinnosť v splátkach sa považuje vždy za osobitnú (exkluzívnu) výhodu subjektu s povinnosťou plniť, ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv toho, komu má byť plnené. Ten má totiž vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Uvedená exkluzivita povinného subjektu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery stranám je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. 32. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku (konkrétne z odseku 8) je zrejmé, na základe akých skutočností prvoinštančný súd umožnil žalobkyni splácať uloženú povinnosť v splátkach (majetkové pomery strán sporu), pričom odvolací súd takto určené splátky považuje za primerane nastavené, zohľadňujúce možnosti a potreby strán sporu. Tvrdenie žalobkyne o tom, že za trvania manželstva splácala spolu so žalovaným pôžičku od H. H. sumou 111 Eur mesačne je v danom prípade irelevantné, nakoľko vyrovnací podiel, ku ktorého zaplateniu bola rozhodnutím prvoinštančného súdu zaviazaná, nepredstavuje ekvivalent k uvedenej pôžičke, ale jedná sa o povinnosť uhradiť žalovanému hodnotu toho, o čo viac v rámci vyporiadania BSM do svojho výlučného majetku nadobudla.
33. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania a trovách štátu, okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, keď správnym spôsobom prihliadal na charakter vedeného súdneho sporu ako aj na úspech strán sporu v meritórnom rozhodnutí, na základe čoho odvolací súd napadnutý rozsudok aj v tejto časti ako vecne správny potvrdil.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane priznal nárok ich náhradu v rozsahu 100%.
35. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).