Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/83/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta, IČO: 30 807 484, proti žalovaným : 1/ E.. E. A., S.. XX.X.XXXX, M. V. XXX, S. X., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Jaroslav Homza s.r.o., Moyzesova 46, Košice, 2/ Aeroklub Košice, Letisko Košice, Košice-Barca, IČO: 319 472 280, zastúpený advokátom JUDr. Milan Knop, so sídlom Krmanova 1, Košice, v konaní o zaplatenie 29.340,84 €, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 22. decembra 2020 č.k. -326

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca žiadal uložiť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne povinnosť na zaplatenie sumy 29.340,84 € titulom vyplatených dávok dôchodkového poistenia formou sirotského dôchodku za obdobie od 25.4.2009 do 7.7.2016. Pri uplatnení nároku vychádzal z o sociálnom poistení, v zmysle ktorého má poisťovňa právo voči tretím osobám nárok na náhradu škody ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

2. Žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade bol uznaný rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn.8T/111/2010 zo dňa 25.8.2014 z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 25.4.2009 ako výsadkový sprievodca na Letisku v Košiciach-Barci potom, ako do lietadla C-172 trupové označenie OM-AIR nastúpili žiaci základného parašutistického výcviku nezapol žiakovi X.. X. W. výťažné lano do kotviaceho oka lietadla, čím mu znefunkčnil hlavný padák a porušil tak dôležitú povinnosť vyplývajúcu zo smernice V-PARA-1, v dôsledku čoho X.. X. W. pádom z výšky 1025m utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol. Protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade vznikla žalobcovi povinnosť na výplatu dávok dôchodkového poistenia - sirotského dôchodku pozostalým potomkom X. L. Š. W. v uplatňovanej výške 29.340,84 €. Žalobu voči žalovanému v 2. rade žalobca odôvodnil podľa od. 2 , lebo žalovaný v 1. rade škodu spôsobil pri výkone činnosti žalovaného v 2. rade ako jeho člen a osoba poverená úlohami na výkon parašutistického výcviku.

3. Súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný v 1. rade bol od roku 2009 aj v čase škodovej udalosti členom žalovaného v 2. rade, u ktorého vykonával činnosť inštruktora-vysadzovača pri základnom parašutistickom výcviku, na základe inštruktorského oprávnenia vydaného Slovenským národným Aeroklubom Žilina (ďalej „SNA“). Žalovaný v 2. rade na základe dohody s poškodeným ako aj ďalšími osobami zabezpečoval výkon ich parašutistického výcviku, za výkon ktorej činnosti mu tieto osoby

