Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_38P-26-2015.pdf
PDF · 183.24 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/26/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: E. R., U.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka
- D.. N. E., U.. XX.XX.XXXX, R. R. XXX/XX, N. M., zastúpená K. D., E..A..O.., E. E. T. U.E. X, R. a otec - G.. A. R., U.. XX.XX.XXXX, F. R. D. D. XXX, L. D. E., toho času T. XX, Š., zastúpený AK W. D., E..A..O.., E. E. T. X, Š.Ľ., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o návrhu otca na úpravu styku, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú E. R., U.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej E. R., U.. XX.XX.XXXX sumou 150 eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.02.2015.
Dlžné výživné za obdobie od 01.02.2015 do 12.12.2017 vo výške 1 728,- eur sa otcovi povoľuje splácať v 50,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Do zaplateného výživného súd otcovi započítava čiastku 3 372 eur.
Súd styk otca s maloletou E. R., U.. XX.XX.XXXX neurčuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Pezinok dňa 19.01.2015 sa matka maloletej E. domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.
2. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 03.08.2015 sa otec maloletej domáhal úpravy styku s maloletou.
3. Uznesením zo dňa 20.08.2015, č. k. 38P/26/2015 - 121 tunajší súd spojil na spoločné konanie konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 38P/26/2015 a konanie o návrhu otca na úpravu styku, vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 38P/277/2015, ktoré bude ďalej vedené pod spisovou značkou 38P/26/2015.
4. Matka maloletej svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá E. sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí v októbri 2014 ukončili svoj partnerský vzťah a otec maloletej sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, ktorú dovtedy ako rodina viedli. Od tohto obdobia pretrvávajú medzi rodičmi nezhody ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností, najmä pokiaľ ide o kontakt otca s maloletou a prispievania na jej výživu. Maloletá sa opakovane stáva svedkom konfliktov, otec jej rozpráva o osobe matky nepravdivé informácie a taktiež ju pozoruje z auta, ktorému správaniu maloletá nerozumie a bojí sa otcových reakcií, čo ju psychicky vyčerpáva. V rámci realizácie styku otca s maloletou pritom došlo k niekoľkým vyhroteným situáciám, ktoré na maloletú veľmi zle vplývali a ktoré matka vo svojom návrhu podrobnejšie popísala, pričom v tejto súvislosti založila do súdneho spisu i nahrávky, ktorými odôvodňovala prítomnosť tretej osoby pri odovzdávaní maloletej otcovi, keďže matka nechce a nemôže byť s otcom sama. Z dôvodu vzniknutých situácií matka kontaktovala i Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a požiadala o intervenciu v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. a na obsah tejto žiadosti odkázala i vo svojom návrhu. Po ukončení spolužitia rodičov sa matka snažila, aby sa medzi otcom a maloletou postupne vybudoval vzťah a otec mohol riadne realizovať styk s maloletou, boli spolu v kine, na korčuliach a pod., otec však opakovane vystavil maloletú stresovým situáciám, ktoré matka v priebehu konania podrobnejšie popísala. Styk otca s maloletou sa preto z dôvodu odmietania maloletej nerealizuje, nakoľko táto odmieta s otcom odísť. Vypäté situácie sa medzi rodičmi a maloletou opakovali, otec nerešpektoval a nerešpektuje želania maloletej, čo ju následne stresuje a prejavuje sa to v jej odmietaní styku s otcom.
5. Uznesením zo dňa 12.02.2015, č. k. 38P/26/2015 - 23 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 15.05.2015, č. k. 11CoP/219/2015 - 49 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého bola maloletá na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 100 € mesačne, počnúc dňom 12.02.2015 a zároveň bol upravený jeho styk s maloletou. 6. Uznesením zo dňa 08.06.2015, č. k. 38P/26/2015 - 66 spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.08.2015, č. k. 11CoP/415/2015 - 113 tunajší súd naradil predbežné opatrenie, na základe ktorého mal otec právo stretávať sa s maloletou počas letných prázdnin v čase od 20.07.2015 od 09,00 hod. do 26.07.2015 do 19,00 hod. a od 10.08.2015 od 09,00 hod. do 23.08.2015 do 19,00 hod. s tým, že otec si maloletú v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletej.
7. Otec maloletej s návrhom matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností súhlasil, súhlasil s tým aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a na jej výživu bol spočiatku ochotný prispievať sumou 100 € mesačne tak, ako bolo stanovené predbežným opatrením. Svoj návrh na úpravu styku s maloletou odôvodnil tým, že nič nebráni tomu, aby bol jeho styk s maloletou po tom, čo došlo k ukončeniu jeho spolužitia s matkou maloletej, upravený v štandardnom rozsahu, a to i s poukazom na dovtedy nariadené predbežné opatrenia zo strany súdu. O maloletú sa od jej narodenia riadne staral a zo strany matky mu nebolo nikdy vytýkané nič vo vzťahu k výkonu jeho rodičovských práv. Problém vnímal otec u matky maloletej, ktorá po ukončení spolužitia s otcom začala vytvárať prekážky v jeho styku s maloletou a kroky, ktoré urobila sú ťažko pochopiteľné, k čomu sa podrobnejšie vyjadril vo svojom návrhu zo dňa 03.08.2015. Napriek tomu však otec strávil s maloletou dovolenku počas letných prázdnin 2015, keďže matka mu napokon maloletú riadne odovzdala, hoci voči nariadenému predbežnému opatreniu podala odvolanie. Na strane druhej však pri preberaní maloletej v zmysle nariadeného predbežného opatrenia opakovane zasahovala polícia, ktorú privolala matka maloletej. Mal za to, že maloletá nemá problém byť s ním v kontakte, pokiaľ v nej tento problém matka umelo nevyvoláva. Maloletá je zo strany matky tlačená do konfliktu lojality a táto odmieta akceptovať, že otec má s maloletou vybudovaný pekný vzťah. Na základe uvedeného je zrejmé, že rodičia sa nebudú vedieť na otázke úpravy styku otca s maloletou dohodnúť a bude potrebné tento upraviť súdnou cestou. Napríklad v čase, keď bol práceneschopný a prišiel v zmysle predbežného opatrenia za maloletou, matka ho dokonca udala na inšpekciu, z ktorého dôvodu sa následne počas trvania svojej práceneschopnosti nedostavoval na styk s maloletou. Z dôvodu veľkého psychického nátlaku zo strany otca matky maloletej musel upustiť svoje zamestnanie na MV SR a odísť do výsluhového dôchodku. V priebehu konania sporoval priebeh stretnutí s maloletou tak, ako ich popisovala matka a uviedol vlastnú verziu udalostí. Navrhol, aby bol jeho styk s maloletou upravený v štandardnom rozsahu aj s prespaním maloletej v jeho domácnosti, pričom opakovane uviedol, že mu matka v kontakte s maloletou bráni.
8. Uznesením zo dňa 18.03.2016, č. k. 38P/26/2015 - 172 tunajší súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia - odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a vypracovaním znaleckého posudku poveril súdneho znalca D.. W. H.. Súdny znalec vypracoval posudok ku dňu 11.08.2016.
