Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-80-2017.pdf
PDF · 71.03 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/80/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. IČ: 24 785 199 so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králová, Česká republika, zastúpený, zastúpený Advokátska kancelária Gallo s.r.o. so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin proti žalovanej: S. I., narodená XX.X.XXXX, bytom L. XX/XXX, K. o zaplatenie 592,11 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa proti žalovanej domáhal zaplatenia 592,11 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 5 % ročne z tejto sumy od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Tvrdil, že jeho právny predchodca, ktorý na neho pohľadávku postúpil, so žalovanou uzavrel zmluvu o úvere a zmluvu o poskytovaní služby, na základe ktorej mu žalovaná zostala dlhovať na úroku a poplatkoch v žalobe uplatnenú sumu. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila na pojednávaní tak, že žiadala žalobu zamietnuť, keďže uzavretú zmluvu považuje za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, keďže obe zmluvy podpisovala ako celok. 2. Súd vykonal dokazovanie všetkými žalobcom navrhnutými dôkazmi, a to výpis splátok a úhrad (čl. 5), oznámenie o postúpení pohľadávok (čl. 6), predžalobná výzva (čl. 7), zmluva o spotrebiteľskom úvere (čl. 7 - 8), zmluva o zabezpečení úveru (čl. 8), z ktorých bol zistený nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu, ktorý pohľadávku proti žalovanej na žalobcu previedol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 16.12.2016, so žalovanou uzavrel 8.8.2013 zmluvu, na základe ktorej jej poskytol úver 960 eur pri úrokovej sadzbe 22,38 % ročne, ročnej percentuálnej miere nákladov 70,38 % a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov 48,52 % s tým, že žalovaná sa mu zaviazala vrátiť poskytnutú istinu 960 eur, zaplatiť úrok 138,24 eur a poplatok za garantovanú službu 192,96 eur, a to v 60 týždenných splátkach po 21,52 eur, teda celkom 1 291,20 eur. Okrem toho bola v zmluve formulárom vytvorená voľba medzi hotovostným a bezhotovostným režimom zmluvy, pričom žalovaná si zvolila bezhotovostný režim, čím potvrdila to, že úver jej bol poskytnutý v hotovosti a splácať ho bude hotovostnými vkladmi na účet právneho predchodcu žalobcu. Okrem toho žalovaná a právny predchodca žalobcu toho istého dňa uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že u žalovanej bude každý týždeň vyberať v hotovosti dohodnutú splátku úveru a žalovaná mu za to zaplatí pri prevzatí každej zo 60 splátok vždy 8,24 eur, teda celkom 494,40 eur. 3. Takto zistené skutočnosti súd posúdil nasledovne: Na zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), a to podľa § 1 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že právny predchodca žalobcu a žalovaná podpísali v jeden deň dve listiny, pričom jednou mal byť medzi nimi založený právny vzťah spotrebiteľského úveru a druhou osobitný právny vzťah zabezpečenia splátok úveru v takej podobe, že osoba konajúca menom právneho predchodcu žalobcu bude u žalovanej vyberať za odplatu jednotlivé splátky úveru. Medzi dojednaniami v oboch listinách je obsahový rozpor. Zatiaľ čo v zmluve o úvere sa žalovaná zaviazala úver splácať v hotovosti vkladmi na účet právneho predchodcu žalobcu, v zmluve o zabezpečení splátok úveru sa zaviazala úver splácať v hotovosti k rukám osoby konajúcej menom právneho predchodcu žalobcu. Na základe takýchto dojednaní, hoc aj obsiahnutých v dvoch listinách, nemožno dospieť k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k založeniu dvoch právnych vzťahov. Naopak došlo k založeniu jedného právneho vzťahu, ktorého podstatou bolo poskytnutie úveru s tým, že dohodnuté splátky úveru nebudú splatné vložením na účet právneho predchodcu žalobcu tak, ako to bolo dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ale tak, ako to je vyjadrené v zmluve o zabezpečení splátok úveru, budú splátky úveru splatné v hotovosti odovzdaním osobe konajúcej menom právneho predchodcu žalobcu, a to za poplatok 8,24 eura. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaná sa podpísaním týchto dvoch listín právnemu predchodcovi zaviazala za poskytnutie úveru 960 eur zaplatiť v 60 týždenných splátkach po 29,76 eur 1 785,60 eur splatných k rukám osoby konajúcej menom právneho predchodcu žalobcu a nie 1 291,20 eur splatných na bankový účet právneho predchodcu žalobcu v 60 týždenných splátkach po 21,52 eur. Uvedená simulácia dvoch samostatných právnych vzťahov medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou viedla k tomu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne vyjadrená ročná percentuálnu mieru nákladov, ktorá vychádzala zo splátky 21,52 eur. Správnou mala byť ročná percentuálna miera nákladov vychádzajúca zo splátky 29,76 eur, no táto nepredstavuje v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadrených 70,38 %, ale 228,66 %. Z § 9 ods. 2 písm. j) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov; inak sa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Právny predchodca žalobcu zrejme simuloval existenciu dvoch samostatných právnych vzťahov so žalovanou, čo malo za následok zjavne nesprávne a skresľujúce vyjadrenie ročnej percentuálnej miery nákladov dvoma listinami založeného jedného úverového vzťahu. Preto treba úver uzavretý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda taký, z ktorého dlžníkovi vyplýva len povinnosť vrátenia poskytnutej istiny. Žalobca sa proti žalovanej však domáhal zaplatenia úroku a odmeny za poskytnutie služby a nie istiny poskytnutého úveru, na ktoré však z dôvodu, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov nemá právo. Preto súd jeho žalobu zamietol. 4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 251 CSP tak, že v celom rozsahu procesne úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, keďže jej žiadne trovy v priebehu konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáhal. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.