hradili dohodnutú cenu. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný v 2. rade je občianskym združením so samostatnou právnou subjektivitou a predstavuje jednu z viacerých organizačných jednotiek (aeroklubov), ktorej činnosť zastrešuje hlavná organizácia SNA Žilina. SNA Žilina má poverenie na výkon leteckej a parašutistickej činnosti od Dopravného úradu-Leteckého úradu Slovenskej republiky a pre svoje organizačné zložky - aerobkluby, poskytuje metodické a servisné služby, schvaľuje smernice na výkon leteckého a športového parašutizmu, pričom jednotlivé aerobkluby vykonávajú športovú, leteckú a parašutistickú činnosť samostatne. SNA Žilina školí parašutistov, inštruktorov a vydáva im licencie a povolenie na výkon činnosti. Súd vzal do úvahy obranu žalovaného v 2. rade, ktorý namietal absenciu pasívnej vecnej legitimácie dôvodiac, že žalovaný v 1. rade realizoval výcvik ako inštruktor s platným oprávnením a preukazom vydaným SNA Žilina, SNA je prevádzateľom parašutistickej prevádzky na základe poverenia vydaného leteckým úradom a žalovaný v 1. rade preto vykonával činnosť inštruktora pre SNA. Súd právne vec posudzoval podľa , uvádzajúc, že režim o zodpovednosti za škodu u subjektu, ktorý na svoju činnosť použil osobu priameho škodcu, sa uplatní aj v prípade plnenia úloh na základe dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru, či ako zástupcov v zmysle , alebo aj v prípade osoby, ktorá bola právnickou osobou použitá na činnosť na základe zmluvy, či jednorazového príkazu. Existenciu takéhoto vzťahu konštatoval aj medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade podotýkajúc, že kritériom pre rozlíšenie, či určitá činnosť spadá do pôsobnosti právnickej osoby, ktorá iného k výkonu svojej činnosti použila, nie je okolnosť, či toto konanie naplnilo skutkovú podstatu trestného činu. V konaní mal preukázané, že žalovaný v 2. rade parašutistickú činnosť bežne ponúkal verejnosti a prevádzkoval ju za účasti členov klubu, medzi ktorých patril aj žalovaný v 1. rade, v deň havárie žalovaný v 2.rade poveril žalovaného v 1. rade rozkazom na parašutistickú činnosť ako výsadkového sprievodcu, a ustanovil aj ďalšie subjekty výcviku - dozorného balenia padákov i doskokovej plochy, z čoho mu vyplynulo, že žalovaný v 1. rade ako člen žalovaného v 2. rade naplňoval pri parašutistickom výcviku záujmy žalovaného v 2. rade, mal preto postavenie osoby použitej v zmysle , ktorá vylučuje jeho priamu osobnú zodpovednosť za vzniknutú škodu. Žalobu voči žalovanému v 1. rade z dôvodov nedostatku aktívnej vecnej legitimácie preto zamietol, a konštatoval existenciu zodpovednosti len u žalovaného v 2.rade. Pri stanovení rozsahu plnenia vychádzal z nespornej skutočnosti o výplate dávok dôchodkového poistenia vo výške 29.340,84 € prihliadajúc na umožňujúcu krátenie škody v prípade, ak bola spôsobená aj zavinením poškodeného. Zohľadňujúc spoluzavinenie poškodeného podľa záverov znaleckého posudku podaného do trestného konania znaleckým Letecké opravovne, a.s. Trenčín, v zmysle ktorého mohli byť jednou z príčin katastrofy aj spomalené a nesprávne reakcie poškodeného spôsobené jeho stavom po požití alkoholických nápojov, so zreteľom na to, že na priebehu škodového deja sa mohol podieľať aj nesprávny údaj výrobcu padáka o dĺžke uzatváracej šnúrky obalu záložného padáka, krátil mieru zodpovednosti žalovaného v 2. rade pre spoluzavinenie poškodeného v rozsahu 25%. Pri zohľadnení miery spoluzavinenia poškodeného uložil žalovanému v 2. rade povinnosť na náhradu škody v sume 22.005,63 € a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa , priznajúc procesne úspešnému žalovanému v 1. rade plnú náhradu trov konania. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade žiadnej zo strán trovy konania nepriznal s odôvodnením, že procesne úspešnému žalobcovi nevznikli žiadne preukázateľné trovy.

4. Žalobca napadol odvolaním rozsudok vo výroku o povinnosti na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade, uplatňujúc odvolací dôvod podľa s návrhom, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania neprizná. Zastával názor, že súd mal v konaní aplikovať pri rozhodnutí o náhrade trov umožňujúci výnimočne nepriznať náhradu vzniknutých trov procesne úspešnej sporovej strane. Zastával názor, že žalovaný v 1. rade pravdepodobne účelovo nereagoval na opakované predžalobné výzvy žalobcu na plnenie, a skutočnosti preukazujúce nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie, týkajúce sa jeho inštruktorského vzťahu k žalovanému v 2. rade uplatňoval až v priebehu súdneho konania. Tvrdil, že pokiaľ žalovaný v 1. rade nesplnil svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi žiadanú súčinnosť v súvislosti s uplatneným nárokom podľa , priznanie náhrady trov zakladá nezaslúžený prospech za porušenie povinností. Dôvodil, že súd bol povinný zaoberať sa otázkou, či vzhľadom na okolnosti prípadu je priznanie náhrady trov v súlade s dobrými mravmi, a nie je nespravodlivé.

5. Žalovaný v 2. rade sa odvolal proti zaväzujúcemu výroku a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania uplatňujúc odvolacie dôvody podľa , , , že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozsudok súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietne.

6. Žalovaný v 2. rade po zopakovaní odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, citácii ustanovení , , a o práve na podanie odvolania a odvolacích dôvodoch konštatoval, že súd prvej inštancie sa nezaoberal zodpovednosťou subjektov vyplývajúcou z prevádzky dopravného prostriedku - lietadla. Uviedol, že prevádzkovateľom lietadla použitého pri zoskoku poškodeného bola SNA Žilina, nie žalovaný v 2. rade, o čom priložil osvedčenie o zápise lietadla výrobné č. 0198 OM-AIR do registra lietadiel č. 0784 zo dňa 4.4.2008, podľa obsahu ktorého vlastníkom lietadla je žalovaný v 2. rade a prevádzkovateľom SNA Žilina. V ďalšom poukázal na smernicu pre vykonanie športového parašutizmu a zoskokov padákov V-PARA-1, Stanovy SNA, v zmysle ktorých je SNA nasledovníkom všetkých foriem a organizačných usporiadaní športového letectva a parašutizmu, keď predmetom činnosti je vykonávanie výlučnej pôsobnosti pre organizované športové letectvo a parašutizmus, ktorým sa sleduje verejný záujem na rozvoji športu, podmienkou vykonávania športovej leteckej alebo parašutistickej činnosti základných organizačných zložiek pod zastrešením SNA je úhrada členského príspevku organizačnej zložky. Uviedol, že smernica V-PARA-1 upravuje podmienky vykonávania zoskokov padákov, spôsobilosť parašutistického personálu, a pri výkone rôznych leteckých činností, pri použití lietadiel fyzická alebo právnická osoba zodpovedá za výber osôb, ktoré použije pri tejto činnosti, ako aj za škodu spôsobenú pri tejto činnosti.

7. Žalovaný v 2. rade zastával názor, že činnosť, pri ktorej došlo k usmrteniu žiaka pri parašutistickej prevádzke je vykonávaná SNA, ktorá ako jediná disponuje poverením od štátu, je irelevantné, či túto svoju činnosť vykonávala použitím inej osoby, letového vysadzovača alebo organizačnej zložky, a preto má byť SNA jediným zodpovedným subjektom. SNA tiež uzatvárala poistnú zmluvu zastrešujúcu organizačné zložky, pričom nie je dôležité v prospech koho malo ísť poistné plnenie, keď poistenie zodpovednosti za škodu je podmienkou výkonu parašutistickej činnosti. Žalovaný v 2. rade ďalej namietal, aby vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ku škodovej udalosti došlo v dôsledku nezapnutia žiakovho výťažného lana, lebo súd je viazaný len tým, či skutok je trestným činom a kto ho spáchal. Mal za to, že trestná zodpovednosť žalovaného v 1. rade bola vyvodená len z výpovede svedkyne MUDr. A. v trestnom konaní, ktorá uviedla, že pri vystúpení z lietadla jej nebolo nič odopínané, pretože vystúpila bez toho, aby bola blokovaná, ktorá svedkyňa mala byť v blízkom vzťahu s poškodeným. Spochybnil tiež vysporiadanie sa s otázkou miery spoluzavinenia na vzniku škody, keď bolo nepochybné, že poškodený uviedol nepravdivé skutočnosti, keď podpísal prehlásenie, že nepožil alkoholické nápoje a následne bol pri pitve zistený alkohol v krvi, čo znížilo rozpoznávacie a ovládacie schopnosti poškodeného, a súčasne poškodený nekonal v súlade s inštrukciami a výcvikom, lebo nepoužil záložný padák. K vzniku škody došlo aj v dôsledku chyby výrobcu padáka, čo zmieňoval tiež znalecký posudok, preto mal súd určiť mieru zodpovednosti škodcu maximálne vo výške 25% ako to vyplýva z bodu 30. odôvodnenia rozsudku, nie v sume uvedenej vo výroku rozsudku.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade zdôraznil, že jednotlivé základné organizačné zložky SNA, kam patrí aj žalovaný sú samostatné právne subjekty plne zodpovedajúce za činnosť nimi vykonávajú, hospodáriace vo vlastnom mene so svojimi príjmami, ktoré pochádzajú aj z platieb za parašutistické výcviky, čo zodpovedá tiež obsahu stanov SNA, a na zodpovednosť žalovaného v 2. rade nemá vplyv spôsob uzavretia rámcovej poistnej zmluvy, či možnosť nárokovať si z nej poistné plnenie. Zopakoval, že žalovaný v 1. rade bol osobou, ktorú použil na svoju činnosť žalovaný v 2. rade ako právnická osoba, na základe príkazu na parašutistickú činnosť, keď bolo preukázané, že parašutistickú činnosť žalovaný v 2.rade bežne prevádzkoval a ponúkal verejnosti, a bol to práve žalovaný v 2. rade, nie SNA Žilina, kto požíval výhody z tejto činnosti, preto aj zodpovedá za vzniknutú škodu. Pokiaľ aj SNA Žilina vystupuje jednotne za všetky aerokluby, schvaľuje predpisy na vykonávanie parašutistickej činnosti a zoskokov padákom, žalovaný má vlastnú právnu subjektivitu ako občianske združenie a je len organizačným článkom SNA využívajúc letecké oprávnenia vychádzajúce z poverenia vydané SNA leteckým úradom. Poukázal na to, že príčinná súvislosť bola ustálená obsahom znaleckého posudku podaného do trestného konania, v ktorom bol žalovaný v 1.rade uznaný vinným za to, že pred zoskokom neodkontroloval zapnutie výťažného lana v priamej príčinnej súvislosti s porušením ktorej povinnosti došlo k nehode. Zo znaleckého posúdenia tiež vyplynulo, že hladina alkoholu zistená u poškodeného na úrovni 0,2- 0,3 promile v bezvýznamne miere ovplyvňovala reakčné a rozpoznávacie schopnosti poškodeného. Navrhol preto rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného v 2. rade ako podané včas a oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zhode s potvrdil.