9. V záveroch znaleckého posudku súdny znalec okrem iného uviedol, že maloletá v tom čase prežívala psychickú nepohodu spôsobenú frustráciou súvisiacou z dlhodobo pretrvávajúceho sporu medzi jej rodičmi, ktorému ju obaja vystavujú a tiež z dôvodu ich správania sa voči nej. Významný podiel na jej psychickej traume nesie necitlivé správanie sa jej otca voči nej a jej matke, čo maloletá veľmi intenzívne prežíva. Je významne emocionálne naviazaná na svoju matku a má k nej vrúcny citový vzťah. Svojho otca vníma maloletá E. ako násilného, zlého a nenormálneho. Jej vzťah k nemu je záporný až hostilný a v jeho blízkosti prežíva úzkosť až strach. Nechce s ním tráviť svoj čas a ani sa s ním kontaktovať. Má pocit, že otec jej nerozumie, nepočúva ju a nerešpektuje jej potreby. Prežíva tiež pocity hanby, keď sa otec teatrálne prejavuje pred ich domom a všetci susedia to vidia. Maloletá mu nedôveruje, pretože ich sleduje, odpočúva a vyhráža sa matke. Súdny znalec sa podrobne vyjadril k osobnostiam oboch rodičov maloletej, pričom na strane otca definoval niektoré osobnostné črty, ktoré širšie rozviedol v záveroch svojho posudku. Na prítomnosť svojho otca reagovala maloletá E. negatívne, v jeho prítomnosti sa cítila ohrozená a bola pod silným psychickým stresom. Voči otcovi sa vymedzovala, prejavovala mu svoju averziu a hostilitu, pričom jej prejavy smerom k nemu boli rovnaké tak za prítomnosti matky ako aj bez prítomnosti matky. Vzhľadom k tomu, že rodičia nie sú schopní riešiť svoje vzájomné spory mimo maloletej, zrejme dochádza k jej nevedomému a nepriamemu ovplyvňovaniu. Rodičia nie sú schopní konštruktívnej komunikácie, pričom ale významný vplyv na maloletú majú najmä nevhodné a necitlivé prejavy správania otca. Priame a vedomé ovplyvňovanie maloletej zo strany niektorého z rodičov znalec nezaregistroval, zistil však, že osobnostné predpoklady otca by mohli byť prekážkou výkonu starostlivosti o maloletú E.. Jeho necitlivé zaobchádzanie s maloletou, neschopnosť načúvať jej požiadavkám a presadzovanie si vlastných predstáv a napĺňanie vlastných potrieb na úkor maloletej sa významne negatívne podieľali na aktuálnom nepriaznivom psychickom stave maloletej. Otec zjavne nezvláda rolu milujúceho otca, hoci to navonok všetkým prezentuje. Jeho verbalizované prejavy lásky k maloletej sú skôr prejavom jeho potreby maloletú vlastniť, než ako úprimný prejav svojich citov, v opačnom prípade by nebol schopný spôsobovať maloletej bolesť a vyvaroval by sa voči nej správania a konania, ktoré znalec podrobnejšie popísal v záveroch svojho posudku (odpoveď na otázku č. 10). V tom čase mu však išlo najmä o to, aby bol spokojný a šťastný on sám. Na strane matky súdny znalec nezistil žiadne významné prekážky na výkon osobnej starostlivosti o maloletú. Súdny znalec v tom čase doporučil, aby sa styk otca s maloletou realizoval raz za dva týždne po dobu dvoch hodín za prítomnosti matky a detského psychológa, v krajnom prípade kolízneho opatrovníka po dobu, kým maloletá nezmení svoje prejavy voči otcovi a nevysporiada sa so svojimi pocitmi obáv a strachov z neho. Súdny znalec doporučil individuálnu terapiu pre maloletú v minimálnom rozsahu krízovej intervencie zameranú predovšetkým na konsolidáciu jej psychiky, následne na zlepšenie jej názorov a vzťahu k otcovi a neskôr na nočné pomočovanie. Rovnako doporučil rodinnú terapiu maloletej a oboch rodičov na zlepšenie komunikačných zručností a vzájomných vzťahov. Súčasne doporučil dlhodobú individuálnu psychoterapiu pre otca, zameranú na jeho samého a prácu s jeho prežívaním, vnímaním, správaním, kontakt s jeho emóciami a pod. Napokon súdny znalec doporučil aj párovú terapiu pre otca a matku maloletej. Následne súdny znalec uviedol náčrt prípadnej úpravy styku otca s maloletou, ktorá by však bola aktuálna až po realizovaní vyššie spomenutých terapií a len za predpokladu, že by prišlo k zlepšeniu vzájomných vzťahov medzi maloletou a otcom.
10. Po vypracovaní znaleckého posudku znalcom D.. W. H. súd vytýčil vo veci pojednávanie, pred jeho začiatkom bol svedkom vyhrotenej situácie, ktorá sa odohrala medzi rodičmi maloletej, maloletou E. a starým otcom maloletej a ktorej priebeh je zaznamenaný v zápisnici o pojednávaní zo dňa 16.02.2017.V tejto súvislosti súd namietal prítomnosť maloletej v deň pojednávania na súde, keďže súd nežiadal rodičov o zabezpečenie jej prítomnosti a neplánoval vykonať s maloletou pohovor. Právny zástupca matky uviedol, že matka zabezpečila prítomnosť maloletej z dôvodu, že navrhli jej výsluch súdom. Matka bola v tejto súvislosti poučená o tom, ako súd realizuje a organizuje pohovory s maloletými deťmi a o nevhodnosti takéhoto postupu.
11. Matka maloletej po vypracovaní znaleckého posudku navrhla, aby bol styk otca s maloletou upravený v rozsahu dvoch hodín raz za dva týždne za jej prítomnosti a za prítomnosti detského psychológa. Uviedla, že maloletá od 09/2016 navštevovala raz do týždňa terapiu u D.. W. H.V. tak, ju on sám doporučil
vo svojom posudku a kde súdny znalec pracoval len s maloletou. Rodičia maloletej sa žiadnej terapii nepodrobili, maloletá naďalej kontakt s otcom odmietala.
12. Otec po vypracovaní súdnoznaleckého posudku D.. W. H. podstúpil súkromné znalecké vyšetrenie u súdneho znalca D.. B. O., ktorý vypracoval znalecký posudok ku dňu 16.01.2017 a odkázal na jeho závery. Po vypracovaní znaleckého posudku D.. W. H. kontaktoval matku za účelom podrobenia sa párovej terapii, čo matka odmietla. Poukázal na to, že sa ho matka snaží kriminalizovať, z ktorého dôvodu je voči nemu vedených niekoľko súdnych konaní, vrátane trestných.
13. Uznesením zo dňa 20.02.2017, č. k. 38P/26/2015 - 301 súd naradil neodkladné opatrenie, ktorým uložil obom rodičom maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu u G.. T. Š., referát poradensko - psychologických služieb Pezinok, pracovisko Krátka 1, Senec za účelom podpory a pomoci na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, zlepšenia komunikačných zručností a vzájomných vzťahov a rešpektovania postavenia druhého rodiča pri výchove maloletého dieťaťa.
14. Matka maloletej po nariadení predmetného neodkladného opatrenia písomne informovala súd o priebehu realizácie styku otca s maloletou vo vybraných termínoch, a to podaním doručeným súdu dňa 11.04.2017.
15. Otec maloletej svojim podaním doručeným súdu dňa 02.05.2017 doložil do súdneho spisu potvrdenia z polície, za účelom preukázania tej skutočnosti, že matka opakovane porušuje neodkladné (predbežné) opatrenie, ktorým bol upravený jeho styk s maloletou.
16. Súd pristúpil dňa 10.05.2017 k vykonaniu pohovoru s maloletou E. bez prítomnosti rodičov. Maloletá nesúhlasila s nahrávaním pohovoru, s ktorého dôvodu súd vyhotovil z pohovoru úradný záznam. Maloletá v rámci pohovoru spomínala niektoré situácie, ktoré sa odohrali s otcom maloletej pri jeho snahe o realizáciu styku a ktoré jej boli nepríjemné. Z dôvodu situácie, ktorá sa odohrala na hodine jógy ju maloletá i prestala navštevovať. Spomenula tiež, že s otcom nebýva v kontakte od času, kedy začal „robiť cirkus“, odpočúval ich cez rôzne zariadenia a jej to bolo nepríjemné. S otcom sa v súčasnosti nechce vôbec kontaktovať z dôvodu jeho zlého a agresívneho správania sa voči celému jej okoliu, poukázala okrem iného na to, že otec kričí, keď za ňou príde, vykrikuje rôzne veci na adresu matky i jej brata R. a ponižuje matku, čo sa maloletej dotýka a zraňuje ju to. Z týchto dôvodov nemá k otcovi žiaden vzťah a nechce sa s ním stretávať, pretože sa bojí jeho správania a reakcií, a to aj vzhľadom k tomu, čo sa odohralo v minulosti. Považovala za nepríjemné to, ako sa otec domáha styku s ňou. Opakovane sa stalo, že keď s ním odmietala ísť na styk, začal sa na verejnosti pred susedmi správať „trápne“, čo podrobnejšie počas pohovoru popísala (č. l. 318). Sleduje ich, udáva na polícii, bála sa, že príde i na prijímacie pohovory na gymnázium, nakoľko sa tak vyjadril. Pol hodinu po skončení pohovorov potom ešte čakala v budove školy, nakoľko mala obavu. Otec sa tiež snažil rozprávať jej o matkinom bývalom manželovi a matku očierňoval. Matke i bratovi tiež poškodil autá a napísal im tam nadávky. Vždy, keď sa otec domáha styku, má v ruke mobil a „reprák“ a všetko si natáča, čo jej je veľmi nepríjemné. Negatívne vnímala tiež to, že otec jej o všetkom rozpráva „akoby nič“, pričom matka jej niektoré veci nehovorí, pretože sú to veci, ktoré ona ani nechce počuť, otec však na to neberie ohľad. Vie, že ho mamina informovala o tom, že ju vzali na gymnázium, otec však začal zase riešiť maminu, z toho usúdila, že o ňu skutočný záujem nemá (podľa vnímania maloletej E.). Pre všetky tieto veci, ktoré sa udiali je na otca nahnevaná a nechce sa s ním stretávať. Mamina by bola rada, keby mala s otcom normálny vzťah, ale s ním sa to nedá. Záverom vyjadrila túžbu, aby nevznikali už takéto problémy.
