Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/56/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. V., X.. X.X.XXXX, F. V., X.. XX.X.XXXX, Z. V., X.. XX.X.XXXX, K. V., X.. XX.X.XXXX C. L. V., X.. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, deti rodičov matka: Z. V., X.. XX.X.XXXX, L. X. G. X, F. a otec H. V.Á., X.. XX.X.XXXX, L. X. G. X, F., zastúpený Mgr. Tomáš Čerepán, advokát so sídlom Štúrova 27, Košice, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto

rozhodol:

I. Návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností od 21.4.2017 do 18.6.2017 z a m i e t a.

II. Maloleté deti C. V., X.. X.X.XXXX, F. V., X.. XX.X.XXXX, Z. V., X.. XX.X.XXXX, K. V., X.. XX.X.XXXX C. L. V., X.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať majetok.

III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. C. V., X.. X.X.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu od 19.6.2017 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, na mal. F. V., X.. XX.X.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu od 19.6.2017 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, na mal. Z. V., X.. XX.X.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu od 19.6.2017 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, na K. V., X.. XX.X.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu od 19.6.2017 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca a na mal. L. V., X.. XX.X.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu od 19.6.2017 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

IV. D l ž n é v ý ž i v n é na mal. C. V., X.. X.X.XXXX za obdobie od 19.6.2017 do 30.11.2017 vo výške 162,78 Eur povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku, na mal. F. V., X.. XX.X.XXXX za obdobie od 19.6.2017 do 30.11.2017 vo výške 162,78 Eur povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku, na mal. Z. V., X.. XX.X.XXXX za obdobie od 19.6.2017 do 30.11.2017 vo výške 162,78 Eur povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku, na mal. K. V., X.. XX.X.XXXX za obdobie od 19.6.2017 do 30.11.2017 vo výške 162,78 Eur povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku a na mal. L. V., X.. XX.X.XXXX za obdobie od 19.6.2017 do 30.11.2017 vo výške 162,78 Eur povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

V. Ú p r a v u s t y k u matky s maloletými deťmi n e u r č u j e.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 21.4.2017 a následne návrhom zo dňa 31.10.2017 navrhla zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti otca z dôvodu, že nemá zabezpečené bývanie a nevie sa o deti dostatočne postarať.

2. Otec s návrhom na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti súhlasil a výživné určiť matke s prihliadnutím na jej majetkové zárobkové pomery od 19.6.2017 do budúcna.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov na strane maloletých detí navrhol tieto zveriť do osobnej starostlivosti otca, výživné určiť s prihliadnutím na majetkové zárobkové pomery matky, úpravu styku neurčiť.

4. Matka dňa 31.10.2017 žiadala, aby zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti od 21.4.2017 do 18.6.2017.

5. Z výpovede matky súd zistil, že maloleté deti sú u otca od septembra 2017. V mesiacoch jún, júl 2017 pracovala v Čechách s príjmom od 8.000 Kč do 16.000 Kč v závislosti od odpracovaných hodín. Po návrate na Slovensko pracovala v Prešove niekedy v júli a v auguste 2017 s príjmom vo výške 233 Eur mesačne. V mesiacoch september až október 2017 bola brigádne zamestnaná v Českej republike, pričom prvú výplatu mala vo výške 8.000 Kč. Výživným na maloleté deti neprispievala. Na Slovensku evidovaná na úrade práce nie je, nakoľko nemá príslušné listinné doklady. Výdavky spojené s bývaním uviedla, že žiadne nemá. Otcovi na výživu detí ničím neprispela.

6. Z výpovede otca súd zistil, že o maloleté deti sa stará od novembra 2016 kedy matka utiekla do Českej republiky aj s peniazmi. Vrátila sa až v júni 2017. Na maloleté deti za uvedené obdobie žiadnym výživným neprispela. V roku 2015 podával návrh na úpravu rodičovských práv a povinností, avšak tento zobral späť a konanie žiadal zastaviť. Spolužitie s matkou sa už nedalo vydržať a to pre neustále vyhrážky z jej strany ako aj syna H.. Keď sa matka vrátila v júni 2017 na územie Slovenska, otec išiel bývať na chatu, pretože nechcel prísť do konfliktu s matkou. Následne matka zobrala tri najmenšie deti a odišla k bratovi, ktoré ponechala v starostlivosti brata a odišla do Českej republiky. Keďže otec s tým nesúhlasil, išiel po maloleté deti v doprovode polície. Otec má vedomosť o tom, že maloleté deti u brata matky trpeli, pričom ich aj bili.

