Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-6T/108/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich Alžbety Kabátovej a Kataríny Prazňákovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.12.2017, v Košiciach, takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. d) Trestného poriadku oslobodzuje obž. T. R., nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom W., ul. L. č. XX, toho času ul. W. č. XX, T., spod obžaloby prokurátora OP KE II, sp. zn. 2Pv 649/2015 zo dňa 29.11.2016 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona ktorého sa mala dopustiť tak,

ž e

v doposiaľ presne nezistenom čase pravdepodobne od roku 2012 do 14.11.2015 v byte na X. poschodí v bytovom bloku č. XX na ul. L. v W. do príchodu pracovníkov Rýchlej záchrannej pomoci týrala blízku osobu, svoju matku V. R., nar. XX.X.XXXX, s ktorou žila v spoločnej domácnosti a ktorú mala minimálne 7 rokov v osobnej starostlivosti a ktorá bola na starostlivosť dcéry T. R. odkázaná, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie správaním, ktoré ohrozovalo fyzické a psychické zdravie poškodenej a vyvolávalo u poškodenej strach, stres a úzkosť, a to zámerných odopieraním základných hygienických potrieb poškodenej, stravovania, zdravotníckej starostlivosti, ošatenia, zanedbaním a zanesením bytu odpadom a fekáliami, čím vytvárala nevhodné prostredie na dôstojný život poškodenej, čím na základe vyššie uvedeného bolo u poškodenej spôsobené poškodenie zdravia s prejavmi dehydratácie, podchladenia, podvýživy, kožných zaparenín a preležanín, v dôsledku čoho bola V. R. dňa XX.XX.XXXX hospitalizovaná na Oddelení internej kliniky FNLP v Košiciach a následne bol u menovanej diagnostikovaný syndróm týranej ženy s kompletnou symptomatológiou postraumatickej stresovej poruchy, ktorý zahŕňa v sebe masívne pocity ohrozenia z dcéry, úľakový reflex a ageizmus,

- keďže obžalovaná pre nepríčetnosť nie je trestne zodpovedná.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na obžalovanú T. R. obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, ktorého sa mala obžalovaná T. R. dopustiť tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, znalca z odboru zdravotníctva - odvetia psychiatrie, prečítaním zápisnice o výsluchu poškodenej a svedkov, navrhovaných listinných dôkazov, znaleckého posudku z odboru psychológie, na základe ktorého rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. Obžalovaná T. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala v tom význame, že mama prišla bývať ku nej asi pred 10 rokmi, lebo bola slabá a sama sa nevládala o seba postarať. Obžalovaná sa o ňu starala, ako vedela. Medzi sebou mali veľmi pekný citový vzťah, mala svoju mamu rada. Vôbec jej to neprišlo tak, že