17. Na pojednávaní konanom dňa 08.06.2017 kolízna opatrovníčka apelovala na rodičov, aby prehodnotili svoje správanie vo vzťahu k druhému rodičovi a k otázke styku s maloletou E., pričom poukázala na závery správy z psychologického procesu, ktorého sa rodičia maloletej zúčastňovali na základe nariadeného neodkladného opatrenia zo dňa 20.02.2017. V záverečnej správe ÚPSVaR zo dňa 05.06.2017 bolo konštatované, že nariadené výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel, pre intenzívny pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi maloletej neboli považovaní za indikovaných do ďalšieho párového psychologického poradenstva. Bolo však doporučené absolvovanie ďalšieho psychologického poradenstva zameraného na sanovanie vzťahu medzi maloletou E. a otcom maloletej. Kolízny opatrovník tiež uviedol, že sa ako Úrad dvakrát zúčastnili realizácie styku otca s maloletou, v prvom prípade trval rozhovor otca s maloletou cca 45 minút, v druhom prípade cca 30 minút s tým, že po
odchode pracovníčok Úradu bol styk otca s maloletou ukončený. Na základe uvedených skutočností mal za to, že je potrebné nariadiť vo veci ďalšie neodkladné opatrenie, zamerané na sanáciu vzťahov medzi otcom a maloletou E..
18. Uznesením zo dňa 10.07.2017, č. k. 38P/26/2015 - 348 súd naradil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi maloletej a maloletej E. povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Pezinok, pracovisko Krátka 1, Senec za účelom odstránenia dôvodov nerealizovania styku otca s maloletou a obnovenia a budovania vzťahov medzi otcom a maloletou s tým, že odborné psychologické poradenstvo sa malo realizovať v rozsahu 30 hodín.
19. Matka maloletej v závere uviedla, že z jej pohľadu boli nariadené výchovné opatrenia ako aj návšteva psychológa neefektívne, efekt sa dostavil len z pohľadu vnútorného prežívania maloletej a jej stabilizácie, ktorá nastala po psychologických intervenciách D.. H.. Stretnutia u G.. D. z Referátu poradensko - psychologických služieb ÚPSVaR v Senci iniciovala matka sama, za celé obdobie však nedošlo ani k jednému stretnutiu s otcom, pričom maloletá uviedla, že v nej tieto stretnutia s psychológom Úradu zanechali rozpačité pocity. Navrhla, aby súd zveril maloletú E. do jej osobnej starostlivosti, výživné zo strany otca navrhla určiť v sume 150 € mesačne od podania návrhu a styk otca s maloletou upraviť v zmysle odporúčaní súdneho znalca. K plneniu si vyživovacej povinnosti otca voči maloletej uviedla, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní v zásade v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, avšak nie vždy zašle naraz plnú sumu a následne matke zasiela rôzne čiastky v rozsahu 4-12 €, ktoré jej chodia formou poštovej poukážky „na výplatu“, ktoré čiastky považovala za doplatok výživného a podrobne ich v priebehu konania vyčíslila. Poukázala tiež na to, že na strane maloletej došlo v priebehu konania k zmene, od septembra 2017 začala navštevovať gymnázium v Š. a v rámci organizovanej mimoškolskej činnosti navštevuje 3x do týždňa box v N. M.. Matka sa spolu s maloletou presťahovala k svojmu partnerovi do Q. a svoj byt v N. M. prenajala. Pokiaľ ide o kontakt otca s maloletou, maloletá ho odmieta, nechce sa s otcom kontaktovať a od 06/2017 medzi nimi žiadny kontakt neprebehol.
20. Otec maloletej svojim podaním, doručeným súdu dňa 05.06.2017 založil do súdneho spisu potvrdenie psychoterapeutky D.. B. B., D.., z ktorého súd zistil, že otec túto psychoterapeutku kontaktoval vo februári 2017, kedy požiadal o konzultáciu, na ktorej ju podrobne informoval o svojej životnej situácii a požiadal o odbornú pomoc - individuálnu psychoterapiu, ktorú mu doporučil súdny znalec D.. W. H.. Vo svojom potvrdení zo dňa 05.06.2017 psychoterapeutka uviedla, že z doterajších kontaktov s otcom je zrejmé, že tento má záujem naplniť odporúčania súdneho znalca. Taktiež otec maloletej odkázal na potvrdenia OO PZ Dunajská Lužná, ktoré založil do súdneho spisu, preukazujúce jeho snahu kontaktovať sa s maloletou v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Súhlasil s návrhom matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a s tým, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti a na výživu maloletej bol ochotný a schopný prispievať výživným v rozsahu 80-100 € mesačne. K otázke styku s maloletou uviedol, že má záujem sa s maloletou stretávať v najširšom možnom rozsahu a urobí všetko pre to, aby s ňou mohol tráviť čas. Na doporučenie D.. H.Ú. chcel realizovať párovú terapiu s matkou maloletej, avšak táto to odmietla. Zúčastnil sa i sedenia u G.. D., ktorý ho následne kontaktoval až v 10/2017. Keď chodil za maloletou v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia matka sa vyjadrila, že to na maloletú zle vplýva, mal teda za to, že ak sa odmlčí zlepší sa to. Matka sa pritom vyjadrila, že bude robiť všetko pre to, aby mohol byť s maloletou, vnímal však opak. Je pravdou, že s maloletou nie je v kontakte, čo ho mrzí. Mal za to, že ho maloletá odmieta z dôvodu, že jej matka rozpráva o ňom nepravdivé veci a vykresľuje ho ako kriminálnika a on si nevie budovať vzťah s maloletou, keď s ňou nie je v kontakte a matka všetko neguje. Navrhol preto, aby bol jeho styk s maloletou upravený aspoň v rozsahu každý druhý víkend od piatku do nedele. O maloletej tiež nemá žiadne informácie, podľa jeho vedomostí matka vytvorila maloletej profil na Facebooku, ktorý maloletá používa, mobil, ktorý jej kúpil otec je vypnutý a maloletá používa iné číslo, ktoré však otec nemá k dispozícii. K plneniu si svojej vyživovacej povinnosti k maloletej viedol že túto si hradí podľa svojich možností, vypomáhajú mu priatelia. Poukázal na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére H., ktorá študuje vysokú školu v zahraničí a ktorej prispieva na výživu čiastkou 200 € mesačne.
21. Právny zástupca matky poukázal na to, že v priebehu konania bol otcovi poskytnutý dostatočný priestor pre budovanie vzťahu s maloletou, a to i formou nariadených psychologických intervencií. Tieto však musela iniciovať matka, zo strany otca nebol uskutočnený žiadny kontakt, čím bol na maloletú vyvíjaný zo strany otca ďalší psychický nátlak. Následne sa otec odmlčal a od 06/2017 maloletú ani
matku nekontaktuje vôbec. Pokiaľ otec tvrdí, že koná v záujme maloletej mal by otázku styku ponechať na jej rozhodnutí, či chce s otcom stráviť čas a akým spôsobom a nie vyvíjať na ňu nátlak.
22. Právny zástupca otca uviedol, že otec súhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky s tým, že v otázke výšky výživného poukázal na lepšie majetkové pomery na strane matky maloletej. Ohľadom styku otca s maloletou sa snažili opakovane komunikovať s matkou a zainteresovali do veci i kolízneho opatrovníka, všetko však bolo bezvýsledné a z ich pohľadu matka vzala zákon do vlastných rúk a iniciuje voči otcovi konania, ktorých cieľom je zabrániť otcovi priblížiť sa k maloletej. Otec si je vedomý, že v styku s maloletou je potrebné zachovať istú postupnosť, avšak nie to, aby styk neprebiehal vôbec. Matka nerešpektovala ani výchovné opatrenia nariadené v rámci konania. Keďže zlyhala i pomoc zo strany psychológov v závere nevedel posúdiť, v akom rozsahu a v akej forme navrhnúť styk otca s maloletou, ponechal to preto na úvahu súdu.
23. Kolízny opatrovník na ostatnom pojednávaní uviedol, že výchovné opatrenie uložené otcovi a maloletej E. neodkladným opatrením zo dňa 10.07.2017 bolo neefektívne. Doporučil súdu zveriť maloletú E. do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Výživné zo strany otca doporučil určiť vo výške 150 € mesačne počnúc dňom podania návrhu. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou doporučil, aby bol tento upravený v rozsahu 1 hodiny za prítomnosti matky tak, ako to doporučil súdny znalec. Vzhľadom k veku maloletej a jej postoju nepovažoval za vhodné, aby bol tento rozsah väčší, avšak poukázal na to, že je potrebné, aby otec spolupracoval s psychológom na vytváraní vzťahu s maloletou.
