Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-1P/63/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci manžela U. U., narodeného XX. U. XXXX, trvale bytom K., L. XX, proti manželke R. U., rodenej D., narodenej X. L. XXXX, trvale bytom O., B. XXA, o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej M. U., narodenej X. L. XXXX, bytom ako manželka, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo manžela U. U., nar. XX.XX.XXXX a manželky R. U., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené XX.XX.XXXX v O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O. vo zv. X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a .

II. Maloletá M. U., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky R. U..

III. Otec U. U. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej M. U. sumou 80 Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode.

IV. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou M. U. takto:

Otec je oprávnený s maloletou sa stýkať v sobotu od 12.00 hod. do 14.00 hod. podľa pokynov matky a za jej prítomnosti. Otec maloletú prevezme v určenom čase a po zrealizovanom styku v určenom čase maloletú odovzdá.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a otcovi umožniť styk s maloletou.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manžel návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. septembra 2017 žiadal, aby súd svojím rozsudkom jeho manželstvo s manželkou rozviedol, maloletú M., nar. X. L. XXXX pochádzajúcu z manželstva zveril do starostlivosti matky a jeho zaviazal prispievaním výživného vo výške 80 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s manželkou uzavreli dňa XX. O. XXXX, z manželstva pochádza jedno neplnoleté dieťa. P. času si manželia prestali rozumieť a prestali medzi sebou komunikovať, nežijú spolu, nehospodária spolu, každý z manželov si zabezpečuje svoje potreby sám. Záverom manžel uviedol, že manželstvo už nespĺňa svoj spoločenský účel a nie je šanca na obnovu spolužitia.

2. Manželka sa k návrhu napriek výzve písomne nevyjadrila.

3. Opatrovník maloletej v správe zo sociálneho zisťovania uviedol, že v opatere a starostlivosti matky neboli zistené žiadne závažné nedostatky. Maloletá má u matky vytvorené vhodné podmienky pre jej zdravý fyzický a psychický vývoj.

4. Súd vo veci samej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Manžel na pojednávaní zotrval na podanom návrhu, žiadal ich manželstvo rozviesť. Súhlasil s úpravou styku tak ako to navrhla manželka. V jeho prípade sa jedná o prvé manželstvo. V plnom rozsahu trvá na dôvodoch rozvratu manželstva tak ako ich písomne uviedol v podanom návrhu. Manžel má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej X. vo výške 120 Eur mesačne. Manžel pracuje ako vodič s netto mesačným príjmom 558,08 Eur. Jedná sa o jediný zdroj jeho príjmu. Býva v byte svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 150 Eur mesačne. Náklady na ošatenie a hygienu vyčíslil na sumu 20 Eur mesačne. Manžel je vlastníkom motorového vozidla, ktorým denne dochádza za prácou v počte 10 km denne. Maloletej sporí na vkladnú knižku 20 Eur mesačne.

6. Manželka vo svojom vyjadrení s návrhom na rozvod súhlasila. Navrhla úpravu styku otca s maloletou v sobotu v mieste bydliska matky a za jej prítomnosti. V prípade matky sa jedná o prvé manželstvo a má ešte vyživovaciu povinnosť k dcére X., ktorá sa narodila v roku 2011. Manželka je na materskej dovolenke, zdrojom jej príjmu je rodičovský príspevok vo výške 213,20 Eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 47,04 Eur mesačne. Manželka býva v byte, ktorý je samostatnou bytovou jednotkou rodinného domu. Manželka v uvedenom byte býva s oboma deťmi, pričom rodičom prispieva sumou 50 Eur mesačne na bývanie, 10 Eur mesačne za septik. Maloletá M. je v celodennej starostlivosti manželky. Náklady na plienky sú podľa manželky 30 Eur mesačne, náklady na stravu vyčíslila manželka na sumu 50 Eur týždenne, náklady na lieky 7 Eur mesačne a náklady na ošatenie a hygienu maloletej vyčíslila manželka na sumu 50 Eur mesačne. Manželka uviedla, že rodičom zaplatila 150 Eur nedoplatok za elektrické kúrenie a za drevo, ktorým sa tiež kúri zaplatila 600 Eur ročne.

7. Potom čo si navrhovateľ vypočul vyjadrenie manželky k jeho návrhu tak uviedol, že má záujem o udržanie manželstva, nakoľko vidí, že manželka s dcérou ho potrebujú. Manželka vo svojej reakcii na jeho vyjadrenie uviedla, že ona nemá záujem ani o poradenský proces, že sa ho nebude zúčastňovať a je definitívne rozhodnutá sa rozviesť. Kolízny opatrovník uviedol, že poradenský proces nesplní účel ak jeden z manželov je rozhodnutý sa ho nezúčastňovať a je rozhodnutý sa rozviesť.

8. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. O. XXXX v O., ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O., vo zväzku X, roč. XXXX, na strane XX, pod por. č. X. Z manželstva účastníkov konania pochádza maloletá M. U., nar. X. L. XXXX. Z návrhu, listinných dôkazov a prednesov účastníkov vyplýva, že u manželky ide o manželstvo prvé a u manžela o manželstvo tiež prvé. Manželia nikdy nemali spoločné bydlisko. Manželka poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 Eur mesačne a prídavok na deti vo výške 47,04 Eur mesačne, manžel má príjem z hlavného pracovného pomeru vo výške 558,08 Eur mesačne.

9. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11. Podľa § 24 ods. 1 - 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

12. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 25 ods. 1, ods.2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

18. Podľa § 121 rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa.

20. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia v spoločnej domácnosti nežijú, podľa ich vyjadrení nikdy ani spolu nežili, spoločne nehospodária, ako manželia nežijú od jari 2017, a nezabezpečujú spolu starostlivosť o maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva. Za takýchto skutkových okolností má súd zato, že manželské vzťahy sú trvale rozvrátené a niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia. Manželka inú variantu ani nepripúšťa. Čo sa týka navrhovateľa - manžela, ktorý sa vyjadril, že manželka a dcéra ho potrebujú , tak k tejto skutočnosti súd dodáva, že pokiaľ by sa zaujímal o obe tieto osoby, tak by mu táto skutočnosť bola už dávnejšie známa a stav ich spolužitia by nemusel dospieť k rozvodovému konaniu. Manželstvo účastníkov konania je dlhodobo len formálnym zväzkom bez plnenia akýchkoľvek spoločenských funkcií manželstva. Z uvedených dôvodov súd manželstvo ako nefunkčné rozviedol. Ako dôvod rozvratu manželských vzťahov súd konštatuje nezhodu účastníkov konania na spôsob manželského spolužitia a rozdielnosť názorov manželov na manželstvo a manželské spolužitie ako aj rozdielnosť pováh a rodinných hodnôt účastníkov konania.

21. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode súd maloletú zveril do starostlivosti matky. Maloletá je aj v súčasnosti v starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené závažnejšie nedostatky, starostlivosť o maloletú je na dobrej úrovni. Takisto manžel takúto úpravu práv a povinností k maloletej navrhnul. Matka bude zároveň maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, čím nie sú dotknuté rodičovské práva a povinnosti otca podľa § 28 Zákona o rodine.

22. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej a z možnosti, schopností a majetkových pomerov manžela. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Matka dieťaťa žiadala na maloletú M. výživné vo výške 160 Eur mesačne. Súd akceptoval výdavky matky na maloletú M. mesačne - 20 Eur za bývanie a septik (matka hradí rodičom sumu 50 Eur + 10 Eur, pričom jej rodinu tvorí okrem maloletej ešte maloletá X., teda 3 osoby, z čoho podiel maloletej M. je 1/3), 30 Eur na plienky, 7 Eur za lieky, 50 Eur ošatenie a hygiena, 50 Eur na stravu (matka uvádzala náklady na stravu 50 Eur týždenne, čo by bolo mesačne vo výške 200 Eur, čo považuje súd za primerané pre plnoletú dospelú osobu, avšak v prípade maloletej vo veku 18 mesiacov aj v zmysle zákona o životnom minime je primeranou sumou 50 Eur mesačne, čo je celkovo mesačne výdavky matky na maloletú vo výške 157 Eur mesačne. Súd má zato, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletej, regiónu v ktorom maloletá žije, ale aj primerané rozvoju jej osobnosti. Pozornosti súdu neuniklo, že manželke v prípade staršej dcéry X., nar. X. O. XXXX postačuje výživné vo výške 100 Eur mesačne. Súd vychádzal z príjmu otca vo výške 558,08 Eur netto mesačne (pokiaľ manželka uviedla, že manžel má vyšší príjem, po zákonnom poučení podľa § 32 túto skutočnosť žiadnym relevantným dôkazom súdu nepreukázala a teda súd musí vychádzať z dôkazov zadovážených od zamestnávateľa manžela) a zohľadnil mu výdavky na bývanie vo výške 150 Eur mesačne, náklady na ošatenie a hygienu vo výške 20 Eur mesačne a tiež náklady na sporenie na vkladnú knižku pre maloletú vo výške 20 Eur ako aj výživné na ďalšie dieťa vo výške 120 Eur mesačne. Z takto určeného príjmu a pri zohľadnení výdavkov súd v zmysle § 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine stanovil výživné v celkovej sume 80 Eur mesačne, ako približnú polovicu nákladov manželky na maloletú M.. Takto určené výživné súd považoval za primerané veku a potrebám dieťaťa, ako aj zárobkovým, majetkovým možnostiam a schopnostiam

otca, pričom súd musel zohľadniť, že manžel na maloletú mesačne prispieva ešte aj sumou 20 Eur titulom sporenia na vkladnú knižku. Pri určovaní výšky výživného súd vzal do úvahy mesačné výdavky otca. Zároveň však súd konštatoval, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami, pričom súd nemôže prihliadať na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný rodič na seba berie. Preto súd pri určovaní výšky výživného neprihliadol na výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Je zrejmé, že aj matka má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, avšak vzhľadom na to, že v prevažnej miere sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby zo svojho príjmu finančne zabezpečovala výživu dieťaťa v rovnakej miere ako otec. Súd preto pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na túto skutočnosť. Súd má za to, že výška takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec maloletej má viac vyživovacích povinností. Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd je zároveň toho názoru, že takáto výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletej. Súd zároveň prihliadol na nárast životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.

23. Vo veci úpravy styku otca s maloletou súd prihliadol na dohodu rodičov ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktorá dohoda nebola v rozpore so zákonom a ani zákon neobchádzala a súd nenašiel ani iný dôvod, prečo by rodičovskú dohodu neschválil. Súd schválil rodičovskú dohodu čo sa týka úpravy styku otca s maloletou, táto dohoda napomôže zachovaniu doterajších vzťahov otca s maloletou. Bude na rodičoch, aby si svoje osobné, pracovné a iné povinnosti prispôsobili tak, aby sa doterajšie ich vzťahy s maloletou prehĺbili a tiež aby maloletej bol zachovaný potrebný kontakt s otcom.

24. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa § 262 ods. 1 o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Brezno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.