Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-26-2017.pdf
PDF · 77.79 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BN-5C/26/2017
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v právnej veci žalobkyne: Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, občan SR, zastúpená JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, proti žalovanému: A. M. AG, P. XX, XXXX A., M., o určenie vlastníckeho práva, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, Bratislava, takto
rozhodol:
Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.11.2017 podala žalobkyňa žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. P. A5 B., bielej farby, ev. č. N VIN (pred odcudzením): G VIN (po odcudzení): G rok výroby XXXX (ďalej aj len „vozidlo“). Žalobu odôvodnila tým, že vozidlo bolo dňa 18.08.2016 zaistené príslušníkmi OR PZ B. z dôvodu podozrenia, že je spojené so spáchaním trestnej činnosti. V čase zaistenia bolo vozidlo vo vlastníctve žalobkyne, ktorá nadobudla vlastnícke právo k vozidlu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.2014. Po zaistení bolo vozidlo podrobené kriminalisticko-technickému skúmaniu, ktorým bola zistená zmena VIN čísla a po vozidle s pôvodným číslom je od roku 2013 vyhlásené pátranie Okresným riaditeľstvom PZ Bánovce nad Bebravou, nakoľko vozidlo malo byť v septembri roku 2013 odcudzené vtedajšiemu majiteľovi spoločnosti E. P. AG, M.. Dňa 05.10.2016 bolo vozidlo prevzaté do trestného konania a dňa 20.02.2017 žalobkyňa požiadala o jeho vydanie. Zo strany vyšetrovateľa bolo žalobkyni oznámené, že vozidlo jej nemožno vydať, pretože v roku 2013 bolo odcudzené a vlastnícke právo k nemu je sporné. Vozidlo bolo prevzaté do trestného konania podľa Trestného poriadku a je prevzaté a držané Okresným riaditeľstvom PZ Bánovce nad Bebravou na základe zákonného dôvodu. Následne bolo žalobkyni oznámené, že vlastnícke právo si k vozidlu uplatnil v trestnom konaní žalovaný a žalobkyňa bola políciou vyzvaná, aby si uplatnila nárok na vozidlo v civilnom konaní a po nepochybnom preukázaní vlastníckeho práva k vozidlu v civilnom konaní ho orgány činné v trestnom konaní vydajú oprávnenému vlastníkovi. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k vozidlu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.2014, uzatvorenej s predávajúcim Q. W. a za vozidlo mu zaplatila 40 000,- eur. Zmluvné strany sa dohodli na režime Obchodného zákonníka, ktorý v § 446 zaviedol možnosť prelomenia právnej zásady „nemo plus iuris“, teda že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy menovaný bol vlastníkom vozidla, pretože vozidlo bolo niekoľkokrát prevedené v rámci obchodného styku, pričom sám predávajúci nemohol mať vedomosť o tom, že po vozidle je vyhlásené pátranie, a že sám nie je vlastníkom. Ani žalobkyňa nemala a objektívne nemohla mať vedomosť o tom, že sa jedná o odcudzené vozidlo. Vozidlo bolo riadne prihlásené a evidované štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a žalobkyňa uzatvárala kúpnu zmluvu dobromyseľne v dobrej viere, že predávajúci je vlastníkom vozidla. V prípade pochybností nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou na základe uvedenej kúpnej zmluvy je zrejmé, že vlastnícke právo k vozidlu nadobudla vydržaním vlastníckeho práva k vozidlu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení spočíva v tom, že bez určenia vlastníckeho práva sú ďalšia existencia a možnosť výkonu vlastníckeho práva žalobkyne k vozidlu ohrozené, resp. budú úplne zmarené. Na
preukázanie dôvodnosti žaloby žalobkyňa označila a predložila listinné dôkazy, a to kúpnu zmluvu, potvrdenie o zaistení veci, osvedčenie o evidencii vozidla, žiadosť o vydanie vozidla, odpoveď OR PZ Bánovce nad Bebravou na žiadosť žalobkyne o vydanie vozidla a upozornenie OR PZ Bánovce nad Bebravou na uplatnenie nároku na vec v civilnom procese.