24. Okresná prokuratúra Bratislava III vzhľadom na zhodné prednesy účastníkov konania doporučila súdu zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné navrhol určiť v sume 100-150 € mesačne a poukázal na potreby maloletej a aktuálne možnosti otca, ktorý by si mal do budúcna nájsť riadne zamestnanie. V časti úpravy styku otca s maloletou ponechal rozhodnutie na úvahu súdu.
25. Súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 19.01.2015, rodným listom maloletej E., potvrdením o príjme matky maloletej za obdobie od 01/2014 - 12/2014, správami o zdravotnom stave maloletej, správou z psychologického vyšetrenia maloletej, uznesením zo dňa 12.12.2015, č. k. 38P/26/2015
- 23, odvolaním otca voči uzneseniu zo dňa 18.03.2015 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, vyjadrením matky zo dňa 07.04.2015, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.05.2015, č. k. 11CoP/219/2015 - 49, návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01.06.2015 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, uznesením súdu zo dňa 08.06.2015, č. k. 38P/26/2015 - 66, odvolaním matky voči uzneseniu zo dňa 01.07.2015 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, vyjadrením otca k odvolaniu zo dňa 16.07.2015 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.08.2015, č. k. 11CoP/415/2015 - 113, uznesením súdu zo dňa 20.08.2015, č. k. 38P/26/2015 - 121, návrhom otca na úpravu styku s maloletou zo dňa 03.08.2015, podaním matky maloletej zo dňa 19.02.2016, potvrdením o návšteve školy u maloletej E. v školskom roku 2015/2016, potvrdením o mimoškolskej činnosti na strane maloletej v školskom roku 2015/2016, potvrdením o príjme matky maloletej za obdobie od 01/2014 do 01/2016, vyjadrením ÚPSVaR v Senci k situácii v rodine zo dňa 29.02.2016, uznesením súdu zo dňa 18.03.2016, č. k. 38P/26/2015 - 172, uznesením súdu zo dňa 10.08.2016, č. k. 38P/26/2015 - 181, znaleckým posudkom D.. W. H. zo dňa 11.08.2016, podaním matky zo dňa 03.11.2016, súkromným znaleckým posudkom D.. B. O. zo dňa 16.01.2017 založeného otcom maloletej, potvrdením o návšteve školy na strane maloletej E. v školskom roku 2016/2017, potvrdením o príjme matky maloletej za obdobie od 03/2016-12/2016, potvrdením o mimoškolskej činnosti maloletej v školskom roku 2016/2017, podaním matky maloletej zo dňa 13.02.2017, uznesením zo dňa 20.02.2017, č. k. 38P/26/2015 - 301, podaním matky maloletej zo dňa 11.04.2017 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, podaním otca maloletej zo dňa 02.05.2017 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, priebežnou správou z psychologického procesu zo dňa 28.04.2017, úradným záznamom z pohovoru s maloletou vykonanom dňa 10.05.2017, podaním otca maloletej zo dňa 05.06.2017 a 06.06.2017 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, záverečnou správou z psychologického procesu zo dňa 05.06.2017, návrhom ÚPSVaR v Senci zo dňa 04.07.2017, uznesením súdu zo dňa 10.07.2017, č. k. 38P/26/2015 - 348 a priebežnou správou zo spolupráce s rodinou zo dňa 31.10.2017. Súd sa ďalej oboznámil s obsahom spisu sp. zn. 38P/329/2015, vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
26. Návrhom, podaným na Okresnom súde Pezinok dňa 19.01.2015 sa matka maloletej E. domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.
27. Uznesením zo dňa 12.02.2015, č. k. 38P/26/2015 - 23 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.05.2015, č. k. 11CoP/219/2015 - 49 tunajší súd zveril maloletú E. R. do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100 € mesačne a zároveň upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú stredu od 16,30 hod do 19,30 hod a každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 9,00 hod do 19,00 hod, s tým, že otec si maloletú v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletej.
28. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 03.08.2015 sa otec maloletej domáhal úpravy styku s maloletou.
29. Uznesením zo dňa 20.08.2015, č. k. 38P/26/2015 - 121 tunajší súd spojil na spoločné konanie konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 38P/26/2015 a konanie o návrhu otca na úpravu styku, vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 38P/277/2015, ktoré bol ďalej vedené pod spisovou značkou 38P/26/2015.
30. Uznesením zo dňa 24.09.2015, č. k. 38P/329/2015 - 15 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.01.2016, č. k. 11CoP/721/2015 - 60 súd zmenil uznesenie zo dňa 12.02.2015, č. k. 38P/26/2015 - 23 v časti úpravy styku otca s maloletou každú stredu a tento styk upravil tak, že otec má predbežne právo stretávať sa s maloletou E. R., U.. XX.XX.XXXX každý kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. tak, že si maloletú preberie v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a matke odovzdá v mieste jej bydliska.
31. Uznesením zo dňa 18.03.2016, č. k. 38P/26/2015 - 172 tunajší súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých a uložil znalcovi zodpovedať na otázky položené mu v predmetnom uznesení.
32. Uznesením zo dňa 20.02.2017, č. k. 38P/26/2015 - 301 tunajší súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil obom rodičom maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu u G.. T. Š., referát poradensko - psychologických služieb Pezinok, pracovisko Krátka 1, Senec za účelom podpory a pomoci na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, zlepšenia komunikačných zručností a vzájomných vzťahov a rešpektovania postavenia druhého rodiča pri výchove maloletého dieťaťa.
33. Uznesením zo dňa 10.07.2017, č. k. 38P/26/2015 - 348 tunajší súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi maloletej G.. A. R., U.. XX.XX.XXXX a maloletej E. R., U.. XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Pezinok, pracovisko Krátka 1, Senec za účelom odstránenia dôvodov nerealizovania styku otca s maloletou a obnovenia a budovania vzťahov medzi otcom a maloletou.
34. Maloletá E. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, ktorí v 11/2014 ukončili svoje spolužitie a od ktorého obdobia je maloletá vo faktickej osobnej starostlivosti svojej matky. v školskom roku 2017/2018 navštevuje D. X- A. I. G.. A.. Š.F. H. Š., do školy ju matka vozí autom, stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku cca 23 € mesačne, matka jej zabezpečuje školské potreby a pomôcky, hradí povinné poplatky spojené s návštevou školy i aktivity poriadané školou. Od apríla 2017 navštevuje krúžok boxu v N. M.U., kde poplatok predstavuje čiastku 15 € mesačne s tým, že tréningy sú 3x do týždňa. Zdravotný stav maloletej je dobrý, matka s ňou má výdavky primerané jej veku, zakupuje jej veci na ošatenie a obuv ako aj veci bežnej dennej spotreby a taktiež jej hradí mobilný telefón. V školskom roku 2015/2016 navštevovala X. A. Q. H. N. M., navštevovala Q. H. N. M., hudobný a výtvarný odbor, kde poplatok za hudobnú predstavoval čiastku 45 € 1-ročne a poplatok za výtvarnú predstavoval čiastku 30 € 1-ročne. Zdravotný stav maloletej bol dobrý.
35. Matka maloletej je vdova, okrem maloletej E. už nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná ako učiteľka na I. G.. A.. Š. H. Š.K., jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku 790 €, v období od 01/2014 do 01/2016 to bolo cca 757 € mesačne. Okrem toho poberá vdovský dôchodok vo
výške 370 € mesačne + 50 € mesačne z ČR a poberá rodinné prídavky na maloletú. Je vlastníčkou bytu v N. M.Ž., ktorý od 10/2017 prenajíma za sumu 400 € mesačne, iné príjmy nemá. Spolu s maloletou a svojim partnerom býva v rodinnom dome v Q., ktorý je vo vlastníctve partnerovho otca, náklady spojené s bývaním predstavujú dovedna čiastku 450 € mesačne.
36. Otec maloletej je rozvedený, okrem maloletej E. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére H.A. R., ktorá je študentkou X. A. H. H. G. a na výživu ktorej prispieva sumou 200 € mesačne na základe rozhodnutia súdu. Je výsluhovým dôchodcom a poberá výsluhový dôchodok v výške 520 € mesačne. Príležitostne si privyrába brigádnickými prácami pre kamarátov. Do 10/2015 bol zamestnaný na G. H. E. a jeho priemerný mesačný netto príjem predstavoval čiastku cca 1 000 €. Býva v byte v Š., ktorý je prefinancovaný hypotekárnym úverom poskytnutým v roku 2015 v celkovej výške 60 000 €, kde mesačná splátka úveru predstavuje čiastku 280 € mesačne. Býva sám, s nikým nevedie spoločnú domácnosť.
37. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
38. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
39. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
40. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
41. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.) za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
42. Podľa čl. 5 písm. g) Zákona o rodine Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny.
43. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej E. vzhľadom k tej skutočnosti, že rodičia maloletej ukončili svoje spolužitie a ohľadom výkonu niektorých aspektov ich rodičovských práv a povinností sa nedokázali dohodnúť, keďže medzi nimi bolo prítomné výrazne konfliktné prežívanie, ktoré v priebehu konania eskalovalo a bolo sprevádzané aj viacerými súdnymi a inými konaniami, ktoré doposiaľ nie sú ukončené.
