Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-210-2016.pdf
PDF · 119.31 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/210/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: V. S., N.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, Prešov, o zaplatenie 2.325,07 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie 400 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania z a s t a v u j e .
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca n e m á nárok a náhradu trov konania a žalovanému sa ich náhrada n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.06.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.325,07 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 16.05.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že medzi stranami sporu bola dňa 28.4.2010 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 35084283. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1900 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 eur. V zmysle § 39 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, je banka a pobočka zahraničnej banky povinná viesť obchodnú knihu, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu. Banka je povinná v zmysle Zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.1.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech, ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácií o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcii, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou a úrokovou sadzbou a úrokmi
vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho neprospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 07.05.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.04.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1 2.325,07 eura. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 2.325,07 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy, t.j. do dňa 15.05.2016, vznikol žalobcovi nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že dlžnú sumu je ochotný uhradiť v pravidelných splátkach. Poukázal na to, že jeho príjem nestačí na jednorazovú úhradu. V predošlom období sa dostal do takej situácie, že bol SZČO a mal nevyplatené úhrady, preto sa dostal do nepriaznivého stavu. Naviac má aj ťažko postihnutého syna, ktorý v tom období podstupoval liečbu a aj na jeho zdravie potreboval použiť finančné prostriedky.
3. Podaním zo dňa 16.10.2017 oznámil súdu, že dňa 16.10.2017 uhradil na účet žalobcu 200 eur. V podaní zo dňa 7.12.2017 uviedol, že dňa 15.11.2017 uhradil žalobcovi 200 eur a dňa 06.12.2017 sumu 200 eur. O jednotlivých úhradách predložil potvrdenky transakcie z výpisu z účtu.
4. Uznesením č. k. 29C 210/2016-32 zo dňa 10.01.2017 súd pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil doterajší žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. a na jeho miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Dôvodom bolo postúpenie pohľadávky proti žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2017.
5. Žalobca podaním zo dňa 17.10.2017 vzal z dôvodu čiastočného plnenia žalovaného žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 200 eur s prislúchajúci úrokom z omeškania späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Uviedol, že eviduje plnenie na úver v sume 200 eur zo dňa 17.10.2017.
6. Rovnako aj ďalším podaním zo dňa 6.12.2017 vzal späť žalobu v časti o zaplatenie ďalších 200 eur s príslušenstvom s tým, že eviduje ďalšie plnenie na úver vo výške 200 eur zo dňa 16.11.2017. Žiadal vrátiť aj časť súdneho poplatku. Vyjadril súhlas s postupným splatením žalovanej pohľadávky formou splátok vo výške 200 eur mesačne. S poukazom na § 282 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie. Z dôvodu čiastočného späťvzatia zároveň upravil petit žalobného návrhu a navrhol, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.925,07 eura, úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 2.325,07 eura od 16.5.2016 do 17.10.2017, úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 2.125,07 eura od 18.10.2017 do 16.11.2017, úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 1.925,07 eura od 17.11.2017 do zaplatenia.
7. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 12.12.2017. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu písomným podaním doručeným súdu dňa 11.12.2017. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu 08.12.2017 z dôvodu práceneschopnosti po operačnom zákroku. Súd pojednával v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou, žiadosťou o aktiváciu karty Quatro, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s., výpisom z karty Quatro, uznesením č. k. 29C 210/2016 - 32, vyjadrením žalovaného, potvrdeniami o transakciách z výpisu z účtu, čiastočným späťvzatím žaloby a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
9. Zo žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro vyplýva, že bola podpísaná žalovaným ako klientom fyzickou osobou dňa 23.04.2010 a zástupcom právneho predchodcu žalobcu dňa 28.04.2010. Žalovaný ňou požiadal o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro s výškou úverového rámca 900 eur s výškou splátky 30
eur. V závere tejto listiny je uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH. Účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi. OP, cenník a potvrdzujúci list sú súčasťou žiadosti zmluvy.
10. Podľa čl. II bod 4 OP, vydanie karty je podmienené schválením žiadosti bankou a stanovením úverového rámca a mesačnej splátky.
