Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-107-2017.pdf
PDF · 99.87 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/107/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu SPP-distribúcia, a. s. so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zas. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706 proti žalovanej T. I., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B., Ž. XXXX/XX, štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie sumy 210,11 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 210,11 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 210,11 Eur od 04.04.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi s a p r i z n á v a od žalovanej náhrada trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 210,11 Eur s príslušenstvom, uplatnil si aj trovy konania.
2. Uviedol, že je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov regulačných staníc zemného plynu. Zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iného i distribúcia plynu. Z dôvodu subjektu zastrešujúceho tak činnosť prepravy, dodávky ako aj distribúcie zemného plynu boli s poukazom na legislatívu, s účinnosťou od 1.júla 2006 odčlenené činnosti prepravy plynu a distribúcie plynu, keďže tieto nie je možné kumulovať v rámci jedného subjektu. Od spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. tak boli odčlenené samostatné spoločnosti, a to SPP-preprava, a.s. a žalobca SPP-distribúcia, a.s. Vlastníctvo a prevádzkovanie tzv. technickej infraštruktúry tak bolo oddelené od činností spojených s predajom komodity (zemného plynu). Spoločnosť eustream, a. s. je prevádzkovateľom prepravnej siete zabezpečujúcim prepravu zemného plynu cez územie Slovenskej republiky a to z východu na západ, resp. naopak. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete zabezpečujúcim dopravu plynu z výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej siete až ku koncovým odberateľom. Postavenie každého z vyššie uvedených subjektov na trhu s plynom upravuje resp. upravujú najmä ustanovenia zákona o energetike zákon č. 656/2004 Z. z. a zákon č. 251/2012 Z. z., s nimi súvisiace predpisy nižšej právnej sily, resp. vyhlášky URSO, ktorou sa stanovujú pravidlá trhu s plynom č. 24/2013 Z. z., ako aj zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Práva a povinnosti žalobcu však zároveň vyplývajú z individuálneho správneho aktu - prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý vo forme rozhodnutia schvaľuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej Prevádzkový poriadok). Aktuálne znenie prevádzkového poriadku žalobcu je zverejnené na stránke Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ako aj na webovom sídle žalobcu.
3. Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo (pozn. údaj o spotrebe z meradla nebolo možná z dôvodu zániku platnosti jeho úradného overenia použiť v obchodnom styku), platí, že plyn, ktorý odberateľ odobral, nedodal do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete. V prípade odberu plynu, ku ktorému dochádzalo bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke logicky nemôže plyn, ktorý takýto odberateľ odobral, patriť žiadnemu dodávateľovi zemného plynu (pozn. keďže neexistovala zmluva o dodávke zemného plynu, žiaden dodávateľ ani nemohol predpokladanú spotrebu daného odberateľa prevádzkovateľovi siete oznamovať - nominovať). Plyn, ktorý takýto odberateľ odobral teda patrí prevádzkovateľovi distribučnej siete.
4. V prípade odberu nemeraného plynu je situácia rovnaká. Odberateľ síce v takomto prípade môže mať uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s ktorýmkoľvek dodávateľom, ale pre určenie množstva plynu, ktoré jeho dodávateľ do siete dodal, je rozhodujúci údaj z meradla (plynomeru), ktorý pri nemeranom odbere logicky nemôže byť k dispozícii. Pokiaľ teda odberateľ odoberá zo siete nemeraný plyn (napríklad prostredníctvom hadice, či iného technického zariadenia pripojeného ešte pred plynomerom), nedodal plyn, ktorý bol takýmto spôsobom odobratý, do siete dodávateľ daného odberateľa.
5. Vyššie uvedené rovnako platí aj v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a/alebo odberu plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Dôležitá je v tejto súvislosti skutočnosť, že pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii alebo pri neoprávnenom zásahu do meradla, zaniká v zmysle ustanovenia § 15 odsek 6 zákona č. 142/2000 Z. z. platnosť jeho úradného overenia a údaj o spotrebe zemného plynu indikovaný takýmto meradlom nemôže byť použitý v obchodnom styku. Z údajov plynomera nie je teda možné zistiť to. koľko metrov kubických zemného plynu odobral daný odberateľ a dodávateľ zemného plynu fakturuje odberateľovi dodanie 0 m3 zemného plynu.
