Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-256-2017.pdf
PDF · 132.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/256/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcov: 1/ Mag. C. R., nar. X.X.XXXX, bydliskom Z. XX, XXXX Y., Rakúsko, občan Rakúskej republiky, 2/ E. D., nar. X.X.XXXX, bydliskom X. T.. XXX/X, XXX XX L., obaja právne zastúpení: Mgr. Silvia Moravčíková, advokátka, so sídlom H. XX, XXX XX L., proti žalovanej: Obec Rajecká Lesná, 013 15 Rajecká Lesná 82, IČO: 00321583, práve zastúpená JUDr. Iva Pavlíková, advokátka, so sídlom J. H. XX, B., o uloženie zákazu zasahovania do autorských práv a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.200,- eur, o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/159/2015-87 zo dňa 4. mája 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovaná má voči žalobcom v 1/ a 2/ rade n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 14C/159/2015-87 zo dňa 4. mája 2017 zamietol žalobu v plnom rozsahu. Žalobcov v 1/ a 2/ rade zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v splnom rozsahu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia podanou žalobou na súd 7.5.2015 sa domáhali voči žalovanému uloženia zákazu neoprávnene zasahovať do autorských práv žalobcov používaním fotografií, vytvorených ich otcom - A. D., bez ich predchádzajúceho súhlasu a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť im titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 1.200,- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania na tom skutkovom a právnom základe, že sú dedičmi autorských práv po ich otcovi PhMr. A. D., ktorý bol významnou osobnosťou v oblasti fotografického umenia. Začiatkom roka 2014 žalobca v 2/ rade náhodne zistil, že žalovaná bez ich vedomia a predchádzajúceho súhlasu vyhotovuje rozmnoženiny fotografických diel vytvorených ich otcom A. D. a tieto ďalej voľne rozdáva každému, kto o ne, resp. niektorú z nich prejaví záujem. Navyše, na vyhotovených rozmnoženinách žalovaná neuvádza meno otca žalobcov, ako autora fotografií. Žalovaná používa i na svojej webovej stránke www.rajeckalesna.info <http://www.rajeckalesna.info>, v sekcii História obce, dve fotografické diela ich otca napriek tomu, že k ich použitiu žalobcovia neudelili súhlas. Uviedli, že súbor čiernobielych fotografií zachytávajúcich život slovenskej dediny Rajeckej Lesnej v období 50. - 60. rokov, daroval otec žalobcov žalovanej ešte počas svojho života, avšak žiadnu licenčnú zmluvu, ktorou by žalovanej udelil súhlas na použitie darovaných fotografií, otec žalobcov so žalovanou neuzatvoril. Prevzatím darovaných fotografií tak žalovaná nadobudla len vlastnícke právo k
fotografiám, ako hmotným substrátom, prostredníctvom ktorých sú predmetné diela vyjadrené. Právo na použitie fotografií podľa Autorského zákona žalovaná darovaním nezískala. Vo svojich listoch žalobcovia žalovanú tiež žiadali, aby až do uzatvorenia mimosúdnej dohody urobila náležité opatrenia na zamedzenie ďalšieho neoprávneného používania diel, na čo žalovaná nereagovala. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadali ju zamietnuť. Uviedol, že z časového hľadiska fotografie vznikli v 50. rokoch minulého storočia. Originály fotografií sú diapozitívmi, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov v 1/ a 2/ rade, ktorí tieto síce zdedili ku dňu smrti autora, avšak až dodatočným prejednaním dedičstva v roku 2015. Pokiaľ ide o hmotný nosič diela, teda samotné fotografie, tieto sú vo vlastníctve bývalého starostu p. J.. Pokiaľ tieto fotografie boli odfotené pracovníčkami obce, jednalo sa o reprografiu, ktorá znamená vyhotovenie kópie nie na verejné použitie a takáto reprografie nie je nezákonná. Pán L. J. disponoval rozmnoženinou fotografického diela nie originálom a žalobcovia nikdy nepreukazovali, že by fotografie boli použité prvýkrát v roku 2000, pretože to ani nie je možné, keďže vznikli v rokoch 1950 až 1955. Autor odsúhlasil aj účel použitia fotografií, stanovil v prospech obce Rajecká Lesná a obyvateľov obce Rajecká Lesná, čo je potrebné vykladať v zmysle § 76 Autorského zákona, tzv. verejná licencia. To znamená, že