Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/126/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore navrhovateľa: VIN. TECH s.r.o., Holubyho 27, Pezinok, IČO: 34 134 701, zastúpený: LAWS, s.r.o., Rajská 7, Bratislava - Staré Mesto, proti odporcovi: STAVIVÁ TREBIŠOV s.r.o., Družstevná 2486/1, Trebišov, IČO: 44 347 588 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v spore o zaplatenie 283.360,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov č.k. 17Cb/5/2017-56 zo dňa 17.10.2017, takto

rozhodol:

I. M e n í uznesenie tak, že vyhovuje návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Trebišov, Katastrálnym odborom, nachádzajúcim sa v katastrálnom území: Trebišov, obec: Q., okres: Q., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a to k stavbe so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/XX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, výmera XXX m2; k stavbe - stolárska dielňa so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/XXX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, výmera XXXX m2; k pozemku parcela registra „C“ KN č. XXXX/XX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, výmera XXX m2; k pozemku parcela registra „C“ KN č. XXXX/XX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria výmera: XXXX m2 a k pozemku parcela registra „C“ KN č. XXXX/XXX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, výmera XXXX m2, v prospech žalobcu - spoločnosti VIN. TECH s.r.o., Holubyho 27, Pezinok, IČO: 34 134 701, na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej titulom neuhradenej časti faktúry č. 116 zo dňa 29.6.2015 vo výške 283.360,00 eur s príslušenstvom.

II. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania a trovy odvolacieho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ v tomto konaní o zaplatenie 283.360,00 eur s príslušenstvom návrhom, ktorý doručil súdu prvej inštancie dňa 3.8.2017 navrhol, aby súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie a to zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie Q. tak ako sú tieto nehnuteľnosti špecifikované vo výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že navrhovateľ sa v tomto konaní domáha zaplatenia 283.360,00 eur z toho dôvodu, že ako pristupujúci dlžník na základe dohody o pristúpení k záväzku uzatvorenej dňa 29.6.2016, pristúpil k záväzku dlžníka SIGNERA, s.r.o., Bratislava voči veriteľovi V2 S.R.L. Musano di Trevignano, Taliansko a to titulom ceny za dodávku vinárskeho zariadenia. Z celkovej fakturovanej ceny tohto vinárskeho zariadenia

573.760,00 eur pôvodný dlžník uhradil veriteľovi 159.400,00 eur a pristupujúci dlžník - odporca uhradil sumu 40.000,00 eur a 60.000,00 eur. Zostala neuhradená predmetná suma 283.360,00 eur. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že odporca ako jeho dlžník preberá na seba viaceré dlhodobé a krátkodobé záväzky v nemalej hodnote a pohľadávky svojich veriteľov zabezpečuje zriadením záložného práva na svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok a to nielen na existujúce pohľadávky ako aj na pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti. Toto vyplýva z verejne dostupnej účtovnej závierky odporcu za rok 2015, z ktorej vyplýva, že za rok 2014 evidoval odporca svoje záväzky vo výške 636.468,00 eur, avšak za rok 2015 už vo výške 1.807.812,00 eur. Taktiež z úradného výpisu Notárskeho centrálneho registra záložných práv sp. zn. 36971/2015 vyplýva, že odporca zriadil záložné právo na svoj hnuteľný majetok v prospech záložného veriteľa Pôdohospodárska platobná agentúra Bratislava na zabezpečenie pohľadávky vo výške 653.881,18 eur a v prospech spoločnosti S Slovensko, s.r.o. Bratislava zriadil záložné právo na zabezpečenie svojich existujúcich a všetkých ďalších prípadných pohľadávok na zabezpečenie pohľadávky vo výške 150.820,08 eur a v prospech Československej obchodnej banky a.s. Bratislava zriadil záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie Q..

