Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/97/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát Advokátskej kancelárie so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava,proti žalovanému Š. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. XXX XX V. XX, o zaplatenie 1.829,10 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.196,37 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24.06.2017 do zaplatenia s tým, že súd p o v o ľ u j e žalovanému splácať dlh v splátkach po 130,- eur mesačne, vždy do posledného dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku, do úplného splatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 30 % zo strany žalovaného s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia sumy 1.829,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 20.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania od žalovaného.

2. Návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil nasledovne:

3. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili spolu dňa 12.02.2014 zmluvu o pôžičke evid. č. 5020889, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 3.183,39 eur („Schválená výška pôžičky“). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky.

4. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 157,65 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3.539,28 eur. Do dňa vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1.755,32 eur.

5. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu dňa 25.05.2014 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok

nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.07.2014 úver zosplatnil. Do dňa vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovaný dlžné splátky neuhradil.

6. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1.829,10 eur. Právny predchodca žalobcu si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po zosplatnení dlhu. Právny predchodca žalobcu si v tomto konaní zmluvnú pokutu neuplatňuje.

7. Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz.

8. Žalovanému bola doručená žaloba dňa 23.06.2017.

9. Súd uznesením č. k.: 9Csp/97/2017 - 30 zo dňa 09.10.2017 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu a to tak, že namiesto pôvodného žalobcu: Consumer Finance Holding, a. s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok vstupuje do konania žalobca: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava.

10. V zmysle ust. § 290 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Žalobca písomným podaním doručeným súdu 11.12.2017 žalobu čiastočne vzal späť vo výške 231,70 eur. Naďalej trval na žalobe o zaplatenie sumy 1.597,40 eur s príslušenstvom.

12. Žalovaný so žalobou čiastočne súhlasil. Uviedol, že je ochotný uhradiť zostatok istiny úveru. Žiadal, aby dlžnú sumu mohol splácať v splátkach, pretože nie je schopný naraz zaplatiť dlžnú sumu istiny úveru. Uviedol, že je zamestnaný a jeho čistý príjem činí 500,- eur. Na preukázanie svojho tvrdenia o jeho čistom mesačnom príjme predložil súdu výplatnú pásku, z ktorej súd zistil, že čistý príjem žalovaného za mesiac október 2017 činil 528,78 eur. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

13. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom - Zmluvou o pôžičke, Zmluvnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, doručenkou, prehľadom splátok a úhrad.

14. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

16. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že Zmluva o pôžičke uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo dňa 12.02.2014 je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení. V zmysle predmetnej zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 3.183,39 eur, celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené sumou 355,89 eur, celková čiastka pôžičky 3.539,28 eur, RPMN 10,90 %, počet splátok bol v zmluve dohodnutý na 24 s výškou mesačnej splátky 147,47 eur.

17. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. V zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) .

20. Vyššie citované zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ je úplnou transpozíciou článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Smernica), čo vyplýva z tabuľky zhody k Smernici.

21. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

22. Doterajšia súdna prax v SR vykladala ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. (vnútroštátne právo SR) tak, že zmluva musí obsahovať uvedenie splátky úveru s členením na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Na výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. tak, ako je uvedený vyššie, zotrváva súd aj v tejto prejednávanej veci a nemá dôvod sa od tohto výkladu odkloniť.

23. Vzhľadom na zistenie, že úverová zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, súd dospel k záveru, že takýto úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uvedený nedostatok nie je možné odstrániť ani odkazom na možnosť spotrebiteľa kedykoľvek počas trvania zmluvy vyžiadať si amortizačnú tabuľku, z ktorej členenie ním uhradenej splátky na istinu, úroky a ostatné poplatky je zrejmé.

24. Spotrebiteľ v čase uzatvárania úverovej zmluvy a ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru a hoci mal určenú povinnosť plniť splátku v dohodnutej výške, nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy, ako bude táto splátka rozčlenená, pokiaľ ide o splácanie istiny úveru, ako aj úrokov z úveru a ďalších poplatkov. Spotrebiteľ má teda splácať istinu úveru a zároveň platiť odmenu veriteľovi vo forme úrokov, avšak pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej nemá možnosť oboznámiť sa, v akej výške bude mesačne splácať svoj dlh a v akej výške bude platiť odmenu veriteľa. Veriteľ až počas samotného splácania priraďuje plnenie na splátku istiny a na splátku odmeny bez toho, aby do toho mohol spotrebiteľ akokoľvek zasahovať. Takúto zmluvnú podmienku preto je potrebné považovať za neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 4 písm. a/ a o/ Obč. zák., a teda neplatnú.

25. V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. a/ Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

26. V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. o/ Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi.

27. Vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. a výklad tohto ustanovenia ustálený súdnom praxou nie je možné ani po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15-Home Credit Slovakia, a.s., Klára Biroová, uskutočniť iný výklad vnútroštátneho práva, t.j. § 9 ods. 2 písm. k/, resp. l/ zák. č. 129/2010 Z.z..

28. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere namiesto sankcie neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1). Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/). Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, čo zároveň umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené. Žalovaný však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o úvere.

29. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému bola poskytnutá pôžička (finančné plnenie) vo výške 3.183,39 eur. Z prehľadu splátok a úhrad pripojeného žalobcom k žalobnému návrhu vyplýva, že žalovaný na úhradu úveru zaplatil sumu 1.755,32 eur. Žalobca žalobu čiastočne vzal späť vo výške 231,70 eur, ktorá suma bola odpočítaná z neuhradenej istiny úveru a takto neuhradený zostatok istiny úveru činí 1.196,37 eur k zaplateniu ktorej sumy bol žalovaný zaviazaný. Súd povolil žalovanému splácať dlh v pravidelne opakujúcich sa mesačných splátkach, nakoľko žalovaný preukázal, že zo svojho mesačného príjmu po úhrade mesačných životných nákladov a životných nákladov jeho rodiny, nie je schopný žalovanú sumu naraz zaplatiť žalobcovi. Žalovanému súd povolil splácať dlh tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky. Vzhľadom na to, že súd úverovú zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

30. Dlžnú sumu súd zaviazal žalovaného zaplatiť s 5 % zákonným úrokom z omeškania ročne v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, a to od 24.06.2017 (t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami žalovanému) do zaplatenia a žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal doručenie predžalobnej výzvy žalovanému.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Žalobca bol v konaní úspešný na 65 % v pomere k celku a žalovaný na 35 % v pomere k celku, z čoho vyplýva, že po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, žalobca má právo na pomernú náhradu trov konania vo výške 30 % celkových trov konania.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.