autor ponúkol svoje fotografie voči neurčitým osobám a to z dôvodu na prospech obce a ľudí z obce Rajecká Lesná. Nakoľko internetová stránka bola zriadená starostom obce v jeho treťom funkčnom období, tzn. v roku 1998 - 2002, takéto právo by musel uplatňovať priamo fotograf p. D., teda s tým minimálne konkludentne súhlasil. Fotografie je možné zaradiť aj pod pojem zľudovené dielo v zmysle § 76 Autorského zákona s verejnou licenciou. Súd vo veci vykonal dokazovanie a prehratím audiovizuálneho diela na DVD so zachytením digitálnej reprodukcie negatívu a následne fotografie identifikoval zábery súborov pod č. 001 neg a 001 babka s nošou na chrbte aj so zobrazením na čl. 53 spisu, súbor 002 neg a 002 je fotografia skupiny žien v krojoch pred drevenicami so zhodou so zobrazením snímky na čl. 54 spisu, súbory 002A neg a 002A fotografia skupiny žien pri páraní peria so zhodou snímky na čl. 54, súbor 003neg a 003 (00A) fotografia ženy v kroji so zhodou snímky na čl. 55, súbor 003A a 003Aneg fotografia ženy v kroji so šatkou so zhodou snímky na čl. 56, súbory 010 a 010neg skupina žien v krojoch na lúke s čiastočnou zhodou so snímkou čl. 56, z ktorej vidieť len kraj, ženu, stromy a plot, súbor 012 a 012neg fotografia dieťaťa s batoľaťom v noši so zhodou snímky na čl. 57, súbor 012A a 012Aneg fotografia drevenice so zhodou snímky na čl. 57, súbor 013 a 013neg zimná dedina so záprahom pri saniach so zhodou snímky na čl. 58, súbor 016 a 016neg je zachytená žena s dieťaťom a hrabľami vo vode so zhodou snímky na čl. 59, súbor 018 a 018neg dolina so záprahom so zhodou snímky na čl. 60, súbor 020A a 020A neg fotografia doliny s vrchmi v pozadí, so zhodou snímky na 61, súbor 020B a 020Bneg je fotografia krajiny s pohoriami vizuálne zhodná so záznamom na čl. 61, súbor 020C a 020Cneg fotografia krajiny s kopami sena a pohoriami v pozadí s čiastočnou zhodou s fotografiou na čl. 61 so zabraním spodného záberu, súboru 023 a 023neg fotografia staršieho pána v kroji pred drevenicou so zhodou snímky na čl. 62 a súborom webovastrankaneg a webovastranka skupina mužov v krojoch s valaškami a súbor A a Aneg fotografia skupiny žien v krojoch pred drevenicou, so zhodou fotografií zobrazených na webovej stránke. kde PZ žalobcov udával, že sa jedná o negatív fotografie použitý na webovej stránke. Súd ďalej zistil, že niektoré oboznamované fotografie sú zaznamenané v publikácií História a súčasnosť obce Rajecká Lesná (Friwald) ISBN 80-968698-6-8 na čl. 141 ako H. F., rod. Z., rok 1955, drápanie peria rok 1955 str. 142, H. Y., rod. L., rok 1955, H. Y., rok 1955, Frivaldské ženy vo sviatočnom kroji, rok 1955, P. a H. L., deti O. L. a V., rok 1956, Žena idúca na pole 1955, Vranínske skaly, rok 1955, Frivaldská dolina (dnes Lesnianka) rok 1955, Frivaldska dolina - Lúčky, rok 1955, Frivaldský dom, rok 1955, Pohľad na Kalváriu a okolie, rok 1955 so všeobecným odkazom autorstva fotografií na strane č. 140 pod r.č. 16 - fotografie použité od p. A. D., rok 1955. Svedok H. L. uviedol, že asi 20 rokov pracuje pre obce Rajeckej doliny vrátane žalovaného. Rajecká Lesná bola prvá obec, s ktorou začal spolupracovať a to na základe kontaktu so starostom L. J., ktorý sa stal jeho dlhoročným priateľom. Pre obec vytvoril webovú stránku, do ktorej sa dá editačne vstupovať a starosta obce samostatne alebo s jeho pomocou vkladal obsah, ktorý uznal za vhodný. Vtedajší starosta mal záujem spracovať nejaký obsah o histórii obce, pričom mu ukázal rôzne materiály, ktoré mal doma, albumy historických fotografií, rôzne texty a spomenul meno fotografa D., ktorého mu neskôr okolo roku 2002 predstavil a vyjadri sa pred ním že s jeho láskavým dovolením použije jeho fotky. O žalobe sa dozvedel až od súčasného starostu. V období asi pred 4. rokmi prerušili s obcou spoluprácu, ktorá sa asi po 2 rokoch obnovila. Predmetnú stránku na webovom sídle obce robila iná osoba. Fotky poznal a veľa z nich videl v albume bývalého starostu p. J.. Neskôr boli publikované aj v publikácii História a súčasnosť obce Rajecká Lesná (Friwald) ISBN 80-968698-6-8, ktorej jeden výtlačok mu vtedajší starosta daroval. Vyslovil názor, že bývalý starosta p. J. mal s pánom D. priateľský vzťah a p. D. mu výslovne povedal, že fotografie môže použiť na propagáciu obce a evidentne niekoľko rokov nebol s tým problém. Súčasný starosta k tomu nemá taký vzťah. Svedok L. J. uviedol, že