10. Rozsudok bol vyhlásený Krajským súdom v Košiciach dňa 10. mája 2022 v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle .

11. Žalobcom tvrdené dôvody o aplikácii nesprávnej právnej normy pri rozhodovaní o náhrade trov vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade neboli dané. Posudzovanie nároku na náhradu trov konania sa v princípe spravuje zásadou zodpovednosti procesných strán za výsledok sporu, čo správne zohľadnil súd prvej inštancie v danom konaní, keď priznal podľa procesne úspešnému žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. Žalobca v zásade tvrdí, že existovali v konaní výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhrada trov procesne úspešnému žalovanému v 1. rade nemala byť priznaná podľa , ktoré okolnosti mali spočívať v tom, že žalobca sa oneskorene dozvedel o dôvodoch, v dôsledku ktorých bola zodpovednosť ustálená výlučne u žalovaného v 2. rade.

12. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, podľa záverov ktorej dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu, viažu sa k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

13. Žalobca v zásade vychádza z názoru, že pokiaľ by žalovaný v 1. rade riadne a včas reagoval na jeho výzvy, nevznikli by mu trovy konania, čo však nezodpovedá priebehu sporu. Okolnosti rozhodujúce pre vyhodnotenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade boli žalobcovi známe najneskôr z odporu žalovaného proti platobnému rozkazu vydanému v konaní pričom žalobca zotrval na žalobe voči žalovanému v 1. rade aj vo svojom záverečnom návrhu, keď žiadal uložiť spoločnú a nerozdielnu povinnosť na plnenie tak žalovanému v 1. ako aj žalovanému v 2. rade. Za takých okolností nemožno považovať za dôvodné jeho výhrady, že v dôsledku konania žalovaného v 1. rade absentovali informácie rozhodujúce pre postup žalobcu v konaní, ak informáciami svedčiacimi preto, že žalovaný v 1.rade nie je pasívne vecne legitimovaný žalobca v priebehu súdneho sporu disponoval, nijako na ne nereflektoval a zjavne pre jeho procesný postoj v spore nemali žiadny význam. Je preto opodstatnené, aby žalobca znášal náhradu trov vzniknutých procesne úspešnej protistrane. Žalobca neuviedol žiadne iné okolnosti zakladajúce aplikáciu , a takéto neboli zistené ani odvolacím súdom, preto rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade bolo ako vecne správne potvrdené.

14. Ako nedôvodné boli vyhodnotené tiež odvolacie námietky žalovaného v 2. rade zakladajúce sa na odvolacích dôvodoch podľa , , . Preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia a procesného postupu súdu predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. e/ nebol naplnený, pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých stranou sporu navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou sporu nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Odvolací súd má za to, že súd vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné (teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné), v kontexte právnych záverov súdu prvej inštancie sa nevyžadovalo vykonanie ďalších dôkazov.

15. Nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa , keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil podľa , , t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Súd prvej inštancie skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa .

16. Žiada sa tiež uviesť, že osvedčenie o zápise lietadla do registra lietadiel č. 0784 zo dňa 4.4.2008 o vlastníkovi a prevádzkovateľovi lietadla, z ktorého mal byť realizovaný zoskok, predstavuje v odvolacom konaní neprípustný dôkazný prostriedok, na ktorý odvolací súd v konaní nemôže prihliadať, keďže nie je splnená žiadna z podmienok vymedzených . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobcom predložený dôkaz sa nedotýka žiadnej zo zákonom predvídaných podmienok, a z konania nevyplýva, a žalobca to ani netvrdí, aby zmienený dôkaz, pokiaľ ho považoval za podstatný, nemohol predložiť už v konaní na súde prvej inštancie.