11. Podľa čl. VI, bod 39 OP, výpočet úrokov: a) dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou; b) v prípade úhrady sumy nižšej ako je výška povinnej splátky, alebo omeškania s úhradou akejkoľvek povinnej splátky alebo jej časti, sa denne úročí časť dlžného zostatku, ktorá je v omeškaní sankčnou úrokovou sadzbou podľa bodu 36 OP. Pri výpočte úrokov sa vychádza z počtu dní 365. Výška štandardnej, sankčnej a vkladovej úrokovej sadzby je určená bankou a uvedená v cenníku.
12. Podľa čl. VI. bod 43 OP, poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v Cenníku, ktorý je zverejnený v obchodných priestoroch banky aj na internetovej stránke banky. Cenník ďalej obsahuje výšku sadzby poistného podľa poistnej zmluvy uzatvorenej v prospech klienta a označenej v zmluve a jednotlivé úrokové sadzby.
13. Podľa čl. VI. bod 45 OP, klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov spojenú s revolvingovým úverom. Cenník obsahuje príkladný výpočet RPMN v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to na základe určitých predpokladov o čerpaní a splácaní revolvingového úveru klientom.
14. Z výpisu karty Quatro na meno žalovaného vyplýva schválený úverový rámec vo výške 900 eura pre kartový účet č. XXXXXXXXXX. Žalovaný kartu využíval a peňažné prostriedky opakovane čerpal. Celkovo na tomto účte boli za obdobie od 14.07.2010 do 30.04.2016 zaúčtované debetné transakcie vo výške 3.495,07 eura a kreditné transakcie vo výške 1.170 eur. Na ťarchu (debet) tohto účtu, boli pritom okrem rôznych súm tzv. štandardných úrokov, sankčných úrokov (bez tohto aby bol zrejmý spôsob ich výpočtu - z akej sumy, v akej sadzbe a za aké obdobie) a rôznych poplatkov zaúčtované aj položky ako 2 x náklady vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti po 24,90 eura, 3 x náklady vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti po 33,19 eura, poplatok za postúpenie pohľadávky na vymáhanie vo výške 33,19 eura, a to bez toho, aby bolo zrejmé, za čo a na základe čoho boli účtované. Všetky ostatné transakcie (poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech žalovaného), okrem poplatkov a úrokov, boli pritom na ťarchu účtu podľa tohto výpisu zaúčtované viac ako tri roky pred podaním žaloby (naposledy platba v obchode dňa 26.01.2013).
15. Z potvrdenky transakcie z výpisu z účtu vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi titulom úveru transakciou zo dňa 16.10.2017 sumu 200 eur, zo dňa 15.11.2017 sumu 200 eur a zo dňa 6.12.2017 sumu 200 eur.
16. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
17. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
18. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
19. Vzhľadom k tomu, že žalobca písomným podaním zo dňa 23.10.2017 a zo dňa 6.12.2017, ktoré bolo súdu doručené pred začatím pojednávania, vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 400 eur (200 eur + 200 eur) s prislúchajúcim úrokom z omeškania, súd konanie v tejto časti zastavil.
20. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.925,07 eura s príslušenstvom.
21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. 28.04.2010 (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
25. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 28.04.2010 (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
26. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
27. Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
28. Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
29. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
30. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. 31. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
32. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
33. Právny predchodca žalobcu je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov. Žalovaný pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z výpisu z účtu vyplýva, že peňažné prostriedky použil na osobnú spotrebu, nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b) ZoSÚ zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský revolvingový úver. Súdne rozhodnutia už ustálili, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, nerovnomernosti znalostí a ekonomickej neúmernosti zdrojov. Systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS, ktorý bol prebratý aj do Občianskeho zákonníka, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho vyjednávacej sily, z hľadiska úrovni informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred vytvorené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V týchto vzťahoch je práve dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. Zákon za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom na vyváženie faktickej prevahy dodávateľa zakotvil pomerne prísne pravidlá a náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňať.