ju mala týrať. Boli na sebe závislé. Dávala jej jesť to, čo chcela. Jedla málo a veľakrát odmietala zjesť, čo jej prichystala. Jedlo jej nosila z jedálne, ale mala radšej, keď doniesla z Kauflandu pizzu, šišky aj bublaninu. Niekedy chcela jesť iba kompóty. Mali pravidelný denný režim. Okolo 11.00 hod. obžalovaná odchádzala z domu, predtým však mame dávala jesť chleba s maslom, salám a to, čo mala doma. Mama jej sama hovorila, aby išla vonku na kávu, medzi ľudí, kým si ona chcela pospať. Obžalovaná išla na obed do Kauflandu, neskôr na kávu, potom kúpila jedlo na večeru a raňajky. Keď sa vrátila domov, dala mame jesť a do neskorej noci sa rozprávali. Obžalovaná potvrdila, že hygienu v domácnosti nedodržiavala tak, ako by sa vyžadovalo. Mamu nevládala dvíhať a nemal jej kto pomôcť, pretože súrodencov nemá. Priznala, že v byte bol neporiadok a že upratovanie nezvládala. Dňa 14.11.2015 obžalovaná zavolala záchranku, pretože jej mama bola slabá, odopierala stravu a už 3 - 4 dni vôbec nič nejedla. Po príchode záchranky ošetrovateľ, alebo lekár zavolal na obžalovanú políciu. Obžalovaná poprela, aby sa jej mama bála, aby trpela syndrómami a ťažkosťami, ktoré boli uvedené v obžalobe. Bola len slabá a nevládna. Keď bola poškodená v ústave sociálnych služieb v Michalovciach, stále sa chcela vrátiť späť k obžalovanej. Zo zápisnice poškodenej V. R. bolo zistené, že obžalovaná sa o ňu riadne starala. Dávala jej jesť ráno aj večer. Umývala sa každý deň. Potvrdila, že jej dcéra odpadky nevynášala, vyhovárala sa, že tak urobí, keď bude teplejšie. Týranou sa necítila. Zo zápisnice o výsluchu svedka I. K. vyplynulo, že od roku 2012 prišla k obžalovanej bývať aj jej mama. Z bytu obžalovanej sa šíril zápach, ktorý obťažoval všetkých susedov. Napriek sťažnostiam sa s tým dlho nič nerobilo. Keď kvôli zápachu do bytu obžalovanej napokon prišli policajti, až vtedy videl poškodenú, ktorú následne odviezli do nemocnice, lebo bola vychudnutá. Jeho byt mal spoločnú stenu s bytom obžalovanej. Veľakrát počul, ako obžalovaná na svoju matku kričala. Obžalovaná podľa vyjadrenia svedka odchádzala z bytu ráno a vracala sa až okolo 22.00 hod.. Videl, že obžalovaná chodila na obedy do jedálne na Luník VIII, ale nikdy nemala so sebou obedár. Nevedel si predstaviť, čo poškodená sama celé dni robila. Obžalovanú nikdy nevidel, aby vynášala smetie. Svedok potvrdil, že v byte obžalovanej bol veľký neporiadok. Keď bol v jej byte pred piatimi rokmi niečo opravovať, jej byt bol v lepšom stave. K zápisnici o výpovedi svedka I. K. sa obžalovaná vyjadrila v tom význame, že s I. K. mala zlé susedské vzťahy. I. K. jej vulgárne nadával, vyhrážal sa jej, že ju zbije, kričal na ňu, robil jej napriek. Tvrdenie I. K., že na mamu kričala, označila za nepravdivé. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne Z. W. (administratívnej pracovníčky spoločnosti L. L. s.r.o. zabezpečujúcej správu bytového domu) bolo zrejmé, že mala informácie o silnom zápachu šíriaceho sa z bytu obžalovanej, ktorý znepríjemňoval spolunažívanie ostatných vlastníkov bytov. Sťažovali sa, že po chodbe museli chodiť s rúškami a že im hrozí epidémia. Na podklade ich sťažnosti z augusta 2013 bola obžalovaná vyzvaná na sprístupnenie bytu, ale byt im neotvorila. Ani na ostatné výzvy zamestnancov správcovskej spoločnosti nereagovala. K prečítanej zápisnici o výpovedi Z. W. sa obžalovaná nevyjadrila. Zo znaleckého posudku z odboru psychológie spracovaného L.. Q. W. vyplýva, že u poškodenej V. R. boli zaznamenané konkrétne prejavy syndrómu týranej ženy s kompletnou symptomatológiou postraumatickej stresovej poruchy, ktorý zahŕňa v sebe masívne pocity ohrozenia z dcéry, úľakový reflex a ageizmus. Z lekárskej správy o vyšetrení poškodenej zo dňa 14.11.2015 (po jej prijatí na hospitalizáciu) vyplýva, že po príchode rýchlej zdravotníckej pomoci (ktorú privolala obžalovaná) bola poškodená v byte plnom odpadkov, zašpinená a pomočená. Po vykonaných vyšetreniach u poškodenej bola zistené podchladenie, dehydratácia, malnutrícia, dermatitída glutelalneho svalstva pod prsními, suspektná tracheobronchitída, gonartóza a bola vyhodnotená ako "cusus socialis". Zo zápisnice o domovej prehliadke v byte obžalovanej a zápisnice o ohliadke miesta činu (zo dňa 17.11.2015) vyplýva, že v byte sa nachádzal rôzny odpad vo výške cca 0,5 metra a 4 mačky. Z bytu sa šíril neznesiteľný zápach. V niekoľkých platových vedrách sa údajne nachádzali výkaly. Celý byt je zrejme dlhodobo neudržiavaný a zanášaný odpadom a zvieracími výkalmi. Stopy na mieste činu neboli zaistené. Týmto zisteniam zodpovedá aj vyhotovená fotodokumentácia.

Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie poškodenej (z č. l. 216 - 229) je zrejmé, aký bol jej zdravotný stav jednak pred jej hospitalizáciou (14.11.2015), tak aj po nej. Od roku 2012 do 14.11.2015 jej bola zdravotná starostlivosť poskytnutá 42 krát. Po ukončení spomínanej hospitalizácie bola umiestnená v Charitnom dome prof. V. v T.. Z úmrtného listu V. R. je zrejmé, že poškodená zomrela 22.8.2017 v R.. Ostatné navrhované a vykonané listinné dôkazy majú najmä vzťah ku konaniu vedeného na Okresnom súde Košice II, sp. zn.: 28C 182/2015, ktorého výsledkom bol nariadený predaj bytu obžalovanej, ktorá

hrubo porušovala normy občianskeho spolužitia a nadmieru primeranú pomerom obťažovala susedov zápachom a odpadom. Ohľadom príčetnosti obžalovanej bol vypočutý znalec JUDr. MUDr. Y. D., ktorý ohľadom jej zdravotného stavu vyhotovil znalecký posudok ešte v štádiu prípravného konania. Znalec zdôraznil, že obžalovaná je psychiatricky liečená minimálne od októbra roku 1973, o čom svedčil prvý záznam v jej zdravotnej dokumentácii, ktorý mal k dispozícii. Podľa vyjadrenia znalca obžalovaná T. R. celoživotne trpí jedným z najzávažnejších duševných ochorení - schizofréniou. U obžalovanej sa jedná o menej nápadnú formu schizofrénie, ktorá sa aktuálne klasifikuje podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, ako tzv. reziduálna schizofrénia, kde ako defekt dominuje úpadok osobnosti. U obžalovanej sa schizofrénne ochorenie prejavuje sociálnou stiahnutosťou, chudobou myšlienkového a emočného sveta, nevýkonnosťou a autistickými prejavmi. Obžalovaná nie je schopná sebaopatery, adekvátnej reakcie v zložitejších situáciách, je neschopná porozumieť zložitejším právnym predpisom a následne ich realizovať. Obžalovaná aj v čase skutku trpela touto duševnou chorobou a jej schopnosť rozpoznať svoje konanie ako protiprávne, bola forénzne závažnou mierou znížená, až vymiznutá. Preto v čase spáchania skutku nevedela rozpoznať nebezpečnosť konania. Obžalovaná nielenže nebola schopná poskytnúť adekvátnu opateru svojej matke, nebola dostatočne schopná postarať sa ani o seba. Znalec sa vyjadril aj k otázke, či s prihliadnutím na zdravotný stav obžalovanej je pobyt obžalovanej na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Uviedol, že je nepravdepodobné, aby sa obžalovaná podobného konania (ako v prejednávanom prípade) dopustila aktívnou činnosťou, keďže jej matka už nežije a obžalovaná nemá povinnosť sa starať o inú osobu. Jej pobyt na slobode môže byť však nebezpečný v tom, že si nesplní nejakú náročnejšiu zákonom uloženú povinnosť, alebo že opomenie nejakú závažnú skutočnosť týkajúcu sa dodržania všeobecných bezpečnostných predpisov pri manipulácii s plynom, ohňom, elektrinou. O aktívne smerovanom protiprávnom a úmyselnom správaní voči druhým osobám v zdravotnej dokumentácii obžalovanej za 40 rokov nie je žiadna zmienka, preto znalec jej protiprávne konanie nepredpokladá. Vo vzťahu k uloženiu ochranného liečenia znalec uviedol, že obžalovaná je vyše 40 rokov vzornou psychiatrickou pacientkou a aj v súčasnosti riadne chodí na kontroly k psychiatričke MUDr. W.. Riešením v prípade obžalovanej by podľa odporúčania znalca bolo jej umiestnenie do ústavu sociálnych služieb, kde by jej bola poskytovaná opatrovateľská starostlivosť, kde je umiestnené veľké percento osôb s obdobnou závažnosťou duševnej choroby, ako trpí obžalovaná. Ústavná psychiatrická liečba kratšieho trvania by jej dlhodobejší sociálny problém nevyriešila. Za predpokladu, že dospelé osoby ktoré žijú v jej blízkosti sú spôsobilé zabezpečiť nad ňou dohľad, nie je obžalovanej potrebné uložiť liečenie ústavnou formou. V prípade uznania viny by uložený nepodmienečný trest u obžalovanej účel nesplnil. Po výpovedi znalca sa obžalovaná vyjadrila v tom význame, že pri odchode z domu niekoľkokrát skontroluje, či vodu a plyn vypla. S osobami, s ktorými žije (ich totožnosť neuviedla) je v pravidelnom kontakte. Spoločne s nimi užíva WC, kúpeľňu a majú ju na očiach každý deň. Chvíle keď jej býva veľmi zle, prichádzajú niekoľkokrát do mesiaca. Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa vyžadovalo preukázať, že obžalovaná úmyselne spôsobovala príkorie svojej matke takým, spôsobom, ako je popísané v skutkovej vete obžaloby. Keďže sa jedná o úmyselný trestný čin, v zmysle ustanovenia § 15 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Ak by mal súd uznať obžalovanú vinnou zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, vyžadovalo by sa preukázať, že obžalovaná úmyselne a závažnejším spôsobom konania, svojim konaním spôsobovala matke - teda blízkej osobe - fyzické a psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, až do hospitalizácie v nemocnici (15.11.2015) žila poškodená v hygienicky nevhodných podmienkach po nevedno akú dlhú dobu. Lekárska správa o

