Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/149/2008

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, IČO: 00 735 795, proti povinnému: Q.. X. Š., Q.. XX.XX.XXXX, M.. XX.XX.XXXX, Q. U.: Š. N. XXX/XX, XXX XX Š. Q. K., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Ágh, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Jaskovský rad 79, pod sp. zn. EX 24235/2008, o vymoženie uloženej povinnosti 66,39 € a trov exekúcie takto

rozhodol:

Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.

Súd exekúciu zastavuje.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Oprávnený doručil dňa 24.01.2008 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 750530, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2005 a vykonateľnosť dňa 06.01.2006. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 07.03.2008 súdnemu exekútorovi poverenie č. k. 5Er/149/2008-5 na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

2. Dňa 29.06.2017 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku z dôvodu, že účastník konania na strane povinného zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi bolo v zmysle ust. § 175h ods. 1 O.s.p. zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Zároveň súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie vo výške 43,62 EUR.

3. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúcie súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

6. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

7. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa ust. § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.

9. Podľa ust. § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

10. Podľa ust. § 63 ods. 1 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

11. Podľa ust. § 63 ods. 2 C.s.p. v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

12. Podľa ust. § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

13. Podľa ust. § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

14. Podľa ust. § 7 ods. 1 spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

15. Podľa ust. § 7 ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

16. S poukazom na skutočnosť, že v zmysle ust. § 7 ods. 2 spôsobilosť povinného byť účastníkom exekučného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5Er/149/2008 zanikla dňom jeho úmrtia a dedičské konanie po poručiteľovi bolo v zmysle uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. XD/XX/XXXX-XX, D. XXX/XXXX zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, súd vyhlásil exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za neprípustnú a exekúciu v spojení s ust. § 63 ods. 1 C.s.p. zastavil. Úmrtie povinnej osoby je v zmysle ust. § 161 ods. 2 C.s.p. neodstrániteľnou prekážkou exekučného konania, ktorá má za následok zastavenie exekučného konania.

17. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

18. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

19. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

20. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie.

21. Súdny exekútor si spolu s podnetom na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v celkovej výške 43,36 €, na ktorých náhradu žiadal zaviazať oprávneného.

22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť aj o trovách exekúcie, teda aj o trovách súdneho exekútora a o tom, kto bude mať povinnosť tieto trovy znášať. Súdny exekútor má v zmysle ust. 196 Exekučného poriadku nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda na trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný. V danej veci však súd nemôže na zaplatenie trov exekúcie zaviazať

povinného, keďže tento v dôsledku úmrtia dňa 02.08.2015 stratil spôsobilosť byť subjektom práv a povinností. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len v zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady o úhrade trov exekúcie povinným a jeho použitie je možné len v prípade, keď to zákonná úprava výslovne umožňuje.

23. Súd s poukazom na uvedené skúmal, či je tu daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom jeho použitie prichádza do úvahy iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného, a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Súd teda skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a či sú splnené podmienky pre úhradu trov exekúcie oprávneným. Vychádzajúc zo zákonnej dikcie ust. § 203 ods. 1Exekučného poriadku, podľa ktorého má súd možnosť, nie povinnosť, zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného riadiac sa úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie, dospel súd k záveru, že oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie - úmrtie povinného a zastavenie dedičského z dôvodu nemajetnosti poručiteľa, t.j. nemožnosť pokračovania v konaní s právnym nástupcom (dedičom) povinného. Zavinenie oprávneného, ktorého následkom je zastavenie exekučného konania tak, ako to vyžaduje zákon, teda súd nekonštatoval.

24. Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý obdobne v prípade zániku povinného bez právneho nástupcu v uznesení sp. zn III. ÚS 351//07-11, IV. ÚS 236//08-12, I. ÚS 148/2010-11 konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní náhrady trov exekúcie opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto ust. § 203 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v ust. § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu (v prejednávanom prípade zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa) a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia. Exekučný súd k tomu dodáva, že súdny exekútor mal taktiež možnosť pri náležitom výkone exekúcie včas postrehnúť ekonomickú a majetkovú situáciu povinného a včas podať podnet súdu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia, a taktiež s poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodol tak, že exekútorovi náhradu trov exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nepriznal.

25. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu neexistencie subjektu na strane povinného, ktorý zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, t.j. neprichádza do úvahy postup súdu podľa ust. § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Povinný, ktorý má spravidla povinnosť platiť trovy exekučného konania, zomrel bez právneho nástupcu a u oprávneného nie je daný predpoklad pre aplikáciu ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ohľadom povinnosti náhrady trov exekúcie. Vzhľadom k osobitným okolnostiam prípadu súd má za to, že v danej veci je nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi dôvodné.

Poučenie:

Proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia na tunajšom súde /§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku/.

Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia na tunajšom súde /§ 357 písm. a) Civilného sporového poriadku/.

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné /§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku/.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné /§ 358 Civilného sporového poriadku/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 Civilného sporového poriadku/.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania /§ 127 Civilného sporového poriadku/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 Civilného sporového poriadku/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podania odvolania /§ 364 Civilného sporového poriadku/.