34. Preskúmaním uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva nespĺňa náležitosti stanovené v § 4 ods. 2 písm. h/, a j/ ZoSÚ (ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov), v dôsledku čoho sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
35. V súvislosti s údajom o RPMN je v čl. 45 Obchodných podmienok uvedené nasledovné: „ Klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov spojenú s revolvingovým úverom. Cenník obsahuje príkladný výpočet RPMN v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to na základe určitých predpokladov o čerpaní a splácaní revolvingového úveru klientom.“ Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že pri revolvingovom úvere
nie je možné stanoviť RPMN. Je zrejmé, že údaj o RPMN sa dá určiť na začiatku revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne v tomto čase zistiteľné. Súd poukazuje na názor Krajského súdu v Prešove vyjadrený v odôvodnení uznesenia zo dňa 21.5.2013 sp. zn. 5Co/78/2013: „K odvolacej námietke žalobcu, že pri revolvingovom úvere nie je možné vopred určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj ďalšie údaje, závislé od výšky čerpanej sumy, pretože sa úver v rámci poskytnutého úverového rámca čerpá na základe vôle odporcu, a tým sa menia relevantné údaje pre výpočet RPMN, odvolací súd konštatuje, že túto námietku považuje za nedôvodnú v celom rozsahu. Zo spisu nepochybne vyplýva, že výška poskytnutého úveru bola vopred známa, o čom svedčí aj tvrdenie žalobcu v odvolaní (bod II., 3. odsek), že na základe uzavretej Zmluvy o RÚ poskytol žalobca žalovanej revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 1991,64 eur (pôvodne dohodnutý úverový rámec vo výške 30 000,- Sk bol na základ žalovanej zo dňa 26.02.2008 navýšený o 30 000,- Sk na konečnú sumu 60 000 Sk, t.j. 1.991,64 eur). V prípade revolvingového úveru v čase poskytnutia revolvingu sú známe všetky premenné, a teda nie je daná žiadna prekážka vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Pri revolvingu je suma poskytovaného úveru známa, a túto v ustálenej výške poskytuje veriteľ, preto nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že pri revolvingovom úvere výšku sumy určuje spotrebiteľ svojim úkonom.“ V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17 Co 215/2012 zo dňa 10.10.2012, v ktorom bol prijatý záver, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia či ide o revolving, resp. iný druh úveru), akcentujúc jej dôležitosť zákonným znením, že ak nie je RPMN uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, navrhovateľ ako dodávateľ finančnej služby na profesionálnom finančnom trhu nemôže túto skutočnosť opomínať, resp. zanedbávať.
36. Pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov jedným z najdôležitejších údajov, pretože tento zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tak spotrebiteľ môže pomocou RPMN pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver, resp. pôžička je pre neho výhodnejší. Z tohto dôvodu je RPMN najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Tento údaj slúži spotrebiteľovi na porovnávanie úverových produktov, poskytovaných viacerými veriteľmi a nepochybne je spôsobilý ovplyvniť spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právna úprava § 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ je kogentnou právnou normou, v zmysle ktorej je potrebné poskytnúť ochranu slabšej strane zmluvného vzťahu. Sankciou neuvedenia RPMN je nevyvrátiteľná zákonná domnienka, podľa ktorej je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.
37. Pokiaľ ide o v zmluve (pod podpisom účastníkov zmluvy) uvedený indikatívny výpočet RPMN, k tomu súd uvádza, že tento sa vzťahuje na iný úverový rámec (25 eur) ako bol žalobkyňou v žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro požadovaný a napokon aj schválený (900 eur).
38. Súd ďalej zistil, že zmluva neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu, ani žiadne poplatky, ktoré boli zo strany právneho predchodcu žalobcu účtované na ťarchu žalovaného. V čl. VI. bod 39 a 43 Obchodných podmienok je v súvislosti s úrokmi a poplatkami odkaz na cenník VÚB, a.s., ktorý je zverejnený v obchodných priestoroch banky a na internetovej stránke banky s tým, že banka je oprávnená jednostranne meniť cenník a teda aj výšku poplatkov a úrokov.