6. Pokiaľ však odberateľ plyn odoberal a s poukazom na vyššie uvedené tento nepatril jeho dodávateľovi zemného plynu (pozn. čoho dôkazom je skutočnosť, že dodávateľ plynu odberateľovi vyfakturoval za rozhodné obdobie spotrebu 0 m3), plyn ktorý odberateľ spôsobom podľa ustanovenia § 82 odsek 1 písm. d) a/alebo ustanovenia § 82 odsek 1 písm. c) zákona o energetike odoberal, bol opäť plynom, ktorý do siete dodal jej prevádzkovateľ, t.j. žalobca, za účelom zabezpečenia riadneho fungovania tejto siete. Odobraním tohto plynu tak došlo k zmenšeniu majetkovej sféry na strane žalobcu, pričom v zmysle ustanovenia § 81 zákona o energetike je nárok na zaplatenie takto odobratého plynu považovaný za nárok na náhradu škody.
7. Skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej siete je aktívne legitimovanými na uplatnenie si nároku na náhradu škody v prípade odberu podľa ustanovenia § 82 odsek 1 zákona o energetike, vyplýva z ustanovenia § 82 odsek 2 zákona o energetike. V tomto ustanovení sú taxatívne vymenovane subjekty, ktorým patrí oprávnenie prislúchajúce povinnosti odberateľa nahradiť škodu, v tomto ustanovení zakotvenej. Týmito subjektmi sú: dodávateľ plynu; prevádzkovateľ prepravnej siete; prevádzkovateľ distribučnej siete a prevádzkovateľ zásobníka. Spolu so škodou je odberateľ plynu podľa ustanovenia § 82 odsek 2 zákona o energetike povinný subjektom uvedeným pod bodmi 1) až 3) vyššie, uhradiť aj ušlý zisk.
8. Dodávateľovi zemného plynu môže odberateľ spôsobiť škodu len v prípade odberu plynu podľa ustanovenia § 82 odsek 1 písm. f) alebo g) zákona o energetike, t. j. v prípade, kedy by odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu a/alebo nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky. V ostatných prípadoch neoprávneného odberu plynu, špecifikovaných v ustanovení § 82 odsek 1 zákona o energetike, by si dodávateľ plynu mohol uplatniť výlučne nárok na náhradu ušlého zisku, ktorý mohol dosiahnuť, ak by jeho odberateľ plyn neoprávnene neodoberal. V prípade prevádzkovateľa prepravnej siete by si tento mohol uplatniť nárok na náhradu škody v rovnakých prípadoch, ako prevádzkovateľ distribučnej siete, avšak musí ísť výlučne o odberné miesta odberateľov pripojených priamo k prepravnej sieti. Nárok na náhradu škody, ktorého možnosť uplatnenia vyplýva z vyššie uvedeného ustanovenia zákona o energetike aj prevádzkovateľovi zásobníka, považuje za obsolétny a reálne neaplikovateľný.
9. Ako je uvedené vyššie, žalobca prostredníctvom Slovenského plynárenského dispečingu zastrešuje komplexnú nepretržitú 24 hodinovú distribučnú činnosť, pričom je garantom bezpečnosti dodávok pre domácnosti a zaisťuje vyvažovanie siete. Prístup k zemnému plynu má viac ako 94 % obyvateľstva Slovenska. Medzi hlavné úlohy dispečingu patrí najmä riadenie distribúcie plynu za účelom zabezpečenia spoľahlivej a bezpečnej distribúcie plynu. Dispečing zároveň vykonáva vyvažovanie distribučnej siete. Vyvažovanie distribučnej siete je eliminovanie rozdielov medzi množstvom plynu, ktorý vstúpil do distribučnej siete a množstvom plynu, ktorý bol z distribučnej siete odobraný. Pri vyvažovaní teda laicky ide o dodanie vlastného zemného plynu žalobcu do distribučnej siete, ktorý má zabezpečiť rozdiely v množstve aktuálne prepravovaného a odoberaného plynu a to tak z hľadiska zásobovania ako i z hľadiska funkčnosti a bezpečnosti prevádzky systému.