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzal z ustanovení §§ 343, 344, 324, 325, 327, 328 C.s.p., ktoré upravujú zabezpečovacie opatrenie a zriadenie záložného práva na základe zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené všetky podmienky pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že navrhovateľ, ktorý sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, musí aspoň osvedčiť dôvody na jeho vydanie. V prejednávanej veci navrhovateľ toto neosvedčil, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný. Uviedol, že v prejednávanej veci bolo potrebné, aby navrhovateľ uviedol a osvedčil nielen existenciu peňažnej pohľadávky, ale tiež aspoň približnú hodnotu majetku, ku ktorému sa zabezpečovacím opatrením domáha zriadenia záložného práva pre prípad núteného výkonu rozhodnutia voči odporcovi. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol skutočnosti vedúce k ochrane jeho práv, avšak pri nehnuteľnom majetku vo vlastníctve odporcu, neuviedol ani aspoň približnú hodnotu tohto majetku, ku ktorému navrhuje zriadiť záložné právo, preto aby súd mohol vyhodnotiť primeranosť zásahu do subjektívnych práv odporcu. Taktiež navrhovateľ nepreukázal, že by mu zo strany odporcu hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Toto nevyplýva ani z listinných dôkazov predložených navrhovateľom a to z účtovnej závierky a listu vlastníctva. Z nich nie je možné vyvodiť, že by odporca systematicky a cieľavedome menil svoju majetkovú štruktúru tak, aby vo svojom majetkovom portfóliu nemal žiaden nehnuteľný majetok. Navrhovateľ neuviedol žiaden relevantný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý by vyžadoval okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Ak navrhovateľ poukazuje na zmenu majetkovej štruktúry odporcu, táto je prirodzená v súvislosti s predmetom podnikateľskej činnosti odporcu. Preto, ak by súd prvej inštancie vyhovel návrhu, došlo by k nespravodlivému pomeru medzi potrebou provizórnej ochrany navrhovateľa a mierou akou by súd prvej inštancie zasiahol do postavenia odporcu. Preto návrh v celom rozsahu zamietol.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že považuje postup súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za nedôvodný, nesprávny a nezákonný. Navrhovateľ uviedol, že v danej veci sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože konanie odporcu nepochybne smeruje k zmareniu, prípadne k podstatnému sťaženiu vymoženia navrhovateľom uplatnenej pohľadávky v prípadnom exekučnom konaní a preto je potrebné túto pohľadávku navrhovateľa zabezpečiť navrhovaným zabezpečovacím opatrením. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nutné uviesť približnú hodnotu označeného majetku, pre posúdenie primeranosti zásahu súdu do subjektívnych práv odporcu. Navrhovateľ uviedol, že vlastníkom predmetného majetku, ku ktorému sa navrhovateľ domáha zriadenia záložného práva je odporca a preto nie je možné od navrhovateľa spravodlivo požadovať, aby za účelom domáhania sa ochrany svojich práv, uviedol hodnotu majetku odporcu. Neuvedenie tejto hodnoty nemôže byť prekážkou na poskytnutie súdnej ochrany navrhovateľovi. Navrhovateľ nemá reálne ani zákonné možnosti, aby zabezpečil ohodnotenie majetku odporcu a preto požiadavka súdu prvej inštancie na uvedenie hodnoty majetku, ktorá nie je vo vlastníctve navrhovateľa, nie je splniteľná. Navrhovateľ

uviedol, že s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky 283.360,00 eur nie je možné mať ani len pochybnosti o primeranosti navrhovaného zásahu z pohľadu hodnoty majetku v porovnaní s výškou vymáhanej pohľadávky. Ďalej poukázal na to, že hodnota majetku vo vlastníctve odporcu, vo vzťahu ku ktorému sa má zriadiť predmetné záložné právo je podľa zmluvy o zriadení záložného práva k týmto nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi Československou obchodnou bankou a.s. Bratislava a O. S. ako bývalou vlastníčkou a predávajúcou tohto nehnuteľného majetku pre odporcu ako kupujúceho, je vo výške 400.000,00 eur, ako to vyplýva zo zmluvy o zriadení záložného práva k týmto nehnuteľnostiam. Preto navrhovateľ považuje navrhované zabezpečovacie opatrenie k predmetným nehnuteľnostiam za primeraný zásah do práv odporcu. Ďalej navrhovateľ uviedol, že ďalšou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má priznať súdna ochrana. O uplatnenej pohľadávke navrhovateľa vo výške 283.360,00 eur v tomto konaní, súd prvej inštancie rozhodol dňa 29.9.2017 platobným rozkazom č. k. 17Cb/5/2017-27, ktorým zaviazal odporcu na úhradu tejto pohľadávky spolu s príslušenstvom. To znamená, že dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku, ktorému sa má navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, je osvedčená.