17. Vo vzťahu k spornej otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade súd poukazuje na úplné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje ( ) a na zdôraznenie správnosti k námietkam odvolateľa dodáva: O aplikácii ustanovenia , , v zmysle ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (1) a rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla (2), by bolo možné uvažovať len za situácie, že škodová udalosť by mala pôvod v osobitnej povahe prevádzky lietadla. Aj keď samotný parašutistický výcvik a zoskok sa realizoval z lietadla, škodová udalosť nemala pôvod v povahe prevádzky lietadla, keďže k pádu a úmrtiu poškodeného nedošlo v nadväznosti na zlyhanie pilota, poruchy lietadla alebo iného mechanizmu, ktoré s prevádzkovaním lietadla súvisia, ale výlučne v súvislosti so zlyhaním ľudského faktora pri opomenutí bezpečnostných predpisov. Súdna prax je tiež jednotná v názore, že za prevádzateľa dopravného prostriedku je potrebné považovať subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť s vecou nakladať bez ohľadu na zápis v príslušnej evidencii. Vychádzajúc z obsahu spisu je nepochybné, že Aeroklub Košice využíval lietadlo pri svojej činnosti, fakticky ním disponoval, podľa tvrdení odvolateľa bol aj jeho vlastníkom, teda jeho postavenie ako zodpovedného subjektu by sa nezmenilo ani pri uplatnení . Zároveň platí, že žalovaný v 2. rade, u ktorého bola vyvodená zodpovednosť za škodu plynúca z porušenia povinností pri jeho činnosti osobou, ktorú na túto činnosť použil, by nebol zbavený tejto zodpovednosti ani vtedy, ak by sa zistilo, že objektívnu zodpovednosť podľa znáša iný subjekt, keďže za totožnú škodovú udalosť je možné vyvodiť voči jednému subjektu zodpovednosť na základe zavinenia v zmysle pre porušenie právnej povinnosti, a vo vzťahu k inému subjektu na základe objektívnej zodpovednosti v zmysle ako prevádzateľa dopravného prostriedku (lietadla).

18. Podľa , , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (1). Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá (2). Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (3).

19. Pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi škodovým následkom a porušením povinností je potrebné vziať na zreteľ, že v predmetnom spore bol súd prvej inštancie v súlade s viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že žalovaný v 1. rade sa svojim konaním dopustil trestného činu. Civilný súd je viazaný výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku obsahujúceho právnu a skutkovú časť a nevyhnutne berie do úvahy tú skutkovú časť, v ktorej sa rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty

trestného činu v konkrétnom konaní páchateľa. Súd sa môže odchýliť iba od takých skutkových okolností, ktoré priamo skutkovú podstatu trestného činu nenapĺňajú, nie sú teda zásadné pre rozhodnutie v trestnom konaní o tom, či bola alebo nebola naplnená trestnosť činu. Rozsah viazanosti trestným rozsudkom v civilnom konaní ja tak daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty, zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku (NS SR ). Z trestného rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn.8T/111/2010 zo dňa 25.8.2014, je zrejmé, že skutková podstata trestného činu zo spáchania ktorého bol žalovaný v 1. rade uznaný vinným zahrňovala aj porušenie dôležitej povinnosti smernice V-PARA-1, že nezapol poškodenému výťažné lano do kotviaceho oka lietadla, čím mu znefunkčnil hlavný padák. V civilnom konaní o nároku na náhradu škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v 1. rade, ktoré tvorilo skutkovú podstatu trestného činu, za ktorý bol žalovaný uznaný vinným, nebol preto priestor pre opätovné preskúmavanie správnosti skutkových zistení, ako boli tieto ustálené súdom v trestnom konaní. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že toto pochybenie žalovaného v 1. rade nevyplynulo len z tvrdenia svedkyne, ako to nesprávne v odvolaní uvádza žalovaný v 2. rade, ale bolo objektivizované technickým šetrením príčin nehody, keď o skutočnosti, že poškodený nemal zapnuté výťažné lano svedčilo to, že bolo nájdené pri poškodenom na zemi, napojené na padáku, avšak v prípade jeho správneho zapnutia žalovaným v 1. rade by ostalo v lietadle. Bez právneho významu sú preto akékoľvek námietky žalovaného v 2. rade k príčinnej súvislosti vedúcej k úmrtiu poškodeného.

