Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/2/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČ: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, ČR, právne zastúpeného usadeným euroadvokátom JUDr. Jířim Šmídom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, SR, proti žalovanému G. I.G., U.. XX.XX.XXXX, F. R. R. XXXX/XX, XXX XX E., E., o zaplatenie sumy 9.249,21 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.673,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.673,71 Eur od 04.10.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.255,39 Eur z a s t a v u j e.

III. Súd žalobu v zvyšujúcej časti z a m i e t a.

IV. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 44 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.06.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 04.07.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9.249,21 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.673,71 Eur od 04.10.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podaním zo dňa 10.08.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.08.2016 žalobca k žalobe doplnil, že úroky z omeškania požaduje nie od 04.10.2010, ale odo dňa 04.10.2014, teda odo dňa po zosplatnení úveru ku dňu 03.10.2014. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.02.2009 uzatvorili jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava (ďalej len „pôvodný veriteľ“) a žalovaný Zmluvu o úvere č. 403759177 (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe zmluvy o úvere pôvodný veriteľ žalovanému poskytol bezúčelový úver vo výške 7.600,- Eur. Žalovaný sa zaviazal úver hradiť formou 120-tich mesačných splátok vo výške 132,67 Eur vždy k 20.-temu dňu v mesiaci. Úrok z úveru bol dohodnutý vo výške 16,60 % ročne. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali čiastku 8.540,86 Eur. Splatnosť celého úveru bola dojednaná na deň 20.02.2019. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť na úver s príslušenstvom činila 16.140,86 Eur. Žalovaný úver čerpal v plnej výške. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úver nesplácal riadne a včas v zmysle zmluvných podmienok, dostal sa do omeškania so splácaním. Preto pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 08.09.2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok s upozornením na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Žalovaný na výzvu nereagoval, preto pôvodný veriteľ úver zosplatnil dňa „03.10.2010“ na základe článku 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“). Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil do dňa postúpenia pohľadávky čiastku 2.586,06 Eur. Predmetná pohľadávka vrátane jej príslušenstva bola žalobcovi postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014. Istina činila 6.673,71 Eur, príslušenstvo činilo 2.683,76 Eur. Žalovanému zmena veriteľa bola oznámená listom zo dňa 11.11.2014. Ešte pred podaním žaloby na súd žalovaný bol žalobcom vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky, ktorá vo

výzve bola vyčíslená na sumu 9.870,85 Eur. Žalovaný na výzvu nereagoval, preto podal voči nemu žalobu na súd.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom sp.zn. 14Csp/2/2016-29 zo dňa 12.08.2016, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto súd uznesením sp.zn. 14Csp/2/2016-51 zo dňa 22.08.2017 tento platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil podľa § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu. Podľa § 266 ods. l platobný rozkaz sa spolu so žalobou doručuje žalovanému do vlastných rúk.

3. Po zrušení platobného rozkazu súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.12.2017. Tohto pojednávania sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, na pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 14.11.2017. Tento neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Pojednávania sa zúčastnil poverený zamestnanec žalobcu. Žalovaný sa tohto pojednávania tiež nezúčastnil, na pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 15.11.2017 fikciou doručenia podľa 111 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný po doručení predvolania fikciou doručenia, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie, súd potom vec na tomto pojednávaní prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, v prítomnosti povereného zamestnanca žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Prihliadol pritom na listinné dôkazy, ktoré v konaní predložil žalobca, keď žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy, žiadne nenavrhol na vykonanie, bol v konaní nečinný.

4. Pred otvorením prvého pojednávania žalobca vzal do zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.12.2017 žalobu v časti na istine o sumu 2.255,39 Eur späť, keď trval na žalobe po tomto čiastočnom späťvzatí v časti o zaplatenie sumy 6.993,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.673,71 Eur od 04.10.2014 do zaplatenia.

5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 146 ods. 1 druhá veta CSP, na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Nakoľko žalobca pred otvorením prvého pojednávania vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.255,39 Eur na istine, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 druhá veta CSP. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby sa nevyžadoval, keďže k tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením prvého pojednávania. Ak by žalovaný aj nesúhlasil s čiastočným späťvzatím, na jeho nesúhlas by sa i tak neprihliadalo.

9. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom sporu zostal nárok žalobcu na uhradenie istiny v sume 6.993,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.673,71 Eur od 04.10.2014 do zaplatenia.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca v konaní a zistil tento skutkový a právny stav:

11. Dňa 20.02.2009 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ na jednej strane a žalovaný ako dlžník na strane druhej uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. 0403759177 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorá bola uzatvorená podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy o úvere pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere, keď žalovaný sa zaviazal za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere poskytnutý úver splatiť, ďalej sa zaviazal platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve o úvere, tak ako to vyplýva

z článku I. bod 1. zmluvy o úvere. V tomto článku a v tomto bode zmluvy o úvere boli dojednané základné podmienky zmluvy o úvere: pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver v čiastke 7.600,- Eur, išlo o spotrebný úver - bezúčelový, úroková sadzba bola dojednaná ako fixná do splatnosti úveru, jej výška bola stranami zmluvy dojednaná 16,60 % ročne. Spôsob poskytnutia úveru bol dojednaný jednorazovo, bezhotovostne. Bol dojednaný aj spracovateľský poplatok 189,17 Eur a poplatok za správu úveru 1,99 Eur mesačne. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach v sume 132,67 Eur. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na deň 20.03.2009 a konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 20.02.2019. Počet mesačných splátok bol dojednaný na 120, žalovaný sa zaviazal splácať úver v splátkach splatných k 20.-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola dojednaná na deň 20.03.2009. V zmluve o úvere bola uvedená i ročná percentuálna miera nákladov 19,51 %, priemerná hodnota RPMN bola v zmluve o úvere uvedená 12,37 %. Celkové náklady žalovaného ako spotrebiteľa spojené s úverom boli vyčíslené na sumu 8.540,86 Eur. Všetky náležitosti a údaje uvedené v základných podmienkach zmluvy o úvere boli platné ku dňu uzatvorenia zmluvy, ich zmeny sa mali riadiť zmluvou o úvere, úverovými podmienkami a všeobecnými obchodnými podmienkami. V článku II. bod 5 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa tohto istého článku bodu 7. zmluvy o úvere, úverová zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvomi zmluvnými stranami. Z tohto istého článku ale z bodu 4. zmluvy o úvere vyplýva, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve o úvere sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok, všeobecných obchodných podmienok, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluva o úvere sa odvolávala na Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom (ďalej len „úverové podmienky“). Ďalej zmluva o úvere sa odvolávala i na Všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré boli tiež neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. V zmysle článku VII. bod 7.6.1 písm. a/ týchto všeobecných obchodných podmienok bolo dojednané oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Podmienky splácania úveru boli dojednané v tomto článku, bod 7.3. týchto všeobecných obchodných podmienok podrobnejšie vo vzťahu k základným podmienkam dojednaným v zmluve o úvere.

12. Žalobca v konaní predložil i tzv. platobnú históriu úveru, po jeho čerpaní (č.l. 11-13 spisu) odo dňa 20.02.2009 až do dňa 28.10.2014.

13. Výzvou zo dňa 08.09.2014 pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na splácanie pohľadávky, keďže ku dňu 07.09.2014 bol v omeškaní so splácaní úveru vo výške 3.356,47 Eur. Súčasne žiadal túto sumu od žalovaného uhradiť do 15-tich dní odo dňa doručenia výzvy s tým, že inak pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Doručovanie výzvy žalovanému žalobca preukázal (č.l. 14 spisu). Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 06.10.2014 pôvodný veriteľ predčasne zosplatnil úver ku dňu 03.10.2014 s jeho vyčíslením na sumu 9.249,21 Eur. Doručovanie žalobca preukázal (č.l. 15 spisu).

14. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1487/2014/CE zo dňa 29.10.2014 včítane Príloh č. 1 - 4 (č.l. 16-19 spisu), ktorá bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom na jednej strane a žalobcom ako postupníkom na strane druhej, ktorá bola uzatvorená podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalobca preukázal, že je vlastníkom predmetnej pohľadávky s príslušenstvom, a teda že má vecnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keď podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, keď ide o oznámenie zo dňa 11.11.2014, že postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2014 č. 1487/2014/CE pohľadávku zo zmluvy o úvere vo výške 9.357,47 Eur s príslušenstvom spoločnosti žalobcu. Doručovanie tohto oznámenia žalobcom v konaní nebolo preukázané.

16. Predžalobnou výzvou zo dňa 17.05.2016, ktorá bola odoslaná žalovanému dňa 17.05.2016 už žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 9.870,85 Eur z titulu zmluvy o úvere do 29.05.2016.

17. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného i zo zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka).

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

20. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než 2 splátok alebo 1 splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení neskorších predpisov, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

22. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať e/ celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h/ ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i/ výšku, počet, a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

25. Podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ - j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

26. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

27. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na 3 osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je Občiansky zákonník, konkrétne jeho ustanovenie § 524 a nasl..