2. Spolu so žalobou podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky povinnosť strpieť užívanie vozidla žalobkyňou až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že je vlastníčkou vozidla a odo dňa zaistenia vozidla, t. j. od 18.08.2016 je vlastnícke právo žalobkyne obmedzené v celom rozsahu a hoci je táto vlastníčkou, tak nemá vozidlo v držbe, nemôže ho užívať a ani s ním nakladať. Za vozidlo zaplatila nemalú finančnú sumu a uvedené obmedzenie zasahuje do jej majetkovej sféry. V súčasnej dobe nemá žalobkyňa k dispozícií iný dopravný prostriedok a musí pristupovať k výpožičke iných motorových vozidiel od príbuzných, čím ich zaťažuje, zatiaľ čo vozidlom ktoré dobromyseľne nadobudla, je v úschove Okresného riaditeľstva PZ Bánovce nad Bebravou už druhý rok. Za súčasného stavu je teda žalobkyni ako vlastníčke dlhodobo znemožnený prístup k jej majetku, resp. je znemožnený pokojný a nerušený výkon jej vlastníckeho práva. Nakoľko súdne konanie môže trvať pomerne dlhú dobu, je účelné a odôvodnené, aby súd vydal neodkladné opatrenie a bezodkladne upravil pomery a umožnil žalobkyni užívať vozidlo.
3. Podľa § 324 ods. 1 - 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 92 Trestného poriadku, ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona, zaistiť na účely trestného konania, prevezme ju prokurátor alebo policajt.
7. Podľa prvej až tretej vety ustanovenia § 97 ods. 1 Trestného poriadku, ak vec, ktorá bola podľa § 89 vydaná, podľa § 91 odňatá alebo podľa § 92 prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese.
8. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je tak voči žalovanému, ako aj voči Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky nedôvodný, a preto súd tento návrh zamietol. Žalobkyňa sa vo veci samej domáha určenia vlastníckeho práva k vozidlu, ktoré bolo zaistené a neskôr prevzaté policajtom na účely trestného konania podľa § 92 Trestného poriadku. Vozidlo už na ďalšie konanie nie je v trestnom konaní potrebné, no žalobkyni nebolo vydané z dôvodu, že vlastnícke právo naň si uplatňuje aj iná osoba, a to žalovaný. Vlastnícke právo strán sporu k vozidlu je tak sporné, a preto bolo vozidlo ponechané v úschove polície v súlade s Trestným poriadkom. Žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky uložil povinnosť strpieť užívanie vozidla žalobkyňou. Nariadenie takéhoto neodkladné opatrenia by však znamenalo, že by polícia musela vozidlo vydať žalobkyni, hoc jej vlastnícke právo k nemu je sporné a pre tento prípad nemožno vozidlo v zmysle Trestného poriadku vydať a musí byť ponechané v policajnej úschove až do právoplatného rozhodnutia o tom, komu vozidlo patrí. Nariadenie žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia tak nie je možné, keďže takéto neodkladné opatrenie by bolo v priamom rozpore s Trestným poriadkom, ktorý jednoznačne stanovuje ponechať vec v úschove v prípade pochybností, kto je vlastníkom alebo oprávneným držiteľom veci, v tomto prípade vozidla. Tvrdenia žalobkyne o tom, že je vlastníčkou
vozidla, sú zatiaľ iba procesným útokom voči žalovanému, pričom doposiaľ nebolo ohľadne týchto tvrdení vykonané žiadne dokazovanie a otázka vlastníckeho práva zostáva spornou so žalovaným, ktorý si taktiež robí nárok na predmetné vozidlo. Okrem uvedeného žalobkyňa neosvedčila ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Obavou, že exekúcia bude ohrozená, žalobkyňa návrh ani neodôvodňovala. Okolnosť, že žalobkyňa musí v súčasnej dobe využívať iné dopravné prostriedky na svoju dopravu, než zaistené vozidlo, nepovažuje súd za takú, pre ktorú by bola potrebná bezodkladná úprava pomerov. Už zo samotného zdôvodnenia návrhu vyplýva, že žalobkyňa má iné možnosti dopravy, pričom obmedzenie jej zatiaľ len tvrdeného vlastníckeho práva je dôvodné a zákonné, keď rovnaký nárok na vec si robí aj iná osoba, ktorá by taktiež mohla požadovať ochranu vo forme obdobného neodkladného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Ak bude odvolanie podané písomne, je potrebné ho podať v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.