Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-160-2017.pdf
PDF · 74.4 KB
Case nature
Subarea
19CoE/160/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO 35 937 874, proti povinnému M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. ulica XXX/XX, O., o vymoženie istiny 2.583,35 eur, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 9Er/4613/2013-23, zo dňa 27. januára 2016, takto
rozhodol:
Odvolanie povinného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie povinnému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Petrovi Krušinovi, Exekútorsky úrad Bratislava, Lazaretská 4, 811 08 Bratislava, trovy exekúcie vo výške 50,21 Eur do 3 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na ustanovenia § 200 ods. 5, § 203 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom doručeným súdnemu exekútorovi Mgr. Petrovi Krušinovi dňa 31.10.2013 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na základe Výkazov nedoplatkov VZP č. 1328544313 zo dňa 22.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.09.2010. poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 22.11.2013. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/4613/2013-10 zo dňa 24.08.2015 bola exekúcia zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.09.2015. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. V predmetnej veci si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 50,21 Eur. Súd prvej inštancie po preštudovaní priloženého exekučného spisu dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 50,21 Eur. Povinný si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, podľa ktorého má poistenec povinnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, čím sám zavinil následné vydanie exekučného titulu a preto exekučné konanie začalo dôvodne, na základe čoho je povinný znášať trovy exekúcie v zmysle § 197 Exekučného poriadku.
2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu pochybeniu nedoplatkov a preto nevidí dôvod, prečo by mal platiť súdnemu exekútorovi trovy za súdne konanie. Od roku 1992 je českým občanom, kde si riadne platí zdravotné poistenie. Na záver si vyčíslil náhradu škody, ktorú požaduje od oprávneného.
3. K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že oprávnený zrušil exekučný titul na základe doloženého dokladu preukazujúceho zdravotné poistenie v Českej republike od roku 1992, t.j. zo strany povinného nedošlo k porušeniu zákonom stanovených oznamovacích povinností. Oprávnený v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal súd, aby zaviazal povinného k úhrade vzniknutých trov exekučného konania. Oprávnený evidoval povinného ako svojho poistenca. Vzhľadom k tomu, že zo strany príslušných úradov došlo k opakovanému potvrdeniu, že povinný je osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, a preto nemala dôvod pochybovať o tom, že v prípade povinného ide o fyzickú osobu, ktorá má byť povinne zdravotne poistená na území Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov ma oprávnený za to, že pri vyčíslení pohľadávky postupoval v súlade so zákonom. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Na záver uviedol, že postup oprávneného pri vyčíslení a predpísaní pohľadávky exekučným titulom bol legálny a legitímny, t.j. neporušil žiadnu povinnosť a nezodpovedá za prípadnú škodu, ktorá mohla vzniknúť povinnému.
4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje.
7. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania účinná do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvej inštancie (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
8. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
9. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m/ CSP.
10. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.
11. Keďže rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c/ CSP odmietnuť.
12. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).