Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/56/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Babjaka a členov senátu JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Jána Deáka, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 852 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom AK Pajštúnska č. 5, 852 01 Bratislava, proti povinnému: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. T. č. XXX/X, XXX XX O. O., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 372,02 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 14181/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 3Er/240/2015-48 zo dňa 19.11.2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu v II. výrokovej vete m e n í tak, že exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod spis. značkou EX 14181/15 v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e ju.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokovou vetou návrh povinného na odklad exekúcie zamietol. Ďalej rozhodol tak, že II. výrokovou vetou zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdu bolo dňa 27.08.2015 doručené podanie povinného, ktorého obsahom bol návrh na odklad a zastavenie exekúcie. Povinný poukázal predovšetkým na to, že Dohoda o uznaní premlčaného záväzku zo dňa 05.01.2013 a Rozhodcovská zmluva boli zmluvnými stranami spísané za zjavne nevýhodných podmienok pre povinného. Podpísal ich pod nátlakom a bez náležitého porozumenia, čo zakladá dôvod pre podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V dotazníku k Dohode o uznaní záväzku nevyhlásil, že mu boli vysvetlené podmienky rozhodcovského konania a že chce rozhodcovskú zmluvu uzavrieť. Podľa povinného rozhodcovská zmluva bola už v čase jej uzavretia neprijateľnou podmienkou, ktorá má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

3. V doplnení návrhu povinný uviedol, že uznanie premlčaného záväzku, ktoré podpísal, bolo vopred pripravené, formulárovo koncipované a z hľadiska splnenia zákonných kritérií nepostačujúce pre vedomú a vedomostnú zložku takéhoto právneho úkonu dlžníka.

4. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na vyjadrenie oprávneného, ktorý s návrhom povinného na odklad a zastavenie exekúcie nesúhlasil. K prejednávanej veci uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej republiky, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný. Cieľom úpravy § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka podľa oprávneného bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodnúť spor iba v rozhodcovskom konaní, právna úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi

zostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať aj v občianskoprávnom konaní. K rozhodcovskej zmluve oprávnený uviedol, že v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní musí mať rozhodcovská zmluva písomnú formu. Táto forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.

5. Súd prvej inštancie k návrhu povinného na odklad exekúcie vyslovil, že základným účelom právneho inštitútu odkladu exekúcie upraveného § 56 Exekučného poriadku je ochrana toho, kto o odklad exekúcie žiada, avšak konajúci súd musí rešpektovať aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie súdu smeruje. Pretože povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali povolenie odkladu exekúcie podľa ust. § 56 ods. 1, ods.2 Exekučného poriadku, tento návrh zamietol. Vzhľadom na absenciu existencie zákonných dôvodov upravených ust. § 57 Exekučného poriadku, zamietol aj návrh povinného na zastavenie exekúcie.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Brezno na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania označil nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Podľa povinného sa súd nedostatočne vysporiadal s tým, že dňa 05.01.2013 oprávnený s povinným uzavreli Dohodu o uznaní záväzku, následkom čoho začala plynúť nová premlčacia doba a posilnilo sa postavenie oprávneného. Taktiež nebol poučený o možnosti odoprieť Rozhodcovskú zmluvu a Dohodu o uznaní záväzku. Uzavretím rozhodcovskej zmluvy došlo podľa povinného k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený už od počiatku sledoval zámer, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy tieto boli riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie oprávnený, a to na súde v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv povinného. Rozhodcovská zmluva nebola platne so spotrebiteľom uzavretá, preto predložený rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

7. Povinný ďalej tvrdil, že aj dohoda o uznaní záväzku je typovou dohodou medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktorú nemal možnosť vzhľadom na jej predformulovaný obsah ovplyvniť, preto je aj v otázke posúdenia námietky premlčania vznesenej povinným v návrhu na zastavenie exekúcie dôvodné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia doba uplynula pohľadávky oprávneného, ktorá bola vyhlásená za splatnú dňa 25.07.2008 uplynula dňom 26.07.2011. Oprávnený si v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok svoje právo preukázateľne uplatnil na príslušnom rozhodcovskom súde až návrhom došlým dňa 26.08.2014, teda po jeho premlčaní.

