Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-2037-2016.pdf
PDF · 78.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/2037/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti povinnému: G. L., B.. XX.XX.XXXX, X. P. W., G. XXX/XX o vymoženie 717,66 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a.
Návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 11.04.2016 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 717,66 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Košice II spis. zn. 37C/607/2015-18 zo dňa 24.11.2015. Dňa 27.04.2016 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803 0189962 zo dňa 05.05.2016. Dňa 04.07.2016 postúpil súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii. Povinný vo svojom podaní uviedol, že vznáša námietky proti exekúcii, pretože nemá žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, čiže jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Taktiež povinný vzniesol aj námietky proti trovám exekúcie, nakoľko nemá a nevlastní nič a jeho príjem je natoľko nízky, že nedokáže zaplatiť trovy exekúcie. Preto žiadal povinný exekúciu zastaviť, prípadne povoliť odklad exekúcie. Oprávnený sa k podaniu povinného nevyjadril. Podľa ust. § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170201.html>), o námietkach netreba rozhodnúť. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia sa súd najskôr zaoberal posudzovaním včasnosti podania námietok povinným.
Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pretože Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt, s poukazom na ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku /Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku/, možno na počítanie lehoty 14 dní aplikovať ustanovenia § 121 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Podľa ust. § 121 ods. 1 C. s. p. lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Podľa ust. § 121 ods. 2 C. s. p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Podľa ust. § 121 ods. 3 C. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Podľa ust. § 121 ods. 4 C. s. p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa ust. § 121 ods. 5 C. s. p. lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 06.06.2016, pričom námietky proti exekúcii podal na poštovú prepravu dňa 20.06.2016 /súdnemu exekútorovi boli doručené dňa 22.06.2016/, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote. Ďalej sa súd zaoberal posudzovaním dôvodnosti námietok vznesených povinným. Povinný vo svojich námietkach poukázal na svoju nepriaznivú majetkovú situáciu, ktorá je dôvodom zastavenia exekúcie. K tomu súd uvádza, že konanie o námietkach proti exekúcii je konaním o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, resp. či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Námietky v exekučnom konaní však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Exekučný súd môže námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť len za predpokladu, že tento vo svojich námietkach preukáže existenciu takých okolností, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo takých dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný dosiaľ súdu nepredložil dôkazy preukazujúce úhradu vymáhanej pohľadávky oprávneného a neuviedol ani žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, resp. ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Rovnako nepriaznivé majetkové pomery povinného nie sú v tomto štádiu exekučného konania dôvodom na vyhovenie jeho námietkam proti exekúcii. Posudzovanie majetkových pomerov povinného je totiž úlohou súdneho exekútora. Pokiaľ ten v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, môže podať na súd podnet na zastavenie exekúcie a súd sa ním bude zaoberať. Vzhľadom na uvedené súd nemal inú možnosť, len námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietnuť. Povinný zároveň vzniesol aj námietky proti trovám exekúcie. Podľa ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Podľa ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. Pretože povinný podal námietky proti trovám exekúcie spoločne s námietkami proti exekúcii, v intenciách vyššie uvedeného možno konštatovať, že aj námietky proti trovám exekúcie boli povinným podané v zákonom stanovenej lehote. Povinný svoje námietky proti trovám exekúcie odôvodnil svojou nepriaznivou majetkovou situáciou. Súdnemu exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti zo zákona odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Pretože v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie súdny exekútor
nemôže vedieť, aká bude konečná výška trov exekúcie, v upovedomení o začatí exekúcie si určí len ich predbežnú výšku, pričom pri jej určovaní vychádza z doterajšej praxe súdneho exekútora. Táto výška trov exekúcie sa môže v závislosti od náročnosti a dĺžky exekučného konania zmeniť, teda súdnemu exekútorovi môžu vzniknúť ďalšie trovy exekúcie, ktoré sa rovnako považujú len za predbežné. V záverečných fázach exekučného konania má súdny exekútor nárok za výkon exekučnej činnosti požadovať odmenu a náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov a náhrady za stratu času, ktorá sa vyčísľuje spravidla až pri ukončení exekučného konania a podlieha schváleniu súdom. Od povinného sú potom vymáhané len reálne vynaložené náklady súdneho exekútora. Prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný povinnému vrátiť. Pretože povinný vo svojich námietkach nenamietal výšku súdnym exekútorom vyčíslených trov exekúcie, súd nemal inú možnosť, len námietky povinného proti trovám exekúcie zamietnuť. Povinný tiež žiadal o odklad exekúcie, pričom ako dôvod uviedol svoju nemajetnosť. Podľa ust. § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. Podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170201.html>). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže povoliť odklad exekúcie len za predpokladu, že sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a zároveň musí byť splnená podmienka, že odkladom exekúcie by nebol vážne poškodený oprávnený. Tieto podmienky musia byť pri rozhodovaní o odklade exekúcie naplnené kumulatívne. Okrem toho zákon umožňuje povoliť odklad exekúcie aj v prípade, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. V takom prípade súd povoľuje odklad exekúcie do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. V danom prípade, vychádzajúc z podania povinného, je súd toho názoru, že nie sú splnené ani podmienky pre povolenie odkladu exekúcie. Povinný totiž poukazuje na to, že nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a teda jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd však môže povoliť odklad exekúcie, len ak má takýto stav prechodný charakter, to znamená, že povinný sa napr. aktívne uchádza o zamestnanie, resp. nastupuje do zamestnania k určitému dátumu, alebo je prechodne v takom postavení, že nie je v súčasnosti schopný plniť si svoje povinnosti z exekučného titulu, ale očakáva zlepšenie situácie do budúcna. Zákon tiež vyžaduje, aby s odkladom exekúcie v takýchto prípadoch súhlasil oprávnený. Povinný vo svojom podaní uviedol, že má príjem, ktorý ale nepostačuje na splatenie jeho dlhu voči oprávnenému, no zároveň neuviedol, že by mal tento stav prechodný charakter a že očakáva zlepšenie do budúcna. Rovnako povinný nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by mohol súd predpokladať, že exekúcia bude zastavená, a preto povoliť odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor a ani oprávnený dosiaľ nepredložili súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.