20. V konaní bolo nesporné, že aj keď žalovaný v 1. rade vykonával činnosť inštruktora na základe oprávnenia vydaného SNA Žilina, túto pozíciu vo vzťahu ku škodovej udalosti vykonával pri obvyklej činnosti žalovaného v 2. rade na základe jeho príkazu, konal tak pre samostatnú organizačnú zložku so samostatnou právnou subjektivitou, predmetom činnosti ktorej bol parašutistický výcvik a zoskok padákom. Nakoľko ku škode došlo pri výkone činnosti žalovaného v 2. rade porušením povinnosti osoby, ktorú na výkon tejto činnosti použil, je daná zodpovednosť žalovaného v 2. rade podľa .

21. V odvolacej argumentácii žalovaný v 2. rade vyjadril nesúhlas aj s mierou spoluzavinenia poškodeného určenej súdom. Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že mieru spoluzavinenia poškodeného ustálil v rozsahu 25 %, čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku, peňažného ekvivalentu 7.335,21 eur, o ktorý nárok žalobcu krátil, a ktorý zodpovedá práve 25% zo sumy žalovaného nároku 29.340,84 eur, ako i rozsahu priznanej sumy 22.005,63 eur. Pokiaľ v odôvodnení svojho rozhodnutia súd použil aj vetu (bod. 30), že „určil mieru zodpovednosti žalovaného na 25 %.“ jedná sa o zrejmú nesprávnosť, nemajúcu vplyv na zrozumiteľnosť a jednoznačnosť odvolaním napadnutého rozsudku.

22. V reťazi príčin vyvolávajúcich následok - úmrtie poškodeného, vyvolávajúcou príčinou bolo porušenie povinnosti žalovaného v 1. rade ako inštruktora, spočívajúcej v znefunkčnení hlavného padáka nezapnutím výťažného lana do kotviaceho oka lietadla, akékoľvek následné počínanie poškodeného predstavovalo len sekundárnu reakciu na prvotné porušenie povinnosti žalovaného, ktorá reakcia je vždy záležitosťou individuálnych fyzických a psychických schopností, absolvovaného počtu zoskokov, keď niet pochybnosti, že v osobe poškodeného sa nejednalo o profesionálneho parašutistu, kedy základná zodpovednosť spočívala na žalovanom v 2. rade, resp. na osobách, ktoré žalovaný v 2. rade použil pri svojej činnosti. Fakt, že dĺžka uzatváracieho šnúrkového očka v záchrannom systéme MPAAD na otvorenie záložného padáka bola dlhšia, než uvádzal výrobca o niekoľko milimetrov, podľa záverov znaleckého posudku i obsahu trestného rozsudku nemali rozhodujúci vplyv na následky spôsobené konaním žalovaného v 1. rade, lebo iba za situácie, ak by poškodený bol v dostatočnej miere pripravený na situáciu, že sa mu hlavný padák neotvorí, vyvinul by potrebné mierne zvýšené fyzické úsilie na otvorenie záložného padáka. Hladina alkoholu v krvi poškodeného na úrovni 0,20 až 0,30 promile sa podľa stanoviska znalcov z odboru zdravotníctva hodnotila ako bezvýznamná z hľadiska reakčných a rozpoznávacích schopností. Pretože v reťazci kauzality príčina- následok, konanie žalovaného v 1. rade predstavovalo prvotnú a najzásadnejšiu okolnosť podieľajúcu sa na vzniku škody, ku ktorej v miere nepodstatnej pristupovali iné faktory závislé na náhode (reakčný čas poškodeného), vo vzťahu k zodpovednému subjektu nemožno hodnotiť ako neprimerané, ak jeho povinnosť na náhradu škody súd znížil len o 25 %. V pomere ku škode vzniknutej žalobcovi v súvislosti s plnením dávok dôchodkového poistenia vo výške 29.340,84 €, pri miere spoluzavinenia poškodeného 25 %, tak povinnosť žalovaného v 2. rade na náhradu škody zodpovedá sume 22.005,63 €. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a so zreteľom na obsah odvolacích námietok, bolo preto vyhodnotené ako vecne

správne, včítane zákonu zodpovedajúceho výroku o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade.

23. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania vyplýva z v spojení s . V odvolacom konaní žiaden z odvolateľov nemal úspech, žalovanému v 1. rade trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov nepriznal.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).