Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-499-2016.pdf
PDF · 107.19 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/499/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu H. O., narodeného XX. U. XXXX, trvale bytom v O. - G. Z., F. XXXX/XX, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.311,39 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 1C/34/2016-54 zo dňa 03. 08. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.311,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.311,39 Eur od 25.03.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku k rukám žalobcu (výrok I.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). Žalovanú zaviazal zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Brezno súdny poplatok vo výške 78,50 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (výrok III.).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou uzatvorením zmlúv o úvere vznikol právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Na základe uzatvorených zmlúv boli zo strany žalovanej žalobcovi poskytnuté dva úvery, oba vo výške 300 Eur.
3. K absencii naliehavého právneho záujmu na veci, na ktorú poukazovala žalovaná, súd prvej inštancie uviedol, že naliehavý právny záujem je daný, ak právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Keďže v konaní bolo preukázané, z predložených listinných dôkazov, že žalobca v zmysle uzatvorených zmlúv o úvere, ešte nesplatil celkovú dlžnú sumu, súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca má naliehavý právny záujem na tom, či uzatvorené zmluvy o úvere sú bezúročné a bez poplatkov a či je alebo nie je povinný doplatiť zostatok celkovej dlžnej sumy, resp. či svoj dlh voči žalovanej už uhradil a naopak žalovaná sa na jeho úkor obohatila.
4. Súd prvej inštancie dané úverové zmluvy posúdil ako zmluvy spotrebiteľské v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žalovaná mala pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Zmluvy boli pripravené na formulároch, ktoré vopred zo strany žalovanej boli pripravené bez možnosti žalobcu meniť obsah a text uvedených zmlúv, pričom do textu zmlúv sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu. Ako nesprávny vyhodnotil súd prvej inštancie záver žalovanej o tom, že predmetné zmluvy možno posudzovať výlučne podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko ide o zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a toto výhradné použitie Obchodného zákonníka bolo medzi zmluvnými stranami dojedané (v rámci VPPÚ). V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojedania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Pokiaľ teda zmluvné strany dohodou vylúčili použitie iných právnych predpisov ako Obchodného zákonníka, toto zmluvné dojednanie v zmysle uvedeného ustanovenia súd prvej inštancie považoval za neplatné. Rovnako tak súd prvej inštancie vychádzajúc z ust. § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. nezistil takú skutočnosť, ktorá by vo vzťahu k napadnutým zmluvám vylučovala aplikovanie ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., a teda že by v danom prípade nešlo o spotrebiteľské úvery.
5. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že spotrebiteľovi musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver. Musí teda poznať všetky informácie uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd prvej inštancie na základe vykonaného preskúmania predmetných zmlúv zistil, že tieto neobsahujú všetky obligatórne náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Na prvý pohľad je z obsahu oboch zmlúv zrejmé, že v týchto absentujú údaje o úrokovej sadzbe, o termínoch splátok, konečnej splatnosti úveru a o priemernej hodnote RPMN. Z uvedeného je potom zrejmé, že v čase podpisu zmlúv žalobca nebol ako spotrebiteľ informovaný o všetkých skutočnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie o tom, či za uvedených podmienok bude mať záujem o ten-ktorý úver. V dôsledku uvedeného je preto nutné oba úvery poskytnuté žalobcovi zo strany žalovanej posúdiť v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. ako úvery poskytnuté bezúročne a bez poplatkov. Keďže súd prvej inštancie zmluvy o úvere posúdil ako bezúročné a bez poplatkov, ďalej sa vo väčšom rozsahu nezaoberal žalobcom namietanou neplatnosťou dojednania o výške odplaty za poskytnutie úverov, aj keď sa stotožnil zo záverom žalobcu o neprimeranosti výšky tejto dojednanej odplaty.
6. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že žalovaná má nárok len na vrátenie sumy, ktorú žalobcovi skutočne poskytla. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca celkovo čerpal sumu 600 Eur, pričom zaplatil celkovo sumu vo výške 1.911,39 Eur, čo žalovaná nerozporovala. Keďže z uvedeného vyplýva, že zo strany žalobcu bolo žalovanej uhradené viac, než bolo jeho povinnosťou hradiť, žalovaná sa na úkor žalobcu obohatila o sumu 1.311,39 Eur, a to prijatím plnenia bez právneho dôvodu (pre absenciu obligatórnych náležitostí odpadol dôvod pre plnenie úrokov či poplatkov), čo predstavuje formu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie tak v nadväznosti na vyššie uvedené vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.311,39 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie súčasne priznal žalobcovi s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, keďže bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Úrok z omeškania súd prvej inštancie žalobcovi priznal vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynula žalovanej lehota na dobrovoľné plnenie v zmysle výzvy zo dňa 19.03.2016, t.j. odo dňa 25.03.2016 do zaplatenia.
7. Pokiaľ sa žalovaná v priebehu konania, vo vyjadrení k žalobe, bránila námietkou premlčania, súd prvej inštancie túto považoval za vznesenú účelovo a nedôvodne. Z prehľadu úhrad žalobcu vyplynulo, že tie boli v prípade Zmluvy o úvere zo dňa 15.05.2012 vykonané od 20.07.2012 do 10.02.2016 a v prípade Zmluvy o úvere zo dňa 07.02.2012 vykonané od 16.03.2012 do 10.02.2016. Žaloba bola Okresnému súdu Brezno doručená dňa 23.03.2016. Súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že žalobca splácal úvery, resp. aj poplatky, ktoré si účtovala žalovaná v splátkach, tak započítal vykonané úhrady najskôr na dlžnú istinu v oboch prípadoch vo výške 300 Eur, ktorú bol žalobca povinný vrátiť žalovanej. Istina poskytnutých úverov tak bola uhradená v prípade Zmluvy o úvere zo dňa 15.05.2012 dňa 11.09.2014, kedy vykonal žalobca úhradu vo výške 500 Eur, z ktorých 74 Eur predstavovalo ešte splátku na istinu a zvyšok predstavoval už bezdôvodné obohatenie žalovanej, a v prípade Zmluvy o
úvere zo dňa 07.02.2012 dňa 08.09.2014, kedy vykonal žalobca úhradu vo výške 300 Eur, z ktorých 15 Eur predstavovalo ešte splátku na istinu a zvyšok predstavoval už bezdôvodné obohatenie žalovanej. Ďalšie úhrady splátok následne už žalobca vykonával v prospech žalovanej bez právneho titulu, pretože obe zmluvy o úvere boli bezúročné a bez poplatkov a to vzhľadom na skutočnosť, že neobsahovali zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. tak, ako súd prvej inštancie uviedol vyššie. Od 11.09.2014 (08.09.2014), resp. odo dňa nasledujúceho po vykonaní úhrady, t. j. od 12.09.2014 (09.09.2014) začala plynúť premlčacia doba, pričom v danom prípade je táto 3-ročná s poukazom na § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže žaloba bola súdu prvej inštancie doručená pred uplynutím premlčacej doby, námietku žalovanej súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú.
8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“) a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca bol v konaní oslobodený od súdneho poplatku s poukazom na § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Nakoľko súd prvej inštancie jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel, s poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal žalovanú vzhľadom na jej neúspech v konaní zaplatiť súdny poplatok za žalobu.
9. Proti rozsudku okresného súdu podala v celom rozsahu odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jej názoru Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sa zmluvné strany dohodli, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka - ďalej aj ,,ObZ“), a teda sa riadi Obchodným zákonníkom. Zmluva o úvere sa uzatvárala ako zmluva nepomenovaná. Podľa jej názoru zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle Obchodného zákonníka. Ďalej uviedla, že slovenská právna úprava v oblasti spotrebiteľských úverov ,,účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu atď. V prípade definície celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom sa napr. uvádzajú okrem iných aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zároveň poukázala na ustanovenie v § 499 ObZ. Ďalej uviedla, že žalobcom tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo ZoSÚ. Ďalej výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. V čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Dôkazné bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca, ktorá musí preukázať, že v čase a v mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovanými inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je nižšia. Podľa jej názoru by sa správne malo prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj ona. Žalovaná je toho názoru, že žalobca na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemá naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c) CSP). Nie je možné stotožniť sa ani s úhradou trov právneho zastúpenia a uloženou povinnosťou uhradiť súdny poplatok. Zmysle § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nárok na trovy právneho zastúpenia má advokát až od začatia konania, t.j. až od podania návrhu, žalovaná preto nesúhlasí s nárokom na náhradu trov za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru na zmluvu o úvere sa vzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, a teda tento vzťah je vzťahom spotrebiteľským. V danom prípade ide o reálnu zmluvu, pretože pri samotnom podpise zmluvy došlo k odovzdaniu peňazí. Zo strany žalovanej ide o obchádzanie zákona, aby sa vyhla posudzovaniu absencií obligatórnych náležitostí zmlúv, vzhľadom na početné chyby v zmluvách, ktoré žalovaná predkladá spotrebiteľom. Bežnou praxou žalovanej je neuvádzať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy vyžadované zákonom za účelom vyhnúť sa aplikácii Občianskeho zákonníka a ZoSÚ. V prípade ,,poplatku“ za poskytnutý úver ide o odplatu za poskytnutie úveru, výška ktorej je neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi. Odplata vo výške viac ako 90 % je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ. V predmetnom prípade nejde o žalobu určovaciu, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobu o splnenie povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, preto tvrdenie žalovanej o neexistencii právneho záujmu je bezpredmetné.
11. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
14. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovanej v odvolaní.
15. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia.
16. Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že žalobca na základe Zmlúv o úvere čerpal úvery na iný účel než na výkon povolania, zamestnania, podnikania. Zmluvy o úvere obsahujú vyhlásenie: ,,Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel.“ (č. l. 7 a č. l. 9 spisu).
17. Z uvedených dôvodov pokiaľ okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetné zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovanou treba klasifikovať ako zmluvy spotrebiteľské a následne skúmal, či zmluvy obsahujú obligatórne náležitosti, považuje odvolací súd za vecne správne.
18. Odvolací súd k otázke právneho režimu tzv. „absolútnych obchodných záväzkových vzťahov“ resp. „absolútnych obchodov“ (kam nesporne patria i zmluvy o úvere) uzatváraných dodávateľom so spotrebiteľom uvádza, že v minulosti riešená zo strany súdov nejednotne. Možno však konštatovať, že postupne sa názory súdov v takýchto prípadoch prikláňali k postupu, aký zvolil v prejednávanej veci okresný súd, t.j. k aplikácii Občianskeho zákonníka. Zásadný vplyv na odstránenie tejto nejednotnosti malo prijatie zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým s účinnosťou od 1. mája 2014 došlo (okrem iného) i k zmene, respektíve doplneniu ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o tretiu vetu, ktorá znie: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Keďže uvedený právny predpis, ktorým došlo k tejto zmene nemá prechodné ustanovenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014 vyslovil právny názor, že toto ustanovenie sa od svoje účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
19. Pokiaľ súd prvej inštancie posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nedostatku obligatórnych náležitostí Zmlúv o úvere s týmto záverom súhlasí aj odvolací súd. Z obsahu
Zmluvy o úvere zo dňa 15.05.2012 totiž vyplýva, že ,,Veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 300,- Eur (slovom tristo) a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 230,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 530,- Eur v 10 mesačných splátkach po 53,- Eur počnúc dňom 20. 06. 2012 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel (č.l. 7 spisu).“ Z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 15.05.2012 totiž vyplýva, že ,,Veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 300,- Eur (slovom tristo) a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 230,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 530,- Eur v 10 mesačných splátkach po 53,- Eur počnúc dňom 18. 03. 2012 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel (č.l. 9 spisu).“
20. Okresný súd správne zistil, že zmluvy o úvere neobsahovali obligatórne náležitosti a ich absenciu Zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v Zákone o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmlúv bolo, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru.
21. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.
22. Pretože súd prvej inštancie posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov, postupoval v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch a taktiež v súlade s ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka, pretože povinnosťou žalovanej bolo vydať majetkový prospech získaný od žalobcu bez právneho dôvodu vo výške 1.311,39 Eur.
23. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa naliehavého právneho záujmu odvolací súd poukazuje na to, že predmetom konania bolo peňažné plnenie, t.j. jedná sa o žalobu na plnenie (§ 137 písm. a) CSP). V posudzovanej veci teda povinnosťou žalobcu nebolo preukázať naliehavý právny záujem ako je tomu v prípade určovacej žaloby (§ 137 písm. c) CSP).
24. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa rozhodnutia o trovách konania odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle § 262 ods. 1 CSP a rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Pod pojmom rozhodnutie, ktorým sa konanie končí je potrebné rozumieť rozhodnutie vo veci samej, t.j. rozsudok alebo uznesenie o zastavení konania a pod.. Keďže o konkrétnej výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti napadnutého rozsudku, odvolacia námietka týkajúca sa priznania náhrady trov konania za úkon - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom je predčasná a nedôvodná Odvolací súd konštatuje, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má postavenie spotrebiteľa, ktorý je od súdnych poplatkov oslobodený, správnym je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok.
25. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
26. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).