5. Ďalej navrhovateľ k záveru súdu prvej inštancie, že navrhovateľ nepreukázal hrozbu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy uviedol, že nemôže obstáť záver súdu prvej inštancie, že zmena v majetku odporcu je prirodzená v súvislosti s predmetom jeho podnikateľskej činnosti, pretože taký záver pripomína navrhovateľovi obhajobu odporcu súdom prvej inštancie. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku nemalej výšky a navrhovaným zabezpečovacím opatrením nežiada zriadiť záložné práva k obežnému majetku odporcu, napr. materiál, tovar, výrobky, ale iba vo vzťahu k dlhodobému hmotnému majetku. Dôvodnosť obavy navrhovateľa o sťaženie alebo zmarenie uspokojenia predmetnej pohľadávky vyplýva aj z toho, že odporca zriadil zmluvné záložné právo v prospech peňažného ústavu na predmetný majetok potom, ako tento majetok odkúpil od predchádzajúcej vlastníčky a odporcovi bol poskytnutý úver na kúpu danej nehnuteľnosti. Dôvodnosť obavy o ohrození alebo zmarení budúcej exekúcie môže vyplynúť nielen z aktívneho správania sa dlžníka, ale aj z dôvodu pasivity dlžníka. Navrhovateľ zistil z Centrálneho registra exekúcii, že na základe poverenia súdu zo septembra 2017 je vedená voči odporcovi exekúcia na peňažnú pohľadávku 7.187,35 eur a taktiež navrhovateľ zistil z webovej stránky, že Sociálna poisťovňa a.s. eviduje odporcu ako dlžníka na poistnom vo výške 3.385,03 eur. Aj tieto dlhy odporcu majú za následok bezprostrednú hrozbu zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu a následne ich predaj v exekučnom konaní bez uspokojenia predmetnej pohľadávky navrhovateľa. Preto navrhovateľ považuje toto za nezodpovedné konanie odporcu, pretože tým ohrozuje svoj majetok, zaťažuje ho dlhmi a exekúciami a v konečnom dôsledku to môže viesť k zmareniu uspokojenia predmetnej pohľadávky navrhovateľa v prípadnom exekučnom konaní. Jej nevymoženie v exekúcii môže mať pre navrhovateľa nezvratné dôsledky. Preto navrhovateľ navrhuje, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že vyhovie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu.

6. Odvolací súd doručil kópiu odvolania navrhovateľa aj kópiu návrhu a napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie pre odporcu dňa 27.11.2017. Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa odporca nepodal.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

8. Odvolací zistil z obsahu spisu, že navrhovateľ podal predmetný návrh v tomto konaní o zaplatenie 283.360,00 eur s príslušenstvom dňa 3.7.2017 a navrhol, aby súd vo veci vydal platobný rozkaz. Súd prvej inštancie dňa 29.9.2017 vydal platobný rozkaz podľa návrhu navrhovateľa. Tento platobný rozkaz odporca aj navrhovateľ prevzali 10.10.2017. Z obsahu spisu nevyplýva, že odporca podal proti platobnému rozkazu odpor v zákonnej lehote 15 dní. To znamená, že tento platobný rozkaz nadobudol

právoplatnosť. Skôr ako súd prvej inštancie vydal tento platobný rozkaz navrhovateľ podal dňa 3.8.2017 v tomto konaní aj návrh na nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia. O tomto návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 17.10.2017. Z toho vyplýva, že uplatnená pohľadávka navrhovateľa 283.360,00 eur s príslušenstvom nie je spornou pohľadávkou a teda navrhovateľ osvedčil oprávnenosť svojho nároku, ktorému sa má navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnúť predbežná ochrana. Odporca v priebehu konania na súde prvej inštancie ani v odvolacom konaní nijakým spôsobom nespochybnil túto pohľadávku navrhovateľa vo výške 283.360,00 eur s príslušenstvom.

9. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, posudzoval preto iba ďalšie podmienky pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie taktiež mal za preukázané, že navrhovateľ osvedčil svoju peňažnú pohľadávku uplatnenú v tomto konaní, avšak neuviedol v návrhu približnú hodnotu majetku, ktorého sa zabezpečovacie opatrenie má dotknúť. Odvolací súd k tomu uvádza, že takýto záver súdu prvej inštancie nevyplýva zo žiadnych zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku o zabezpečovacom opatrení a neodkladnom opatrení a teda nevyplýva pre navrhovateľa neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, aby uviedol približnú hodnotu majetku, ktorého sa zabezpečovacie opatrenie dotýka. Zákon počíta iba s tým, že súd má vyhodnotiť primeranosť zásahu do práv odporcu pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia aj neodkladného opatrenia. Túto primeranosť však nemožno vykladať tak, že navrhovateľ má v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviesť hodnotu majetku, ktorého sa zabezpečovacie opatrenie dotýka. V prejednávanej veci by to pre navrhovateľa znamenalo, že by mal uviesť hodnotu všetkých nehnuteľností, ku ktorým navrhuje zriadiť záložné právo vo svoj prospech. Tak ako to správne uviedol navrhovateľ v odvolaní, navrhovateľ nemá dispozičné právo k tomuto majetku, teda ani právo ohodnotiť tento majetok, pretože odporca je výlučným vlastníkom tohto nehnuteľného majetku a ak by súd považoval za potrebné preukazovať primeranosť zásahu do práv odporcu v zriadení záložného práva k týmto nehnuteľnostiam, bol by to súd, ktorý musí túto primeranosť zistiť a posúdiť sám. Pod primeranosťou sa rozumie nielen samotná hodnota majetku, vo vzťahu ku ktorému súd obmedzuje odporcu v nakladaní, ale primeranosť znamená širší pojem, teda či navrhovaný spôsob obmedzenia zabezpečovacím opatrením alebo neodkladným opatrením je vôbec adekvátny k uplatnenému právu navrhovateľa, ktoré má zabezpečovacie opatrenie zabezpečiť pre prípad ohrozenia budúcej exekúcie, napr. či nie je navrhovaným zabezpečovacím opatrením navrhnutý zákaz nakladať s akýmkoľvek majetkom odporcu v akejkoľvek hodnote, ak ide o majetok obežný. Takéto zabezpečovacie opatrenie by nebolo primerané vzhľadom na podnikateľské aktivity odporcu. V prejednávanej veci však navrhovateľ navrhol zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie Q. a ide o stavby a pozemky, ktoré sú podľa zápisu na liste vlastníctva podnikateľskými objektmi - stolárskou dielňou s priľahlými zastavanými plochami a nádvoriami. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že odporca nemal v predmete činnosti obchodovanie s nehnuteľnosťami a preto obmedzenie odporcu v nakladaní s týmto priemyselným areálom nemôže viesť k obmedzeniu odporcu v jeho podnikateľskej činnosti.

10. Odvolací súd ďalej udáva, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo forme záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve odporcu, ktoré nie je obežnou vecou a nie je predmetom obchodovania odporcu, znamená, že hodnota tohto založeného majetku nemusí byť primeraná výške pohľadávky, ktorú má toto zabezpečovacie opatrenie v tomto konaní zabezpečovať, primeranosť by bola právne významná pre posudzovanie toho, aký iný nehnuteľný majetok v nižšej hodnote vo vlastníctve odporcu by bolo možné neodkladným opatrením zabezpečiť. Už len samotná výška pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi 283.360,00 eur je nesporne primeraná k hodnote zabezpečovanej nehnuteľnosti v regióne okresu Q..