fotografa pána A. D. st. pozná asi od roku 1986. Komunikoval s ním najmä cez jeho syna a jeho sestru C.. Bol za ním v Bratislave, kde mu ukázal negatívy fotografií vyhotovených z obce Rajecká Lesná a povedal mu, že ak chce, tak môžem si vybrať niektoré z tých negatívov a že mu dá z nich fotografie, čo sa aj stalo. Pán D. mal blízko chatu, kto mu ich dal presne, nevedel uviesť, pretože to bolo to už dávno. Bol to buď žalobca 2/ alebo jeho otec. Fotografie považuje za svoje vlastníctvo a má ich založené doma v albume. Pre vytvorenie internetovej stránky obce použil zopár fotografií, ktoré mali byť zablokované tak, aby sa nedali kopírovať. Na to mu dal pán D. písomný súhlas, ktorý by mal byť niekde na úrade, teda že môže použiť tieto fotografie pre obec Rajeckú Lesnú a pre oslavy obce, ale nikde inde. Keď robili oslavy obce, tak ich použil na nástenku do vestibulu. Ďalej uviedol, že okolo roku 2000 zašiel za pánom D. a zhováral sa s ním o pripravovanej knihe Rajecká Lesná, Friwald, kde mu dal pán D. písomné poverenie s tým, aby mohol tieto fotografie použiť. Publikácia bola vydané len pre potreby obce vo výtlačku cca 1000 ks, z toho 500 ks rozdal do domácnosti pre občanov a vo zvyšku sa predávali za pár korún, aby sa pokryli náklady na tlač. Knižku vydával pod obecným úradom, teda Obcou Rajecký Lesná. Internetovú stránku pripravil H. L. zo B. asi v roku 2000, v treťom období, kedy bol starostom. Na základe otázok právneho zástupcu žalobcov uviedol, že od p. D. dostal len jeden list, že súhlasí s vydaním knižky História a súčasnosť obce Rajecká Lesná (Friwald), teda s použitím fotografii do tej knihy. O internetovej stránke sa rozprávali len tak, pretože fotografie chcel použiť hlavne pre vydanie knižky a pán A. D. mu poskytol súhlas len s použitím diel do knižnej publikácie. Svedok zároveň identifikoval osoby zachytené na fotografiách ako zamestnankyne obce U. K. a H. D.. Na otázku žalovaného, či vedel pán A. D. o tom, že bola vytvorená internetová stránka o histórii obce Rajecká Lesná, a či povedal, aby tieto fotografie boli používané v prospech obce a ľudí v obci uviedol, že súhlas mu dal na to, aby fotografie mohol použiť pre účely obce a obyvateľov obce Rajecká Lesná, ako aj na oslavy. Keď hovoril s pánom H. L., tak sa dohodli, že dajú nejakých pán fotografií na internet a aby tam dal blokáciu, aby sa to nedalo použiť pre iné účely. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 190 ods. 2,3,4,14 zák. č. 185/2015, § 17 ods. 1, § 18 ods. 2,3,4,6, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1,2,4,11, § 40 ods. 4, § 56 ods. 1, § 37 zák. č. 618/2003 Z.z. a návrh ako nedôvodný zamietol. Konštatoval, že v súdenom prípade bolo nesporné, že autor fotografií p. A. D. počas funkčného obdobia starostu p. L. J. daroval do jeho rúk súbor čiernobielych fotografií zachytávajúcich život a históriu obce Rajecká Lesná a jej obyvateľov. V konaní nebolo ani spochybnené, že tieto fotografie boli odovzdané za účelom propagácie a podpory obce a jej obyvateľov. Aj keď hmotný substrát, teda fotografiu vyhotovenú z negatívu, má v držbe p. L. J., vzhľadom na účel poskytnutia fotografií - „použiť pre účely obce a obyvateľov obce Rajecká Lesná, ako aj na oslavy", sa súdu javí za veľmi sporné, aby tieto fotografie mu boli darované ako súkromnej osobe a nie starostovi obce, pretože vlastníctvo fyzickej osoby vylučuje prakticky možnosť ich použitia, najmä ak obec pripravovala výročie založenia obce. Nakoľko obec bola zadávateľom tlače publikácie História a súčasnosť obce Rajeská Lesná (Friwald), ktorú vydalo Regionálne osvetové stredisko v Žiline v náklade 1000 ks pod ISBN 80-968698-6-8, L. J. len zostavil publikáciu, v ktorej použil aj fotografie darované p. A. D.. Z uvedených skutočností súdu prvej inštancie potom vyplynulo, že fotografie bez ohľadu na skutočnú držbu hmotného substrátu, teda obsah na nich zobrazený, bol prevedený na obec Rajecká