10. Spotreba plynu bez uzavretej zmluvy o odbere je potom spotrebou plynu patriaceho žalobcovi, pričom tento má prostredníctvom tohto plynu a súvisiacich činností plniť zákonom dané povinnosti na úseku dodávok, funkčnosti systému a jeho bezpečnosti.
11. V predmetnom konaní si žalobca uplatňuje od žalovanej zaplatenie sumy za neoprávnený odber plynu (bez uzatvorenej zmluvy) keďže po ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovanej zaznamenaný stav 870 m3. Pri kontrole dňa 27.10.2015 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 1326 m3. Žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu, ktorú vyčíslil dňa 02.11.2015 v sume 210,11 Eur a žalovanej vystavil faktúru č. 9000213005 na sumu 210,11 Eur ktorú žalovaná v lehote splatnosti nezaplatila.
12. Ku dňu podania žaloby zostáva zaplatiť žalovanou suma vyfakturovanú faktúrou č. 9000213005 zo dňa 02.11.2015, splatná dňa 16.11.2015.
13. Dňa 14.08.2017 súd vo veci vydal platobný rozkaz. Uznesením číslo konania 12Csp/107/2017-60 zo dňa 16.11.2017 bol zrušený platobný rozkaz v zmysle § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).
14. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
15. Podľa § 297 písm. b/ CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie a vo veci rozsudok verejne vyhlásil. Súd podotýka, že žalovaná bola v konaní nečinná, k žalobe i napriek písomnej výzve sa nevyjadrila, nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu.
17. Súd vykonal dokazovanie prečítaním Zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta, vyúčtovaním škody, výpočtu škody, faktúry a zistil tento skutkový stav:
18. Dňa 27.10.2015 žalobca vykonal kontrolu odberného miesta voE. V. XX. Pri kontrole bol zaznamenaný stav spotreby plynu 1326 m3. Na odbernom mieste následne boli aj zistené skutočnosti, a to demontáž meradla, zaslepenie vstupného šrúbenia zabezpečené plombou, plynomer umiestnený v byte. Demontáž umožnila podnájomníčka pani I. H..
19. Žalobca dňa 29.10.2015 vyčíslil žalovanej škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, z ktorej je zrejmé, že k ukončeniu zmluvy o dodávke zemného plynu došlo 31.03.2015 so stavom na meradle 870 m3, pričom pri kontrole dňa 27.10.2015 bol stav na meradle 1326 m3. Neoprávnene odobratý plyn m3 je 456. Náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu sú vo výške 73,53 Eur, spolu celková výška spôsobenej škody 210,11 Eur.
20. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 02.11.2015 k úhrade sumy 210,11 Eur na základe vystavenej faktúry č. 9000213005.
21. Podľa § 72 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z. z., účinný k 27.10.2015, prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.
22. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z. z., účinný k 27.10.2015, odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom s prevádzkovateľom distribučnej siete.
23. Podľa § 73 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z., účinný k 27.10.2015, odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.
24. Podľa § 82 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 251/2012 Z. z., účinný k 27.10.2015, neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
25. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná.
27. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že žalovaná po ukončení zmluvného vzťahu odoberala zemný plyn bez uzatvorenej zmluvy, takže sa jedná o neoprávnený odber. Pri kontrole odberného miesta dňa 27.10.2015 bol na tom istom meradle po ukončení zmluvného vzťahu zaznamenaný stav spotreby plynu 1326 m3, z čoho je zrejmé, že neoprávnený odobratý plyn bol 456 m3. Škodu žalobca vyčíslil v súlade s vyhláškou MH SR 449/2012 na sumu 210,11 Eur, ktorá predstavuje cenu skutočne odobratého množstva zemného plynu vo výške 136,58 Eur a náklady zisťovania vo výške 73,53 Eur.
28. Z dôvodu, že žalovaná v lehote splatnosti faktúru na žalovanú sumu neuhradila, dostala sa dňom nasledujúcim, t. j. 17.11.2015 do omeškania. Žalobca však požaduje úrok z omeškania len počnúc od 04.04.2017.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Z dôvodu, že žalobca ako strana sporu bol úspešný v konaní v plnom rozsahu, súd mu priznal trovy konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.