44. V otázke zverenia maloletej E. súd zosúladil právny stav so stavom faktickým a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa nachádza nepretržite od ukončenia spolužitia rodičov a v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloletú po všetkých stránkach, pričom otec sa faktického výkonu osobnej starostlivosti o maloletú nedomáhal a v priebehu konania súhlasil s jej zverením do starostlivosti matky. Právo zastupovať maloletú a spravovať
jej majetok súd priznal obom rodičom, nakoľko na strane ani jedného z nich nezhliadol také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie, ktorým by bol niektorý z rodičov na týchto právach obmedzený alebo by bol výkonu týchto práv pozbavený. Spornou medzi rodičmi maloletej bola otázka výšky vyživovacej povinnosti otca a úprava styku otca s maloletou, kde boli medzi rodičmi prítomné diametrálne odlišné postoje.
45. V rámci určenia výživného zo strany otca matka navrhovala čiastku 150 € mesačne od podania návrhu, otec navrhol určiť vyživovaciu povinnosť k maloletej v sume 80-100 € mesačne, s poukazom na svoje príjmové a majetkové pomery v porovnaní s pomermi na strane matky maloletej. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov. Na strane maloletej E. sa pritom nevyskytovali a ani nevyskytujú špecifické výdavky, ktoré by matka bola nútená vynakladať a ktoré by sa u detí vo veku E. bežne nevyskytovali, skladba jej potrieb a výška nákladov na ich uspokojovanie je porovnateľná s výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí v jej veku tak, ako sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, z ktorého dôvodu považoval súd čiastku 150 € mesačne ako primeranú k matkou deklarovaným nákladom na odôvodnené potreby maloletej, v spojení s možnosťami a schopnosťami oboch rodičov. Vzhľadom k tej skutočnosti, že súd návrhu matky na určenie výživného zo strany otca voči maloletej vyhovel, súd už v súvislosti s jej návrhom ohľadom výšky vyživovacej povinnosti voči maloletej neuvádza žiadne ďalšie dôvody svojho rozhodnutia.
46. Návrhu otca na určenie výživného v sume 80-100 € mesačne súd nevyhovel, nakoľko táto čiastka bola neadekvátna a nezodpovedajúca reálnym nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletej E.. Je nutné prihliadnuť na tú skutočnosť, že maloletá absolvuje povinnú školskú dochádzku, medzi jej odôvodnené potreby tak patrí aj hradenie nákladov na zabezpečenie vzdelávacieho procesu, keď rodičia musia v tejto súvislosti uhrádzať povinné poplatky v rámci školy (ZRPŠ, poistenie a pod.), zabezpečovať dieťaťu školské potreby a pomôcky vrátane tých učebníc a pracovných zošitov, ktoré sú hradené rodičmi a v neposlednom rade aj hradiť aktivity poriadané školou, ktoré sú vždy spojené s adekvátnym finančným zabezpečením a ktoré sa postupom do vyšších ročníkov v rámci školského systému menia. V súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletej má matka aj ďalšie náklady, tzv. existenčné, spojené so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia a obuvi, hygienických a kozmetických potrieb či zdravotnou starostlivosťou, ktoré je taktiež potrebné premietnuť do výšky výživného, pričom maloletá je vo veku, kedy je potrebné tieto náklady vynakladať častejšie či vo väčšom rozsahu, než je tomu u menších detí alebo naopak u detí, u ktorých už neprebieha fyzický vývin. Na strane maloletej je taktiež prítomná organizovaná mimoškolská činnosť, ktorej sa venuje (v súčasnosti je to športová činnosti, v čase začatia konania navštevovala ZUŠ, gymnastiku a hodiny detskej jógy v N. M.) a je spojená s hradením príslušných poplatkov a zabezpečovaním potrieb na túto činnosť (športové ošatenie, obuv a pod.) Z uvedeného je zrejmé, že otcom navrhovaná čiastka by nepokrývala pomernú časť týchto nákladov v situácii, kedy súd na strane otca nezhliadol žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu, ktorým by súd stanovil výživné voči maloletej v otcom navrhovanej výške. Ak by súd vyhovel návrhu otca vytvoril by výrazne nerovnomerný stav, kedy by matka vykonávala dennú osobnú starostlivosť o maloletú a zároveň by bola aj vo väčšej miere zaťažená finančnými nákladmi na uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletej, ku ktorému rozhodnutiu však nebol daný žiadny relevantný dôvod. Otec je zdravým jedincom, v ktorého možnostiach a schopnostiach je dosahovať príjem, z ktorého si bude plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej v dostatočnom a riadnom rozsahu. Súd upriamuje pozornosť otca na tú skutočnosť, že jeho služobný pomer skončil v októbri roku 2015, nie je pritom rozhodujúce z akých dôvodov sa tak stalo, keďže tieto nemali vplyv na schopnosť otca vykonávať inú
pracovnú činnosť. Od októbra 2015 sa však otec riadne nezamestnal a ani nepreukázal, že by sa pokúšal riadne začleniť do pracovného pomeru, pričom jeho zdôvodnenie tohto stavu sa obmedzilo výlučne len na konštatovanie, že si privyrába občasnými pomocnými prácami pre známych a nedarí sa mu nájsť si prácu z dôvodu, že je bývalý policajt, s ktorým zdôvodnením sa však súd nemohol uspokojiť. Maloletá je vo veku, kedy je nutné predpokladať, že náklady na jej odôvodnené potreby v budúcnosti vzrastú a otec je vo veku, kedy ešte nie je možné uzavrieť, že jeho jediným príjmom by mal byť výsluhový dôchodok, nadôvažok ak je otec zaťažený aj hypotekárnym úverom, ktorý musí splácať a kde výška tejto splátky predstavuje polovicu výšky jeho výsluhového dôchodku. Je nevyhnutné, aby sa otec čo najskôr zamestnal v rámci dostupných možností tak, aby bol schopný plniť si svoje finančné záväzky, predovšetkým tie, ktoré spočívajú vo vyživovaní svojho maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o tvrdenia otca ohľadom príjmových a majetkových pomerov matky maloletej, tieto súd nesporuje. Je pravdou, že matka za súčasnej situácie dosahuje príjem, ktorý je vyšší, než je výsluhový dôchodok otca a tiež vlastní byt, ktorý v súčasnosti prenajíma. Na strane druhej je však nutné uviesť, že matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú E. po všetkých stránkach a ako už bolo uvedené vyššie, na strane otca nie sú dané dôvody k tomu, aby jeho jediným príjmom vo veku XX. A. predstavoval výsluhový dôchodok, ak je jeho výška taká, že ním otec nie je schopný pokryť ani svoje vlastné výdavky. Príkladmo súd ďalej uvádza niektoré základné a pravidelné (mesačné) výdavky, ktoré matka musí v súvislosti so starostlivosťou o maloletú vynakladať spolu s ich výškou: pomerná časť nákladov spojených s bývaním 150 € mesačne (450 €/3 členovia domácnosti), stravné v škole 23 € mesačne, strava v domácom prostredí cca 100 € mesačne, ošatenie, ktoré je potrebné zohľadňovať v sume v priemere 30 € mesačne a mimoškolská činnosť 15 € mesačne. V tomto výpočte pritom nie sú zahrnuté náklady spojené s návštevou školy, (poplatky, školské potreby a pomôcky, učebnice, aktivity poriadané školou), hygienické a drogistické potreby maloletej, ktorá je vo veku XX. A. a výdavky na veci bežnej dennej spotreby, prirodzene sa vyskytujúce v živote každého maloletého dieťaťa, ktoré nemožno exaktne vyčísliť, napr. náklady na zdravotnú starostlivosť a pod. Z uvedeného je zrejmé, že otcom navrhovaná čiastka 80-100 € mesačne na výživu maloletej by bola nedostatočná a nepokrývala by ani pomernú časť nákladov na základné (nie iné) potreby maloletej. Ak teda na strane jednej možno konštatovať, že príjmové a majetkové pomery matky maloletej sú lepšie, než pomery na strane otca maloletej, na strane druhej je potom možno konštatovať to, že otec nevyužíva všetky dostupné možnosti k tomu, aby svoje pomery zlepšil, čo je skutočnosť, na ktorú súd pri svojom rozhodovaní taktiež prihliada. Súd preto po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení určil výšku výživného zo strany otca v sume 150 € mesačne, ktorá výška výživného umožní maloletej, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jej odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. Počiatok plnenia vyživovacej povinnosti súd určil od februára 2015, t. j od mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom matka podala svoj návrh.
47. V rámci rozhodovania súdu bolo nutné vypočítať i výšku zročného výživného zo strany otca voči maloletej, ktorú súd ustálil na sumu 1 728 EUR. K uvedenej sume dospel súd nasledovne; zročné výživné bolo vypočítané za obdobie od 01.02.2015 do 12.12.2017, t. j. za obdobie 34 kalendárnych mesiacov, za ktoré mal otec zaplatiť výživné vo výške 5 100 EUR (34 mesiacov x 150 € mesačne), pričom k rukám matky zaplatil za rozhodujúce obdobie výživné určené neodkladným opatrením súdu zo dňa 12.02.2015, č. k. 38P/26/2015 - 23, pričom toto výživné nie vždy platil naraz a v stanovenej výške, ale na viackrát v rôznych výškach, z ktorého dôvodu súd na ostatom pojednávaní požiadal matku, aby vyčíslila zaplatené výživné zo strany otca, pričom na základe ňou uvedených čiastok, ktoré otec nenamietal a stotožnil sa s nimi, súd ustálil výšku zaplateného výživného na sumu 3 372 EUR. K tejto sume dospel nasledovne: za obdobie od 02/2015 do 06/2017 otec zaplatil na výživu maloletej čiastku 2 900 EUR (29 mesiacov x 100 EUR mesačne) + za obdobie od 07/2017 do 11/2017 otec zaplatil na výživu maloletej čiastku 400 EUR (5 mesiacov x 80 EUR mesačne). Následne zaplatil otec k rukám matky za mesiac 09/2017 čiastku 2x4 EUR, za mesiac 10/2017 6x4 EUR, za mesiac 11/2017 2x4 EUR a 2x12 EUR a za mesiac 12/2017 čiastku 8 EUR, čo dovedna predstavuje čiastku 72 EUR. Rozdiel medzi určeným a uhradeným výživným zo strany otca predstavoval za toto obdobie čiastku 1 728 EUR (2 900 € + 400 € + 72 € = 3 372 €) a (5 100 EUR - 3 372 EUR = 1 728 EUR). Vzhľadom k výške dlžného výživného zo strany otca voči maloletej, súd povolil otcovi toto výživné splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným.
48. Pokiaľ ide o otázku úpravy styku otca s maloletou, súd napokon dospel k rozhodnutiu, ktorým ponechal styk otca s maloletou bez úpravy. Právo styku rodiča s dieťaťom je špecifickou zložkou rodičovských práv a povinností a právo domáhať sa jeho súdnej úpravy prináleží predovšetkým tomu rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije. V otázke úpravy a realizácie styku rodiča s dieťaťom zákon uprednostňuje dohodu rodičov; ak je táto vylúčená a medzi rodičmi je prítomný ohľadom realizácie
práva styku konflikt, vstupuje do rozhodovania o tejto otázke súd. Medzinárodné dohovory, ktorých je Slovenská republika signatárom a ktoré majú v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou chránia právo styku (kontaktu) rodiča s dieťaťom ako ľudské právo; sú nimi Dohovor o právach dieťaťa (oznámenie 104/1991 Zb.) a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie 209/1992 Zb.); hoci neobsahujú explicitnú úpravu práva styku rodiča s dieťaťom, táto je obsahom konkrétnych ustanovení oboch dokumentov a konštantná rozhodovacia činnosť ESĽP mu poskytuje ochranu. V Dohovore o právach dieťaťa je to čl. 9 ods. 3, ktorý hovorí, že „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.“ a v Dohovore o ľudských právach a základných slobodách je to čl. 8 ods. 1 hovorí, že „každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie“ a pod ktorý bolo právo styku rodiča s dieťaťom subsumované rozhodovacou činnosťou ESĽP. Podľa ustálenej judikatúry ESĽP „byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života a vnútroštátne opatrenia, ktoré im v tom zabraňujú, sú zásahom do práva chráneného článkom 8 Dohovoru. Pozitívny záväzok prijať opatrenia na uľahčenie obnovy rodiny ihneď, ako to bude možné, spočíva na príslušných orgánoch(....)avšak vždy musia byť v rovnováhe s povinnosťou uvážiť to, čo je vo zvrchovanom záujme dieťaťa“ (napr. K. a T. proti Fínsku). V prípade, že sa jeden z rodičov domáha súdnej úpravy práva styku a súd zistí, že medzi rodičmi je prítomný spor ohľadom realizácie tohto práva, jeho úlohou je zistiť, či je (navrhovaná) úprava styku súladná so záujmom maloletého dieťaťa, alebo naopak, či nie je s týmto záujmom dieťaťa rozporná. Všeobecný komentár č. 14 (2013) k Dohovoru o právach dieťaťa v tejto súvislosti uvádza, že „najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých vykonávacích opatrení, pričom výraz „prvoradé hľadisko“ znamená, že najlepší záujem dieťaťa sa nesmie posudzovať na rovnakej úrovni s inými hľadiskami. Najlepší záujem dieťaťa
- po posúdení a určení - môže byť v rozpore s inými záujmami alebo právami, napr. rodičov tak, ako je tomu v tomto prípade (...) potenciálne konflikty medzi najlepším záujmom dieťaťa a právami iných osôb (napr. rodičov) treba riešiť individuálne, prípad od prípadu, starostlivo zvažovať záujmy všetkých strán a hľadať vhodný kompromis. Ak nie je možné ich zosúladiť, príslušné orgány a rozhodujúci činitelia musia zanalyzovať a posúdiť váhu práv všetkých zúčastnených, pamätajúc na to, že najlepší záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko znamená, že najlepší záujem dieťaťa má prioritu a nie je len jedným zo záujmov strán. Tomu, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, preto treba pripísať omnoho väčšiu váhu.“ Z uvedeného je zrejmé, že právam maloletého dieťaťa prináleží jednoznačne väčšia miera ochrany než právam rodiča a v kontexte konfliktu medzi právami dieťaťa a právami rodiča sú práva dieťaťa silnejšie a práva rodiča im v prípade konfliktu musia ustúpiť (napr. aj ESĽP vo veci Elsholz proti Nemecku). 49. V danom prípade bolo potrebné vysporiadať sa s konfliktom, ktorý existoval medzi právami otca ako rodiča maloletej, ktoré tvoria ucelený, komplexný a zložitý systém, ktorý je možné v danom prípade vyjadriť ako právo na kontakt so svojim dieťaťom a medzi odmietaním kontaktu s otcom zo strany maloletej E., ktoré otec považoval za bezdôvodné, vyvolané systematickým negatívnym ovplyvňovaním maloletej zo strany matky. Práva maloletého dieťaťa a jeho najlepší záujem verzus práva otca ako rodiča, ktorý nevykonáva faktickú osobnú starostlivosť o maloletú stáli v danom prípade v konflikte a ani snahy, smerujúce k sanácii vzťahov medzi otcom a maloletou neviedli k žiadnej, ani len čiastočnej, náprave. Keďže sa otec maloletej E. napokon domáhal súdnej úpravy jeho styku s maloletou, základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v danom konaní zodpovedať bolo, či môže striktná úprava styku otca s maloletou - za prípadného spolupôsobenia iných nástrojov (napr. psychologickej intervencie a pod.)
- viesť k náprave vzťahov tak narušených, ako sú tie medzi E. a jej otcom. Po zohľadnení všetkých relevantných skutočností prípadu dospel súd k záveru, že striktná úprava styku by nielen že neviedla k znovu nadviazaniu kontaktu otca s maloletou, ale pôsobila by kontraproduktívne. Vzťahy maloletej k otcovi sú do takej miery narušené, že je možné ich označiť za zdevastované; jedná sa o dlhšie trvajúci stav, ktorý sa nepodarilo zvrátiť ani opakovaným uložením povinnosti podrobiť sa psychologickým intervenciám. Pokiaľ ide o príčiny tohto stavu nebolo by na mieste domnievať sa, že maloletá nebola ovplyvnená skutočne výraznými konfliktami, ku ktorým dochádzalo a stále dochádza medzi rodičmi a ktorých bola súčasťou (rôzne formy konania a správania sa otca popísané v súdnom spise, opakovane riešené odpočúvanie domácnosti, v ktorej matka spolu s maloletou žila, ako aj viaceré súdne a iné spory medzi rodičmi maloletej), čo spôsobilo, že jej vzťah k otcovi poznačil hnev, obviňovanie, ale tiež pocity zahanbenia z dôvodu neprimeraného správania sa otca na verejnosti a následné odmietanie kontaktu. Nemožno sa však stotožniť s názorom otca, že u maloletej bolo toto negatívne prežívanie vo vzťahu k nemu vedome vytvárané a sýtené matkou, keďže uvedené nebolo preukázané ani psychologickým vyšetrením maloletej a ani inými dôkaznými prostriedkami. Dôležitým je v danom prípade totiž fakt, že v mnohých ohľadoch bolo toto odmietanie spôsobené konaním samotného otca, na ktoré matka maloletej
nemala žiaden vplyv. Viniť z tohto stavu výlučne jedného z rodičov - v danom prípade matku - by tak nezodpovedalo reálnemu stavu vecí. Otec, ako rodič aktívne legitimovaný domáhať sa úpravy svojho styku s maloletou, preukázateľne nevolil tie správne formy kontaktu vo vzťahu k maloletej a nedostatočne zohľadňoval jej prežívanie celej situácie. Z jeho prístupu k realizácii styku bola maloletá deprimovaná, keďže otec sa uchyľoval k ventilovaniu „rodinných a súkromných“ záležitostí a problémov na verejnosti a jeho správanie bolo teatrálne, z ktorého dôvodu maloletá následne cítila hanbu a poníženie, pričom zdrojom týchto pocitov bol jej otec. Skutočnosť, že otec v istých momentoch od tohto konania upustil nemá automaticky za následok, že maloletá zabudne na minulé zážitky, jej dôvera vo vzťahu k otcovi sa obnoví a nadviažu tam, kde v minulosti prestali. Otec musí mať na zreteli aj vek maloletej E. a tú skutočnosť, že do mnohých vecí bola nie vlastnou vinou aj aktívne zainteresovaná, musela sa podieľať na rôznych úkonoch, podrobiť sa znaleckému dokazovaniu, psychologickému poradenstvu i pohovoru na súde či zo strany kolízneho opatrovníka. Všetky tieto veci môžu rodičom maloletej pripadať ako štandardné, z ich pohľadu sa nevymykajúce bežným ťažkostiam, ale tak tomu nie je. Na akékoľvek maloleté dieťa, teda aj na E., to vyvíja mimoriadny psychický, citový a v neposlednom rade aj sociálny tlak, popri ktorom sa maloletá snaží žiť aj svoj normálny život, chodiť do školy, venovať sa svojim záľubám, úspešne absolvovať prijímacie pohovory na X. A. I. a venovať sa záležitostiam, ktoré sú pre jej vek typické a žiaduce, čo je za tejto situácie prinajmenšom problematické. V širšom kontexte uvedené konštatoval aj súdny znalec, ktorý poukazoval na niektoré rysy osobnosti otca, ktoré by mohli byť prekážkou vo výkone starostlivosti o maloletú a na jeho necitlivé zaobchádzanie s maloletou, neschopnosť načúvať jej požiadavkám, neochota vyhovieť jej potrebám a presadzovanie vlastných predstáv a napĺňanie vlastných potrieb na úkor maloletej, ktoré sa významne negatívne podieľajú na nepriaznivom psychickom stave maloletej (bližšie str. 65-66 znaleckého posudku D.. W. H.). Na toto miste súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k znaleckému posudku D.. B. O., ktorý vypracoval na súkromné zadanie otca maloletej, resp. jeho právnej zástupkyne. Predovšetkým je nutné uviesť, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie súdom a jeho vykonaním bol poverený D.. W. H.. Súdu preto nebolo zrejmé, aké skutočnosti mal preukázať súkromný znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať otec. Samotný D.. B. O. v úvode svojho posudku uviedol, že nemal k dispozícii spisový materiál a ani žiadne iné informácie a vyšetroval len otca maloletej, nie matku a maloletú. Keďže však otec predložil tento znalecký posudok ako jeden z dôkazov, súd dáva otcovi do pozornosti, že aj závery tohto posudku poukazujú na niektoré osobnostné charakteristiky otca, ktoré vo svojom znaleckom posudku konštatoval i D.. W.A. H. (napr. znížená schopnosť empatie na strane otca, slabší potenciál na zvládanie životných situácii, sklon vnímať ľudí viac v zmysle svojich predstáv a očakávaní a pod. (bližšie č. l. 282 -284 súdneho spisu). Na strane matky maloletej možno zase konštatovať, že aj keď negatívne prežívanie maloletej vo vzťahu k otcovi nevytvorila, pri jeho eliminovaní bola nápomocná v menšom rozsahu, čo bolo bezpochyby do značnej miery dané aj závažnosťou niektorých aspektov správania sa otca vo vzťahu k matke a maloletej, ktoré boli (sú) predmetom aj trestného konania. U matky však neboli vykonaným dokazovaním preukázané žiadne také okolnosti, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o jej výchovnom vplyve na maloletú a ktoré by bolo potrebné vyhodnotiť ako škodlivé, resp. majúce za následok narušenosť vzťahov medzi maloletou a jej otcom; jej rodičovské schopnosti boli označené za veľmi dobré a vyhovujúce (bližšie str. 66 znaleckého posudku D.. W. H.). Otec poukazoval na tú skutočnosť, že spočiatku sa s ním maloletá chcela stretávať a ich kontakt prebiehal aj po tom, čo sa rozpadlo jeho spolužitie s matkou, následne však došlo u maloletej k zmene správania a v súčasnosti odmieta akýkoľvek kontakt s ním a jej prejavy voči nemu sú nenávistné, čo otec jednoznačne pripisoval zámernému pôsobeniu matky. Z pohľadu súdu však otec opomenul, okrem iných, pre maloletú zásadnú skutočnosť, spočívajúcu v jeho aktívnom správaní a konaní vo vzťahu k maloletej a jej rodinnému zázemiu, ktorých charakter a závažnosť dosiahli intenzity, ktorá u maloletej vyvolala voči osobe otca odpor. Jednalo sa o časté nevhodné správanie sa vo vzťahu k maloletej a jej matke, najmä pokiaľ ide o realizáciu styku s maloletou, ale aj vyjadrenia na adresu matky a členov jej rodiny, vrátane brata maloletej, ako aj rôzne iné kroky, ktoré otec vo vzťahu k matke a jej rodine urobil a ktoré výrazným spôsobom zmenili prežívanie maloletej vo vzťahu k otcovi. Všetky tieto skutočnosti by si mal otec uvedomiť a priznať si fakt, že svojim pochybným konaním a správaním výrazne prispel k averzii maloletej k nemu a k jej súčasnému odmietaniu kontaktu s ním. Skutočnosť, že otec má právo udržiavať kontakt s maloletou neznamená, že jeho rodičovská moc vo vzťahu k maloletej je v tomto ohľade absolútna a že jeho správanie vo vzťahu k maloletej nepodlieha žiadnym obmedzeniam či pravidlám; takéto vnímanie je skreslené. Otec je, rovnako ako matka, povinný vyvarovať sa vo vzťahu k svojmu dieťaťu správania a konania, ktorého následkom by bolo utrpenie dieťaťa v akejkoľvek jeho forme a svoje správanie korigovať v súlade so záujmom maloletej, ktoré povinnosti si však otec vo vzťahu k maloletej nesplnil, resp. splnil nedostatočne, čo sa následne prejavilo
v narušení ich vzťahov. Skutočnosť, že otec nebol ochotný nazrieť na svoje správanie objektívne situáciu v priebehu konania len zhoršovalo.