39. Podľa názoru súdu uvedením podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ZoSÚ v obchodných podmienkach, resp. ich odkazom na cenník poplatkov a úrokov poskytovateľa úveru nie je splnená dikcia zákona o spotrebiteľských úveroch.
40. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 4 výslovne uvádza, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Obchodné podmienky neboli individuálne dojednané so žalovaným a nie sú ním podpísané. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, pričom uvedenú skutočnosť je nutné zdôrazniť, nemôžu slúžiť na to, aby do nich dodávateľ zakomponoval dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné alebo obligatórne náležitosti, ktoré majú
byť uvedené priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ tak dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu so spotrebiteľom poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
41. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Veriteľovi tak vzniklo právo iba na úhradu úverovej istiny. Z predloženého výpisu úverového účtu vyplýva, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky z poskytnutého úverového rámca výbermi z bankomatu a platbami v obchode v celkovej výške 1.476,46 eura, pričom v prospech právneho predchodcu žalobcu poukázal úhrady vo výške 1.170 eur a po podaní žaloby uhradil sumu vo výške 600 eur, čo vyplýva zo žalovaným predložených dôkazov (potvrdenky transakcíí z výpisu z účtu). Spolu uhradil 1.770 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v prospech právneho predchodcu žalobcu realizoval úhrady vo vyššej sume, ako bolo čerpanie úverového rámca výbermi z bankomatu a platbami kartou, súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
42. Na margo návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku súd uvádza, že v prejednávanej veci síce žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že si je vedomý svojho záväzku, avšak uvedenú okolnosť s ohľadom na to, že právny predchodca žalobcu predložil spotrebiteľovi na podpis zmluvu, ktorá nespĺňala obligatórne náležitosti (čoho si žalovaný nebol vedomý), nepovažoval súd za podklad pre vyhovenie návrhu žalobcu na rozhodnutie o uplatnenom nároku rozsudkom pre uznanie. Ak by súd vyhovel návrhu žalobcu a rozhodol o žalobe rozsudkom na základe uznania bez toho, aby podrobil uplatnený nárok súdnej kontrole, urobil by tak za existencie vážnych pochybností o skutočnom význame prejavenej vôle žalovaného uznať uplatnený nárok. Súd nevylučuje, že zo strany žalovaného ako nedostatočne informovaného spotrebiteľa došlo k rezignácii či už zo strachu z toho, že bola voči nemu podaná žaloba (súdu je známe z jeho činnosti, že ľudia neznalí právnych predpisov majú často až prehnaný rešpekt voči súdu a sú ochotní uznať aj nedôvodné nároky, len aby voči nim nebolo vedené súdne konanie), obavy z vyhovenia žaloby a uloženia povinnosti zaplatiť celú žalovanú sumu naraz, nedostatku argumentačných dôvodov odporujúcich podanej žalobe. Pokiaľ ale žalovaný nedisponoval dostatočnými informáciami a dôkazmi, ktoré by spochybňovali uplatnený nárok, boli jeho možnosti rozporovať uplatnený nárok obmedzené. To však, v zmysle uvedeného, nezbavuje súd povinnosti preskúmať žalovaný nárok. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd bol ex offo povinný skúmať obsahové náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, pričom pri zistení ich absencie nemohol opomenúť priznať spotrebiteľovi ochranu, ktorá mu prináleží. Z tohto dôvodu súd nerozhodol rozsudkom pre uznanie.
43. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
44. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Vo všeobecnosti platí, že ak žalovaný plnil po podaní žaloby, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, a preto v tejto zastavenej časti by mal mať žalobca nárok na náhradu trov konania. V danom prípade dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 400 eur po podaní žaloby, a preto v tejto časti je možné považovať uvedené za procesný neúspech žalovaného. V časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá (1.925,07 eura s príslušenstvom) ide o neúspech žalobcu. Úspech žalovaného tak predstavoval 82,8 %, úspech žalovaného len 17,2 %. Žalovanému by preto mala patriť náhrada trov konania v rozsahu 65,6 % (82,8 % -17,2 %). Nakoľko úspešnejší žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu trovy konania nevyplývajú, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana nemá nárok na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.