7. Otec je zamestnaný s príjmom vo výške 415 Eur mesačne a prídavky na deti. Výdavky otca sa týkajú hlavne zabezpečenia školských potrieb a pomôcok, MHD pre maloleté deti. Finančne mu vypomáha rodina.

8. V priebehu konania súd pristúpil k výsluchu maloletých detí, ktoré uviedli, že otec sa o nich staral od novembra 2016. Matka odišla z bytu, vrátila až koncom marca 2017 a otec kvôli nezhodám odišiel bývať na chatu. V mesiaci apríl 2017 matka zobrala deti mal. L., Z. C. K. do obce Y. G., kde boli v starostlivosti jej tety. S otcom sú opätovne od septembra 2017 všetci spolu. Matka za uvedené obdobie sa s deťmi nekontaktovala, nestretla s nimi. Maloleté deti zhodne uviedli, že starostlivosť o nich zabezpečuje otec, majú ho radi, stará sa o nich príkladne.

9. Kolízny opatrovník uviedol, že otec je spôsobilý zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti, má vytvorené vhodné podmienky, je zamestnaný. Na strane matky nie sú vytvorené bytové podmienky a kolízny opatrovník uviedol, že zo strany matky nie je zabezpečená riadna a súvislá starostlivosť o maloleté deti s prihliadnutím na jej spôsob života.

10. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 10/2016 do 9/2017 bol vo výške 613 Eur netto, za obdobie 10/2017 vo výške 619 Eur netto.

11. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka poberá prídavok na dieťa Z. V.Á., X.. XX.X.XXXX. Menovaná poberá prídavok aj na ďalšie deti a to C., F., K. C. L. do doby trvania podmienok v sume 117,60 Eur mesačne. Nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Menovaná nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bola vedená v evidencii od 5.10.2016 do 1.11.2016. Dňa 2.11.2016 bola vyradená z evidencie pre nespoluprácu.

12. Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

13. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

18. Podľa ust. § 38 ods. 1,2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

19. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a

po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u otca. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že otec bude schopný zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať majetok.

20. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

21. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

22. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky

výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

23. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné v minimálnom rozsahu na jedno maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky, ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť otca o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a matka ním môže prispievať na výživu maloletých detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté deti sú vo veku od školopovinných detí po deti ktoré navštevujú materskú školu. Vzhľadom na túto skutočnosť má otec náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou, súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že matka je nezamestnaná avšak nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a otec je zamestnaný s príjmom vo výške 600 Eur. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

24. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu od 19.6.2017 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca je primerané.

25. Podľa ust. § 232 ods. 3,4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

26. Vzhľadom k určeniu vyživovacej povinnosti zo strany matky jej vzniklo dlžné výživné za obdobie od 19.6.2017 do 30.11.2017 v celkovej výške 167,78 Eur na jedno maloleté dieťa. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: výživné v minimálne výške 30% zo sumy životného minima 27,13 Eur x 6 mesiacov, t.j. 167,78 Eur. Dlžné výživné v uvedenej výške vzniklo matke na maloleté deti C. V., X.. X.X.XXXX, F. V., X.. XX.X.XXXX, Z. V., X.. XX.X.XXXX, K. V., X.. XX.X.XXXX C. L. V., X.. XX.X.XXXX. Dlžné výživné súd umožnil matke splácať v mesačných splátkach po 20 Eur na jedno dieťa s prihliadnutím na jej zárobkové pomery.

27. Návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností za obdobie od 21.4.2017 do 18.6.2017 zamietol ako nedôvodný, nakoľko bolo preukázané z výsluchu maloletých detí ako i kolízneho opatrovníka, že matka v uvedenom období starostlivosť o maloleté deti riadne a súvisle nezabezpečovala.

28. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

29. V danom prípade rodičia úpravu styku žiadali neupraviť.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.