lesná. Publikácia bola vydaná v roku 2002. Bez ohľadu na vlastníctvo substrátu fotografie bolo v konaní nesporné, že došlo k súhlasu autora na zverejnenie diela, najneskôr jeho vydaním v publikácii či vystavením v priestoroch obce (podľa § 18 ods. 2 zák. č. 618/2003 Z.z.). Súhlas autora nemožno stotožňovať s licenčnou zmluvou, nakoľko sa jedná o dva rôzne inštitúty, ktoré sa v časti obsahu môžu, ale aj nemusia prekrývať, pretože predmetom licenčnej zmluvy je najmä úprava prevodu práva s dielom nakladať a zväčša súvisí s predmetom činnosti nadobúdateľa (napr. vydavateľstvo, galéria a pod.). Naopak, s prevodom vlastníctva k dielu a to aj jeho kópii či reprografii nie vždy je spojený aj prevod určitých práv formou licenčnej zmluvy (predaj obrazu, fotografie, koláže, sochy .... ale aj každého výrobku). Ak by súbor fotografií, o ktorých sa v konaní jedná, bol daný L. J. ako osobe a nie starostovi, teda štatutárnemu orgánu zatupujúcemu obec, dopustil by sa prípadným zaradením fotografií do ním zostavenej publikácie a umiestnením na internetovú stránku obce prípadného porušenia autorských práv on a nie obec (súd sa však porušením práv p. J. v konaní nezaoberal). Navyše, v konaní žiadna zo strán neurobila sporným ani fakt, ktorým autor p. D. listom súhlasil s použitím fotografií (ktorý má byť podľa svedka založený niekde na obecnom úrade), teda za daného stavu by bolo možné takýto súhlas vykladať aj ako vydanie písomného potvrdenia podľa § 40 ods. 4 zák. č. 618/2003 Z.z.. Na základe uvedeného súdu prvej inštancie konštatoval, že ak boli poskytnuté fotografie pre účely obce, čo sa súdu javí ako logické, nakoľko zachytávali presne určených obyvateľov, miesta, stavby v spojení s historickým okamihom majúcim dokumentačnú historickú hodnotu, nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že fotografie je možné použiť len pre zverejnenie v publikácii a nie už napríklad aj pri informáciách o histórii obce na internetovej stránke, ktoré má určite menej obchodný charakter, ako aj vydanie osvetovej publikácie. Informovanie o
histórii obce, jej obyvateľoch, historickom období a zvykoch je základným právom, ale aj povinnosťou či už predstaviteľov alebo obyvateľov. Informácia o histórii nemôže prioritne slúžiť ani pre obchodné účely, pretože môže síce vytvárať záujem turistov o dané miesto, ale samo osobe, ak neobsahuje platené reklamy a pod., nie je schopné dosiahnuť žiaden príjem. Súd prvej inštancie dospel ďalej k názoru, že za daného stavu, bola daná žalovanému zákonná licencia podľa ust. § 24 ods. 2 zák. č. 618/2003 Z.z., podľa ktorého rozmnoženinu zverejneného diela prenesením tohto diela na papier alebo na podobný podklad prostredníctvom reprografického zariadenia alebo iného technického zariadenia môže fyzická osoba alebo právnická osoba vyhotoviť bez súhlasu autora; túto rozmnoženinu možno verejne rozširovať predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva. Za tieto použitia nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu. Preto nevznikol autorovi ani jeho dedičom, teda žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na odmenu voči žalovanému, pretože túto vyplácala organizácia kolektívnej správy z úhrad z cien nosičov a zariadení určených zákonom. Preto žalobu v časti o zaplatenie zamietol. Pokiaľ sa žalobca domáhal vyslovenia zákazu žalovanému zasahovať do práv žalobcov používaním fotografií, vytvorených ich otcom A. D. bez ich predchádzajúceho súhlasu, súd poukázal na predchádzajúce závery a to, že na ich použitie nebol potrebný súhlas autora ani jeho dedičov, preto žalobu aj v ďalšej časti zamietol. Pri posudzovaní návrhu vychádzal zo skutkových okolnosti uvedených v žalobe, kde predmetom konania žalobcovia urobili používanie diela bez súhlasu autora, teda ich akékoľvek vyjadrenia o prípadnej absencie uvedenia autorstva (ktoré ani nebolo preukázané), prípadne neoznačenie reprografií alebo ich vyhotovenie z nevyhovujúcej kvalite bez zmeny žalobcu, boli vo vzťahu k nároku irelevantné (§ 140 ods. 2 CSP). O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1,2 CSP a keďže žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcom v 1/ a 2/ rade.