28. Zákon č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch bol platný a účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, keď nadobudol účinnosť od 01.10.2001 a zrušený bol s účinnosťou od 11.06.2010 zákonom č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa však na daný prípad nepoužije, pretože zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 20.02.2009, teda za účinnosti a platnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

29. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

30. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

31. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

34. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najme nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenia.

35. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

36. V tejto súvislosti treba doplniť, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie takých otázok, ako je otázka premlčania, otázka úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky, ktoré bolo ustálené v aplikačnej praxi súdov aj prijatím tejto novelizácie, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. I.ÚS/402/2013 zo dňa 19.06.2013 v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. V tejto otázke je súdna prax už ustálená. Ustanovenie § 52 ods.2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Aj v tomto ohľade je súdna prax už ustálená (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015).

37. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je dôvodná žaloba žalobcu v časti o zaplatenie sumy 6.673,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 04.10.2014 do zaplatenia, nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 320,11 Eur na istine. V časti o zaplatenie sumy 320,11 Eur na istine súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietol.

38. Žalobca v konaní po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil nárok voči žalovanému na zaplatenie istiny 6.993,82 Eur z titulu zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi pôvodným veriteľom, bankou ako dodávateľom a žalovaným ako dlžníkom, spotrebiteľom dňa 20.02.2009. Zmluve o úvere bolo pridelené č. 0403759177. V zmysle tejto zmluvy o úvere sa banka, teda pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebný bezúčelový úver v čiastke 7.600,- Eur. Skutočnosť, že žalovaný tento spotrebný úver vyčerpal nebola medzi stranami v konaní sporná. Úver bol poskytnutý pri dojednaní fixnej úrokovej sadzby 16,60 %, ktorá trvala počas celého úverového vzťahu. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach 132,67 Eur s počtom 120 mesačných splátok so splatnosťou prvej dňa 20.03.2009, každej ďalšej so splatnosťou k 20.-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola stranami dojednaná na deň 20.02.2019. Zmluva o úvere obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov 19,51 %, priemernú hodnotu RPMN 12,37 % ako aj vyčíslenie celkových nákladov spojených s úverom na čiastku 8.540,86 Eur za predpokladu riadneho splácania úveru žalovaným. Táto zmluva síce typovo bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka s poukazom na § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v platnom a účinnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, podľa ktorého touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného i vyplývajúce zo zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka). Táto zmluva bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa na túto zmluvu o úvere vzťahujú normy spotrebiteľského práva, keďže ju uzatvoril žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu strán zmluvy bez ohľadu na to, že typovo bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Preto na všetky právne vzťahy z nej vyplývajúce sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý vždy pokiaľ ide o posudzovanie právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto zmluvy o úvere, napriek jej typovému označeniu podľa § 497 Obchodného zákonníka. Prednostne sa však spravuje osobitným zákonom, zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže bola uzatvorená za platnosti a účinnosti tohto osobitného zákona. Súd predmetnú zmluvu o úvere podrobil súdnej kontrole z hľadiska, keďže žalovaný má postavenie spotrebiteľa, či táto obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, a to bez ohľadu na to, že žalovaný v konaní žiadnu obranu nevzniesol. Po jej právnom posúdení súd dospel k záveru, že táto spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 v tom čase platného a účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Obsahuje výšku úveru 7.600,- Eur, zmluvne dojednanú úrokovú sadzbu 16,60 % ročne, spôsob splácania úveru v mesačných splátkach po 132,67 Eur, dátum splatnosti prvej splátky 20.03.2009, poslednej 20.02.2019, čo bola aj konečná splatnosť úveru, splatnosť mesačných splátok vždy k 20.-temu dňu v kalendárnom mesiaci, počet mesačných splátok 120, ročnú percentuálnu mieru nákladov 19,51 %, priemernú hodnotu RPMN 12,37 %, celkové náklady spojené s úverom 8.540,86 Eur. Teda túto spotrebiteľskú zmluvu nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov, keďže obsahuje všetky náležitosti § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaný porušil zmluvné podmienky a prestal úver splácať v mesačných splátkach, tak ako bolo dojednané v zmluve o úvere, ktorej bližšie podmienky boli upravené vo všeobecných obchodných podmienkach banky, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Z týchto v článku VII bod 7.6.1 písm. a/ bolo dojednané i oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade omeškania žalovaného so splácaním úveru. Z dôvodu, že žalovaný porušil zmluvné podmienky a prestal úver splácať riadne a včas, pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a.s., upozornila na túto skutočnosť žalovaného listom zo dňa 08.09.2014, v ktorom ho poučila, že ak tento neuhradí dlžné splátky úveru, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Žalovaný na túto výzvu nereagoval, preto pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 06.10.2014 v zmysle všeobecných obchodných podmienok článku VII bod 7.6.1 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou

v celom rozsahu, a to ku dňu 03.10.2014. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti súčasne vyčíslila pohľadávku zo zmluvy o úvere na čiastku 9.249,21 Eur. Mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru banka vyhlásila aj v súlade s § 52 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so splatením splátky a keďže súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o splatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

39. Žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy na istine 6.673,71 Eur z titulu zmluvy o úvere, čo predstavuje 51 necelých mesačných úverových splátok, žalovaný doposiaľ na úver zaplatil sumu 2.586,06 Eur, čo je necelých 20 mesačných úverových splátok. Podľa zmluvy o úvere sa zaviazal zaplatiť 120 úverových mesačných splátok v čiastke každej 132,67 Eur, teda celkovo sa zaviazal žalovanému zaplatiť na vrátenie úveru s príslušenstvom čiastku 15.920,40 Eur. Rozdiel medzi tým, čo mal žalovaný na úver zaplatiť a čo zaplatil predstavuje čiastku 13.334,34 Eur, čo predstavuje necelých 101 mesačných úverových splátok. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie len necelých 51 úverových mesačných splátok v čiastke 6.673,71 Eur, v konaní nebolo žalovaným preukázané, že by tieto dlhované úverové splátky žalobcovi uhradil, preto súd žalobe žalobcu v časti o zaplatenie istiny 6.673,71 Eur vyhovel, keď žalovaný nepochybne úverové prostriedky poskytnuté pôvodným veriteľom čerpal a tieto nevrátil v zmysle zmluvne dojednaných podmienok. Žalobca zohľadnil premlčanie časti úverových splátok, na čo reagoval čiastočným späťvzatím žaloby. Premlčaných je 32 splátok splatných v mesiaci november, december 2010, splatných všetkých v roku 2011, splatných všetkých v roku 2012 a splatných v mesiaci január až jún 2013 vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na súde dňa 04.07.2016. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-110). Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Žalobca v čiastke 6.673,71 Eur uplatnil nárok len na nepremlčané úverové mesačné splátky. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov potom súd žalobe žalobcu v časti o zaplatenie istiny 6.673,71 Eur vyhovel a tento nárok žalobcovi priznal.

40. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

42. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

43. Podľa § 10c citovaného vládneho nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.

44. Podľa § 3 ods. 1 tohto vládneho nariadenia, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 %-nych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní s úhradou čiastky 6.673,71 Eur, preto z tejto sumy žalobca má nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odo dňa 04.10.2014 až do zaplatenia, keď ku dňu 03.10.2014 pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Žalovaný preto celú túto sumu dlhuje odo dňa 04.10.2014, a preto od tohto dňa žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až do vrátenia celej sumy 6.673,71 Eur žalovaným. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto súd prisúdil žalobcovi len v požadovanej výške 5,05 % ročne, keď súd je rozsahom žaloby viazaný a nemôže prisúdiť viac, ako je žiadané. Záväzkový vzťah medzi stranami založený zmluvou o úvere bol

založený dňa 20.02.2009, kedy bola uzatvorená zmluva. Preto výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013 a táto bola daná § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.01.2013. Ku dňu 04.10.2014 kedy došlo k vzniku omeškania žalovaného bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, zvýšená o 8 %-nych bodov, bola 8,05 %, žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania len vo výške 5,05 % ročne, preto súd mu prisúdil úroky z omeškania len v žiadanej výške. Táto neprekročila platnú zákonnú úpravu výšky úrokov z omeškania.

46. V zvyšujúcej časti, pokiaľ ide o sumu 320,11 Eur súd žalobu žalobcu zamietol ako nepreukázanú. Žalobca v konaní nešpecifikoval a nepreukázal dôvodnosť tohto nároku, pred súdom nešpecifikoval, čo suma 320,11 Eur predstavuje, preto súd v tejto časti jeho žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, avšak úspech mal vo väčšej miere než žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, avšak nie v plnom rozsahu, len v rozsahu pomeru úspechu a neúspechu, ktorý predstavuje 44 % (6.673,71 Eur / 9.249,21 Eur = 0,72 t.j. 72 %, 2.575,50 Eur / 9.249,21 Eur = 0,28, t.j. 28 %, 72 % - 28 % = 44 %).

49. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 1 CSP.

50. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).