11. Odvolací súd k osvedčeniu dôvodnosti obavy navrhovateľa o možnom ohrození budúcej exekúcie pre vymoženie predmetnej pohľadávky udáva, že z obsahu spisu vyplýva, že predmetná pohľadávka navrhovateľa bola splatná 29.6.2015. Odporca pristúpil k tejto pohľadávke pôvodného dlžníka dohodou o pristúpení k záväzku uzatvorenej 29.6.2016. Až potom ako odporca sa stal dlžníkom právneho predchodcu navrhovateľa, teda dňa 29.6.2016 zriadil záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam

zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 19.5.2017 v prospech Československej obchodnej banky, kedy sa odporca aj stal vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 19.5.2017. Kúpna zmluva, za ktorú odporca odkúpil predmetnú nehnuteľnosť bola 40.000,00 eur a odporca ju uzatvoril v čase keď mal voči navrhovateľovi vysoký dlh v predmetnej výške 283.360,00 eur.

12. Odvolací súd ďalej zistil z výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv sp. zn. NCRzp: 32559/2015, že dňa 3.11.2015 do Centrálneho registra záložných práv bolo zapísané záložné právo záložcu - odporcu v prospech veriteľa S Slovensko, Bratislava na zabezpečenie pohľadávky 150.820,80 eur formou zriadenia záložného práva na hnuteľné veci vo vlastníctve odporcu a to kolesový traktor, mulčovač, diskové brány, drvič, radličkový kultivátor, kombajn na zber hrozna a ďalšou záložnou zmluvou zapísanou do Notárskeho centrálneho registra záložných práv pod sp. zn. NCRzp: 36971/2015 zapísanou 15.12.2015 odporca zriadil zmluvné záložné právo k svojmu majetku - kombajn na zber hrozna v prospech Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava na zabezpečenie pohľadávky 653.881,18 eur. Z toho vyplýva, že odporca zriaďuje záložné právo na všetok svoj majetok, ktorý nadobúda a následne ho zaťažuje záložnými právami.

13. Za tejto situácie je preto možno považovať za dôvodnú obavu navrhovateľa, že budúca exekúcia jeho predmetnej pohľadávky 283.360,00 eur môže byť ohrozená.

14. Odvolací súd preto považuje za potrebné posilniť postavenie navrhovateľa ako veriteľa voči odporcovi ako dlžníkovi vysokého dlhu 283.360,00 eur a to zriadením záložného práva na predmetný nehnuteľný majetok vo vlastníctve odporcu, až do vymoženia tejto pohľadávky, aj v prípadnom exekučnom konaní a to napriek existencii skoršieho záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach, v prospech iného veriteľa odporcu, pretože to nie je v rozpore s inštitútom zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 C.s.p., ktorý umožňuje zriadiť zabezpečovacie opatrenie formou zriadenia záložného práva, v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania a aj po jeho skončení a to až do zániku vymáhanej pohľadávky.

15. Odvolací súd preto dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože navrhovateľ osvedčil svoju pohľadávku a osvedčil reálnu obavu o ohrozenie budúcej exekúcie na vymoženie predmetnej pohľadávky, ku ktorej už má vydaný exekučný titul a to platobný rozkaz č. k. 17Cb/5/2017-27 zo dňa 29.9.2017, ktorý odporca prevzal 10.10.2017 a nepodal proti nemu v zákonnej lehote odpor.

16. Odvolací súd preto podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie Q. tak ako sú tieto nehnuteľnosti podrobne špecifikované vo výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu.

17. Odvolací súd, ktorý zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie preto podľa § 396 ods. 2 C.s.p. rozhodol o nároku na náhradu trov konania v konaní na súde prvej inštancie aj v odvolacom konaní a navrhovateľovi, ktorý bol úspešný v tomto konaní na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, priznal plnú náhradu trov prvostupňového konania aj odvolacieho konania. O výške týchto trov konania úspešného navrhovateľa rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).