2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v 1/ a 2/ rade odvolanie. Uviedli, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasia a považujú ho za absolútne nesprávne. Vytýkali súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žalovaný mal k fotografiám dispozičné práva. Výsluchom svedka L. J. v priebehu konania bolo jasne preukázané, že ich otec p. A. D. daroval súbor čiernobielych fotografií zachytávajúcich život a históriu obce Rajecká Lesná ,jemu ako fyzickej osobe. Túto skutočnosť, t.j. že fotografie sú vo výlučnom vlastníctve p. J., nespochybnil ani sám žalovaný. Súd prvej inštancie i napriek tomu, že darovanie fotografií našim otcom do rúk p. J. považoval za nesporné, rovnako aj skutočnosť, že fotografie ako hmotné substráty má v držbe p. L. J., mal za veľmi sporné, aby tieto fotografie boli darované p. J. ako súkromnej osobe a nie ako starostovi obce. S odôvodnením, že vlastníctvo fyzickej osoby vylučuje prakticky možnosť použitia fotografií, dospel súd prvej inštancie k záveru, že „fotografie bez ohľadu na skutočnú držbu hmotného substrátu, boli prevedené na obec Rajecká Lesná, teda obsah na nich zobrazený“. Dovolili si poznamenať, že tak v tom čase platná právna úprava ani súčasná, nepozná pojem „prevod obsahu fotografií“. Naopak, v každom Autorskom zákone je zdôraznené, že ten, kto nadobudne originál diela alebo jeho rozmnoženinu, nenadobúda týmto prevodom právo dielo použiť, ak nie je v zmluve dohodnuté inak. Ak teda náš otec daroval fotografie p. L. J. a súčasne s ním, ako bolo v konaní preukázané, neuzatvoril žiadnu zmluvu, ktorou by mu dal súhlas na použitie fotografií, nebol p. J. oprávnený fotografie nadobudnuté darovaním vôbec použiť. Keďže p. J. žiadne práva na použitie fotografií nenadobudol, nemohol ich ani previesť na žalovaného. V tejto súvislosti nesúhlasia s názorom súdu prvej inštancie, že ak by súbor fotografií bol daný L. J. ako osobe a nie starostovi, ako štatutárnemu orgánu zastupujúcemu obec, zodpovedným na porušenie autorských práv za zaradenie fotografií do zostavenej publikácie a umiestnenie na internetovú stránku obce by bol p. J. a nie obec. Voči autorovi/dedičom je zodpovedným subjektom za porušenie autorských práv vždy priamy používateľ diela - za obsah knižných publikácii zodpovedá vydavateľ, za obsah internetovej stránky jej prevádzkovateľ. Skutočnosť, že súd prvej inštancie aplikoval na právne vzťahy vzniknuté pred rokom 2002 Autorský zákon č. 618/2003 Z.z., ktorá nadobudol účinnosť dňom 01.01.2004, navyše v jeho novelizovanom znení s účinnosťou od 01.11.2013, považujú za zarážajúce. Platnosť súhlasu, ktorým mal ich otec údajne v roku 2000 udeliť p. J. súhlas na použitie fotografií ich zverejnením v pripravovanej publikácii, následne vydanej v roku 2002, mal súd prvej inštancie posudzovať podľa v tom čase platnej právnej úpravy, a to podľa zák. č. 383/1997 Z.z. V zmysle § 32 ods. 8 Autorského zákona č. 383/1997 Z.z., platného v čase darovania fotografií, musela byť zmluva o šírení diela, ktorou autor udeľoval súhlas na šírenie svojho diela, uzavretá v písomnej forme, inak bola neplatná. Zmluva musela obsahovať spôsob a rozsah šírenia diela; čas, keď sa tak stane; odmenu autora; súčinnosť autora; čas, na aký sa zmluva uzaviera a záväzok oprávneného používateľa, že šírenie diela vykoná na svoj účet. Absencia ktorejkoľvek z uvedených podstatných náležitostí spôsobovala neplatnosť zmluvy. Ako vyplynulo z výpovede svedka p. L. J., žiadnu zmluvu o šírení diela s ich otcom
neuzatvoril. Podľa jeho slov, zachytených na str. 3 zápisnice o pojednávaní dňa 06.04.2017, „bol to len jeden list, že on súhlasí s vydaním knižky História a súčasnosť obce Rajecká Lesná (Friwald), teda s použitím fotografií do tejto knihy“. Odhliadnuc od skutočnosti, že s uvedeným súhlasom sa nemohli oboznámiť, keďže súdu prvej inštancie nebol až do skončenia dokazovania predložený, nemožno ho, ako jednostranný právny úkon, rozhodne považovať za „zmluvu o šírení diela“. Z tohto hľadiska aj použitie fotografií do publikácie História a súčasnosť obce Rajecká Lesná bolo v rozpore s Autorským zákonom č. 383/1997 Z.z., čo však nebolo predmetom tohto konania, keďže o existencii tejto knižnej publikácie pri podaní žaloby nevedeli. Je irelevantné, na aký účel boli fotografie zo strany ich otca poskytnuté. Dokonca aj v prípade, keby sa otec s p. J. na použití fotografii dohodli