Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (35)Rozsudok_7Co-99-2017.pdf
PDF · 93.94 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/99/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline na ul. Hodžovej č. 11 proti žalovanej A. E.Á., Y.. XX.XX.XXXX, E. G. C., Y. M.. P. Č.. XX/XX, o zaplatenie 108,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 11.5.2017 č.k. 9Csp 170/2016-63 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2,23 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12 Všeobecných obchodných podmienok Prima banky, a.s., účinných od 1.10.2016 v znení: „Pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu je pre svoju neprijateľnosť neplatná. Ďalej vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca viedol pre žalovanú bežný účet, ku ktorému nebolo poskytnuté povolené prečerpanie. O neprijateľnosti zmluvnej podmienky s totožným obsahom ako v prejednávanej veci už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C 113/2015. Rozsudok prvoinštančného súdu v tejto veci bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove vydaným vo veci 21Co 10/2016. 3. Pokiaľ žalobca poukazuje na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, týkajúce sa prekročenia, za ktoré považuje nepovolené prečerpanie, ide z jeho strany o nesprávne závery. Podľa ust. § 2 písm. e/ zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa. Prekročením v zmysle ust. § 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa, alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. 4. Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvalom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,
ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. 5. Žalobca si zamieňa pojmy povolené prečerpanie a prekročenie. Povoleným prečerpaním sa rozumie zmluvne založené právo spotrebiteľa využívať na platobnom účte viac prostriedkov, ako je aktuálny zostatok na tomto účte. Naproti tomu situáciu, keď klient prostredníctvom platobnej karty čerpá viac peňažných prostriedkov, než koľko sa mu žalobca zaviazal zmluvne poskytnúť, treba ako fakticky stav na účte k platobnej karte považovať za prekročenie. V prejednávanej veci nebolo umožnené žalovanej prostredníctvom platobnej karty čerpať finančné prostriedky presahujúce jej prostriedky a povolené prečerpanie, a preto nejde o prekročenie v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko nepovolený debet vytvoril žalobca účtovaním úrokom a poplatkov na ťarchu účtu žalovanej spôsobom, ako keby išlo o finančné prostriedky žalovanej poskytnuté, čo však nezodpovedá skutočnosti a úročenie takto umelo vytvoreného debetu treba považovať za nezákonné a zároveň za neslušné a nemravné. Z uvedeného je zrejmé, že vo výpisoch z účtu, ktoré majú preukazovať žalobou uplatnený nárok, sa nebude akceptovať položka úroky. 6. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 7. Ustanovenie § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka treba vykladať aj v súlade s Článkom 4 ods.2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné. Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene za vedľajšie plnenie, ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny nie sú vyjadrené zrozumiteľne. 8. Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 článok 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. 9. Jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom. Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania. Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobníky poplatkov uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie, ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Tiež je potrebné zdôrazniť, že sadzobník poplatkov nemôže slúžiť na to, aby v ňom uvedený poplatok nahradzoval sankciu - zmluvnú pokutu za porušenie povinností spotrebiteľa, na ktorú by tento mal byť v súlade so zásadou transparentnosti osobitne upozornený. 10. Výška sporných poplatkov nie je primeraná a transparentne pre spotrebiteľa uvedená a zároveň obchádza ustanovenia o zmluvnej pokute. Pokiaľ ide o upomienku a výzvu, vyčíslenie nákladov je pre súd nedôveryhodné najmä s prihliadnutím, že tieto náklady sú pri výzve dvojnásobné oproti upomienke. Pre zamietnutie žaloby je podstatné aj to, že upomienka a výzva súdu predložené neboli (nebolo preukázané ich zaslanie žalovanej), avšak súd ich znenie pozná z iných konaní. Z hľadiska obsahu ide u upomienky, ako aj u výzvy v podstate o upozornenie dlžníka na omeškanie. Oba dokumenty sú