8. K okolnostiam uzavretia dohody o uznaní záväzku uviedol, že túto podpísal na základe tvrdenia zamestnankyne oprávneného M. A., ktorá u povinného vykonala neohlásenú osobnú návštevu dňa 05.01.2013 a trvala na tom, že len v prípade podpísania dohody o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluvy je možné s povinným dohodnúť splátkový kalendár. Ako alternatívu v prípade nepodpísania uvedených listín zamestnankyňa oprávneného označila iniciovanie exekučného konania. Povinný považoval uzavretie dohody o uznaní dlhu za takýchto okolností za rozporné s dobrými mravmi a neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše, v rozpore so zákonnými podmienkami pre tento právny úkon podľa § 588 Občianskeho zákonníka o premlčaní dlhu v čase uzavretia dohody nevedel, preto nemohol nastať právny následok predpokladaný týmto ustanovením, ktorý sa viaže na predpoklad, že dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. V závere poukázal na to, že súd môže kedykoľvek v priebehu konania skúmať dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

9. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

10. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že s účinnosťou od 01.07.2016 vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9 a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.

11. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

16. Zo spisového materiálu je zrejmé, že súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. dňa 01.07.2015 poverenie č. 5603 066224 na vymoženie pohľadávky v sume 372,02 eur a jej príslušenstva v prospech oprávneného, spoločnosti EOS KSI Slovensko, a.s. na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava., IČO: 35 922 761 vydaný v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom pod sp. zn. SR 05810/14 dňa 27.10.2014.

17. Oprávnený uplatnil v rozhodcovskom konaní nárok vzniknutý z titulu Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uzavretej dňa 18.05.2005 medzi jeho právnym predchodcom Všeobecnou úverovou bankou, a.s. so sídlom Mlynské Nivy č. 1, 8829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému ako žalovanému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému ako žalobcovi sumu vo výške 372,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 58,57 eur, vo výške 9 % p.a. zo sumy 303,81 eur od 23.10.2013 do zaplatenia a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 45,41 eur, to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Ďalšími výrokovými vetami bol povinný v tej istej lehote na plnenie zaviazaný zaplatiť žalobcovi náklady inkasného konania vo výške 116,71 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 110,94 eur. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku oprávnený pohľadávku priznanú rozhodcovským súdom nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako postupcom dňa 08.12.2011, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky založenej Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 18.05.2005 na oprávneného (postupníka) v celkovej výške 778,04 eur, pričom výška pohľadávky bola vyčíslená ku dňu postúpenia. Oprávnený s povinným dňa 05.01.2013 uzavreli Dohodu o uznaní záväzku, v ktorej povinný uznal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy uzavretej s jeho právnym predchodcom dňa 18.05.2005 čo do dôvodu a výšky. Keďže povinný riadne neplnil záväzok v súlade s dohodnutým splátkovým kalendárom, pohľadávka sa stala splatnou v celku a oprávnený inicioval rozhodcovské konanie. Rozhodcovský súd odvodil právomoc vec prejednať a rozhodnúť od Rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený s povinným uzatvoril v ten istý deň ako Dohodu o uznaní záväzku.

18. Podľa článku 3 bodov 3.1 - 3.3 Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 05.01.2013, budú všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie

rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu;

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1 tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto Rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto Rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

19. Podľa článku 3 bodu 3 rozhodcovskej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na rozhodcovskom súde. Pre platné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné doručenie druhej zmluvnej strane.

20. Podaním odvolania povinným, ktoré smerovalo proti prvej výrokovej vete o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie došlo k zrušeniu tejto časti napadnutého rozhodnutia, ktoré nastalo zo zákona (§ 374 ods. 4 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016). O odklade exekúcie opätovne rozhodol zákonný sudca uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 3Er/240/2015-60 zo dňa 03.02.2016.

21. Odvolací súd sa pri prejednaní veci zaoberal výlučne skúmaním existencie skutočností, ktoré by mohli byť zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v podanom odvolaní opísal okolnosti uzavretia Dohody o uznaní záväzku spísanej s oprávneným, ako aj Rozhodcovskej zmluvy, ktoré uzavrel dňa 05.01.2013 spolu s dohodou na povolení úhrady pohľadávky v splátkach. Povinný bol toho názoru, že konanie zamestnanca oprávneného, ktorý s ním v mieste bydliska bez predošlého dojednania návštevy uzavrel Dohodu o uznaní dlhu a Rozhodcovskú zmluvu, bolo v rozpore s dobrými mravmi. Povinnému nebolo vysvetlené, aké sú dôsledky týchto právnych úkonov, ktorých uzavretie bolo podmienkou pre uzavretie dohody o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný spochybnil platnosť právneho úkonu uznania záväzku podľa § 588 Občianskeho zákonníka ako aj neprijateľnú povahu ustanovení rozhodcovskej zmluvy, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc.

22. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

23. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti

na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

24. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že Zmluva o poskytnutí flexipôžičky uzavretá dňa 18.05.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, ako aj Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 05.01.2013 sú spotrebiteľskými zmluvami, keďže z predložených zmlúv nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného, ostatne ako aj sám oprávnený, pri jej uzatváraní konali v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a aplikovať na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy o úvere ustanovenia spotrebiteľského práva.

25. Odvolací súd postupujúc v intenciách svojej prieskumnej právomoci skúmal, či bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu spor medzi oprávneným a povinným prejednať a rozhodnúť. Preto posudzoval ustanovenia rozhodcovskej zmluvy z tých zákonných hľadísk, či ako zmluvné podmienky v spotrebiteľskom vzťahu nevyvolávajú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom ku škode spotrebiteľa.

26. Odvolací súd na rozdiel od posúdenia súdu prvej inštancie nepovažoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný, keď zohľadnil, že rozhodcovská zmluva koncipovaná v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, je vzhľadom na jej zmluvné ustanovenia o založení právomoci na rozhodovanie sporov zmluvných strán neprijateľná, a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým aj absolútne neplatná. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného, ale bola uzavretá neskôr, vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy, predloženej oprávneným spolu s Dohodou o uznaní záväzku, ešte neodôvodňuje záver, že bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predtlačené znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára, ktorý oprávnený predkladá spotrebiteľom spolu s dohodami o uznaní záväzku a používa ich vo svojej obchodnej činnosti opakovane. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku je práve pri rozhodcovskej zmluve zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou a spotrebiteľ sa ďalej nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. 3 bode 3.1, písm. a/ rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Vzhľadom na povahu zmluvy je dôvodom takmer absolútnej väčšiny iniciovaných sporov nesplnený záväzok zo strany dlžníka, kedy veriteľ volí riešenie sporu v rozhodcovskom konaní pred ním vybraným rozhodcovským súdom.

27. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnému odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním,

no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Právny záver odvolacieho súdu nie je spôsobilé zvrátiť ani ustanovenie čl. 3 bodu 3.3 rozhodcovskej zmluvy o možnosti ktorejkoľvek zo zmluvných strán odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na rozhodcovskom súde, ktoré ustanovenie sa míňa účinkom ochrany spotrebiteľa pred dôsledkami rozhodcovskej zmluvy, najmä pokiaľ veriteľ túto možnosť ponúka v rámci formulárovej predtlače návrhu rozhodcovskej zmluvy bez vyvrátenia zákonnej domnienky o absencii jej individuálneho dojednania (§ 53 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka).

28. Odvolací súd pri posudzovaní, či bola právomoc rozhodcu so spotrebiteľom osobitne vyjednaná, zohľadnil vyjadrenia povinného, podľa ktorého bolo uzavretie Rozhodcovskej zmluvy a Dohody o uznaní záväzku uzavretých dňa 05.01.2013 podmienkou pre uzavretie dohody o úhrade pohľadávky v splátkach, predložených zamestnankyňou oprávneného. Za týchto okolností, ktoré oprávnený dôkazne nevyvrátil, ani sa k nim nevyjadril, nemožno prijať záver o individuálnom dojednaní právomoci rozhodcovského súdu, ktorý v prejednávanej veci vydal rozhodcovský rozsudok.

29. Takto dojednané ustanovenia rozhodcovskej zmluvy sú v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to práve ku škode spotrebiteľa. Ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, od ktorého rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľné, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

30. Keďže súd vzhliadol ako dôvod pre zastavenie exekúcie nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodil od neplatného ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, ďalšími dôvodmi uvádzanými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie sa nezaoberal.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 388 zmenil tak, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel, exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod spis. značkou EX 14181/15 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

32. O náhrade trov exekúcie rozhodne po právoplatnom zastavení exekúcie súd prvej inštancie.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .