Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cpr-7-2017.pdf
PDF · 126.48 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cpr/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu B. B., C.. XX.X.XXXX, X. M. M., Sibírska 11198/39, zastúpený JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou so sídlom Humenné, Námestie slobody 25, proti žalovanému Východoslovenský región, n. o., so sídlom Prešov, Zápotockého 4025/21, IČO: 42 092 248, zastúpený JUDr. Milošom Hnatom, advokátom so sídlom Prešov, Tkáčska 2, v spore o určenie vzniku pracovného úrazu, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 8.6.2016 v priestoroch kúpaliska v Prešove v správe žalovaného je úrazom pracovným a súvisí s výkonom práce žalobcu pre žalovaného.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.3.2017 sa žalobca domáhal určenia, že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 8.6.2016 v priestoroch kúpaliska v Prešove v správe žalovaného je úrazom pracovným a súvisí s výkonom práce žalobcu pre žalovaného. Alternatívne sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému uhradiť žalobcovi sumu 2.831,40 eur. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že podľa ústnej dohody začal dňa 24.5.2016 vykonávať pre žalovaného prácu s miestom výkonu práce v priestoroch kúpaliska v Prešove. Na výkon práce pre žalovaného mal pracovný pomer dohodnúť Y.. B. D.. K podpisu písomnej pracovnej zmluvy nedošlo z dôvodu jednostranného odkladania podpisu zmluvy Y.. D. ako povereným zamestnancom žalovaného. Napriek tomu sa žalobca písomne hlásil v každý pracovný deň v evidencii u Y.. D., ktorý mu prideľoval prácu. Dňa 8.6.2016 žalobca plnil pracovné úlohy podľa pokynu povereného pracovníka žalovaného, vykonával maliarske práce a utrpel úraz pádom z rebríka. Po zásahu rýchlej záchrannej služby bol žalobca následne bol hospitalizovaný s fraktúrou členkovej kosti vpravo. Vzniknutým úrazom žalobca utrpel v obvyklom spôsobe života a podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 5.9.2016 bolo bolestné ohodnotené na 165 bodov. Po vzniku úrazu bolo žalobcovi ponúknuté odškodné v neprimeranej výške, s čim nesúhlasil. Nakoľko žalovaný zrejme nenahlásil vznik pracovného pomeru žalobcu Sociálnej poisťovni, nemá žalobca inú možnosť domáhať sa určenia pracovného úrazu inak než podaním určovacej žaloby. Žiadnu z doručovaných zásielok žalovaný neprevzal.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril a poprel žalobné tvrdenia žalobcu. Namietol neexistenciu pracovného pomeru žalobcu. Súčasne namietol, že žalobca nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali tvrdenia o pracovnom úraze, za ktorý by mal byť zodpovedný žalovaný. Podľa žalovaného v čase údajného vzniku pracovného úrazu mali do areálu kúpaliska prístup aj iné osoby, ktoré sa v areáli mohli pohybovať bez obmedzení. Žalovaný poprel, že by mal štatutárny zástupca vedomosť o pracovnom pomere žalobcu a navrhol žalobu zamietnuť.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného, svedkov MUDr. Ľubomíra Molčana, B.. B. B. a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
4. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že dňa 24.5.2016 ho kontaktoval Y.. D. na prácu na mestskom kúpalisku. Y.. D. tam robil správcu. Dohodli si mzdu 3 eurá na hodinu počas sezóny na dohodu. Y.. D. žalobcovi povedal, že práca sa vykonáva pre zamestnávateľa Východoslovenský región n.o. Boli tam viacerí zamestnanci, ktorí tam so žalobcom pracovali. V čase vzniku úrazu žalobca na pokyn Ing. D. v sprchách maľoval na rebríku, kde mu bolo povedané, že si má dať kartón pod rebrík, aby nezašpinil podlahu a vtedy rebrík aj so žalobcom spadol. Žalobcu po úraze nahovárali, aby nehlásil pracovný úraz, nakoľko nemal uzavretú dohodu o vykonaní práce. Prácu organizoval Y.. D.. Žalobca pracoval v priestoroch kúpaliska od 24.5.2016 do 8.6.2016, keď sa stal úraz. Za vykonanú prácu žalobca dostal mzdu 250,- eur, svedok B.k mu mzdu vyplatil za prítomnosti Y.. D. v kancelárii, bez dokladu. Svedkom B. malo tiež byť žalobcovi navrhnuté odškodné vo výške 100 - 120,- eur po dobu 3 mesiacov. Písomné kontakty so žalovaným boli zmarené, nakoľko žalovaný nepreberá doručované zásielky. Po privolaní lekárskej záchrannej služby celú dobu žalobcu sprevádzal svedok B.. Y.. D. následne žalobcu prostredníctvom SMS správ žiadal, aby nehlásil pracovný úraz, že svedok B. záležitosť vyrieši. Pracovná zmluva ani dohoda žalobcovi nebola predložené, nebol ani poučený o S., napriek tomu jeho pracovný výkon bol evidovaný v knihe dochádzky za čo mu bola vyplatené mzda.
5. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného B.. W. M.-I. súd zistil, že je riaditeľom žalovaného a jediným štatutárnym zástupcom. Žalovaný sa venuje rozvoju východoslovenského regiónu. Poprel, že by žalobcu niekedy pred pojednávaním videl. Potvrdil, že Y.. D. pracoval pre žalovaného na kúpalisku. V roku 2016 tam pracoval ako správca, ale iba cez sezónu. Poprel vedomosť o tom, že by Y.. D. robil v mene žalovaného nábor zamestnancov na prácu na kúpalisku. Príprava kúpaliska pred sezónou je zabezpečená subdodávateľsky oslovenými spoločnosťami, kúpalisko pripravovala spoločnosť MSM - Pack, s.r.o. Prešov. Za máj a jún 2016 existuje kniha dochádzky, žalovaný ju predložil tiež inšpektorátu práce.
6. Z výsluchu svedka MUDr. Ľubomíra Molčana súd zistil, že žalobcu pozná len z incidentu. Dňa 8.6.2016 o 8.45 hod. ako lekár rýchlej záchrannej pomoci dostal výzvu na kúpalisko v meste Prešov. Posádka v zložení lekár, vodič-záchranár a študent dorazili na miesto, kde sa žalobca nachádzal v budove až 100 m od brány tohto kúpaliska, kde sa prestavovali priestory, maľovalo sa tam a žalobca tam spadol z rebríka. Po príchode lekára ležal žalobca na zemi, mal silné bolesti a otvorenú zlomeninu členka vpravo. Boli merané vitálne funkcie, podaná analgetická terapia, bol transportovaný na kliniku úrazovej chirurgie v Prešove. Policajti na mieste neboli, nejaký pán chodil a pýtal sa, že čo sa stalo. Nie je možné, aby žalobca sám prišiel na miesto kde ho našli, nakoľko mal otvorenú zlomeninu, ku ktorej môže dôjsť bočným rotačným pohybom, resp. pákovým pohybom. Na mieste bol tiež rebrík a žalobca sa vyjadril, že maľoval a spadol z rebríka.
7. Z výsluchu svedka Mgr. B. B. súd zistil, že je štatutárnym zástupcom spoločnosti MSM - Pack, s.r.o. Prešov, ktorá vykonávala práce v areáli kúpaliska Prešov v súvislosti s prípravou prevádzky na sezónu 2016. Svedok žalobcu videl, keď sa stal úraz, stalo sa to v areáli kúpaliska. Žalobcu spoločnosť MSM
- Pack, s.r.o. Prešov nezamestnávala. So žalobcom komunikoval v momente, keď sa stal úraz. Svoj záujem o žalobcu odôvodnil tým, že cítil nejakú empatiu voči žalobcovi. Keď videl, čo sa stalo, mal bolesti, úraz, tak svedok dokonca išiel vo svojom aute za sanitkou a chcel sa uistiť, že nejaká adekvátna zdravotná starostlivosť bude tam aplikovaná. Ing. B. D. pozná, vykonával už v predchádzajúcom období prevádzkové činnosti v rámci areálu kúpaliska, nastavuje technológiu, kvalitu vody a potom zosúlaďuje zamestnancov v rámci prevádzky plavčíkov a podobne. Čo sa týka prác pre žalovaného, jednalo sa o predsezónne a posezónne práce.
8. Svedok Y.. B. D. odoprel svedeckú výpoveď z dôvodu, že by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.
9. Z výpisu z registra neziskových organizácií (č.l. 4) súd zistil, že žalovaný má jediného štatutárneho zástupcu - riaditeľa Mgr. W. M.-I.. Predmetom činnosti - všeobecne prospešných služieb je o.i v bode 4
výpisu je podieľanie sa na budovaní pracovných miest spolu s tretími stranami, ale aj prevádzkovanie zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu (bod. 13).
10. Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa 8.6.2016 (č.l. 5) súd zistil, že uvedeného dňa žalobca v priestoroch kúpaliska v Prešove utrpel pri páde z rebríka otvorenú zlomeninu pravého vonkajšieho členka, pričom zranenie si vyžiadalo transport a hospitalizáciu.
11. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Patrika Hrbatého (č.l. 6) zo dňa 5.9.2016 súd zistil, že ošetrujúci lekár bolestné žalobcu za podvrtnutie pravého členka otvorene st. II ohodnotil 60 bodmi, fraktúru členkovej kosti 80 bodmi a poškodenie puzdra pravého členka 25 bodmi. V čase vypracovania posudku pracovná neschopnosť žalobcu od 8.6.2016 trvala.
12. Z úradného záznamu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 8.8.2016 (č.l. 17) súd zistil, že inšpektor konštatoval, že nakoľko žalovaný neoznámil Inšpektorátu práce pracovný úraz, nemožno o ňom vykonať šetrenie.
13. Z fotokópií nedoručených zásielok (č.l. 18-21, 28-29) súd zistil, že žalobca sa opakovane pokúšal kontaktovať žalovaného, pričom doručované zásielky sa odosielateľovi vrátili ako nevyžiadané v odbernej lehote, resp. jedna s poznámok o neznámom adresátovi.
14. Z fotodokumentácie krátkych textových správ (č.l. 30-31) súd zistil, že žalobcovi mali byť opakovane doručované správy od odosielateľa označeného ako D. B. s tým, že odosielateľ správ žalobcu opakovane žiadal, aby úraz nehlásil ako pracovný, že k úrazu došlo len pri návšteve a páde na schodoch. Ďalší postup mal riešiť Mgr. B..
15. Z fotodokumentácie krátkych textových správ (č.l. 93-97) súd zistil, že z telefónneho čísla +421905361627 v dňoch 8.6.2016 až 14.6.2016 sa pisateľ opakovane zaujímal o zdravotný stav žalobcu. V rámci výsluchu svedka B.. B. tento priznal, že sa jedná o telefónne číslo, ktoré používa.
16. Z dohody o pracovnej činnosti (č.l. 41) súd zistil, že Y.. B. D. mal pre žalovaného vykonávať v zmysle dohody od 9.6.2016 technika s miestom výkonu práce Letné kúpalisko Sídlisko III - SUN Park v Prešove.
17. Z knihy dochádzky predloženej žalovaným (č.l. 45-50) súd zistil, že v období od 1.7.2016 mal svedok Y.. D. a ďalší zamestnanci v uvedených časoch vykonávať činnosť bez špecifikácie či pracovného zaradenia a určenia zamestnávateľa.
18. Zo záznamu Inšpektorátu práce v Prešove zo dňa 8.9.2017 (č.l. 51) súd zistil, že podľa dokladov predložených inšpektorovi žalovaným práce na kúpalisku začali dňa 1.7.2016, mali byť vykonané prostredníctvom dodávateľa MSM - Pack, s.r.o. a inšpektorát práce nezistil nedostatky v otázke BOZP.
19. Z faktúry č. FV160017 (č.l. 62) súd zistil, že spoločnosť MSM - Pack, s.r.o. Prešov žalovanému fakturovala za údržbové práce na objekte SUN Park sumu 12.000,- eur s DPH.
20. Zo zmluvy o dielo (č.l. 63-67) uzavretej medzi žalovaným a MSM - Pack, s.r.o. Prešov dňa 31.3.2016 súd zistil, že jej predmetom je príprava areálu letného kúpaliska SUN Park na letnú sezónu 2016 a posezónne uzavretie areálu. Cena diela bola dohodnutá na sumu 12.000,- eur s DPH.
21. Z rozpisov pracovnej doby (č.l. 73-76) predložených žalovaným súd zistil, že v období od júna do septembra 2016 mali pre žalovaného vykonávať rôzne osoby práce, i keď žalovaný tvrdil, že tieto začali až od 1.7.2016 a navyše uvedená dochádzka nesúhlasí s dochádzkou predloženou na č.l. 45-50 spisu.
22. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
23. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
24. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
25. Podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.
26. Podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
27. Podľa § 192 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.
28. Podľa § 192 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci v jeho mene.
29. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
30. Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
31. Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20170601>.
32. Podľa § 218 Zákonníka práce ak zamestnávateľ preukáže, že škodu zavinil aj poškodený zamestnanec, jeho zodpovednosť sa pomerne obmedzí. Pri zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a pri chorobách z povolania sa postupuje podľa § 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/20170601>.
33. Podľa § 220 ods. 1 Zákonníka práce plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.
34. Podľa § 220 ods. 3 Zákonníka práce ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.
35. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.
36. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, všeobecné zásady prevencie sú a) vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika,
b) posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov, c) vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, d) uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami, e) nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia, f) prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku, g) zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca, h) plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení, i) vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
37. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.
38. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, b) zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky, c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, e) zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, f) odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie, g) nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce, h) v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov, 1. prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie, 2. vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, ktorí sú riadne a preukázateľne oboznámení a majú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, i) určovať bezpečné pracovné postupy, j) určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať, k) písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov a na zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie
ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2006/124/20160102>, l) vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, m) vypracovať a podľa potreby aktualizovať vlastný zoznam prác a pracovísk 1. zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, 2. spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy, 3. zakázaných mladistvým zamestnancom, n) viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci päť rokov odo dňa, keď bol v nich vykonaný posledný záznam, ak osobitný predpis neustanovuje inak, o) zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, p) zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami, q) zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada, r) dbať na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u 1. zamestnancov na odlúčených pracoviskách, 2. zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku sami, 3. osobitných skupín zamestnancov, predovšetkým vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie, s) poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, t) nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol mať za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.
39. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný a) vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia, b) bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí, c) udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.
40. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ je povinný bezplatne a) poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, b) zabezpečovať zamestnancom pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, a poskytovať umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny; zabezpečovanie pitného režimu je zamestnávateľ povinný upraviť vnútorným predpisom.
41. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory, najmä informácie
podľa § 7 ods. 8 písm. a) až c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/20160102>. Zamestnávateľ môže dohodnúť výkon práce s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len ak mu táto fyzická osoba príslušným dokladom preukáže odbornú spôsobilosť potrebnú na výkon práce podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
42. Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.
43. Podľa § 6 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
44. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi, c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.
45. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ je povinný oboznámiť zrozumiteľne a preukázateľne zamestnanca so zoznamom prác a pracovísk podľa § 6 ods. 1 písm. m) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2006/124/20160102>.
46. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ je povinný zamestnanca oboznámiť v súlade s odsekmi 1 a 2 pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku.
47. Podľa § 7 ods. 8 zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ je povinný zamestnancom a zástupcom zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť poskytnúť vhodným spôsobom a zrozumiteľne potrebné informácie o a) nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, a o výsledkoch posúdenia rizika, b) preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách, c) opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj o opatreniach a postupe v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie, d) preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach navrhnutých a nariadených príslušným inšpektorátom práce alebo orgánmi dozoru, e) pracovných úrazoch, chorobách z povolania a o ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach.
48. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
49. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
50. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
51. Súd konštatuje, že ust. § 195 a nasl. Zákonníka práce upravuje zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi pracovným úrazom alebo v dôsledku choroby z povolania, pričom predpokladom tejto zodpovednosti zamestnávateľa je a) existencia pracovnoprávneho vzťahu, b) vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c) vznik škody za okolností uvedených v zákone, d) príčinná súvislosť medzi škodou a okolnosťami uvedenými v zákone. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ zodpovedá objektívne, teda bez zreteľa na to, či porušil alebo neporušil nejakú právnu povinnosť, alebo či škodu zavinil alebo nezavinil.
52. Existencia pracovnoprávneho vzťahu je jedným z predpokladov zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz. Tento predpoklad musí byť v zásade splnený vždy, resp. výnimky Zákonník práce pripúšťa len výnimočne. S ohľadom na vykonané dokazovanie má súd za preukázané splnenie základnej podmienky zodpovednosti žalovaného. V tomto smere súd konštatuje, že v súlade s ust. § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, avšak Zákonník práce nespája nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy s platnosťou či neplatnosťou pracovnej zmluvy. Znamená to, že aj ústne uzatvorená pracovná zmluva sa považuje za platnú. V prípade, ak zamestnávateľ neuzatvoril so zamestnancom písomnú pracovnú zmluvu, je povinný najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru vyhotoviť zamestnancovi písomné oznámenie obsahujúce podmienky zamestnávania. Ide najmä o druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), deň nástupu do práce, mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, výplatný termín, pracovný čas, výmeru dovolenky, dĺžku výpovednej doby. Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Pracovný pomer so zamestnávateľom vám teda vznikol aj na základe ústne uzatvorenej pracovnej zmluvy, pričom dňom vzniku pracovného pomeru je deň, keď žalobca prvýkrát pracoval, t.j. 24.5.2016. Na tomto konštatovaní nič nezmení ani skutočnosť, že za žalobcu podmienky pracovného pomeru vyjednal Ing. D..
53. Predpokladom zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania je skutočnosť, že ku škode došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. V tomto smere mal súd za preukázané, že žalobca bol poverený výkonom práce na mieste, ktoré bolo jeho obvyklým miestom výkonu práce, a teda mal byť o zásadách správania sa a pohybu na tomto pracovisku poučený. Nebolo preukázané, že by sa na uvedenom pracovisku pohyboval svojvoľne, a teda podmienka, že k úrazu došlo pri plnení pracovných povinností je splnená.
54. Pokiaľ sa pod pojmom pracovný úraz rozumie telesné zranenie zamestnanca, ktoré nastalo nezávisle od jeho vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Je to teda poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, či už mechanických, chemických a pod. Následky pádu z rebríka na pravú dolnú končatinu žalobcu možno jednoznačne označiť za pracovný úraz so splnením všetkých zákonných podmienok pre toto konštatovanie.
55. Zhodnotiac vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri plnení pracovných úloh a za vzniknutú škodu zodpovedá v určenom rozsahu žalovaný ako jeho zamestnávateľ. Čo sa týka miery zodpovednosti žalobcu a žalovaného, súd má za to, že zo strany žalovaného neboli v konaní produkované žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o opaku tvrdení žalobcu.
Naopak, prístup svedka Y.. D., ktorý žalobcu kontaktoval bezprostredne po vzniku úrazu so žiadosťou o jeho neohlásenie a následne odoprel výpoveď, svedčí o tom, že konal s vedomím vlastného rizika a pochybenia. Taktiež súd poukazuje na nezrovnalosti v evidencii zamestnancov, o ktorých žalovaný tvrdil, že žiadnych nemá, i keď sám predložil dve rozdielne evidencie, z ktorých žiadna neobsahuje podpisy prihlásených zamestnancov na pracovisku. Navyše z nich vyplýva nepravdivosť tvrdení žalovaného, že s prácami začal až od 1.7.2016. Žiadna z uvedených skutočností nemôže byť k tiaži žalobcu ako zamestnanca, naopak neexistenciu pracovného pomeru, prekročenie oprávnení povereného zamestnanca či iné dôvody neexistencie nároku žalobcu bol v konaní povinný preukazovať žalovaný.
56. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § čl. 8 C.s.p. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.
57. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
58. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.