Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cb/374/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: EKO- FBB s.r.o., so sídlom Lúčna 1055, Vranov nad Topľou, IČO: 36 471 950, zast. JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 873/204, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: EUROKAPITAL, a.s., so sídlom Ružinovská 3, Bratislava, IČO: 36 759 309, o zaplatenie 1.747,20 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne:

- zo sumy 278,40 eur od 15.03.2016 do 24.08.2017,

úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy :

- 297,60 eur od 15.04.2016 do 24.08.2017

- 76 eur od 25. 08. 2017 do 06. 12. 2017

- 288 eur od 15.05.2016 do 16.12.2017

- 297,60 eur od 18.06.2016 do 06.12.2017

- 288 eur od 16.07.2016 do 06.12.2017

- 297,60 eur od 18.08.2016 do 06.12.2017, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 1747,20 eur z a s t a v u j e.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému náhrada trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 24.10.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.747,20 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe písomnej objednávky žalovaného č. 3/2015/VR z 04.11.2015 prenajímal žalovanému v období november 2015 - júl 2016 dva kusy pažiacich boxov za cenu nájmu 4,00 eur/deň/ks, za čo mesačne žalovanému vystavoval faktúry. Žalovaný takto vystavené faktúry za mesiace november 2015 - december 2015 uhradil. Predmetom podanej žaloby sú nezaplatené faktúry za mesiace február 2016 až júl 2016 spolu vo výške 1.747,20 eur.

3. Žalovaný na viaceré e-mailové urgencie žalobcu nereagoval zaplatením dlžnej sumy. Žalobca tak následne písomne listom zo dňa 04.08.2016 vyzval žalovaného na ich úhradu, avšak bezúspešne.

4. Tunajší súd vydal vo veci dňa 02.12.2016 platobný rozkaz, č.k. 42Cb/374/2016-30, proti ktorému podal žalovaný dňa 28.12.2016 odpor v ktorom uviedol, že žalovaný neeviduje voči spoločnosti žalobcu žiadny

záväzok. Samotná existencia faktúr nezakladá vznik právneho vzťahu medzi stranami sporu, nakoľko faktúra je jednostranný právny úkon, z ktorého nemôžu vzniknúť práva a povinnosti strane, ktorej bola faktúra doručená. Žalobca tak nepreukázal právny nárok, na základe ktorého by mal žalovaný plniť. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby súd žalobu žalobcu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania žalovaného.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 07.03.2017 kde uviedol, že popiera procesnú obranu žalovaného. Žalobca poukazuje na písomnú objednávku žalovaného z 04.11.2015, ktorú pripojil k podanej žalobe. Predmet nájmu si žalovaný prevzal osobne dňa 05.11.2015, tento užíval a žalobca za nájomné obdobia účtoval sumu v súlade s touto objednávkou. Objednávku č. 3/2015/VR z 04.11.2015 zaslal žalovaný, pričom cena bola dohodnutá vo výške 4 eur/deň/ks, a to na dobu neurčitú.

6. Žalovaný v plnej fakturovanej výške uhradil nájomné za mesiace 11/2015, 12/2015 a 01/2016. Predmetom žaloby je nezaplatenie faktúr za obdobie február 2016 až júl 2016. Počas tohto obdobia žalovaný disponoval s pažiacimi boxami, užíval ich, avšak nezaplatil nájomné.

7. Žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval na výzvy žalobcu a až následne na základe výzvy zo dňa 04.08.2016 protokolárne odovzdal žalobcovi dňa 12.08.2016 predmet nájmu.

8. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 05.12.2017 zobral podanú žalobu v časti o zaplatenie 500 eur späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Ako dôvod čiastočného späťvzatia žalobca uviedol, že žalovaný dňa 25.08.2017, t.j. po podaní žaloby dobrovoľne uhradil žalobcovi faktúru č. 2016030 vo výške 278,40 eur a rovnako dňa 25.08.2017 faktúru č. 2016051 vo výške 221,60 eur (ktorej zostatok po čiastočnej úhrade žalovaným predstavuje sumu 76 eur).

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.12.2017, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 11.12.2017 a súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. V predmetnom podaní právny zástupca žalobcu zároveň uviedol, že žalobca berie žalobu v časti o zaplatenie 1.247,20 eur (t.j. zostatok žalovanej istiny) späť a žiada, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Ako dôvod čiastočného späťvzatia uviedol, že žalovaný dňa 07.12.2017 vložil v hotovosti na účet žalobcu sumu vo výške 288 eur (k VS: 2016063), sumu vo výške 297,60 eur (k VS: 2016093), sumu vo výške 297,60 eur (k VS: 201636), sumu vo výške 288 eur (k VS: 2016117) a sumu vo výške 76 eur (k VS: 2016051)

10. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil e-mailovým podaním doručeným súdu dňa 11.12.2017, doplneným dňa 12.12.2017, a to z dôvodu hospodárnosti konania. Žalovaný súčasne uviedol, že dňa 07.12.2017 uhradil žalobcovi istinu vo výške 1.247,20 eur a požiadal žalobcu o vyčíslenie príslušenstva. Pre prípad, že by zo strany žalobcu nedošlo k späťvzatiu žaloby, žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. 11. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu, vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Žalobca na základe písomnej objednávky žalovaného č. 3/2015/VR zo dňa 04.11.2015 prenajal žalovanému v období november 2015 až júl 2016 dva kusy pažiacich boxov za cenu nájmu 4 eur/deň/ks.