ústne, čo však nikto v konani netvrdil, došlo by k neoprávnenému použitiu, keďže podmienkou platnosti dohody v tom čase bola písomná forma. Zaoberanie sa súhlasom autora na zverejnenie diela považujú zo strany súdu prvej inštancie za nadbytočné. Nikdy neuvádzali, že by žalovaný použil otcove nezverejnené fotografické diela. Rozhodnutie autora o zverejnení svojho diela patrí medzi osobnostné autorské práva, ktoré okamihom prejavu takéhoto súhlasu zaniká. Rozhodnúť o zverejnení diela môže autor učiniť len jedenkrát, pri každom ďalšom prípade ide zo strany autora už o výkon jeho majetkového autorského práva. Hoci v danom prípade otec rozhodol o zverejnení svojich diel už dávno pred ich darovaním p. J., za potrebné považujú poznamenať, že súhlas so zverejnením diela nenahrádza licenčnú zmluvu (zmluvu o šírení diela). Ak by teda malo dôjsť k použitiu doposiaľ nezverejneného diela, bolo by potrebné súhlas autora s jeho zverejnením do zmluvy zahrnúť. S právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovanému bola daná zákonná licencia § 24 ods. 2 zák. č. 618/2003 Z.z., rozhodne nemôžeme súhlasiť. Predovšetkým zák. č. 383/1997 Z.z. umožňoval vyhotoviť rozmnoženinu zverejneného diela bez súhlasu jeho autora len fyzickej osobe a len pre jej osobnú potrebu. Odhliadnuc od uvedeného je súd vždy povinný posúdiť, či obmedzenia majetkových práv ustanovených v § 24 až 37 zák. č. 618/2003 Z.z. sú v súlade s § 38 tohto Autorského zákona, t.j. či ide o zákonom dovolené obmedzenie, či v danom prípade vyhotovovanie rozmnoženiny nie je v rozpore s bežným využitím diela a či neodôvodnene zasahuje do právom chránených záujmov autora. Uplatnenie tej-ktorej zákonnej licencie je podmienené kumulatívnym splnením daných podmienok. Súd prvej inštancie sa však splnením tohto tzv. trojkrokového testu vôbec nezaoberal. Ani jedna zákonná podmienka § 38 Autorského zákona pritom splnená nebola. Žalovaný nakladal s rozmnoženinami nad rámec zákonného obmedzenia, ktoré umožňuje vyhotovenú tlačovú rozmnoženinu verejne rozširovať predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, nie umožňovať tretím osobám vyhotovovať z nej ďalšie rozmnoženiny. Počet žalovaným vyhotovovaných rozmnožením fotografií podstatne presiahol mieru stanovenú § 38 Autorského zákona je v hrubom rozpore s bežným využitím diela. Rozmnoženiny fotografií boli navyše žalovaným vyhotované v nevyhovujúcej kvalite, znižujúcej ich umeleckú hodnotu. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalovaný vyhotovoval rozmnoženiny z protiprávne získaného zdroja. Zmocniť sa neoprávnene súboru fotografií, vyhotoviť z nich rozmnoženiny a tie ďalej rozširovať s tým, že na toto konanie sa vzťahuje tzv. zákonná licencia, je podľa ich názoru konaním v rozpore s dobrými mravmi, ktorému nemôže byť poskytnutá žiadna právna ochrana. Aplikovať možnosť vyhotovenia rozmnoženiny bez súhlasu autora na umiestnenie diel na internetovú stránku, je podľa nich úplne nesprávne. Zákonná dikcia síce uvádza, že rozmnoženinu zverejneného diela možno vyhotoviť prenesením tohto diela na papier alebo na podobný podklad, týmito „podobnými podkladmi“ však podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ nemôžu byť podklady, ktorých vlastnosti nie sú porovnateľné a zodpovedajúce vlastnostiam papiera. Umiestnenie diela na internetovú stránku je potrebné považovať za použitie diela spôsobom jeho sprístupňovania verejnosti, t.j. verejným prenosom diela takým spôsobom, aby k nemu mal jednotlivec prístup z miesta a v čase, ktorý si sám zvolil. Ide teda o ďalší spôsob použitia diela, odlišný od spôsobu použitia vyhotovovaním rozmnoženiny diela. Vzhľadom na uvedené sú presvedčení, že uniesli dôkazné bremeno, čo do preukázania dôvodu i výšky ich nárokov. Z daných dôvodov žiadame, aby odvolací súd prihliadol na všetky nimi poukázané skutočnosti a ich odvolaniu vyhovel.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že napriek celkovej zmätočnosti odvolania, žalovaný reaguje predovšetkým na skutočnosť, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ navrhovali právne posúdenie v zmysle zák. č. 383/1997 Z.z., a to konkrétne § 32 ods. 8 Autorského zákona. Žalovaný poukazuje na to, že žalobný návrh bol podaný v čase platnosti zák. č. 618/2003 Z.z. s tým, že § 190 ods. 1 zák. č. 185/2015 Z.z. stanovil platnosť, a teda aplikabilitu nového zákona aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016. Vznik týchto vzťahov a nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práv zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich, sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31.12.2015, to neplatí, ak ods. 3 a 4 ustanovuje inak. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru žalovaného súd správne aplikoval ustanovenia zák. č. 618/2003 Z.z. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to,