genericky produkované a vyznačujú sa odlišnosťou iba v osobe dlžníka a dlžnej sumy. Vyhotovenie takéhoto dokumentu nemôže, vrátane jeho vytlačenia, trvať viac ako 10 minút. Ak náklady na mzdy a sociálne odvody pri výzve majú byť 16,06 €, tak potom ak jeden pracovník vyhotoví denne 5 výziev (a to len za hodinu pracovného času), za 100 výziev mesačne má zarobené, keďže mzdové náklady predstavujú cca 1600 €. Žalobcom vyčíslené položky sú preto značne nadhodnotené. 11. Vychádzajúc z predložených výpisov z účtu, po odrátaní položiek, na ktoré žalobcovi nárok nevznikol, žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi iba sumu 2,23 eur. V tejto časti bolo preto žalobe vyhovené a čo do zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 3.12 všeobecných obchodných podmienok Prima banky, a.s., účinných od 1.10.2016. 12. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v plnom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle ust. § 31 ods. 2 Zákona o platobných službách poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe a) zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej zmluvy. V zmysle ust. § 31 ods. 4 tohto právneho predpisu sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. Podľa ust. § 31 ods. 5 písm. d/ tohto právneho predpisu, rámcová zmluva obsahuje okrem iného informácie o poplatkoch a úrokoch. V zmysle všeobecných obchodných podmienok je Sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOP, teda aj rámcovej zmluvy. Zároveň v bode 25.4 VOP sú uvedené dôvody, z ktorých je banka oprávnená zmeniť VOP, takže nie je naplnená podmienka neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a to jednostranná zmena zmluvných podmienok bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Ani zákon č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Tento výklad potvrdil aj Rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Nakoľko nepovolenému prečerpaniu a jeho následkom je vo Všeobecných obchodných podmienkach žalobcu venovaný osobitný bod s názvom Nepovolené prečerpanie, žalobca má zato, že z jeho obsahu dostatočne určito vyplýva princíp a hospodárske dôsledky nepovoleného prečerpania. Navyše, znenie predmetného ustanovenia takmer doslovne kopíruje zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Nejedná sa teda o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobcom. Ako vyplýva z jej úvodných ustanovení, zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte (§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka). V zmysle § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.) V zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. V zmysle § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom úcte. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a ust. bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu iba reflektuje ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta Obchodný zákonník, ako aj zákon č. 129/2010 Z.z. v ust. § 18 ods. 1. Okrem toho ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktoré bolo vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, výšku zmluvného úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu nestanovuje.
14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na ust. § 298 ods. 1, ods. 2 CSP, podľa ktorého súd
môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu vyslovene uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch, súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 16. Vyššie uvedené ustanovenie prevzalo právnu úpravu upravenú v ust. § 153 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016. K jej zachovaniu i v novej právnej úprave došlo aj napriek zavedeniu abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach vyplývajúcej z ust. § 301 a nasl. CSP. Súd teda môže aj naďalej v individuálnom spotrebiteľskom spore vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, alebo v inom zmluvnom dokumente súvisiacom so spotrebiteľskou zmluvou. Takýmto iným zmluvným dokumentom súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou môžu byť všeobecné obchodné podmienky, všeobecné zmluvné podmienky a podobne. 17. Na uvedenú právnu úpravu nadväzuje úprava obsiahnutá v ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ukladajúca konkrétne povinnosti žalobcovi ako poskytovateľovi úveru. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. 18. V inej právnej veci a to vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C 113/2015, bolo právoplatne rozhodnuté o určení neprijateľnosti a zároveň neplatnosti zmluvnej podmienky uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach žalobcu s rovnakým obsahom ako v prejednávanom spore. Rovnako v tomto inom konaní sa právoplatne rozhodlo o zamietnutí žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne pri nepovolenom prečerpaní s poukazom na neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. 19. Ak Občiansky zákonník v ust. § 53a ods. 1 ukladá dodávateľovi povinnosť zdržať sa používania konkrétnej podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú pre jej neprijateľnosť, alebo ak z takejto podmienky dodávateľovi nebolo priznané plnenie, dodávateľ nie je oprávnený domáhať sa, a to ani v súdnom konaní plnenia vyplývajúceho z neprijateľných podmienok voči všetkým spotrebiteľom. Zákonnému pojmu zdržať sa používania bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá i povinnosť dodávateľa neuplatňovať si plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. 20. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. 22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).