50. Súd však mal od počiatku na zreteli, že udržiavanie kontaktu rodiča s dieťaťom je základným elementom rodinného života a za predpokladu, že niečo tomuto kontaktu bráni je potrebné prijať opatrenia, ktorých úlohou je odstrániť prekážky v styku rodiča s dieťaťom alebo sa o ich odstránenie aspoň pokúsiť. Práve z uvedených dôvodov súd v priebehu konania pristúpil k realizácii opatrení, ktoré mali napomôcť sanácii vzťahov medzi maloletou a otcom a aj sanácii vzťahov medzi rodičmi maloletej v miere, ktorá je potrebná k tomu, aby došlo k aspoň čiastočnému obnoveniu kontaktu otca s maloletou a stabilizácii vzťahov. Za týmto účelom súd jednak vyzval rodičov, aby konali v súlade s odporúčaniami súdneho znalca tak, ako ich formuloval v záveroch svojho posudku a taktiež sám nariadil dve psychologické intervencie formou neodkladných opatrení, ani jedno z opatrení však neviedlo k pozitívnym výsledkom. V tejto súvislosti je nutné poukázať i na to, že prvý, kto začal navštevovať sedenia za účelom psychologickej intervencie bola samotná maloletá E., ktorá sa ich zúčastňovala u súdneho znalca D.. H. po tom, čo vypracoval znalecký posudok. Matka ju na tieto sedenia sprevádzala, konali sa však bez jej prítomnosti, ktorá skutočnosť podporne svedčí o tom, že matka nebola v tomto smere pasívna tak, ako v priebehu konania tvrdil otec. Pokiaľ ide o otca, tento začal vo februári 2017 navštevovať psychoterapeutku za účelom individuálnej psychoterapie a rodičia sa mali zúčastniť spoločnej intervencie, táto však bola neúspešná, čo preukázali aj závery Referátu poradensko
- psychologických služieb ÚPSVaR Senec, ktorý nepovažoval rodičov maloletej za indikovaných do ďalšieho párového psychologického poradenstva, z dôvodu intenzívneho pretrvávajúceho konfliktu medzi nimi. Následné opatrenie, ktoré už bolo nariadené iba maloletej E. a jej otcovi, taktiež neviedlo k náprave a samotná maloletá z neho mala rozpačité a v zásade nepríjemné pocity. Jediné opatrenie, ktoré prinieslo svoje pozitívne účinky, hoci len na prežívanie samotnej maloletej, boli tak intervencie u D.. H., ktorých sa maloletá zúčastňovala sama a kde i matka uviedla, že pod vplyvom týchto sedení spozorovala u maloletej pozitívne zmeny. Za tejto situácie súd tak vyčerpal všetky dostupné možnosti k tomu, aby sa vzťahy medzi otcom a maloletou napravili aspoň do takej miery, že by bolo možné pristúpiť k súdnej úprave styku otca s maloletou v pravidelných časových intervaloch. Akokoľvek je to pre otca ťažké musí si uvedomiť, že nútiť maloletú do styku v presne stanovených intervaloch neprinesie ním očakávaný výsledok, práve naopak. V priebehu tohto konania bol styk otca s maloletou upravený aj neodkladným (predbežným) opatrením, napriek tomu sa tento styk (s výnimkou letných prázdnin roku 2015) nerealizoval. Maloletá v súčasnosti odmieta kontakt s otcom a jej postoj je zrejmý nielen z dôkazov založených do spisu, ale aj z pohovoru vykonanom na pôde súdu a v neposlednom rade zo záverov realizovaných psychologických intervencií, ktorých úlohou bolo sanovanie vzťahov medzi ňou a otcom.
51. Pod vplyvom vyššie uvedených skutočností sa následne otec v závere konania priklonil k odporúčaniam súdneho znalca D.. W. H. a ako alternatívu k ním navrhovanej úprave styku s maloletou poukázal aj na možnosť upraviť jeho styk s maloletou za účasti matky maloletej alebo vo forme tzv. asistovaného styku za prítomnosti matky, detského psychológa, prípadne kolízneho opatrovníka. Tento návrh bol však vyhodnotený ako nesúladný so záujmom maloletej a v konečnom dôsledku nerealizovateľný. Z pohľadu situácie na strane maloletej E. by takáto úprava styku neviedla k náprave vzťahov medzi ňou a otcom a jeho realizácia by mala výlučne formálny charakter, s potenciálnymi negatívnymi následkami na prežívanie maloletej. Hoci sa k tomuto odporúčaniu priklonil i kolízny opatrovník, súd ho vyhodnotil ako nevychádzajúci zo skutočného stavu veci a z daností konkrétneho prípadu. Celé konanie bolo „postihnuté“ výrazné konfliktným vzťahom rodičov (z dôvodu vyhrotenej situácie muselo byť dokonca jedno pojednávanie aj odročené pred jeho samotným začatím), medzi rodičmi aj v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia prebiehajú ďalšie súdne spory, ich prípadný osobný kontakt sa málokedy zaobíde bez následnej asistencie privolanej policajnej hliadky a sú tu prítomné aj ďalšie (už skôr uvádzané) okolnosti, ktoré reálnu možnosť realizovať styk otca s maloletou za prítomnosti matky negujú a v zásade by sa jednalo o súdnu úpravu, ktorá by bola v danom prípade absurdná. Obaja rodičia si musia byť vedomí, že ich osobný kontakt, hoci by jeho účelom bola realizácia styku otca s maloletou, by mal takmer určite za následok konfliktnú situáciu, ktorej negatívne následky by pocítila predovšetkým maloletá. Rodičia nie sú schopní eliminovať ich vzájomnú animozitu a konflikty ani v minimálnej miere, v priebehu konania došlo naopak k eskalácii situácie medzi nimi. Možno preto s určitosťou povedať, že takto nastavený styk otca s maloletou by prebiehal v zásade tak, ako prebiehal i v minulosti, keď sa otec dostavil do miesta bydliska matky za účelom realizácie styku otca s maloletou a ktorých priebeh je zaznamenaný a popísaný na viacerých miestach v súdnom spise. Je zrejmé, že takáto „realizácia“ styku by postrádala svoj účel a v konečnom dôsledku by bola kontraproduktívna.
Pokiaľ ide o realizáciu styku otca s maloletou za účasti inej osoby, než matky, napr. detského psychológa či kolízneho opatrovníka, jeho výstupy by boli v zásade rovnaké. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletá E. by nutnosť realizovať svoj styk s otcom takýmto spôsobom dávala otcovi za vinu a len ťažko by v takýchto „kontaktoch“ nachádzala niečo pozitívne, na čo by bolo možné nadviazať. Otec si (hoci v dobrej viere) neuvedomuje, že maloletá sa na situáciu ohľadom ich vzájomných kontaktov nepozerá jeho očami. Zatiaľ čo by otec v takto nastavenom, (tzv. asistovanom) styku videl možnosť znovu nadviazať kontakt s maloletou, maloletá by to vnímala ako povinnosť sa kvôli otcovi niekam v presne stanovených intervaloch dostaviť a na základe autoritatívneho rozhodnutia realizovať styk za účasti tretej osoby/osôb, ktorá by vykonávala dohľad nad týmto stykom a intervenovala by doň. Nemožno v danej situácii opomenúť to, že maloletá sa už
podrobovala individuálnej psychoterapii u D.. H. a následne sa zúčastňovala aj intervencii v zmysle súdom nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré však boli neúspešné a maloletá v nich nenachádzala nič pozitívne, skôr naopak. Je zrejmé, že za takýchto okolností by súdna úprava tzv. asistovaného styku prehĺbila odpor maloletej voči akémukoľvek kontaktu s otcom. Z uvedených dôvodov sa preto súd nemohol stotožniť ani s prezentovaným tvrdením otca, že ak jeho styk s maloletou nebude upravený súdnym rozhodnutím (čím bude z jeho pohľadu ponechaný na svojvôli matky), nebude sa realizovať. Z vývoja minulých udalostí možno vyvodiť, že sa nejedná o skutočnosť, ktorá by mohla mať na vzťahy medzi maloletou a otcom zásadný vplyv v zmysle realizácie styku, s ohľadom na všetky zistené skutočnosti. Aj otcovi musí byť zrejmé, že akýkoľvek postup smerujúci k striktnej realizácii styku maloletej s otcom by bol natoľko kontraproduktívny, že by vopred zmaril akýkoľvek prípadný kontakt otca s maloletou E., ku ktorému by mohlo dôjsť v budúcnosti, keďže maloletá sa jednoznačne vyjadrila, že sa s otcom teraz nechce a nebude stretávať. K uvedenému v zásade smerovali aj odporúčania súdneho znalca D.. W. H., ktorý v rámci návrhov ohľadom realizácie styku otca s maloletou poukazoval na to, že táto úprava prichádza do úvahy v prípade, že psychologické intervencie, ktoré vo svojom posudku popísal, budú úspešné; tieto však zlyhali.
52. Súd preto apeluje na otca maloletej, aby v nadchádzajúcom období pokračoval v individuálnej psychoterapii a poskytol maloletej priestor na zotavenie sa z prežitého, aby sa jej život upokojil a stabilizoval a nebola neustále vystavovaná enormnému tlaku, ktorý je na ňu vyvíjanú v súvislosti s realizáciou styku s otcom. Otec by sa mal nateraz sústrediť na to, aby našiel inú vhodnú formu kontaktu s maloletou (napr. písomnú), aby sa z jej života úplne nevytratil a aby mal možnosť ukázať maloletej, že sa o ňu skutočne zaujíma a že rešpektuje jej prežívanie, pocity a potreby a predovšetkým, že tieto si nezamieňa so svojimi vlastnými. Ak bude otec smerom k maloletej vyvíjať iniciatívu v naznačenom smere, nech upriami pozornosť na bežný život maloletej, školu, záľuby, zdravotný stav a pod. a rovnako tak nech v tomto smere upraví aj komunikáciu s matkou maloletej (v jej prípade môže využívať e- mailový kontakt). Matka maloletej je samozrejme povinná byť tomuto procesu nápomocná a ak otec vyvinie takúto iniciatívu je jej povinnosťou autenticky ju maloletej sprostredkovať. V tejto súvislosti je však potrebné, aby otec skorigoval svoje správanie voči osobe matky maloletej a jej rodinným príslušníkom a uvedomil si, že matka je pre maloletú primárnou vzťahovou osobou a útoky na ňu považuje maloletá za útoky voči sebe samej, čo v minulosti situáciu len zhoršovalo.
53. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. V Bratislave, dňa 12. decembra 2017
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).