že žalobcovia mohli vstúpiť do práv ich právneho predchodcu najskôr ku dňu smrti poručiteľa, teda zosnulého autora PhMr. A. D. ku dňu 4.8.2013. Právny predchodca žalobcov v rade 1/, 2/ však vo vzťahu k žalovanému žiadnu žalobu nepodal. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov vypočutému svedkovi L. J., ktorý výslovne pred súdom do zápisnice z pojednávania zo dňa 6.4.2017 uviedol, že fotografie p. PhMr. A. D. mu dal za takým účelom, aby slúžili „v prospech obyvateľov obce“ a fotografie naozaj použil na vydanie publikácie o histórii obce Rajecká Lesná a propagáciu obce na internetovej stránke. Žalovaný sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že potom by bol žalovaný nesprávne pasívne legitimovaný a mal byť žalovaný samotný svedok L. J.. Tu však žalovaný zdôrazňuje, že žalobca nespochybňoval v konaní ako takom práve svedka L. J.. Žalobca trval na tom, že porušovaním ich práv sa mal dopustiť žalovaný. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
4. V písomnej replike žalobcovia v 1/ a 2/ rade k písomnému vyjadreniu žalovaného uviedli, že odvolaním zo dňa 26.05.2017 sa žalobcovia domáhajú zmeny rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 04.05.2017, sp.zn. 14C/159/2015 z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dňa 29.06.2017 bolo žalobcom prostredníctvom ich právnej zástupkyne doručené vyjadrenie žalovaného k ich odvolaniu, ku ktorému žalobcovia predkladajú nasledovné vyjadrenie: Žalobcovia zotrvávajú na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedli v ich odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol množstvo nezmyselných absurdít, s ktorými nemožno súhlasiť. Aplikáciu Autorského zákona č. 383/1997 Z.z. na posúdenie, či došlo k platnému alebo neplatnému udeleniu súhlasu na použitie darovaných fotografií, si vynútil výsledok dokazovania. Obaja svedkovia - p. L. i p. J. vo svojich svedeckých výpovediach uviedli, že k darovaniu fotografií otca žalobcov p. J. došlo niekedy v priebehu rokov 2000-2002, t.j. právne za účinnosti tohto zákona. Použitie neskoršej právnej úpravy, t.j. zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským zákonom (Autorský zákon), účinného od 01.01.2004, vylučuje aj publikácia História a súčasnosť obce Rajecká Lesná (Friwald), ISBN 80-969698-6-8, v ktorej boli niektoré z darovaných fotografií použité, keďže k jej vydaniu došlo v roku 2002. Prechodné ustanovenie § 190 ods. 1 v súčasnosti platného Autorského zákona (zák. č. 185/2015 Z.z.), na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom vyjadrení, nie je možné na daný prípad použiť. Obsahom tohto ustanovenia je právna úprava režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne vzťahy upravené doterajším právnym predpisom. V záujme plynulého prechodu existujúcich právnych vzťahov na novú úpravu Autorský zákon stanovuje, že vznik právnych vzťahov a nárokov z nich vyplývajich, ako aj práv zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich, sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31.12.2015. Podľa predpisu účinného do 31.12.2015, t.j. zák. č. 618/2003 Z.z., sa však neposudzuje založenie všetkých právnych vzťahov, vzniknutých do účinnosti nového Autorského zákona, ale len tých právnych vzťahov, ktoré vznikli za jeho účinnosti. Posudzovať vznik právneho vzťahu, založeného v rokoch 2000-2002 a nároky z neho vyplývajúceho podľa predpisu účinného do 31.12.2015, by bolo v rozpore s právnym princípom zaručujúcim právnu istotu. Je absurdné, aby sa z neplatnej zmluvy stala po dvoch rokoch zrazu zmluva platná (!). Na aplikáciu Autorského zákona č. 383/1997 Z.z. na daný prípad nemá žiadny vplyv ani smrť autora fotografií A. D. a vstup žalobcov do jeho práv. Rovnako je bezpredmetné, či právny predchodca žalobcov podal voči žalovanému žalobu alebo nepodal. Nakoľko Autorský zákon, účinný v čase darovania fotografií, výslovne pod podmienkou neplatnosti stanovoval pre zmluvu o šírení diela písomné formu, obdarovaný p. J. nebol oprávnený žiadnu z darovaných fotografií použiť. A už vonkoncom nie žalovaný - obec. Aj použitie fotografií vo vydanej publikácii o žalovanom bolo neoprávnené, keďže „údajný“ súhlas autora p. D., ktorý udelil p. J. na použitie fotografií do pripravovanej publikácie, nemožno tak, ako žalobcovia uviedli vo svojom dovolaní, považovať za zmluvu. Navyše neobsahoval žiadnu z podstatných náležitostí tohto zmluvného typu. Použitie fotografií vo vydanej publikácii však nebolo pre nevedomosť žalobcov o jej existencii predmetom tohto konania. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali svojich práv v dôsledku neoprávneného použitia fotografií na internetovej stránke žalovaného, ako aj z dôvodu, že žalovaný bez ich vedomia a súhlasu vyhotovoval z fotografických diel rozmnoženiny, ktoré následne voľne rozdával, resp. umožňoval verejnosti vyhotovovať si z nich ďalšie rozmnoženiny. Žalobcovia správne postupovali, keď svoje nároky uplatnili voči žalovanému a nie voči p. L. J.. Názoru súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, je podľa žalobcov absolútne nesprávny. Prevádzkovateľom webovej stránky, na ktorej sa dve fotografické diela nachádzali, nebol p. J., ale žalovaný. obdobie rozmnoženiny z fotografických diel nevyhotovoval a ďalej nerozširoval p. J., ale žalovaný. Žalovaný je teda jednoznačne plne zodpovedajúcim subjektom za porušenie autorských práv žalobcov v 1/ a 2/ rade. Za najväčšiu absurditu však žalobcovia považujú argument žalovaného, že „vo vzťahu k žalovanému
skutočne vznikla v zmysle § 76 ods. 1 zák. č. 185/2015 Z.z. verejná licencia“. Odhliadnuc od samotnej podstaty a podmienok tohto inštitútu žalovaný zrejme opomenul, že autor fotografií p. A. L. zomrel dňa 04.08.2013 a použitie verejnej licencie umožnil až Autorský zákon č. 185/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom. 01.01.2016. Tvrdenia žalovaného, že predmetné fotografie použil zákonným spôsobom, ktoré Autorský zákon pripúšťa bez akéhokoľvek ďalšieho povolenia, nie je správne. Žalovaný nemal žiadny právny titul na zmocnenie sa fotografických diel otca žalobcov, ani žiadne právo na ich použitie. Subsumovaniu zákonných licencií (zákonných výnimiek a obmedzení majetkových práv) na použitie fotografií žalovaným bráni tzv. trojkrokový test obsiahnutý v každej autorskoprávnej úprave, ktorý musí byť vždy bezpodmienečne v celom jeho rozsahu splnený. Postup žalovaného bol však s ním v hrubom rozpore. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadajú, aby odvolací súd ich odvolaniu vyhovel.
5. Žalovaná v písomnej duplike uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú svojho vyjadrenia zo dňa 21.6.2017 a zdôraznila, že predmetné fotografie právny predchodca žalobcov daroval vypočutému svedkovi L. J. v prospech obyvateľov obce. PhMr. A. D. vedel o internetovej stránke, ako aj o knihe história a súčasť obce Rajecká Lesná a bol šťastný, že tam boli zverejnené jeho fotografie. Takéto použitie fotografie bolo výslovne na náučný účel, nakoľko zdokumentovali históriu obce Rajecká Lesná. Žiadne iné použitie fotografií nebolo. Tvrdenia právnej zástupkyne žalobcov, že na obci sa rozdávali kópie týchto fotografií, sa nezakladá na pravde a ani ničím túto skutočnosť nepreukázala. Žalovaná preto navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Podľa ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
10. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli strany sporu v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom jasne, zrozumiteľne a výstižne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd tak môže konštatovať, že rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery aj vysvetlil. S poukazom na uvedené nemohol potom odvolací súd prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, pretože tento v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd neysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd, pretože by bolo nadbytočné a nekonštruktívne opakovať zistenia súdu prvého stupňa a opätovne ich v odôvodnení uvádzať.
11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, a preto súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov voči žalobcom v plnom rozsahu. O
výške týchto trov rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci (§ 262 ods. 2 CSP).
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)