Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Sas-9-2023.pdf
PDF · 91.86 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sas/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 – 10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 600 624 6950 0 zo dňa 04.12.2023 takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X z 04.12.2023.
II. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X z 31.08.2023 a vec jej vracia na ďalšie konanie.
III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) správnu žalobu zo dňa 18.12.2023 (ďalej aj „správna žaloba“), ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 18.12.2023.
2. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.08.2023, ktorým podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.“) bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 24.06.2023 v sume 270,50 Eur mesačne a od 01.07.2023 bol zvýšený na sumu 299,20 Eur mesačne (ďalej aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“).
3. Žalobca navrhol, aby mu bola priznaná úplná náhrada trov konania.
II.
Administratívne konanie a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
4. Žiadosťou zo dňa 28.06.2023 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. (ďalej aj „žiadosť zo dňa 28.06.2023“).
5. O žiadosti zo dňa 28.06.2023 rozhodol správny orgán prvého stupňa, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca k 24.06.2023 získal 5813 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 15 rokov a 338 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.
6. V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa sa ďalej uvádza, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 328/2002 Z. z. “) za obdobie vojenskej služby od 01.10.1983 do 30.09.1984 a dobu služby 01.08.1992 do 31.12.2020. Z tohto dôvodu správny orgán prvého stupňa dobu služby podľa § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nezohľadnil nárok na starobný dôchodok.
7. Žalobca podal voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie zo dňa 05.10.2023 (ďalej aj „odvolanie“).
8. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím, v ktorom uviedol, že námietka žalobcu týkajúca sa nevyhodnotenia doby jeho služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok nebola dôvodná, nakoľko výkon zamestnania žalobcu ako colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií.
9. Z vyššie uvedeného dôvodu nebolo podľa žalovaného možné vo veci žalobcu „postupovať podľa ustálenej judikatúry,“ keďže „dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme (...).“
III.
Súdne konanie
10. Správna žaloba – žalobné body vyplývajúce z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:
- doba poistenia žalobcu ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku dňa 24.06.2023 bola 44 rokov a 132 dní (15 rokov a 338 dní + 18 rokov a 159 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku),
- podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidny´ch, starobny´ch a pozostalostny´ch dávkach (ďalej aj „Dohovor č. 128“) možno starobný dôchodok krátiť, no nie je možné vôbec neprihliadať na dobu služby, za ktorú bol priznaný výsluhový dôchodok,
- žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia slovenských súdnych autorít medzi iným na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 So/138 /2011 zo dňa z 15.08.2012, ktoré sa týkali uplatnenia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 na výsluhových dôchodcov pôvodne zaradených do I. alebo II. kategórie funkcií pri posudzovaní ich nárokov na starobný dôchodok zo všeobecného systému,
- žalobca poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej sa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vzťahuje okrem výsluhových dôchodcov pôvodne zaradených do I. alebo II. kategórie funkcií taktiež na výsluhových dôchodcov, ktorí sú bývalými colníkmi,
- právne závery žalovaného sú preto v príkrom rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, pričom vedú k diskriminácii žalobcu oproti iným osobám zaradeným do I. alebo II. kategórie funkcií, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 a sú popretím právnej istoty žalobcu ako účastníka administratívneho konania,
- v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného bol nesprávne určený osobný mzdový bod a priemerný mzdový bod žalobcu.
11. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zo dňa 22.01.2024 – skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:
- žalovaný odkázal na svoje právne posúdenie veci uvedené v preskúmavanom rozhodnutí, s ktorým sa plne stotožňuje,
- žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
12. V replike zo dňa 21.02.2024 zotrval žalobca na svojich skorších skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch, tak ako sú tieto uvedené vyššie.
13. Dňa 21.02.2024 bola žalovanému doručená replika zo dňa 21.02.2024, žalovaný sa k nej duplikou nevyjadril.
14. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 31.05.2024, ktoré bolo odročené na deň 05.06.2024.
15. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, priebehu administratívneho konania ako aj súdneho a administratívneho spisu na pojednávaní konanom dňa 05.06.2024 vyhlásil tento rozsudok.
IV.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
16. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
17. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s vy´nimkou rodinny´ch prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určeny´ch podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. V. Dôvody rozhodnutia správneho súdu
18. Právnou otázkou, ktorá bola vo veci rozhodujúca bolo posúdenie toho, či sa na žalobcu má uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 spôsobom predpokladaným ustálenou rozhodovacou praxou pre výsluhových dôchodcov podľa zákona č. 328/2002 Z.z., ktorí boli zaradení v I. a II. pracovnej kategórii.
19. Vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom pôvodne zaradeným v I. a II. kategórii funkcií platí, že: „Priznanie vy´sluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektory´ch zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie vy ´konu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je vy´znamné pre zistenie vy´šky dôchodku“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 So/138 /2011).
20. Vo vzťahu k aplikabile tohto právneho záveru na právne postavenie žalobcu, správny súd poukazuje na právny názor, podľa ktorého: „judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyply´va z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa vy´sluhového dôchodku aj na starobny´ dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 9So/15/2016).
21. V tomto smere správny súd poukazuje taktiež na právny názor, podľa ktorého „Z uvedeny´ch ustanovení jednoznačne vyply´va, že priznanie vy´sluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie vy´konu služby 328/2002 Z.z. colníka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného vy´sluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/16/2016).
22. S vyššie uvedenými závermi ustálenej rozhodovacej praxe sa správny súd pre účely svojho právneho posúdenia veci v plnom rozsahu stotožnil.
23. Vo veci nebolo sporné, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 24.06.2023. Od dovŕšenia dôchodkového veku žalobcom má výsluhový dôchodok charakter dávky v starobe. Preto je potrebné na právnu situáciu žalobcu uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Postup, ktorý vo veci zvolil žalovaný teda viedol k diskriminácii žalobcu v rozpore s Dohovorom č. 128.
24. Ďalej správny súd poukazuje na právny záver, podľa ktorého: „Sociálne zabezpečenie policajtov (v danom prípade colníka) za tzv. zvyškové doby osobitny´m zákonom, ktory´m je zákon č. 328/2002 Z.z., nie je upravené. Odvolací súd preto dospel k názoru, že pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre vy´šku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedeny´ vy´klad je podľa názoru odvolacieho súdu konformny´ s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/16/2016).
25. Z vyššie uvedeného dôvodu zároveň platí, že „treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre vy´šku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedeny´ vy´klad je podľa názoru odvolacieho súdu konformny´ s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/16/2016).
26. Správny súd sa plne stotožňuje s vyššie citovaným právnym záverom, keďže takýto výklad § 255 ods. 5 a súv. zákona č. 461/2003 Z. z. považuje za ústavno-konformný.
27. Žalobcovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. Preto mala byť u žalobcu pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému hodnotená celková doba jeho poistenia vrátane doby služby, za ktorú bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Až po zohľadnení takejto celkovej doby poistenia žalobcu by bolo možné pristúpiť ku prípadnému kráteniu starobného dôchodku žalobcu a to pri rešpektovaní požiadaviek vyjadrených v 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
28. Z vyššie uvedených dôvodov preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.
29. Správny súd musí taktiež prisvedčiť žalobnému bodu, ktorý žalovanému vytýkal nerešpektovanie právnych záverov vyplývajúcich z ustálenej rozhodovacej praxe. Príslušná právna otázky týkajúca sa aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 na výsluhových dôchodcov, ktorý sú bývalými colníkmi, bola už vyriešená ustálenou rozhodovacou praxou. Keďže žalovaný bol účastníkom týchto súdnych konaní, tak ich výsledky mu museli byť nevyhnutne známe. Napriek tomu žalovaný prezentoval v preskúmavanom rozhodnutí od týchto diametrálne odlišné právne závery. Takýto postup žalovaného považuje správny súd za neakceptovateľný, keďže je v rozpore s požiadavkami právneho štátu a predstavuje zásah do právnej istoty žalobcu.
VI.
Záver
30. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nie je v súlade so zákonom, lebo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Preto preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa správny súd zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
31. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa posúdi žiadosť žalobcu o starobný dôchodok a opätovne vo veci rozhodne, pričom pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z právnych záverov ustálenej rozhodovacej praxe, z ktorých vychádzal správny súd v tomto rozsudku. Osobný mzdový bod
a priemerný osobný mzdový bod určí správny orgán prvého stupňa na základe celkovej doby poistenia žalobcu zhodne s tým ako pri výsluhových dôchodcoch podľa zákona č. 328/2002 Z. z., ktorí boli zaradený do I. a II. kategórie funkcií.
32. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.