jej vyšetrení zároveň potvrdila, že bola podchladená, dehydrovaná, zašpinená a trpela dermatitídou. V záveroch znaleckého posudku z odboru psychológie bola potvrdená existencia syndrómu týranej ženy s kompletnou symptomatológiou postraumatickej stresovej poruchy, ktorý zahŕňa v sebe masívne pocity ohrozenia z dcéry a úľakový reflex. V prejednávanom prípade vyššie uvedené prejavy dostatočne dokumentovali existenciu fyzického aj psychického utrpenia poškodenej.

Obžalovanú však nie je možné za zdravotný stav svojej matky činiť zodpovednou. Jej reziduálna schizofrénia sa navonok neprejavovala v takej forme, ktorá by vyvolávala pozornosť. Jej okolie reagovať začalo až na dôsledky spôsobené zanedbávaním základných hygienických pravidiel (prejavujúce sa najmä zápachom). Z dôvodu neschopnosti sebaopatery obžalovaná nebola schopná udržiavať poriadok v byte, v ktorom žila aj jej matka. Táto skutočnosť bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Na zlý zdravotný stav poškodenej má nepochybne (okrem vysokého veku a iných ochorení) vplyv aj prostredie, v ktorom žila. Nie je možné však vyvodiť záver, že vytvorením zdravie ohrozujúceho prostredia obžalovaná chcela spôsobiť svojej matke utrpenie, aké sa popisuje v ustanovení § 208 Trestného zákona úmyselne. Obžalovaná nebola schopná rozpoznať protiprávnosť svojho konania, ani svoje konanie ovládať. Aj ovládacia schopnosť obžalovanej bola podľa znaleckého dokazovania znížená vo forénzne podstatnej miere. To odôvodňuje prijatie záveru, že obžalovaná nebola v čase spáchania skutku príčetná. Preto je nemožné vyvodiť záver, že subjektívna stránka tohto trestného činu bola naplnená. Podľa § 285 písm. d) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak obžalovaná nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedná. Obžalovaná od mladosti trpí reziduálnou schizofréniou. Pod vplyvom uvedenej choroby je neschopná postarať sa nielen o seba, ale ani o nikoho iného. Teraz žije pod dohľadom dospelých osôb. V opačnom prípade by sama mala byť umiestnená do ústavu sociálnych služieb, kde by jej bola poskytovaná opatrovateľská starostlivosť.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.