13. Žalobca za prenájom pažiacich boxov vystavil pre žalovaného nasledovné faktúry (žalovaný faktúry za prenájom za mesiac 11/2015, 12/2015 a 01/2016 žalobcovi uhradil v plnej výške):

- faktúra č .2016030 z 29.02.2016 na sumu 278,40 eur s dátumom splatnosti 14.03.2016,

- faktúra č. 2016051 z 31.03.2016 na sumu 297,60 eur s dátumom splatnosti 14.04.2016,

- faktúra č. 2016063 z 30.04.2016 na sumu 288 eur s dátumom splatnosti 14.05.2016,

- faktúra č. 2016093 z 31.05.2016 na sumu 297,60 eur s dátumom splatnosti 17.06.2016,

- faktúra č. 2016117 z 30.06.2016 na sumu 288 eur s dátumom splatnosti 15.07.2016,

- faktúra č. 2016136 z 31.07.2016 na sumu 297,60 eur s dátumom splatnosti 17.08.2016. 14. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poprel existenciu záväzku voči žalobcovi z titulu nájomnej zmluvy. Následne v priebehu konania však žalovaný postupne uhradil žalobcovi žalovanú istinu spolu vo výške 1.747,20 eur, na čo žalobca reagoval čiastočným späťvzatím v časti istiny. Predmetom

konania tak naďalej zostalo príslušenstvo žalovanej pohľadávky, ktoré žalovaný v zmysle jeho tvrdení uvedených v podaní zo dňa 08.12.2017 požadoval od žalobcu vyčísliť.

15. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

16. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

17. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

18. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

19. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

20. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

21. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

22. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, účinného od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., účinného od 01.02.2013, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania zhodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru že žaloba žalobcu je dôvodná.

25. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu Nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol nájom dvoch kusov pažiacich boxov za cenu nájmu 4 eur/deň/ ks. Účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli, že zmluva bude uzatvorená na dobu neurčitú. Na základe uvedeného žalobca vystavil žalovanému za mesiac november 2015 až január 2016 faktúry spolu vo výške 844,80 eur, ktoré žalovaný uhradil žalobcovi v plnej výške a následne za mesiac február 2016 až júl 2016 faktúry spolu vo výške 1.747,20 eur, ktoré žalovaný do dňa podania žaloby žalobcovi neuhradil ani čiastočne. Žalobca podľa názoru súdu v konaní preukázal existenciu obchodno-záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, a to doložením písomnej objednávky č. 3/2015/VR vyhotovenej a podpísanej zo strany žalovaného, ako aj vystavenými faktúrami. Rovnako žalobca súdu preukázal predložením odovzdávajúceho protokolu, že si riadne splnil svoj záväzok a odovzdal žalovanému predmet nájmu - dva kusy pažiacich boxov do užívania dňa 05.11.2015, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom. Žalovaný si však svoj záväzok platiť nájomné voči žalobcovi nesplnil a žalobcom vystavené faktúry v celkovej výške 1.747,20 eur žalobcovi neuhradil, resp. tieto uhradil až po podaní žaloby, na čo žalobca reagoval čiastočným späťvzatím podanej žaloby.

26. S ohľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval procesnú obranu žalovaného, ktorú žalovaný uviedol v podanom odpore proti platobnému rozkazu, a to že žalovaný neeviduje žiadny záväzok voči žalobcovi z titulu nájomnej zmluvy za relevantnú.

27. Na podklade takto zistených skutočností bolo možné zo strany súdu jednoznačne ustáliť, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, pričom po zohľadnení čiastočných plnení zo strany žalovaného po podaní žaloby zostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky. Pokiaľ ide o čiastočné plnenia zo strany žalovaného po podaní žaloby ktoré mal súd za preukázané jednak z bankových výpisov predložených zo strany žalobcu, ako i z tvrdení uvedených žalovaným, súd takéto konanie žalovaného posúdil v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ako uznanie zvyšku jeho záväzku, ktorý predstavuje nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania.

28. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr vystavených žalobcom. Vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie 1.747,20 eur súd konanie vzhľadom na čiastočné späťvzatie žalobcu v súlade s § 144 a § 145 ods. 1 a 2 C.s.p. zastavil.

29. O trovách konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 255 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p., keď v prípade, že konanie bolo z časti zastavené (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby), súd prihliada na to, kto procesne zavinil, že k zastaveniu konania muselo dôjsť. Súd teda najskôr posúdi (v režime ust. § 256 ods. 1 C.s.p.) čiastkovú otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť z časti zastavené a s prihliadnutím k tomuto čiastkovému záveru zhodnotí (podľa § 255 C.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten - ktorý účastník úspešný. Ak došlo k čiastočnému zastaveniu konania pre čiastočné späťvzatie žaloby, posudzuje súd pri tejto čiastkovej otázke, kto späťvzatie žaloby zavinil. Ak je dané procesné zavinenie žalobcu, je treba z pohľadu ust. § 255 C.s.p. dôvodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Ak však žalobca vzal pre správanie sa žalovaného čiastočne späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, treba dôvodiť, že žalobca mal v tejto časti úspech.

30. V prejednávanej veci sa žalobca pôvodne domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.747,20 eur spolu s príslušenstvom. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania. V časti čo do zaplatenia istiny vo výške 1.747,20 eur vzal žalobca žalobu späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť z dôvodu úhrady pohľadávky po začatí konania. K čiastočnému späťvzatiu žaloby, ktorá bola podaná dôvodne, došlo pre správanie sa žalovaného, a preto treba z pohľadu ust. § 255 C.s.p. dôvodiť, že žalobca mal úspech aj v tejto časti. Žalobca bol teda úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd proti žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).