Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/103/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Z. Č., P.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a Z. U., I. Z.: A. E. Č., P.. XX.X.XXXX, Y. O. námestie 5, Košice a D. O. X., P.. XX.X.XXXX, Y. N. X. X, U., v konaní o zníženie výživného, úpravu styku otca s maloletým dieťaťom takto

rozhodol:

I. Z n i ž u j e v ý ž i v n é zo strany otca na mal. Z. Č., nar. XX.X.XXXX zo sumy 200 Eur mesačne na 100 Eur mesačne od 18.7.2017 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom nasledovne:

Každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 15:30 hod. do nedele do 18:00 hod., vianočné sviatky od 22.12. od 9:00 hod. do 24.12. do 15:00 hod., od 26.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 9:00 hod., letné prázdniny v mesiaci júl od 1.7. od 9:00 do 14.7. do 18:00 hod., v mesiaci august od 1.8. od 9:00 hod. do 14.8. do 18:00 hod., Veľkonočný pondelok od 9:00 hod. do 18:00 hod..

III. Otec si maloleté dieťa p r e v e z m e v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto dieťa odovzdá a vráti jej ho na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.

IV. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/94/2014 zo dňa 30.10.2014.

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 18.7.2017 žiadal, aby znížil výživné na maloleté dieťa zo sumy 200 Eur mesačne na 100 Eur mesačne od 18.7.2017 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane. Návrhom zo dňa 18.10.2017 požiadal o úpravu styku s maloletým dieťaťom.

2. Matka s návrhom na zníženie výživného zo sumy 200 Eur mesačne na 100 Eur mesačne od 18.7.2017 do budúcna súhlasila. Ohľadne úpravy styku súhlasila s tým, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny piatok v mesiaci od 15:30 hod. do nedele do 18:00 hod., vianočné sviatky od 22.12. od 9:00 hod. do 24.12. do 15:00 hod., od 26.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 9:00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci júl od 1.7. od 9:00 hod. do 14.7. do 18:00 hod., v mesiaci august od 1.8. od 9:00 hod. do 14.8. do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov Veľkonočný pondelok od 9:00 hod. do 18:00 hod..

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa v prípade dohody rodičov so znížením výživného na sumu 100 Eur mesačne súhlasil. Úprava styku navrhovaná rodičmi ako i kolíznym opatrovníkom je v záujme maloletého dieťaťa.

4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/94/2014 zo dňa 30.10.2014, v zmysle ktorého bol mal. Z. Č., nar. XX.X.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 200 Eur mesačne od 16.6.2014 do budúcna. Styk otca s mal. Z. Č. neupravil.

5. Matka v čase poslednej úpravy bola na materskej dovolenke s mal. Z.. Spoločne so synom žili v 3-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jej rodičov. Mesačný príjem matky pozostával z rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavku na dieťa v sume 23,52 Eur mesačne. Iný príjem nemala. Náklady súvisiace s bývaním boli spolu vo výške 217 Eur, hradil otec matky. Mesačné výdavky matky boli strava 50 Eur, hygienické potreby 30 Eur, ošatenie a obuv 20 Eur, mobil 45 Eur, mesačník 20 Eur.

6. Mal. Z. Č., P.. XX.X.XXXX v čase poslednej úpravy bol v celodennej starostlivosti matky. Maloletý bol monitorovaný na kardiológii. Absolvoval operáciu so srdcom, nakoľko mal zistenú vrodenú vývinovú chybu pravej chlopne. Mesačné výdavky na maloletého matka uviedla nasledovné: strava 20 Eur, ošatenie 20 Eur, hygiena 20 Eur, plienky 40 Eur. Maloletý mal uzatvorené životné poistenie v spoločnosti Allianz Košice. Poistenie hradila stará matka maloletého.

7. Otec v čase poslednej úpravy bol zamestnaný ako elektrikár s čistým mesačným príjmom 350 Eur. V byte žil so svojou matkou. Sporadicky prispieval matke na domácnosť sumou 100 Eur. Mesačné výdavky otca pozostávali strava 30 Eur, ošatenie, hygiena 40 Eur, mobil 45 Eur, náklady na pohonné hmoty 30 Eur, štvrťročne hradil poistenie na osobné motorové vozidlo vo výške 30 Eur.

8. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorý požiadal o zníženie výživného.

9. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že v dôsledku reštrukturalizačných opatrení bol s účinnosťou od 20.6.2017 prepustený. V súčasnej dobe je zamestnaný na dohodu v spoločnosti M. A. Z. H., V. XX, U. s dohodnutou odmenou 148 Eur mesačne. Od 1.1.2017 nežije s matkou a maloletým synom v spoločnej domácnosti. Na výživu syna prispieval sumou 200 Eur do mája 2017, v júni sumou 150 Eur. V mesiaci júl 2017 prispel na výživu syna sumou 30 Eur. Maloletého syna Z. pravidelne každý druhý týždeň berie k sebe od piatka do nedele, resp. do pondelka kedy ho odnesie do škôlky a následne ho vyberá matka. Počas doby keď je u neho, zabezpečuje mu stravu, ošatenie, obuv, hračky, knihy, chodia spolu na výlety. Následne otec požiadal o úpravu styku s maloletým dieťaťom, nakoľko mu matka bránila v stretávaní sa.

10. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že znížením výživného na sumu 100 Eur mesačne súhlasí, nakoľko táto suma pokryje minimálne výdavky na maloleté dieťa. Matka je zamestnaná s príjmom vo výške 530 - 500 Eur mesačne. Výdavky má nasledovné : nájom 182 Eur mesačne, inkaso 34 Eur mesačne, internet, mobilný telefón 80 Eur mesačne, splátka úveru 154 Eur mesačne.

11. Mal. Z. má štyri roky, navštevuje materskú škôlku. V škôlke sú výdavky nasledovné: školné 15 Eur mesačne, strava 24 - 25 Eur mesačne, sponzorské v materskej škole za prvý polrok 35 Eur, druhý polrok 35 Eur. Matka hradí rôzne aktivity a akcie v škôlke. K ďalším výdavkom patria hygienické potreby, strava 50 - 60 Eur mesačne. Maloletý je naďalej vedený v imunologickej ambulancii a zisťujú príčiny jeho chorobnosti. V tejto súvislosti má výdavky na lieky. Ďalšie výdavky sú spojené s voľnočasovými aktivitami.

12. Z pripojeného dôkazu Dohody o skončení pracovného pomeru bolo zistené, že pracovný pomer uzatvorený medzi otcom a zamestnávateľom E. D. H..Z..A.., U. XXX skončil dňom 20.6.2017.

13. Z pripojenej dohody o pracovnej činnosti medzi zamestnávateľom M. A. Z. H.. H..Z..A.. E., V. XX, U. a otcom ako zamestnancom bolo zistené, že táto sa uzatvára na dobu určitú do 31.12.2017. Pracovno- právny vzťah začal 27.6.2017 s dohodnutou odmenou 148 Eur mesačne.

14. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 8/2016 do 6/2017 bol vo výške 401/14 Eur, za obdobie 3/2017 do 5/2017 vo výške 546,21 Eur, za obdobie 5/2017 do 7/2017 vo výške 446,87 Eur mesačne.

15. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 6/2017 bol vo výške 148 Eur, za obdobie 7/2017 vo výške 148 Eur mesačne, za obdobie 8/2017 vo výške 531 Eur mesačne, za obdobie 9/2017 vo výške 545,48 Eur mesačne, za obdobie 10/2017 vo výške 386,61 Eur mesačne.

16. Z pripojeného oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že otec bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 28.8.2017 do 1.10.2017. Menovaný nepoberal dávku v hmotnej núdzi.

17. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

21. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

23. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o znížení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 , platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

24. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé

sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

25. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

26. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

27. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

28. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

29. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a znížil výživné na maloleté dieťa zo sumy 200 Eur mesačne na 100 Eur mesačne od 18.7.2017 do budúcna. Poukazuje na ustanovenie § 26 Zákona o rodine, kedy dospel k záveru, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu skoršieho rozhodnutia. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa. Súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené a musí mať na zreteli už existujúce vyživovacie povinnosti a aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávnených detí v súvislosti s ich rastom a štúdiom. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa v priebehu konania boli matkou preukázané. Okrem bežných výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných životných nákladov maloletého dieťaťa ako je strava, ošatenie a bývanie, je potrebné zabezpečiť ďalšie odôvodnené potreby. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Každá povinná osoba musí vždy ak keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča a dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu a dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri určení výživného súd prihliadal i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

30. Z uvedeného dôvodu preto návrhu otca na zníženie výživného zo sumy 200 Eur mesačne na 100 Eur mesačne považoval za dôvodný. (Matka s návrhom na zníženie výživného na sumu 100 Eur mesačne súhlasila).

31. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100 Eur mesačne je primerané.

32. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

33. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

34. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú

rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.

35. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

36. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd presne vymedzil čas a miesto odovzdania prevzatia dieťaťa oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť. Právo styku vychádza z Ústavy SR keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti aj výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť“. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme tak otca ako i maloletého dieťaťa, aby naďalej boli zachované ich rodinné vzťahy s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa.

38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.